Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-18-2018.pdf
PDF · 68.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: mal. T. N., L.. XX.XX.XXXX, t. č. bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, proti zapísanému otcovi: Š. V., L.. XX.XX.XXXX, E. XXX a proti matke: L. N., L.. XX.XX.XXXX, M. G., Y. XXX, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že Š. V.Í., L.. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletej T. N., L.. XX.XX.XXXX z matky L. N., L.. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 20.12.2018 sa mal. navrhovateľka cestou kolízneho opatrovníka (ustanoveného pre podanie návrhu uznesením tunajšieho súdu č. k. 10P/19/2018-9 zo dňa 10.04.2018) domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bolo zapreté otcovstvo muža zapísaného do jej rodného listu ako otec. Návrh kolízny opatrovník odôvodnil tým, že otcovstvo k mal. navrhovateľke bolo spochybnené, nakoľko v rozhodnom čase nemal s matkou maloletej intímny pomer.
(2) Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Podľa ods. 3 ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane.
(3) Podľa § 96 ods. 1 zák. o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Podľa ods. 2 ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
(4) Zapísanému otcovi aj matke bol návrh doručený riadne dňa 25.01.2019 a 30.01.2019. Matka ostala v konaní nečinná. Zapísaný otec vypovedal, že s matkou maloletej žili istý čas spoločne, tvrdila mu, že on je otec dieťaťa a naliehala, aby sa dal zapísať do rodného listu. Sexuálny pomer s matkou mali od K. XXXX, maloletá sa však narodila už v S., čo matka odôvodňovala tým, že sa narodila predčasne. Na základe zistených informácií u pediatra maloletej však zistil, že tvrdenie matky nie pravdivé. Poukázal na to, že tri staršie deti matky pochádzajú z predchádzajúceho vzťahu matky (so svedkom), pričom jeho otcovstvu nesvedčí ani zistená krvná skupina maloletej.
(5) Svedok B. E. vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou maloletej žil v intímnom vzťahu asi XX O., z ich vzťahu pochádzajú určite dve deti, k tretiemu dieťaťu, ku ktorému otcovstvo tiež vyhlásil,
raz matka pri hádke jeho otcovstvo spochybnila. Potvrdil, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletej navrhovateľky, udržiavali s matkou intímny pomer.
(6) Súd v konaní na návrh zapísaného otca nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Zo záverov znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca vyplynulo, že otcovstvo zapísaného otca treba pokladať za jednoznačne vylúčené, pretože v 10 systémoch DNA nemá alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať.
(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(8) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, bolo preukázané, že je jednoznačne vylúčené otcovstvo muža zapísaného v rodnom liste ako otec maloletej navrhovateľky.
(9) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)