Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/32/2019

Potvrdené rozhodnutím 18Co/15/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu : I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. N. G. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Koman, advokát so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. N. N., na neznámom mieste, 2. Q. N., na neznámom mieste, 3. I. D., rod. N., na neznámom mieste, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpený Slovenským pozemkovým fondom SR, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 3C/32/2019-92 zo dňa 20. 01. 2020, jednohlasne takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. N. G. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Koman, advokát so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. N. N., na neznámom mieste, 2. Q. N., na neznámom mieste, 3. I. D., rod. N., na neznámom mieste, žalovaní v 1. až 3. rade zastúpený Slovenským pozemkovým fondom SR, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti určenia vlastníckeho práva ku parcele C-KN 1102/17 o výmere 177 m2 k.ú. C..

III. Súd žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností.

2. Žalobný návrh odôvodnil tým, že jeho rodičia Z. H. a matka I. H.ová užívali nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX ako parcelu KNE č. 1393. Túto zmluvne získali od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov ako žalovaných v 1. až 3. rade a tá je v súčasnosti v správe Slovenského pozemkového fondu vedená pod B4 na vyššie uvedenom LV. Túto nehnuteľnosť užívali jeho rodičia od roku 1950 až do roku 1977 a v tomto roku ju darovali jemu na svadbe a on ju užíva až doteraz. Za nehnuteľnosť riadne platí Mestu C. daň. Nehnuteľnosť je zakreslená v GP č. 55/2018 pod č. GI-652/2018 ako parcela C-KN č. 450 orná pôda o výmere 484 m2 a parcela C-KN č. 1102/17 zastavaná plocha o výmere 177 m2. Má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože si chce nehnuteľnosť vysporiadať a aby sa užívací stav stotožnil so stavom právnym.

3. Slovenský pozemkový fond (SPF), ktorý v zmysle zastupuje neznámych vlastníkov v konaní pred súdom, vo svojom písomnom stanovisku z 20.5.2019 poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojej žalobe sa domáha určenia vlastníckeho práva zrejme titulom vydržania, keď poukazuje na to, že v 50-tych rokoch 20. storočia mali jeho rodičia získať spornú nehnuteľnosť od žalovaných v 1. až 3. rade, pričom neuvádza okolnosti uzavretia zmluvy, účastníkov zmluvy, neuvádza ani, o akú zmluvu malo ísť. Žalobca nedoložil žiadnu zmluvu, o ktorú sa v žalobe opiera. Svoje tvrdenie, že v roku 1997 mu rodičia mali spornú parcelu darovať, neuvádza okolnosti uzavretia zmluvy, účastníkov a neodkazuje ani na samotnú darovaciu zmluvu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že parcelu KN-C 1102/17, ktorá je vytvorená GP č. GI-652/2018, ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho

práva pretína železničná trať a žalobca bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom túto parcelu užíva. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok vydržania, ktorými sú spôsobilosť predmetu držby, uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Teda dobromyseľnosť držiteľa treba vždy hodnotiť objektívne, či tento mal alebo nemal, prípadne mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu, t.j. titul nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. titulu uchopenia sa držby. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého držiteľ sledoval nadobudnutie vlastníckeho práva. Poukázal na konštantnú judikatúru súdov s tým, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníckeho práva postačuje. Toto vyplýva z rozhodnutia NS ČR sp. zn. Judikát R 73/2015, R 74/2015, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. atď. Vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti konania má žalobca nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenie preukázať relevantnými dôkazmi. V danom štádiu konania žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho právni predchodcovia splnili podmienky pre nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a nepreukázal ani skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia nehnuteľnosti a z toho dôvodu navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň navrhol, aby si súd vyžiadal z Mesta C. navrhnuté dôkazy, ako aj Okresný úrad, katastrálny odbor.

4. Pr. zástupca žalobcu vo svojom písomnom stanovisku z 11.6.2019 reagoval na námietky žalovanej strany tým, že žalobca je si vedomý situácie, ktorá je dôležitá pre rozhodnutie súdu, avšak v čase, keď k prevodu došlo medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovanými, tak v tom čase nebol obligatórny zápis do pozemkovej knihy potrebný a niektorí občania sa domnievali, že postačuje aj obyčajná písomná zmluva. Zmluvy, ktoré boli spísané s pôvodnými vlastníkmi sa po socializácii poľnohospodárskej pôdy stali zbytočnými a považovali sa za bezvýznamné, čím došlo k ich strateniu.

5. Na písomnú požiadavku súdu Mesto C. písomným podaním zo dňa 22.7.2019 oznámilo, že pokiaľ ide o žalovaných v 1. až 3. rade, tí sa v Meste C. nezdržiavajú, nie je Mestu známy ich pobyt, ani ich právnych predchodcov, avšak za nehnuteľnosť KN-E 1393 na LV XXXX sa daň z nehnuteľností mestu neodvádza.

6. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie LV č. XXXX, GP č. 55/2018, vyjadrením Mesta C., predloženými listinami Okresného úradu, katastrálny odbor, výsluchom žalobcu, pr. zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaných v 1. až 3. rade, listinnými dôkazmi, ktoré navrhol zástupca žalovaných, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností tak, ako ich formuloval v petite žalobného návrhu. Svoj návrh odôvodňuje tým, že výlučné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam mali nadobudnúť jeho rodičia v 50-tych rokoch od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a následne mali tieto nehnuteľnosti darovať na svadbe jemu darovacou zmluvou.

8. V konaní pred súdom pr. zástupca žalobcu zotrval na svojom stanovisku zhodne tak, ako to uviedol v žalobnom návrhu, pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia nehnuteľností tak právnymi predchodcami žalobcu, ako aj samotným žalobcom s tým, že nehnuteľnosť už predtým získali rodičia žalobcu bez zápisu do pozemkovej knihy, ale evidovanú na Mestskom úrade v C. v knihe nehnuteľností, ktorá sa stratila, ale prevody medzi rodičmi žalobcu a ním boli písomné a môžu ich potvrdiť navrhnutí svedkovia. Doba užívania bola nepretržitá, dobromyseľná a právny titul bol jasný. Nehnuteľnosti boli združené v družstve až doposiaľ. Držba nebola nikým rušená a žalobca ako člen družstva bol povinný združiť všetku svoju pôdu do družstva, ale tá, ktorá tvorí predmet sporu, nebola scelená a túto užíva od roku 1977 doposiaľ. Znovu podotkol skutočnosť, že v roku 1950, kedy sporné nehnuteľnosti mali nadobudnúť rodičia žalobcu, nebol zápis do pozemkovej knihy obligatórny, iba fakultatívny a stačilo spísanie zmluvy na MNV a spoplatniť. Toto sa poznamenalo v knihe, ktorú viedlo Mesto C., avšak tieto listiny sa pri výstavbe rodinného domu žalobcu a jeho rodičov znehodnotili a kniha na mestskom úrade sa stratila. Pokiaľ ide o prevod sporných nehnuteľností z rodičov žalobcu na žalobcu, túto vedomosť má N. W., ktorý bol prítomný na svadbe žalobcu, ktorému rodičia sporné nehnuteľnosti darovali. Mala byť vyhotovená písomná zmluva, ale tá nebola daná na zápis správe katastra, pretože to nedávalo zmysel z vyššie

uvedených dôvodov. Po vyjadrení žalovanej strany a zistení, že parcela C-KN 1102/17 zastavaná plocha o výmere 177 m2 bola v roku 1947 vyvlastnená z toho dôvodu, že cez ňu vedie trať, v tejto časti zobral žalobu späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Na záver poukázal na skutočnosť, že klient nemôže zato, že právny poriadok v našej republike bol niekoľkokrát menený z dôvodu vážnych celospoločenských zmien. Klient nemôže znášať následky týchto zmien a predovšetkým skutočnosť, že na prevod nehnuteľností sa vyžaduje predpísaná písomná forma, hoci v čase, keď ku pôvodnému prevodu došlo, teda v 50-tych rokoch bol zápis iba fakultatívny. Doposiaľ nebola vznesená žiadna námietka či už ku držbe, dĺžke držby, dobromyseľnosti, ani v inom smere, aby bola ona kýmkoľvek napadnutá. Je toho názoru, že v zmysle vtedy platných zákonov postupovali právni predchodcovia žalobcov a žalobca sa teraz právom domáha určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

9. Z vyjadrenia žalobcu v konaní pred súdom vyplýva, že on ako chlapec sporné nehnuteľnosti užíval ešte za svojho detstva. Po vzniku družstva pracoval na družstve a nikdy nemal problém s tým, aby si niekto nárokoval na spornú nehnuteľnosť. Stále ju pokojne a nerušene užíval v minulosti a užíva ju doposiaľ. V čase, keď bolo družstvo, tak tieto veci neriešil. V roku 1977 sa oženil a v roku 1978 boli na prepis rodičovského domu. On od rodičov kúpil rodičovský dom, vyplatil súrodencov, ale pôda zostala nevyriešená, ale pri výstavbe rodinného domu sa mu všetky doklady stratili a nemá ich. Na Mestskom úrade v C. existovala kniha, kde sa evidovala každá parcela a jej majiteľ a mapové operáty k tomu, z ktorých bolo zrejmé, kto je vlastníkom ktorej konkrétnej parcely a tieto údaje, resp. podklady sa toho času na Mestskom úrade v C. nenachádzajú. On ani nemal vedomosť, že za sporné nehnuteľnosti je treba platiť daň. Po zistení, že sa daň doteraz neplatila, bol ochotný ju dodatočne zaplatiť mestu a nevie, z akého dôvodu na platenie nebol doposiaľ vyzvaný. On v skutočnosti užíval len parcelu C-KN 450, ale tá, ktorá je zastavaná železničnou traťou, neužíval, keďže je tam železnica a ďalšia zástavba. V závere poukázal na to, že rodičov agitovali do družstva, ale tí odmietli podpísať členskú prihlášku a z toho dôvodu bola mama uväznená na dobu polroka v čase, keď bol ešte 7-ročné dieťa.

10. Svedok Y. M. uviedol, že roľu, ktorú užíva žalobca, vie, kde sa nachádza, o ktorú ide a tú užívali v minulosti rodičia žalobcu dlhé roky a teraz ju užíva on. Nemá vedomosť, aby boli nejaké problémy, spory alebo sa niekto iný k tejto roli hlásil. On bol prítomný pri rozhovore na svadbe žalobcu, že otec sľúbil, že mu daruje celý majetok, ale pri podpise žiadnej zmluvy nebol prítomný. Má vedomosť, že Mesto malo k dispozícii evidenciu vlastníkov, tzv. Grundbuch, ale už toho času sa tam nenachádza.

11. Zástupkyňa žalovaných v konaní pred súdom poukázala na skutočnosť, že žalobca nepreukázal potrebné splnenie zákonných podmienok pre vydržanie ku sporným parcelám. Žalobca neuviedol okolnosti uzavretia zmluvy, ani o akú zmluvu išlo, ktorú mali uzatvoriť nezistení vlastníci s jeho rodičmi. Takisto, ak tvrdí, že v roku 1977 rodičia mu darovali spornú parcelu, neuvádza okolnosti uzavretia, ani o akú zmluvu išlo a má zato, že nie je preukázaný užívací stav a zvlášť ku časti parcely, ktorá je pod železničnou traťou. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mal platiť za spornú nehnuteľnosť Mestu daň, pričom z potvrdenia Mesta vyplýva opak. V závere poukázala na skutočnosť, že žalobca nepreukázal nadobudnutie sporných nehnuteľností v zmysle platnej judikatúry a má zato, že samotné užívanie ku vydržaniu nestačí a z toho dôvodu navrhla, aby súd žalobu zamietol. Má zato, že tak žalobca, ako aj právni predchodcovia nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním ku spornej parcele a hlavne nepreukázali skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu, resp. titulu nadobudnutia vlastníckeho práva svedčiace o poctivosti nadobudnutia titulu. Taktiež navrhla zamietnuť návrhy na doplnenie dokazovania žalujúcou stranou, pretože tie neobjasnia spornú skutočnosť, a to hlavne, akým spôsobom a za akých okolností bol uskutočnený prevod spornej nehnuteľností z nezistených vlastníkov na rodičov žalobcu a následne na žalobcu.

12. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nároku žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam.

14. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

16. Podľa až 4 , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

17. Podľa a , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

18. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 1801/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

20. Podľa , fond nakladá s pozemkami uvedenými v a , ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

21. Podľa a fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 30) s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise 32) a v 14 ods. 1 a v (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (), 33) c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak. (2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

22. Vydržanie predstavuje osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, u hnuteľných vecí je vydržacia doba 3-ročná a u nehnuteľností 10-ročná. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,

z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, v danom prípade žalobca (nadobúdací právny titul, i keď neplatný, napr. kúpnu alebo darovaciu zmluvu).

23. V zmysle ust. a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajú zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca v konaní odôvodnil svoju držbu pre potreby vydržania vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam od zmluvy uzavretej v minulosti jeho rodičmi so žalovanými. V konaní však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy a akým spôsobom mali jeho rodičia nadobudnúť podiely žalovaného v 1. až 3. rade, kedy, akým spôsobom a na základe akého právneho titulu, ani aký druh zmluvy mali uzatvoriť, či išlo o kúpnu, darovaciu, zámennú, prípadne inú. V tomto prípade možno súhlasiť s obranou zástupkyne žalovaných v 1. až 3. rade, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom.

25. Právny zástupca žalobcu tak v žalobe, ako aj v konaní pred súdom tvrdí, že rodičia žalobcu mali nadobudnúť sporné nehnuteľnosti niekedy v 50-tych rokoch. Ak by aj túto skutočnosť v konaní bol preukázal (čo doposiaľ preukázané nebolo), tak takáto zmluva o prevode vlastníckeho práva by podliehala vtedy platnému režimu, a to č. V zmysle č. prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam zapísaných v pozemkovej knihe alebo železničnej knihe zapíše sa do týchto kníh. Možno súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že zápis nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe totiž už nebol v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 podmienkou prevodu vlastníckeho práva, ale mu zostal iba deklaratórny význam v zmysle zákona č. 22/64 Zb. Na druhej strane však nemožno súhlasiť s argumentáciou, že zmluvy sa uzatvárali na obci a po zaplatení poplatku sa evidovali na obecnom úrade. Evidencia vlastníctva zostala stále v pozemkovej knihe a zmenil sa len spôsob z konštitutívneho na deklaratórny. Ak by súd pripustil, že ku uzavretiu takej zmluvy došlo, tak v zmysle bolo na prevod nehnuteľností a prenájom poľnohospodárskej a lesnej pôdy potrebné privolenie ONV, ale nie NV, ako to tvrdí právny zástupca žalobcu. Hoci by táto zmluva bola perfektná a zapísaná v pozemkovej knihe tak, ako to vyžadoval vtedy platný právny predpis, napriek tomu žalobca v konaní nepreukázal, aby rodičia ako prípadní perfektní vlastníci mu boli sporné nehnuteľnosti darovali tak, ako sa to konštatuje v žalobnom návrhu. Z výpovede žalobcu v konaní pred súdom jednoznačne vyplýva, že ten sa mal v roku 1977 oženiť, ale až nasledujúci rok, t.j. v roku 1978 kúpil rodinný dom (ale nebol mu darovaný) od rodičov a vyplatil súrodencov, ale pôda zostala nevyriešená. Táto výpoveď žalobcu vyvracia tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti mu mali byť rodičmi darované, pretože z jej obsahu jednoznačne vyplýva opak tvrdený v žalobe, že malo dôjsť ku darovaniu sporných nehnuteľností. Pre platné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutné, aby boli splnené viaceré podmienky súčasne a tak ako to tvrdí zástupca žalovaných je nevyhnutné, aby okrem pokojnej, dobromyseľnej a nepretržitej držby tak, ako je to v prípade žalobcu, bol preukázaný aj titul nadobudnutia, ale ten žalobca v konaní nepreukázal.

Taktiež nie je pravdivé tvrdenie uvádzané v žalobe, že žalobca mal za užívanie nehnuteľností platiť Mestu dane, pretože z potvrdenia Mesta C. zo dňa 22.07.2019 vyplýva, že za spomínanú nehnuteľnosť sa daň z nehnuteľností na účet Mesta neodvádza. Teda vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd má zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že sporné nehnuteľnosti mal nadobudnúť darovaním od svojich rodičov, ani tú skutočnosť, že rodičia žalobcu boli spôsobilí mu sporné nehnuteľnosti darovať ako ich vlastníci a z toho dôvodu žalobný návrh zamietol.

26. Súd nevykonal ani navrhnutý dôkaz pr. zástupcom žalobcu výsluchom navrhovaných svedkov, pretože vykonanie tohto dôkazu by bolo v súlade s ust. nadbytočné, pretože nie je dôležité zisťovať okolnosti evidencie nehnuteľností v Meste C., keďže v danom prípade nie je splnená základná podmienka, a to preukázanie dôvodnosti podanej žaloby žalobcom.

27. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

28. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

30. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcom a súhlas zástupcu žalovaných súd konanie čiastočne zastavil.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, a teda by mal žalovaným nahradiť trovy konania. Žalovaní v 1. až 3. rade si však žiadne trovy konania neuplatnili a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa nerozlučné spoločenstvo podľa . V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa (, ). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.