Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_36Cb-23-2019.pdf
PDF · 66.1 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/23/2019
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu X. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. B. XXXX/XX, XXX XX L. proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO : 31 340 890 zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO : 47 232 471 o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.148,35 eura a iné takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 28.02.2019 doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2019 žalobca žiadal, aby súd určil neplatnosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, zo dňa 04.09.2014 rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.148,35 eura, nahradil mu škodu vo výške 500,- eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 13.09.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2014, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8.000,- eur, s dohodnutou splátkou vo výške 220,27 eura s dobou splácania úveru 5 rokov. Zmluva bola žalovaným vopred naformulovaná, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky najmä v súvislosti s povinnosťou žalobcu zaplatiť poplatky spojené s poskytnutím úveru, dohody o zmluvnej pokute a rozhodcovskej doložke. Keďže ku dňu 10.12.2018, kedy žalovaný zosplatnil celý úver, žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 11.148,35 eura, žalovaný sa bezdôvodne obohatil o 3.148,35 eura.
2. Podaním zo dňa 13.01.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.01.2020, žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že medzi stranami došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu, pričom žiadna zo strán si neuplatňuje náhradu trov súdneho konania. Svoje tvrdenie preukázal aj priloženou Dohodu o urovnaní zo dňa 16.12.2019.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť tvrdiac mimosúdne urovnanie sporu Dohodou o urovnaní. Zavinenie sa
neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t. j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
6. Keďže späťvzatiu žaloby predchádzalo mimosúdne urovnanie sporu, pričom z uvedeného možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Súd preto nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania žiadnej strane.
7. O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd osobitným uznesením (§ 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.