Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-449-2019.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Subarea
11CoP/449/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: M., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - F. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX G., zastúpenej JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, IČO: 42 358 566, a otca - Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. č. XXX, zastúpenom JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, IČO: 42 156 904, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 25.11.2019, č.k. 20P/202/2019-55, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V, uznesením, zo dňa 25.11.2019 č.k. 20P/202/2019-55, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného na maloleté deti.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, a § 329 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, § 336 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) dospejúc k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, keď nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí v matkou navrhovanom smere. Skonštatoval, že vo veci samej ohľadne maloletých detí E. koná na návrhy obidvoch rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Okresný súd Pezinok v Pezinku, pod sp. zn. 44P 47/2019. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z osvedčených skutočností, že maloletý M. vo veku deväť rokov si plní povinnú školskú dochádzku, a maloletý P. vo veku štyroch rokov navštevujúce predškolské zariadenie, že rodičia maloletých detí, ktorí manželstvo neuzavreli ukončili svoje spolužitie v rodinnom dome v Z., matka má miesto výkonu práce v G. a z toho dôvodu sa chce presťahovať i s deťmi do G.. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloleté deti, tiež ich vyberá zo školského a predškolského zariadenia. Uviedol, že v danom prípade matka žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa otec domáha maloletých detí a že ich skutočne chce matke odňať a zamedziť jej kontakt s nimi. Zdôraznil, že rodičia sú si rovní pri výkone svojich rodičovských práv a povinností. Uviedol, že neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nestarostlivosti o deti zo strany ich rodičov, ani o žiadnych závadách v ich výchove. Mal za to, že terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých detí, stabilizáciu ich výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by súd deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
Skonštatoval, že matka neosvedčila, či rodičia naďalej nežijú v jednej domácnosti, či sa odsťahovala do svojho bytu na G. ul. v G. sama alebo aj s maloletými synmi, neosvedčila, či sú obe deti v jej starostlivosti, neosvedčila, ktorú školu maloletý M. navštevuje a či došlo k zmene školského a predškolského zariadenia u oboch detí, keď osvedčila len, že maloletý P. je prijatý do Materskej školy N. 2, G. na predprimárne vzdelávanie od 01.09.2019. Uviedol, že z návrhu matky tiež nie je zrejmé z akého dôvodu podala návrh na Okresný súd Bratislava II, kam sa teda matka mienila presťahovať, resp. sa presťahovala, keď z jej podania je len zrejmé, že ukončila rodičovskú dovolenku, nastúpila do práce v Bratislave, rodičia ukončili svoj partnerský vzťah, avšak bývali v jednej domácnosti v obci Z. a otec sa z titulu vzdialenosti miesta výkonu práce matky a bydliska rodiny (obec Z., v ktorej deti navštevovali krúžky, školu, materskú školu), podieľal na starostlivosti o maloleté deti. Z predložených dokladov považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že matka je vlastníčkou rodinného domu v obci Z., v ktorom rodina žila. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté deti súd prvej inštancie uviedol, že ani táto časť jej návrhu nespĺňa v čase rozhodovania podmienky § 366 CMP. Mal za to, že z obsahu návrhu nevyplýva, že rodičia s deťmi nežijú v spoločnej domácnosti, ani že sa otec nepodieľa, alebo odmieta podieľať na výžive maloletých detí. Uviedol, že matka neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom určením výživného otcovi v súlade s § 366 CMP v nevyhnutnej miere.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka, navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Uviedla, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v Z. do G. na adresu G. XX, kde má trvalý pobyt, no bez súhlasu otca sa jej nepodarilo zapísať maloletého M. na školu v G., preto nastala neštandardná situácia, že maloletý M. žije s otcom v Z.. Uviedla, že dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo, aby boli obe deti do rozhodnutia vo veci samej zverené do jej osobnej starostlivosti, keďže bez tohto rozhodnutia nemohla deti v G. zapísať do školy. V žiadnom prípade nechcela dopustiť, aby došlo k oddeleniu súrodencov, no vo svojom dome v Z. nemohla zostať, keďže doň otec začal vodiť svoju milenku. Uviedla, že otec posledných 6 rokov nemal žiaden záujem o starostlivosť o deti, všetku starostlivosť o deti a domácnosť vykonávala sama. Uviedla, že otec jej aktuálne dovolí byť s maloletým M. len každý druhý víkend, čo je pre ňu a maloletého P. veľmi málo. Uviedla, že maloletý M. sa jej priznal, že často doma plače. Mala za to, že takýto stav je neúnosný a môže mať negatívny dopad na psychiku maloletých detí a pokiaľ nebudú deti zverené do jej osobnej starostlivosti, nemôže zapísať maloletého M. do inej školy a tak budú naďalej súrodenci oddelení.
4. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Odvolanie matky považoval za nedôvodné, neobsahujúce skutkové ani právne argumenty spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napádaného rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že návrh matky neobsahuje jasný opis skutočnosti, bol neúplný až zmätočný a súd z neho nemohol zistiť najmä v koho starostlivosti maloleté deti vlastne sú, kde žijú a ako starostlivosť rodičov o deti vlastne funguje. Poukázal na svoj návrh zo dňa 29.05.2019, ktorým sa domáha úpravy práv a povinností k maloletým deťom zverením do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (konanie sa vedie na Okresnom súde Pezinok), v čase podania ktorého žili s matkou spoločne ako rodina v jednej domácnosti v rodinnom dome v obci Z.. Uviedol, že aj po rozpade ich vzťahu naďalej bývali spolu a do budúcnosti sa ústne dohodli, že do konca školského roka v záujme maloletých zostanú bývať v spoločnej domácnosti a keď sa následne matka maloletých zo spoločnej domácnosti odsťahuje, o deti sa budú starať striedavo v týždňových intervaloch, čo sa aj realizovalo po ukončení školského roka v mesiacoch júl a august 2019. Uviedol, že problém nastal na začiatku školského roka, kedy matka bez jeho vedomia a súhlasu odhlásila maloletého P. z materskej školy v Z. a prihlásila ho bez jeho vedomia a súhlasu do materskej školy na N. ulici v G.. S. M. naďalej navštevuje základnú školu v Z.. Nakoľko prvý týždeň školského roka mali byť deti v zmysle dohody v starostlivosti matky, matka si maloletého P. prevzala a bez jeho vedomia a súhlasu ho vodila do materskej školy v G., kde ho prihlásila (uvedené avizoval riaditeľkám príslušných materských škôl a vyjadril som svoj nesúhlas s týmto konaním matky). Maloletý M. však s ohľadom na jeho návštevu školy v Z. zostal u neho. Zdôraznil, že to bola matka, ktorá z vlastného rozhodnutia opustila spoločnú domácnosť, pričom rodinný dom, kde do jej odchodu viedli spoločnú domácnosť, je jej výlučným vlastníctvom, teda nebol daný objektívny dôvod pre jej odsťahovanie sa do G.. V tomto dome deti niekoľko rokov vyrastali a považujú ho za svoj domov, v Z. majú vytvorené zázemie, chodili do školy a škôlky, teda tam bolo miesto ich obvyklého pobytu určené dohodou rodičov. Zdôraznil, že to bola práve matka, ktorá svojvoľne a proti jeho vôli vzala maloletého P. a odišla s ním do G.. Čo sa
týka maloletého M., tento trvale býva v Z. v pôvodnej spoločnej domácnosti, kde mu poskytuje osobnú starostlivosť, pričom maloletý sám vyjadril vôľu v Z. aj naďalej zostať. Uviedol, že aj matka akceptovala tento status quo a ponechala M. v jeho osobnej starostlivosti, keď uznala, že je nepraktické a nevhodné ho denne nosiť z Bratislavy do Z. do školy. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že nemá záujem o deti a o tieto sa nedokáže postarať. Uvedomuje si, že uvedená situácia, keď sú deti rozdelené, nie je pre ne vhodná, uvedený stav však aktuálne rešpektuje, keď nemieni maloletého P. od matky odtrhnúť a obdobne túto situáciu akceptuje aj matka, ktorá rešpektuje vôľu maloletého M. zostať z Z.. Uviedol, že s matkou dokážu komunikovať ohľadom styku s deťmi a riešenia ich potrieb. Maloleté deti sú počas víkendov striedavo u každého z rodičov, obdobne sa dokázali dohodnúť na obdobie Vianočných sviatkov. S poukazom na uvedené podľa jeho názoru neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov a nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), dospel k záveru že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov účastníkov v matkou navrhovanom smere splnené neboli.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností existujúcich v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným nástrojom zabezpečenia tejto ochrany. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojim významom osobitného procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní.
9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povalenie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súdu.
10. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v odvolaní neboli nielenže osvedčené, ale ani prezentované také závažné skutočnosti, ktoré by mali za následok potrebu zásahu do pomerov účastníkov konania rozhodnutím súdu bez vykonania potrebného dokazovania. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v matkou navrhovanom smere. Matka žiadnym spôsobom tak v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neosvedčila existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania bez vykonania potrebného dokazovania. Odvolací súd dáva do pozornosti matke § 35 Zákona o rodine a uvádza, že nezhodu rodičov v súvislosti so zmenou školského a predškolského zariadenia nedosiahne, ako sa matka mylne domnieva rozhodnutím o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ale až rozhodnutím súdu o nahradení súhlasu otca pri ich nezhode v súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností, čo by malo byť matke, vzhľadom na jej právne
zastúpenie dostatočne ozrejmené. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nezhode rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle § 35 Zákona o rodine, súdy rozhodujú o nahradení súhlasu jedného z rodičov vo veci samej výlučne na návrh. Pokiaľ matka dôvodí, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenie sledovala len možnosť sama rozhodovať o školskej či predškolskej dochádzke maloletých detí, jej záver je nesprávny a preto vo vzťahu k posúdeniu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je treba ho považovať za irelevantný. Rovnako nemožno z obsahu spisu a podaní matky ustáliť, prečo svoju situáciu a situáciu maloletých detí riešila odchodom zo spoločnej domácnosti, navyše za stavu, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v ktorej rodina viedla spoločnú domácnosť, nakoľko dôvody ňou uvádzané vzhľadom na jej vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti nevykazovali potrebnú mieru nevyhnutnosti takéhoto riešenia rodinnej situácie. Nie je správne, že rodičia osobné záujmy a zrejme aj vzájomnú animozitu povýšili nad záujem svojich maloletých detí, vystavujú ich neprimeranému stresu, psychickému tlaku z dôvodu rozpadu rodiny a odchodu matky zo spoločnej domácnosti do vzdialenosti, ktorá im znemožňuje vzájomný častejší kontakt, či plnohodnotnú starostlivosť o deti, čím sa deti do istej miery stali ich rukojemníkmi bez schopnosti rodičov sa dohodnúť. Deti môžu byť konaním rodičov vystavené konfliktu lojality, ktorý bezpochyby negatívne vplýva na ich vnútorné prežívanie a psychický stav. Vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov napríklad aj o prejavenej vôli maloletého M., bude úlohou súdu prvej inštancie vo veci vykonať potrebné dokazovanie na základe ktorého bude môcť rozhodnúť vo veci samej, alebo prijať na úpravu rodinných pomerov maloletých detí aj dočasné riešenie. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd jej návrh na určenie výživného na maloleté deti zamietol, toto neobsahuje v tomto smere žiadne dôvody, ani osvedčenie nevyhnutných skutočností pre určenie výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysvetlil.
11. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).