Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcov: 1./ D.. Ž. A. H. Č. T. Z. H. V. Á. , nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX. T. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Zuzanou Kubovičovou, Tomášikova 5/A, Bratislava, 2./F.. F. A. H. Č. T. Z. , nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXA, XXX XX B., zastúpeného D.. Ž. A., R. XX. T. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 05 Bratislava, IČO: 00 169 766, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobou podanou dňa 17.4.2019 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu súp.č. XXXX, v B. na U. R. Č.. X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie X., zo dňa 5.4.2018, je neplatná. Svoj nárok odôvodnili tým, že dňa 26.2.2019 sa žalobkyňa v prvom rade dostavila do priestorov žalovaného za účelom zistenia stavu jej žiadosti o odkúpenie predmetného bytu do osobného vlastníctva a bolo jej oznámené, že požadovanú informáciu jej neposkytnú, keďže nájom k bytu považujú za vypovedaný. Žalobkyni nebolo umožnené ani nahliadnuť do spisu, na žiadosť jej doručil žalovaný kópiu výpovede z nájmu bytu a kópiu o vylúčení z členstva v bytovom družstve. Žalobkyňa v prvom rade nemala vedomosť o dlžobe voči žalovanému, k neuhrádzaniu došlo nedopatrením a nie úmyselným konaním, v internetbankingu bol zle zadefinovaný účet a platba sa žalobkyni vracala, čo si nevšimla, až kým neaktivovala sms notifikácie. Oslovila správkyňu domu, ktorá vec preverila a oznámila žalobkyni v prvom rade, že má dlh na platbách, dlh pred podaním žaloby vyrovnala a v súčasnosti riadne a včas plní svoje záväzky. Zo strany žalovaného nedošlo k dohode, žalovaný neadekvátne reaguje a odmieta akékoľvek kroky smerujúce k doriešeniu situácie. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyzýval žalobcov na úhradu omeškaných platieb, túto skutočnosť im nemal snahu oznámiť spôsobom bežného doručovania cez správkyňu bytového domu, ani žalobcov nekontaktoval za týmto účelom, pričom disponuje ich telefonickým aj e-mailovým kontaktom. Žalovaný koná účelovo, chce odobrať žalobcov o ich vlastnícke právo v rozsahu vlastníckych práv k družstvu, zároveň znemožnil žalobcom odkúpenie bytu do osobného vlastníctva. Žalobcovia nie sú neplatiči, majú dostatok finančných prostriedkov na hradenie nájomného, o čom má žalovaný vedomosť a preto nemal snahu ich kontaktovať a ani sa zaoberať odvolaním žalobkyne v prvom rade, ktoré zamietol. Žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, tento ho nezaujíma, má iné plány. Žalobcovia mali za to, že je daný ich naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu, keďže žalovaný robí všetky úkony účelovo a s jediným cieľom obrať žalobcov o ich vlastnícke práva. Za uvedených okolností je postavenie žalobcov neisté a bez požadovaného určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu by ich právo mohlo byť ohrozené. Žalobou je potrebné poskytnúť

ochranu právneho postavenia žalobcov, a to skôr než dôjde k porušeniu ich vlastníckych práv či vo forme zrušenia podielového spoluvlastníctva v družstve alebo vo forme nároku na odkúpenie nehnuteľnosti, ktoré si uplatnili a nehnuteľnosť zo zákona mala byť v ich vlastníctve. Žalobcovia na preukázanie tvrdených skutočností predložil nasledovné listinné dôkazy procesného útoku: výpoveď z nájmu bytu zo dňa 5.4.2018, oznámenie o vylúčení z členstva v BD Petržalka rozhodnutím predstavenstva zo dňa 16.10.2018, príjmový pokladničný doklad č.P1190047 o zaplatení sumy 1.454,57€ žalovanému dňa 26.2.2019, odvolanie proti rozhodnutiu o vylúčení z členstva zo dňa 1.3.2019, odpoveď na odvolanie zo dňa 15.3.2019, odpoveď na list datovaný 15.3.2019 zo dňa 10.4.2019, vylúčenie žalobkyne z členstva v BD Petržalka dňom 16.10.2018.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že zaslal žalobcom výpoveď z nájmu bytu v zmysle , ktorá im bola riadne doručená na adresu trvalého pobytu, zásielky sa vrátili žalovanému dňa 10.5.2018 a dňa 18.5.2018 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, výpovedná lehota začala plynúť 1.6.2018, nájom k predmetnému bytu skončil žalobcom dňom 31.8.2018. Žalobcovia nepodali v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov od doručenia výpovede z nájmu bytu na súd žalobu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, žaloba bola podaná dňa 17.4.2019, teda po lehote. Výpoveď z nájmu bytu zo strany žalovaného ako prenajímateľa bytu bola dôvodná, bola daná v zmysle zákonom stanovených podmienok, s výpovedným dôvodom skutkovo vymedzeným tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom, obsahovala všetky formálne aj obsahové náležitosti. Poukázal na ust. , podľa ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný zaslal výpoveď žalobcom na adresu, ktorú žalobkyňa v prvom rade uviedla aj v samotnej žalobe. Zásielky boli doručované aj na adresu U. X, B., z ktorej sa vrátil s označením „adresát je neznámy“, z čoho žalovaný usúdil, že žalobcovia byt neužívajú. K argumentácii žalobcov, že žalovaný ich žiadnym spôsobom pred zaslaním výpovede neinformoval o nedoplatku, žalovaný uviedol, že nie je jeho povinnosťou upozorňovať nájomcov pred zaslaním samotnej výpovede na prípadný nedoplatok a ani nemal povinnosť upozorňovať správkyňu ako zástupkyňu vlastníkov bytového domu o doručovaní výpovede žalobcom. Zástupca vlastníkov je styčným bodom medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom, v danom prípade ide o vzťah vlastníka bytu a nájomcu, z tohto dôvodu nemohli byť žalobcovia ani uvedení v zozname dlžníkov bytového domu. Žalovaný predložil nasledovné listinné dôkazy procesnej obrany: výpoveď z nájmu bytu zo dňa 5.4.2018, doručovaná žalobkyni v prvom rade na adresu U. X, B., z ktorej sa zásielka vrátila žalovanému s označením poštového doručovateľa „adresát je neznámy“ a výpovede z nájmu bytu zo dňa 5.4.2018, doručované žalobcom na adresu R. XX. T. XX, B., z ktorej sa zásielka v prípade žalobkyne v prvom rade vrátila žalovanému dňa 18.5.2018, v prípade žalobcu v druhom rade sa vrátila žalovanému dňa 10.5.2018, obe zásielky s označením poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa v prvom rade do zápisnice súdu uviedla, že konanie žalovaného pokladá za účelové, predtým doručoval všetko cez správcu alebo zástupcu vlastníkov, v tomto prípade bola výpoveď doručovaná poštou. Nemala vedomosť o tom, že platby nájomného nie sú realizované, až po aktivácii sms notifikácie zistila, že platby sa jej vrátili, následne zistila, že omylom zrušila trvalý príkaz na platbu nájomného namiesto iného trvalého príkazu, ktorý zrušiť chcela. Platby za nájomné neboli žalovanému poukazované asi rok, keď to zistila, kontaktovala správkyňu, ktorá najprv tvrdila, že nedoplatok nemá, po preverení nedoplatok zistila. Všetko uhradila v plnej výške, výpoveď z nájmu jej bola doručená až v kancelárii družstva, kde jej žalovaný oznámil stav veci. Výpoveď bola doručovaná na adresu R. XX. T. XX T. na U. X, ona v čase doručovania bývala na adrese A. XX, B..

5. Žalobca v druhom rade uviedol, že nemal vedomosť o nedoplatku na nájomnom, nič mu družstvo nedoručovalo, ani oznam o nedoplatku ani výpoveď z nájmu bytu. Od roku 2016 má trvalé bydlisko na P. XX V. B., v predmetnom byte nebýva, nájomné za byt platí žalobkyňa v prvom rade, ktorá byt aj využíva.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na to, že žaloba nebola podaná v lehote troch mesiacov do dňa jej doručenia, ide o lehotu prekluzívnu, s uplynutím ktorej zanikajú práva s lehotou spojené. Výpoveď z nájmu bytu doručoval žalobcom na adresu trvalého pobytu, zásielky sa vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, preto ich považoval za doručené obom žalobcom. Nedoplatok na nájomnom v prípade

žalobcov nebol zverejnený správcom, nakoľko v danom prípade ide o vzťah vlastník - nájomca. Žalovaný založil do spisu nájomnú zmluvu zo dňa 13.2.2003, na základe ktorej prenechal žalobkyni v prvom rade ako členke družstva predmetný byt do nájmu a podľa čl. 5 bolo potrebné určené nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu platiť do 15. dňa v bežnom mesiaci za celý bežný mesiac.

7. Podľa sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2004 do 31.10.2019, predloženej žalovaným, dlh žalobcov na platbách nájomného začal v decembri 2017 a následne pokračoval počas celého roka 2018, ku koncu ktorého nedoplatok na nájomnom predstavoval sumu 1.483,49€.

8. Po zistenom skutkovom stave súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

9. Podľa prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za planenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

10. Podľa dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

11. Podľa neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

12. Podľa ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

13. Podľa ak nie je možné doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

14. Prenajímateľ bytu môže nájomcovi vypovedať nájom iba zo zákonom taxatívne uvedených dôvodov, a to pri splnení ďalších formálnych predpokladov (písomná forma, nezameniteľný dôvod výpovede), jedným z takýchto dôvodov je hrubé porušenie povinností nájomcu, vyplývajúce z nájmu bytu, spočívajúce v nezaplatení nájomného alebo úhrady za planenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. V danom konaní mal súd preukázané, že žalobcovia neuhradili nájomné za čas dlhší ako tri mesiace, ktorá skutočnosť vyplýva zo žalovaným predloženej sumárnej analýzy platieb za rozhodujúce obdobie, ako aj z výpovede samotnej žalobkyne v prvom rade, ktorá uviedla, že platby nájomného neboli realizované podobu jedného roka. Súd neprijal argumentáciu žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že platby neodchádzajú z jej účtu, toto nemožno pričítať na ťarchu žalovaného, žalobkyňa jednoznačne mala povinnosť platiť mesačné nájomné, vyplývajúce jej zo zákona a z nájomnej zmluvy, a to v stanovenom termíne, na jej zodpovednosť bolo, či sa platby vôbec realizujú a tiež či sa realizujú v predpísanej výške. Rovnako argumentácia založená na tom, že žalovaný mal žalobcov upozorniť na nedoplatok na nájomnom pred zasielaním výpovede z nájmu, či už písomne alebo prostredníctvom správcu, nemá oporu v zákone, žalovanému žiadne zákonné ustanovenie takéto povinnosti neukladá, pričom povinnosť nájomcu platiť mesačné platby nájomného, vyplýva priamo zo zákona. V kontexte uvedeného súd dospel k názoru, že výpoveď z nájmu bytu (zo dňa 5.4.2018) daná žalobcom zo strany žalovaného, bola dôvodná, obsahovala potrebný vymedzený dôvod výpovede a sú s ňou spojené všetky právne dôsledky.

15. Ustanovenie umožňuje nájomcovi podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, táto možnosť vyplýva priamo z hmotnoprávnej právnej úpravy, nájomca nemusí v konaní preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení. Z obsahu žaloby musí vyplývať, z akých dôvodov nájomca považuje výpoveď za neplatnú a musí byť jednoznačne formulovaný žalobný petit. Žalobcovia ako dôvod neplatnosti výpovede z nájmu bytu uviedli to, že im výpoveď nebola žalovaným doručená, v čase doručovania na adrese R. XX T. XX V. B. nebývali, žalobkyňa v prvom rade mala bývať na adrese A. XX, B., žalobca v druhom rade na adrese P. XX V. B.. Z dôkazov procesnej obrany

vyplýva, že žalovaný doručoval žalobcom výpoveď z nájmu bytu na adresu U. X, z ktorej sa zásielka vrátila žalobcovi z dôvodu neznámeho adresáta, následne doručoval výpoveď na adresu R. XX T. XX, z ktorej sa zásielky vrátili odosielateľovi ako neprevzaté v odbernej lehote, z čoho žalovaný správne vyvodil záver, že adresáti na uvedenej adrese bývajú, resp. zdržujú sa tam, avšak zásielku si v odbernej lehote pošty neprevzali. Žalovaný postupoval správne, keď mal za doručené výpovede z nájmu bytu žalobcom dňom vrátenia zásielok žalovanému, od nasledujúceho mesiaca začala plynúť žalobcom zákonná trojmesačná výpovedná lehota, ktorá skončila dňom 31.8.2018. Možnosť uplatniť neplatnosť výpovede z nájmu podľa je obmedzená lehotou troch mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia výpovede, v uvedenej lehote musí byť žaloba podaná na súde. Ak nájomca nepodá žalobu o neplatnosť výpovede v stanovej lehote, uplynutím výpovednej doby jeho nájom zaniká a nájomca má povinnosť vypratať byt dňom skončenia nájmu. Žalobcovia jednoznačne nepodali žalobu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu družstevného bytu v zákonom stanovenej lehote, požadované právo im preto nemožno priznať, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanému ako úspešnej procesnej strane v konaní trovy nevznikli ani náhradu trov nepožadoval, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.