Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-222-2019.pdf
PDF · 139.54 KB
Case nature
Subarea
25Co/222/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Ing. D. X., nar. XX.X.XXXX, adresa H. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou: ius aegis, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ferienčíkova 7, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa F., W. XXXX/X, zastúpenému advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom Piešťany, E. Belluša 10, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v spore o zaplatenie 200.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/203/2013-839 zo dňa 19.8.2019 - proti vyhovujúcim výrokom I. a II., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovaného p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na obchodnom podiele žalovaného m e n í tak, že návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti: pozemok na parcele č. 929, parcela registra „C“ o výmere 1640 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, pozemok na parcele č. 930, parcela registra „C“ o výmere 703 m2, druh pozemku orná pôda, pozemok na parcele č. 1111, parcela registra „C“ o výmere 1231 m2, druh pozemku lesný pozemok, pozemok na parcele č. 1113, parcela registra „C“ o výmere 4163 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, pozemok na parcele č. 1640, parcela registra „C“ o výmere 4001 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, pozemok na parcele č. 1641, parcela registra „C“ o výmere 2141 m2, druh pozemku lesný pozemok, pozemok na parcele č. 1642, parcela registra „C“ o výmere 2174 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, nachádzajúce sa v katastrálnom území O., Obec O., Okres Liptovský Mikuláš, evidované Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 12C/203/2013 v celkovej výške 200.000,- Eur s príslušenstvom. II. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na obchodný podiel o veľkosti 10 % zo základného imania, čo predstavuje výšku vkladu 6.639,- Eur v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r.o., so sídlom Budatínska 7082/4, 921 01 Piešťany, IČO: 34 126 112, spoločnosť s ručením obmedzeným zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1436/T, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 12C/203/2013 v celkovej výške 200.000,- Eur s príslušenstvom. I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.
2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, čo mal obsahom spisu za osvedčené, že žalobca poskytol žalovanému finančnú sumu v celkovej výške 200.000,- Eur, ktorú mu žalovaný nevrátil, a to ani počas prebiehajúceho sporového konania medzi stranami vedeného pod sp. zn. 12C/203/2013. Súd mal ďalej osvedčené, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. O., a to pozemkov parc. CKN č. 929 - trvalý trávny porast o výmere 1640 m2, parc. CKN č. 930 - orná pôda o výmere 703 m2, parc. CKN č. 1111 - lesný pozemok o výmere 1231 m2, parc. CKN č. 1113 - trvalý trávny porast o výmere 4163 m2, parc. CKN č. 1640 - trvalý trávny porast o výmere 4001m2, parc. CKN č. 1641 - lesný pozemok o výmere 2141 m2, parc. CKN č. 1642 - trvalý trávny porast o výmere 2174 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, k. ú. O., v podiele 1/1. Na liste vlastníctva nie sú evidované žiadne ťarchy. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 1436/T spoločnosti A.R.P.I., spol. s r. o., so sídlom Budatínska 7082/4, 921 01 Piešťany, IČO: 34 126 112 mal súd osvedčené, že žalovaný je spoločníkom uvedenej spoločnosti, s výškou vkladu 6.639,- Eur. Druhým spoločníkom spoločnosti je U. X., s výškou vkladu 59.751,- Eur. Spoločnosť má základné imanie vo výške 66.390,- Eur. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti A.R.P.I., spol. s r. o., IČO: 34 126 112 súd zistil, že ku dňu 21.05.2013 bol žalovaný jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti s výškou vkladu 6.639,- Eur. Z obsahu spisu a výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že ku dňu 12.12.2012 bol žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F.. Ku dňu 14.06.2019 je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. F. U. X., nar. XX.XX.XXXX.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe aplikácie ust. § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 až 3, § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 až 3, § 327, § 331 a § 332 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
4. Následne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčil obavu, že exekúcia môže byť ohrozená, čo je nevyhnutným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca opísaním skutkových okolností a predložením listinných dôkazov osvedčil také úkony žalovaného, resp. reálne skutočnosti, ktoré postihujú jeho exekvovateľný majetok, resp. také skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť odôvodnený záver, že sa takto marí, sťaží alebo znemožní exekúcia. Vychádzajúc z obsahu návrhu, žalovaný doposiaľ nevrátil žalobcovi žalovanú dlžnú sumu. Žalobca však súčasne predloženým výpisom z listu vlastníctva č. XXXX osvedčil, že v priebehu trvania sporového konania medzi stranami sporu došlo k úbytku nehnuteľného majetku žalovaného, evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. F.. Žalobca osvedčil, že podľa LV č. XXXX ku dňu 12.12.2012 bol žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov parc. CKN č. 1504/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, parc. CKN č. 1505/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 421 m2, parc. CKN č. 1505/91 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 a stavieb - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. CKN č. 1505/91, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, okres, obec a k. ú. F.. Podľa LV č. XXXX ku dňu 14.06.2019, výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností je U. X., nar. XX.X.XXXX, a to na základe Kúpnej zmluvy. Žalobca teda osvedčil, že žalovaný uvedenú nehnuteľnosť predal, čím došlo k zmenšeniu jeho exekvovateľného majetku. Na začiatku konania bol žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. F. a žalobca sa spolu so žalobou domáhal nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa tohto majetku, avšak neúspešne, pričom v priebehu konania žalovaný tieto svoje nehnuteľnosti odplatne scudzil. Súd má preto za to, že obava z ohrozenia exekúcie je daná, nakoľko žalobca osvedčil, že žalovaný robí právne úkony, ktorými môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu exekúcie majetku žalovaného. Žalobca súčasne v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdí, že podľa jeho vedomostí žalovaný nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti okrem nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ku ktorým sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
5. Pokiaľ ide o obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r.o., prvoinštančný súd skonštatoval, že reálne síce nedošlo k zmenšeniu vkladu žalovaného v tejto obchodnej spoločnosti, nakoľko vklad žalovaného je naďalej, ako aj na začiatku konania, vo výške 6.639,- Eur, avšak na základe toho, že žalovaný ako pôvodne jediný spoločník uvedenej spoločnosti rozhodol o zvýšení základného imania spoločnosti prevzatím záväzku na nový peňažný vo výške 59.751,- Eur U. X., reálne došlo k
zmenšeniu obchodného podielu žalovaného zo 100% na 10%, čím sa výrazne znížil aj jeho podiel na zisku.
6. Vyhodnotiac žalobcom tvrdené skutočnosti mal súd za to, že v danom prípade obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená, keďže žalobca osvedčil faktické a právne úkony, ktoré môžu smerovať k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Žalobca osvedčil, že došlo k zmenšeniu exekvovateľného majetku žalovaného na základe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k zmenšeniu jeho obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r. o., čo odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Listinnými dôkazmi mal súd osvedčené podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu, že žalobca osvedčil možné ohrozenie exekúcie z dôvodu zmenšenia majetku žalovaného. Opísané právne úkony žalovaného (predaj nehnuteľností, zmenšenie obchodného podielu v dôsledku rozhodnutia jediného spoločníka) odôvodňujú obavy, že uspokojenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému, uplatnenej v konaní vedenom na súde, môže byť v exekučnom konaní ohrozené. Súčasne vzal zreteľ aj na značnú výšku žalovanej sumy 200.000,- Eur bez príslušenstva a teda nariadené zabezpečovacie opatrenie nie je neprimerané k výške uplatnenej pohľadávky.
7. Zosumarizujúc vyššie zmienené, súd prvej inštancie vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu a predložené listinné dôkazy tak, že tieto sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca popísaným skutkovým stavom osvedčil obavu, že exekúcia môže byť ohrozená, teda podaným návrhom osvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.7.1997, sp. zn. 5Obo/144/97, judikát R 20/1998). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za osvedčenú reálnu potrebu riešenia danej situácie navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu vyhovel a vydal zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, uvedených vo výroku uznesenia a záložné právo na obchodný podiel žalovaného, uvedený vo výroku uznesenia.
8. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže návrh je ohľadom špecifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí neurčitý. Z procesného hľadiska návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje osobitnú náležitosť podania, a to určitosť. Vzhľadom na výrazný zásah navrhovaného neodkladného opatrenia do dispozičnej sféry žalovaného ohľadom jeho majetku, petit návrhu musí jednoznačne a bezpochybne uviesť, o aký majetok, ktorého sa má týkať zákaz dispozície, sa jedná. V opačnom prípade, ak je návrh neurčitý, súd taký návrh podľa § 327 CSP odmietne bez toho, aby odstraňoval vady podania v prípade neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, ako je tomu aj v tomto prípade. V sporovom konaní je navrhovateľ neodkladného opatrenia zodpovedný za obsah návrhu. Táto zodpovednosť je navyše posilnená tým, že súd aplikujúc § 327 CSP ako lex specialis k § 129 ods. 1 CSP ako lex generalis, nevyzýva navrhovateľa neodkladného opatrenia na doplnenie chýbajúcich náležitostí, ale v prípade zistenia, že absencia niektorej náležitosti návrhu bráni pokračovaniu v konaní, návrh odmietne. Súdu nezostávalo iné, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, keďže bez špecifikácie nehnuteľných a hnuteľných vecí žalovaného, nie je možné v konaní pokračovať.
9. S poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v závere odôvodnenia uviedol, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.
10. Proti tomuto uzneseniu výhradne voči výrokom I. a II. podal prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalovaný, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a II. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.
11. Odvolateľ poukázal na to, že je nesporné, že vo veci samej prebieha súdne konanie medzi žalobcom a žalovaným o údajnú peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 200.000,- Eur
s príslušenstvom, ktorá na základe tvrdenia žalobcu mala vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke, čo žalovaný odmieta a upozorňuje, že v daných vzťahoch vystupovala spoločnosť A.R.P.I., s.r.o. a nie žalovaný a že medzi stranami nebola dohodnutá žiadna zmluva o pôžičke, ale išlo podnikateľský vzťah. Je nesporné, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna písomná zmluva o pôžičke a jej existenciu a reálne odovzdanie finančných prostriedkov žalobca nepreukázal. Uvedené skutkové a právne posúdenie bolo judikované v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/156/2016-703 zo dňa 31.10.2017, ktorým odvolací súd žalobu žalobcu zamietol, pričom skonštatoval, že preukázaný skutkový stav nepochybne pripúšťa záver o inom nositeľovi hmotnoprávnej povinnosti vrátenia peňazí, konkrétne spoločnosti A.R.P.I., s.r.o. Právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu bola na dovolanie žalobcu zrušená rozhodnutím NS SR sp. zn. 7Cdo 110/2018 zo dňa 29.5.2017, ktoré bolo žalovanému doručené 17.7.2019. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo procesné a nie vecné hľadisko. V danom prípade je nesporné, že finančné prostriedky vo výške 200.000,- Eur boli poskytnuté žalobcom z jeho účtu na účet spoločnosti A.R.P.I., s.r.o. a nie žalovanému. Preto ak súd prijal skutkový záver, že žalobca poskytol žalovanému finančnú sumu v celkovej výške 200.000,- Eur, tento záver je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie, že nárok vo veci samej sa mu javí ako dôvodný, je v rozpore s právnym posúdením odvolacieho súdu. Hodnoverné osvedčenie nároku musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia, čo však z odôvodnenia súdu nevyplýva. Žalovaný sa nijako voči žalobcovi neobohatil, keďže finančné prostriedky ako prípadný majetkový prospech boli prijaté na účet spoločnosti A.R.P.I., s.r.o.
12. V ďalšom odvolateľ poukázal na nesprávny záver súdu o tom, že je evidentné, že sa žalovaný „zbavuje majetku“, čo je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď boli osvedčené výlučne právne úkony žalovaného, ktorým nakladal so svojím majetkom, ktoré však boli odplatnými úkonmi. Teda nejde o úkony, ktoré by znamenali „zbavenie sa majetku“, keďže ide o transformáciu majetku a tieto úkony boli uskutočnené v čase, kedy bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že žalovaný nie je dlžníkom žalobcu a nie je povinný žalobcovi plniť peňažnú pohľadávku.
13. V ďalšom žalovaný namietal aj výrok II. napadnutého uznesenia z dôvodu, že súd rozhodol zabezpečovacím opatrením spočívajúcom v zriadení záložného práva na obchodný podiel za situácie, kedy obchodný podiel nebol vo vlastníctve žalovaného. Súd si síce ku dňu vydania zabezpečovacieho opatrenia overoval skutočnosti zapísané v obchodnom registri, avšak neoveril si skutočnosti uvedené v Zbierke listín, keď už dňa 11.7.2019, pred ,vydaním zabezpečovacieho opatrenia z obchodného registra vyplýva zverejnená informácia, že do zbierky listín boli dňa 1.7.2019 doručené listiny ako zmluva o prevode obchodného podielu, zápisnica a úplné znenie spoločenskej zmluvy. V čase vydania zabezpečovacieho opatrenia predmetný obchodný podiel mal charakter menšinového obchodného podielu, ktorý žalovaný previedol odplatne na inú osobu, ako spoločníka, na U. O. dňa 28.6.2019, s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia spoločnosti udeleným na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 20.5.2019. Účinky prevodu menšinového obchodného podielu nastali podpisom zmluvy o prevode obchodného podielu oboma zmluvnými stranami a doručením zmluvy spoločnosti, čo bolo 28.6.2019 (§ 115 ods. 5 Obchodného zákonníka). Spoločnosť A.R.P.I., s.r.o. podala návrh na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra dňa 1.7.2019. Pokiaľ by nedošlo k prieťahom v konaní pri zápise zmeny zapísaných údajov o spoločnosti do obchodného registra, zmeny by boli zapísané ešte v čase pred podaním návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Registrový súd vykonal zápis zmeny v osobe vlastníka až 27.8.2019, avšak ani neskorý zápis zmeny nemení nič na právnom stave, že zápis takejto zmeny v obchodnom registri má iba deklaratórny účinok a účinnosť zmeny nastala už podpisom zmluvy o prevode menšinového obchodného podielu a jej doručením spoločnosti A.R.P.I., s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k zriadeniu záložného práva k menšinovému obchodnému podielu, keďže žalovaný v čase vydania zabezpečovacieho opatrenia už nebol vlastníkom zabezpečovacím opatrením dotknutého obchodného podielu.
14. Podľa odvolateľa tieto rozhodné skutočnosti pritom žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamlčal, hoci už pred jeho podaním mal o nich vedomosť, čo vyplýva z listu žalobcu zo dňa 17.7.2019 zaslaného U. O., v ktorom ho na uvedené skutočnosti upozorňuje. S odkazom na ust. § 27 ods. 1, 3 a 5 Obchodného zákonníka odvolateľ vyslovil názor, že súd bol povinný overiť všetky skutočnosti týkajúce sa vlastníctva menšinového obchodného podielu pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia, ktoré boli dostupné a overiteľné z verejných zdrojov, ktoré osvedčili ku dňu vydania zabezpečovacieho opatrenia zmenu vlastníka obchodného podielu zo žalovaného na U. O..
Žalobca o týchto skutočnostiach vedel pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a bol povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti (§ 326 ods. 1 CSP).
15. Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zastúpenia predložil písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s uznesením prvoinštančného súdu a jeho odôvodnením a zastáva názor, že hodnoverne osvedčil existenciu a trvanie peňažnej pohľadávky voči žalovanému, existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako aj to, že nehnuteľnosti a obchodný podiel sú spôsobilým predmetnom záložného práva. Tvrdenie žalovaného v zmysle ktorého v dotknutých vzťahoch vystupovala spoločnosť A.R.P.I., s.r.o., a nie žalovaný, je nepravdivé. Rovnako sa nestotožňuje s tvrdením, že v konaní vo veci samej žalobca nepreukázal existenciu zmluvy o pôžičke ako aj reálne odovzdanie finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, zdôraznil závažnú skutočnosť, že tento rozsudok bol na základe dovolania žalobcu Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Preto poukazovanie žalovaným na skutkové a právne posúdenie a závery v rozsudku krajského súdu je irelevantné. Nie je pritom pravdivé tvrdenie žalovaného, že dôvodom zrušenia bolo len procesné hľadisko. Prvoinštančné rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu, že krajský súd uviedol, odlišné skutkové a právne závery v rozpore s ustálenou judikatúrou a ustanoveniami CSP. Konajúci súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto nemohol vychádzať zo záverov krajského súdu, na ktoré poukazuje žalovaný.
16. Rovnako za nepravdivé označil žalobca tvrdenie žalovaného, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobcom z jeho účtu na účet spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., keď žalobca finančné prostriedky poskytol žalovanému na účet, ktorý uviedol, teda číslo účtu bolo len platobným miestom. Pokiaľ žalovaný namieta záver prvoinštančného súdu, ktorý má byť v rozpore s vykonaným dokazovaním, žalobca sa s tým nestotožňuje, nakoľko veci samej bol po vykonanom dokazovaní vydaný prvoinštančný rozsudok, ktorého skutkový a právny záver bol taký, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo, žalobca poskytol žalovanému sumu 200.000,- Eur, pričom účet na ktorý bola suma prevedená, bol iba miestom plnenia. Právne posúdenie nadriadeného súdu bolo vykonané na základe iných skutkových zistení, ako vyplývali z vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho bol rozsudok krajského súdu zrušený.
17. V ďalšom žalovaný s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 a ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 189/2001 (SR 2/2002) zdôraznil, že pri nariadení zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia nárok sám nemusí byť preukázaný nepochybne, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná a nárok žalobcu a jeho trvanie možno považovať za hodnoverne osvedčený.
18. Pokiaľ ide o záver súdu o tom, že sa žalovaný zbavuje majetku, žalobca sa s týmto názorom plne stotožňuje. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, pričom postačuje dôvodná obava, reálna hrozba takýchto úkonov. Celkové okolnosti prípadu a správanie sa žalovaného osvedčujú, že k ďalšiemu neželanému úkonu (predaju) posledných nehnuteľností reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné a závisí iba od individuálnej vôle žalovaného. Skutočnosť, že uvedené úkony boli údajne odplatnými, je irelevantná o to viac, že žalobca nemôže posúdiť, či prípadná odplata zodpovedala trhovej cene. Obchodný podiel žalovaného sa zmenšil zo 100% na 10% už po tom, čo bolo vydané uznesenie NS SR. Údajný prevod obchodného podielu žalovaného je podľa žalobcu zároveň ďalším dôkazom o existencii obavy z ohrozenia resp. zmarenia budúcej exekúcie. Ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., žalovaný bol v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v čase vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia stále spoločníkom spoločnosti.
19. Žalobca sa dôrazne ohradil voči tvrdeniam žalovaného, že úmyselne nepravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Akonáhle sa žalobca dozvedel a zbavovaní sa majetku žalovaným a to o predaji rodinného domu a zmenšení obchodného podielu, snažil sa preveriť, či žalovaný vôbec disponuje ešte nejakým majetkom. Po tom, čo zistil, že okrem obchodného podielu disponuje už iba nehnuteľnosťami, bol pripravený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to 16.7.2019. O skutočnosti, že žalovaný sa snaží previesť obchodný podiel sa dozvedel
až 17.7.2019, kedy zároveň bolo pripravené upozornenie pre pána O.. Nakoľko žalovaný má za to, že uvedený prevod obchodného podielu je neplatný minimálne pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, zo strany žalobcu nedošlo k zamlčaniu žiadnych skutočností. Žalobca teda zastáva názor, že aj obchodný podiel žalovaného bol a stále je spôsobilým predmetnom na zriadenie záložného práva a teda na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Je toho názoru, že v danom prípade boli podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené a stále trvajú, preto navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť.
20. Žalovaný zareagoval na uvedené vyjadrenie žalobcu písomným vyjadrením, v ktorom opätovne zdôraznil odvolací dôvod poukazujúci na nesprávny úsudok súdu prvej inštancie, keď uviedol, že podľa aktuálneho stavu konania je daná pravdepodobnosť chráneného nároku, nakoľko na základe predbežného právneho posúdenia sa súdu javí nárok vo veci samej ako dôvodný. Tento záver súdu žalovaný v odvolaní označil ako nesprávny. Nesúhlasil s argumentom žalobcu, že súd nemohol pri posudzovaní veci vychádzať zo záverov krajského súdu prezentovaných v zrušenom rozsudku. Súd prvej inštancie bol povinný vziať zreteľ na všetky skutočnosti a dôkazy zistené v súdnom konaní, teda aj na právoplatné a neskôr zrušené odvolacie rozhodnutie vo veci samej, ako aj na dôvod, prečo k jeho zrušeniu došlo. Zdôraznil, že čím pokročilejšie štádium konania vo veci samej, tým väčší je rozsah skutočností, ktoré má súd zohľadniť v prípade podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia po začatí konania.
21. K tvrdeniu žalobcu, že obchodný podiel žalovaného sa zmenšil zo 100% na 10% po tom, čo bolo vydané uznesenie NS SR, žalovaný uviedol, že z listín predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný bol do 8.12.2018 majiteľom 100% obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., spol. s r.o., k tomuto dátumu došlo účinne k pristúpeniu nového spoločníka s novým peňažným vkladom, čím došlo k zvýšeniu základného imania a vytvorili sa nové pomery, ktoré ovplyvnili výšku obchodných podielov tak, že žalovaný bol majiteľom obchodného podielu 10% a nový spoločník 90%. K vydaniu uznesenia NS SR došlo až dňa 29.5.2019. Zo strany žalobcu preto ide o zavádzajúce tvrdenie v rozpore s dôkazmi, ktoré sám predložil a teda mal o týchto faktoch vedomosť.
22. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že v čase vydania rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia na obchodný podiel už nebol jeho vlastníkom. K tejto právnej otázke žalobca vo svojom vyjadrení nezaujal žiadne konfrontačné stanovisko, resp. účinné popretie. Nevyjadril sa ani k skutočnosti, že v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vedel o tom, že žalovaný previedol svoj podiel v spoločnosti na tretiu osobu zmluvou zo dňa 28.6.2019, čím túto skutočnosť účinne nepoprel. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že žalovaný sa ho snaží osočiť z nepravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, žalovaný uviedol, že v odvolaní uviedol iba fakt, že žalobca mal vedomosť o prevode obchodného podielu žalovaného, aj o dátume podpisu zmluvy o prevode a aj napriek tomu si nesplnil povinnosť úplne a pravdivo opísať súdu rozhodujúce skutočnosti. To, že žalobca týmito informáciami v čase podania návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia disponoval, účinne nepoprel.
23. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania a zároveň aj priznať náhradu trov konania vo výške 100%.
24. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti nedôvodné a sčasti dôvodné, v dôsledku
čoho bolo potrebným napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdiť (§ 387 CSP) a vo výroku II. zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť (§ 388 CSP).
26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovaným, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru o splnení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného a tiež zriadením záložného práva v prospech žalobcu na obchodný podiel vo vlastníctve žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., na zabezpečenie žalovanej pohľadávky. Preskúmavaný rozsudok vo výroku III., ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol, nebol napadnutý odvolaním žiadnej zo strán, stal sa tak právoplatným a nepodliehal prieskumu odvolacieho súdu.
27. Pokiaľ ide o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., bolo nevyhnutné stotožniť sa s názormi žalovaného obsiahnutými v odvolaní, že v čase nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia prvoinštančným súdom ku dňu 19.8.2019, žalovaný už nebol vlastníkom predmetného obchodného podielu a ani spoločníkom danej spoločnosti, v dôsledku čoho zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na predmetný obchodný podiel žalovaného už nebolo možné. Súd prvej inštancie si pritom predmetné vzťahy žalovaného k obchodnej spoločnosti preveril výpisom z obchodného registra, ten ale už v čase rozhodovania prvoinštančného súdu nekorešpondoval so skutočným stavom tak, ako vyplýval zo Zbierky listín.
28. V zmysle § 115 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej len ObchZ), ak tento zákon v ods. 11 neustanovuje inak (na daný prípad sa nevzťahuje, keďže tu išlo o prevod menšinového obchodného podielu) účinky prevodu obchodného podielu podľa ods. 1 a 2 (na iného spoločníka alebo na inú osobu) nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.
29. V zmysle § 27 ods. 3 ObZ zapísané údaje sú účinné tretím osobám odo dňa ich zverejnenia (v obchodnom registri v zbierke listín). Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín.
30. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že zmluvnými stranami je zmluva o prevode obchodného podielu v zásade účinná dňom jej uzavretia (ak zmluva o prevode neurčuje inak). Voči spoločnosti sa zmluva o prevode obchodného prevodu spravidla stáva účinnou dňom jej doručenia spoločnosti, okrem zákonných výnimiek nevzťahujúcich sa na daný prípad. Dňom, kedy nastávajú účinky prevodu obchodného podielu voči spoločnosti (doručením zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti) sa nadobúdateľ obchodného podielu stáva spoločníkom a týmto dňom na neho prechádzajú aj všetky práva a povinnosti spojené s nadobudnutým obchodným podielom. Ak sa prevádza iný, než väčšinový obchodný podiel, ako tomu bolo i v danom prípade, má zápis zmeny v osobách spoločníkov do obchodného registra vo vnútornom vzťahu spoločnosti iba deklaratórny charakter.
31. V danom prípade obsahom listín pripojených v spise bolo osvedčené, že zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., z pôvodného spoločníka žalovaného na tretiu osobu U. O. bola uzavretá dňa 28.6.2019, s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia spoločnosti udeleným dňa 20.5.2019. Účinky prevodu obchodného podielu nastali doručením zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, čo bolo dňa 28.6.2019. Spoločnosť A.R.P.I., s.r.o., uložila zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia z 20.5.2019, zmluvu o prevode obchodného podielu zo žalovaného na U. O. a úplne znenie spoločenskej zmluvy do zbierky listín obchodného registra, čo bolo oznámené v Obchodnom vestníku 132/2019 vydanom dňa 11.7.2019. Predmetné uznesenie bolo potom vydané následne dňa 19.8.2019. Z potvrdenia o vykonaní zápisu vydaného Okresným súdom Trnava pod zn. 54/Re/1497/2019 zo dňa 8.7.2019 vyplýva, že dňa 28.8.2019 bol potom vykonaný zápis údajov, že v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., bol vymazaný ako spoločník U. X. a zapísaný U. O..
32. Z vyššie uvedeného teda nesporne vyplýva, že v čase rozhodovania okresného súdu preskúmavaným uznesením ku dňu 19.8.2019 už došlo účinne predtým ku dňu 28.6.2019 k prevodu obchodného podielu v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., zo žalovaného na tretiu osobu, ktoré zapísané údaje v obchodnom registri boli účinné voči tretím osobám, teda aj voči súdu, odo dňa ich zverejnenia v zbierke listín, teda od 11.7.2019. Samotný zápis zmeny spoločníka v obchodnom registri dňom 28.8.2019 mal pritom v danom prípade iba deklaratórny charakter. Vzhľadom na to ku dňu vydania preskúmavaného uznesenia nebolo možným zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., keďže žalovaný ku dňu vydania rozhodnutia už nebol spoločníkom danej spoločnosti a nebol vlastníkom žiadneho obchodného podielu v spoločnosti. Skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní namieta neplatnosť tohto prevodu obchodného podielu, vzhľadom na aktuálny zápis v obchodnom registri, vo vzťahu k predmetu tohto konania je irelevantná.
33. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v rozsahu výroku II., ktorým súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na obchodný podiel žalovaného v spoločnosti A.R.P.I., s.r.o., s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto rozsahu ako nedôvodný zamietol.
34. V časti, ktorou súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. a obec O., okres Liptovský Mikuláš evidované Okresným úradom Liptovský Mikuláš katastrálnym odborom, vo výlučnom vlastníctve žalovaného na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a považoval za potrebné napadnuté uznesenie v rozsahu výroku I. ako vo výroku vecne správne potvrdiť.
35. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zohľadnený osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného, a pretože v tejto časti v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie tejto časti preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie v tejto časti odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku I. dopĺňa iba nasledovné:
36. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným bol toho názoru, že na základe dosiaľ osvedčeného boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsiahnutého vo výroku I. preskúmavaného uznesenia a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu na označených nehnuteľnostiach žalovaného. Predovšetkým odvolací súd je toho názoru, že žalobca v tomto štádiu konania spôsobom dostatočným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil danosť svojho nároku, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana a to nárok voči žalovanému na zaplatenie 200.000,- Eur s príslušenstvom. V danom prípade bolo rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/203/2013-633 zo dňa 19.11.2015 žalobcovi vo veci samej v celom rozsahu vyhovené a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200.000,- Eur s príslušenstvom, keď súd dospel k záveru, že medzi stranami bola platne konkludentne uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 200.000,- Eur s tým, že tvrdenie žalovaného, že sa malo jednať o vklad žalobcu do spoločného podnikania preukázané nebolo, za irelevantné potom súd považoval, že predmetná suma bola poukázaná na účet spoločnosti, nakoľko išlo iba o platobné miesto. Súd prvej inštancie pritom prijal závery o dôvodnosti žaloby a nároku žalobcu voči žalovanému na základe výsledkov pred ním vykonaného dokazovania, naopak podľa dovolacieho súdu odvolací súd prijal opačné závery iba neprípustným prehodnotením skutkových záverov súdu prvej inštancie bez toho, aby sám zopakoval prípadne doplnil dokazovanie, v dôsledku čoho bol odvolací rozsudok zrušený a vec vrátená.
37. Krajský súd rozsudkom č. k. 10Co/156/2016 zo dňa 31.10.2017 napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik záväzku žalovaného vrátiť peňažné prostriedky žalobcovi zo zmluvy o pôžičke, ako ani úkon odovzdania peňazí z titulu
pôžičky. NS SR na dovolanie žalobcu potom uznesením č.k. 7Cdo/110/2018-799 zo dňa 29.5.2019 rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v podstate s tým odôvodnením, že odvolací súd v rozhodnutí dospel k odlišným skutkovým a právnym záverom ako súd prvej inštancie bez toho, aby sám zopakoval dokazovanie a dospel k odlišnému skutkovému záveru ohľadom skutočností, ktoré súd prvej inštancie považoval medzi stranami za nesporné a preukázané a to jednak v dôsledku odlišného vyhodnotenia skutočností medzi stranami sporných a nesporných, jednak v dôsledku odlišného posúdenia dôkazného bremena a jednak v dôsledku odlišného posúdenia hodnovernosti svedkov. Z dôvodu, že predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave bol uznesením dovolacieho súdu z uvedených dôvodov zrušený, nie je potom možné odvolávať sa na jeho závery, ako na to poukazuje odvolateľ. V tomto štádiu konania, keď existuje iba neprávoplatné rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým bolo žalobcovi vyhovené, za situácie, že nárok sám nemusí (ani nemôže) byť pre potreby nariadenia neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia preukázaný nepochybne, odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že nárok žalobcu sa predbežne javí ako hodnoverne osvedčený, čo samozrejme nemôže prejudikovať výsledok sporu. Prvá zo základných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda bola splnená.
38. Pokiaľ ide o osvedčenie ďalšej základnej podmienky a to danosť obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, odvolací súd sa rovnako zhodol so súdom prvej inštancie, že v danom prípade bol osvedčený aj objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie daný uskutočnenými krokmi žalovaného, ako i nedostatkom ďalšieho jeho postihnuteľného majetku. Odvolací súd pritom považuje za potrebné zdôrazniť, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená nielen v prípade, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ale i vtedy, ak tieto úkony smerujú k jej významnému sťaženiu. Pritom postačuje už dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
39. Predloženými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise bolo v danom prípade preukázané, že v priebehu trvania predmetného sporového konania došlo ku dňu 14.6.2019 k prevodu nehnuteľností predtým patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného zapísaných na LV č. XXXX predajom na tretiu osobu U. X.. Pokiaľ žalovaný namieta, že tento prevod bol odplatný, teda išlo iba o transformáciu majetku, i pre takýto prípad platí, že tým dochádza k výraznému sťaženiu budúcej exekúcie, keďže nehnuteľný majetok je rozhodne ľahšie postihnuteľný exekúciou, ako finančné prostriedky, s ktorými môže povinná osoba operatívne kedykoľvek akokoľvek naložiť. Tomu, že žalovaný zámerne podniká reálne právne kroky k znižovaniu svojho majetku nasvedčuje i to, že medzičasom došlo i k prevodu jeho obchodného podielu v obchodnej spoločnosti na tretiu osobu. S poukazom na uvedené je odvolací súd zhodne s prvoinštančným bez pochybností toho názoru, že v danom prípade bol naplnený aj druhý zo základných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to osvedčená existencia reálnej a podloženej obavy, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená, príp. až zmarená. Otázka primeranosti zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach vo vzťahu k predmetnej pohľadávke, nebola odvolateľom nastolená.
40. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu na označených nehnuteľnostiach na zabezpečenie žalovanej pohľadávky, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
41. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.
42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).