Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-876-2009.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/876/2009
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekučného konania oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, v konaní zast.: JUDr. Alexandra Štefániková, advokátka, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: Y. E., M.. XX.X.XXXX, Q. Q. XX, XXX XX Q., vedenej pod sp. zn. EX 1403/2009 súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 60,87 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,27 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 028195 * zo dňa 30.9.2009 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica.
2. Súd má z výpisu z obchodného registra za preukázané, že v priebehu exekučného konania došlo k zmene obchodného mena oprávneného spoločnosti APOLLO zdravotná poisťovňa, a. s. na obchodné meno: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s..
3. Dňa 23.8.2016 bol súdu postúpený súdnym exekútorom návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Vo svojom podaní oprávnený uvádza, že exekúciu žiada zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie
neskúma. Tunajší súd skúmal, či nie je možné použiť na daný prípad ustanovenie zákona č. § 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon nadobudol účinnosť až dňa 1.1.2020 a návrh oprávneného na zastavenie bol doručený súdu ešte v roku 2019. S ohľadom na priamu aplikabilitu procesných noriem a na zákaz retroaktivity tunajší súd nemohol na toto exekučné konanie použiť právnu úpravu zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
11. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie..
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
15. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
16. Súdny exekútor podaním zo dňa 17.8.2016, oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekučného konania vo výške 65,52 Eur, pozostávajúce z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 21,41 Eur a DPH vo výške 10,92 Eur.
17. Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej sume 33,19 Eur a DPH vo výške 6,64 Eur. Súdny exekútor preukázateľne vykonal aspoň jeden úkon, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda mu nepochybne vznikol nárok na minimálnu odmenu.
18. Náhradu hotových výdavkov si uplatnil súdny exekútor za poštovné vo výške 13,87 Eur, poplatky vo výške 0,70 Eur a telekomunikačné náklady a internet vo výške 6,84 Eur.
19. Z doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise, odpovedí na žiadosti a špecifikácie poštovného má súd za preukázané, že súdny exekútor doručoval v priebehu exekučného konania desať písomností, za ktoré mu tunajší súd priznal náhradu. Súdny exekútor nepreukázal vznik, výšku a účelnosť hotových výdavkov za žiadosť o úhradu trov exekúcie, vrátenie poverenia a oznámenie o skončení exekúcie. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi náhradu za hotové výdavky, ktoré ešte nevznikli, a s ohľadom na vyššie uvedené tunajší súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie za poštovné vo výške 9,67 Eur.
20. Súdny exekútor si uplatnil v zmysle vyúčtovania náhradu za hotové výdavky, ktoré mu mali vzniknúť telekomunikačnými nákladmi a internetom vo výške 6,84 Eur (súčinnosť 0,50 Eur, kópie 50x 0,10 Eur, obálky 12x 0,07 Eur a spisový obal 0,50 Eur). Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne
náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Na základe tejto skutočnosti tunajší súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu.
21. Náhradu hotových výdavkov za poplatky si súdny exekútor uplatnil za zisťovanie účtov povinného v banke vo výške 0,70 Eur. Z lustrácie bankových účtov povinného má tunajší súd za preukázané, že súdnemu exekútorovi v priebehu exekučného konania vznikli tieto hotové výdavky v ním uplatňovanej výške.
22. Po vykonaných úpravách súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 52,27 Eur, pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 43,56 Eur a DPH vo výške 8,71 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.