Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/156/2019

Zmenené rozhodnutím 39Nt/38/2021
„Uznesenie Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci F. V., na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júna 2021 v Pezinku, takto rozhodol: Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 446 ods. 1 Trestného poriadku, sa u ods. F. V., Z.. XX. X. XXXX, B. Z. XXXX/XX, A., mení spôsob výkonu ochranného protialkoholického liečenia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/156/2019 zo dňa 20. 1. 2020, z ústavného liečenia na ambulantné liečenie."
+ 1 ďalšie rozhodnutie nižšie

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanému Y. U., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 20.1.2020, takto

rozhodol:

Obžalovaný Y. U., nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom V., t.č. ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

dňa 12.7.2019 asi o 23.00 hod. v V. na ulici W. XXXX/XX v rodinnom dome potom, čo mu brat Y. U. z dôvodu jeho agresívneho správania povedal, že zavolá políciu, zareagoval tým spôsobom, že bratovi Y. U. povedal „tak ty budeš na mňa volať policajtov, zabijem ťa“, následne odišiel do kuchyne, kde z kuchynskej linky zobral do pravej ruky nôž, pričom keď toto videl Y. U., tak bežal von z domu, kam ho prenasledoval obžalovaný s nožom v ruke, pričom na neho kričal „zabijem ťa, zabijem ťa“, pričom Y. U. z obavy o svoj život držal kľučku vstupných dverí domu tak, aby obžalovanému zabránil aby sa dostal k nemu, následne obžalovaný Y. U. prešiel do kuchyne domu, kde v tom čase stála jeho matka R. U., ktorej začal oplzlo nadávať výrokmi bližšie uvedenými vo vyšetrovacom spise, následne ju rukou chytil za vlasy a ťahal ju za ne dovtedy, až pokým nespadla na podlahu, kde jej dal ukazovák ruky do úst a ťahal ním za okraj pery takou intenzitou, až jej spôsobil v oblasti podliatiny, pričom v útoku skončil až potom, čo matka R. U. kričala o pomoc, čím u Y.C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V., W. XXXX/XX, vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a R. U. spôsobil zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oblasti nosa obojstranne, odreninu, škrabanec nad pravým obočím asi 2 cm dlhý, pomliaždenie mäkkých tkanív s krvným výronom asi 6x4 cm na pravom predlaktí a pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnými výronmi na chrbte ľavej ruky,

teda

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala na Okresný súd Senica dňa 4.11.2019 obžalobu sp. zn. T. XXX/XX/XXXX-XX, ktorou kládla obžalovanému Y. U. za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného Y. U., svedkyne poškodenej R. U., prečítaním výpovede svedkyne H. T. z prípravného konania, prečítaním vypracovaných znaleckých posudkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. K veci uviedol, že v ten deň vypil asi 2 litre vína a nejaké pivá a keď prišiel večer domov, tak sa začal s bratom hádať kvôli SIM karte od telefónu, ale nevyhrážal sa mu zabitím. Nato za nimi dobehla ich mama, ktorá po ňom začala kričať a dala mu dve facky. On ju preto chytil za ruky a odsotil ju na posteľ. Následne obžalovaný odišiel do kuchyne, odkiaľ zo šuflíka vytiahol nôž a tento si priložil ku krku. S matkou sa začal hádať a hovoril jej, že si stále zastáva iba brata (poškodeného Y. U.). Obžalovaný uviedol, že už v minulosti sa dvakrát pokúsil o samovraždu. Obžalovaný uviedol, že kým vytiahol nôž, tak brat vybehol von a on (obžalovaný) za ním utekal a chcel ho zastaviť, aby neutekal von z domu. Brat bol už vonku a on (obžalovaný) bol znútra, pričom predmetný nôž položil na kuchynskú linku. Ďalej uviedol, že matka ho potom v kuchyni upokojila a chvíľu sa tam s ňou rozprával, ale potom si zase dal nôž ku krku, že si niečo spraví. Matka vtedy začala kričať o pomoc a on v jednej ruke držiac nôž, jej s druhou rukou zakrýval ústa, aby nekričala. Následne sa opäť upokojil a sedeli v kuchyni a fajčili cigarety. Potom brat volal matke, aby prišla k susede, a keď odchádzala, tak mal obžalovaný predmetný nôž odhodiť smerom dole schodmi. Po chvíli, keď obžalovaný išiel pre ňu susedom, boli na ulici policajti, ktorí ho zadržali. Konanie svojho brata, ktorý pred ním utiekol k susede, si obžalovaný vysvetľuje tak, že brat chcel iba docieliť, aby ho (obžalovaného) polícia zadržala a aby mal súdom nariadené liečenie.

Svedkyňa - poškodená R. U., ktorá je matkou obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že keď došlo k hádke medzi obžalovaným a jej druhým synom Y. U. ona už spala, no na krik sa zobudila, dala si lieky a išla sa pozrieť čo sa deje. Svedkyňa uviedla, že si nato už dobre nespomína, no keď obžalovaný utekal do kuchyne a začal hľadať v šuflíkoch kde sú nože, druhý syn - poškodený Y. U. (ďalej len „Y.“) utekal von z domu k susedom a zavolal policajtov lebo sa zľakol. Svedkyňa uviedla, že Y. asi nemohol ani vidieť, že obžalovaný zo šuflíka vyťahoval nôž. Ďalej uviedla, že potom ako Y. utiekol preč z domu, tak sa obžalovaný vyhrážal, že sa zabije a prikladal si nôž na krk. Svedkyňa uviedla, že jej sa obžalovaný žiadnym spôsobom nevyhrážal, pričom jej iba chytil ústa, aby nekričala. Kričať mala kvôli tomu, že sa bála, aby si obžalovaný s nožom neublížil, keď si ho držal pri krku. Podľa výpovede svedkyne bola situácia v ich domácnosti neúnosná kvôli tomu, že obžalovaný požíva vo veľkej miere alkoholické nápoje a spolu s Y. iba chcela, aby sa obžalovaný išiel liečiť. Zranenia, ktoré svedkyňa utrpela jej podľa jej vyjadrenia vznikli deň predtým, keď sa s obžalovaným hádala kvôli ich psovi. Svedkyňa uviedla, že jej stačí málo a hneď sa jej spraví nejaká modrina. Svedkyňa uviedla, že z konania obžalovaného nemala strach, necítila sa byť ohrozená, žiadnym spôsobom ju obžalovaný fyzicky nenapadol (a to ani v minulosti!) a v ten večer sa obžalovaný nikomu nevyhrážal, ale iba kričal, že sa zabije, pričom nôž držal pri krku sebe samému. Ako dôvod tohto správania obžalovaného uviedla, že podľa obžalovaného má ona radšej druhého syna Y., ktorého si stále iba zastáva.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne - poškodenej na hlavnom pojednávaní a jej výpoveď z prípravného konania, súd postupom podľa prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne

- poškodenej z prípravného konania zo dňa 13.7.2019.

Pri uvedenom výsluchu v prípravnom konaní dňa 13.7.2019 svedkyňa - poškodená vypovedala, že dňa 12.7.2019 večer už spala a zobudila sa na krik obžalovaného. Keď sa išla pozrieť čo sa deje, tak obžalovaný a Y. boli v Y. izbe, stáli oproti sebe a obžalovaný sa začal vyzliekať zo slovami, že sa chce s Y. byť. Svedkyňa uviedla, že sa postavila medzi nich a vtedy ju obžalovaný zhodil oboma rukami na posteľ. Y. preto povedal, že ide zavolať policajtov. Vtedy sa obžalovaný rozbehol do kuchyne a išiel zobrať nôž, ktorý vytiahol zo šuflíka a rozbehol sa s ním za Y.. Y. zvonku a pridŕžal kľučku tak, aby ju obžalovaný nemohol stlačiť a otvoriť dvere. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný sa snažil dvere pretlačiť a stláčal kľučku, v čom sa mu ona snažila zabrániť. Potom obžalovaný išiel do kuchyne, kde jej začal nadávať, že je špinavá kurva. V kuchyni si sadla na stoličku, pričom obžalovaný k nej prišiel, chytil ju za vlasy a ťahal ju dozadu až spadla na zem. Potom sa jej podarilo obžalovaného ukľudniť a začali fajčiť cigarety. Chvíľu nato, jej zatelefonoval Y.Á., aby išla von na ulicu, kde spolu čakali na príchod polície. Na otázku, či sa obžalovaný niekomu vyhrážal zabitím, svedkyňa odpovedala, že asi áno. Svedkyňa potvrdila, že kričala o pomoc a takisto uviedla, že obžalovaný ju zranil - keď ju držal za ruky, kde jej vznikli modriny. Takisto uviedla, že obžalovaný ju napadol aj v minulosti (asi 2 - 3 roky dozadu) a ťahal ju za vlasy.

K rozporom medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou zo dňa 13.7.2019 v prípravnom konaní, svedkyňa uviedla, že pri svojej prvej výpovedi tak vypovedala z dôvodu, že si s obžalovaným už nevedela rady a chcela, aby ho zobrali niekam na liečenie. Na otázku, či to znamená, že v prípravnom konaní pri uvedenom výsluchu vypovedala nepravdivo a krivo obžalovaného obvinila, svedkyňa uviedla, že áno.

Svedok - poškodený Y. U., ktorý je bratom obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení odmietol vo veci vypovedať podľa

Súd preto postupom podľa prečítal výpoveď svedka - poškodeného z prípravného konania zo dňa 13.7.2019.

Pri uvedenom výsluchu v prípravnom konaní dňa 13.7.2019 svedok - poškodený vypovedal, že dňa 12.7.2019 asi o 23.00 hod. obžalovaný zazvonil na zvonček na dome a preto mu išiel otvoriť. Potom išiel do svojej izby, kam za ním obžalovaný prišiel, začal do neho „rýpať“ a chcel sa s ním biť. Poškodený mu povedal, aby mu dal pokoj a aby bol ticho, lebo ich mama ide ráno do práce. Obžalovaný si však začal vyzliekať košeľu a kričal, že sa s ním chce biť. Keď to započula ich mama, prišla za nimi do izby, postavila sa medzi nich, aby sa nebili, načo ju obžalovaný odsotil a matka spadla na posteľ. Poškodený preto povedal obžalovanému, aby prestal, lebo inak zavolá policajtov. Podľa vyjadrenia poškodeného toto obžalovaného nahnevalo a začal na poškodeného kričať, že ho zabije a utekal do kuchyne pre nôž. Zo zásuvky v kuchyni vytiahol nôž a preto poškodený utekal k východu ku dverám. Za dverami držal kľučku dverí tak, aby ju obžalovaný z druhej strany nemohol stlačiť a otvoriť za ním dvere. Poškodený uviedol, že keď obžalovaný nemohol otvoriť dvere, tak potom počul, ako otvára okno na kuchyni a preto si myslel, že za ním ide von vyskočiť cez okno. Preto poškodený preskočil bránu na ulici a išiel sa skryť do dvora susedov Š., odkiaľ zatelefonoval na políciu. Poškodený uviedol, že z domu počul ako mama kričí o pomoc, ako stoná a jačí a myslel si, že obžalovaný matku nejako trýzni alebo že ju pichol nožom. Poškodený uviedol, že telefonoval aj svojej sestre, či nemôže prísť, no tá bola v práci a preto neprišla. Ďalej uviedol, že následne telefonoval susede T. a pýtal sa jej, či nemôže ísť ku nim domov. Keď prišiel k T., zavolal odtiaľ políciu. Potom volal aj svojej matke, aby prišla za ním k T.. Keď za ním matka prišla, tak tam spoločne počkali na príchod polície. Poškodený tiež vypovedal, že keď za ním matka prišla, povedala mu, že ju bolí hlava a videl jej na tvárí aj na rukách podliatiny, ktoré predtým nemala. Na otázku, či sa jemu alebo matke obžalovaný vyhrážal zabitím alebo ujmou na zdraví (aj v minulosti) poškodený uviedol, že to obžalovaný robí stále, keď je pod vplyvom alkoholu, pričom aj v daný večer bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, čo poškodený cítil z jeho dychu a videl z jeho správania. Poškodený uviedol, že má obavy, že obžalovaný svojím konaním jeho alebo jeho matku zabije.

Na návrh obhajoby bola podľa prečítaná výpoveď svedka - poškodeného Y. U. z prípravného konania zo dňa 11.9.2019. Pri tejto výpovedi svedok - poškodený vypovedal, že potom,

ako došlo ku konfliktu s obžalovaným, ktorý sa s ním chcel biť, mu obžalovaný hovoril, že ho zbije. Keď potom obžalovaný utekal do kuchyne a hrabal sa v šuflíku s nožmi, poškodený vybehol von z domu a držal dvere, aby sa obžalovaný za ním nedostal. Poškodený vypovedal, že keď obžalovaný nemohol otvoriť dvere, išiel hore do kuchyne a vykrikoval niečo také - že sa zabije, išiel otvárať kuchynské okno a poškodený si myslel, že chce obžalovaný z neho asi vyskočiť. Poškodený potom preskočil bránku a utekal k susedom, odkiaľ počul z ich domu nejaký krik. Následne telefonoval susede T.Š., svojej sestre a na políciu. Poškodený uviedol, že zle počul, a že obžalovaný nekričal „zabijem ťa“ ale „zbijem ťa“. Na otázku, prečo pri prvom výsluchu uviedol, že obžalovaný kričal „zabijem ťa“ uviedol, že preto, že aj v minulosti, sa mu obžalovaný týmto spôsobom vyhrážal, pričom zato bol aj odsúdený. Na otázku, či mal poškodený obavy z konania obžalovaného, poškodený uviedol, že by si nenechal ublížiť a že k susedom utekal a políciu volal preto, lebo sa mu nechcelo s obžalovaným biť a nakoľko bol obžalovaný opitý. Ohľadne zranení poškodenej na rukách, uviedol poškodený, že tieto jej vznikli o deň skôr, keď sa s obžalovaným hádala kvôli psovi a ohľadne zranení poškodenej na tvári, uviedol poškodený, že nevie ako a kedy jej tieto vznikli. Na otázku, prečo poškodený utekal v noci k susede T., poškodený uviedol, že si to už nepamätá.

Následne súd v zmysle so súhlasom strán prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne H. T. z prípravného konania zo dňa 23.8.2019, ktorá je susedou rodiny U.. Svedkyňa pri výsluchu uviedla, že Y. U. jej telefonoval na mobilný telefón, či mu môže otvoriť, aby sa nachvíľu schoval u nich dovnútra, lebo mu jeho brat (obžalovaný) robí zle a naháňa ho s nožom. Poškodený sa jej spýtal, či môže u nej zostať schovaný, kým nepríde polícia. Svedkyňa uviedla, že poškodený potom telefonoval aj svojej mame, ktorá potom tiež prišla ku nim a následne už prišli policajti a preto poškodený aj jeho matka za nimi odišli von. Svedkyňa uviedla, že keď poškodený za ňou prišiel, bol nervózny, vystrašený, ani si nesadol, bol roztrasený a pýtal si vodu. Svedkyňa vypovedala, že toto bolo prvý krát, čo sa poškodený prišiel ku nej domov takto schovať pred obžalovaným, pričom krik z domu od U. počula už viac krát a tiež videla ako ku nim viac krát prišla polícia. Podľa vyjadrenia svedkyne bolo zo správania poškodeného zrejmé, že ho naozaj obžalovaný naháňal, nakoľko bol vystresovaný a nervózny.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, Y.. Y. J., znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku a ani v súčasnosti netrpí poruchou / chorobou v pravom slova zmysle. U obžalovaného je prítomná rozvinutá polymorfná závislosť od heroínu, metamfetamínu a alkoholu, pričom závislosť od heroínu a metamfetamínu je v niekoľko ročnej abstinencii a v klinickom obraze dominuje rozvinutá závislosť od alkoholu. U obžalovaného je tiež prítomná emočne nestabilná porucha osobnosti. Znalkyňa uviedla, že samotná závislosť nemala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného, ktorý bol v čase spáchania skutku v stave simplexnej ebriety stredného stupňa, v dôsledku čoho boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti nepodstatne znížené, pričom konanie obžalovaného bolo na cieľ zamerané, psychologicky zrozumiteľné a nebolo paticky motivované. Obžalovaný o svojich prejavoch v stave opitosti dobre vedel, nakoľko mal s nimi opakovane predchádzajúcu skúsenosť a do stavu opitosti sa dostáva sám a dobrovoľne. Znalkyňa uviedla, že je vysoko pravdepodobné, že sa pod vplyvom alkoholu prejaví heteroagresívne konanie, nie je možné vylúčiť ani autoagresívne správanie, či už sebapoškodzovanie alebo samovražedné pokusy. Vzhľadom nato, že nariadené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou neplní svoj účel, navrhla znalkyňa u obžalovaného nariadiť ústavnú formu tohto liečenia.

V znaleckom posudku č. XX/XXXX, T.. E. F., znalec z odboru psychológia, odvetvie psychológia detí a psychológia dospelých zhodnotil psychologické vyšetrenie svedkov - poškodených R. U. a Y. U.. Na základe psychologického vyšetrenia znalec okrem iného uviedol, že rozumová (mentálna) chápavosť poškodenej R. U. je oslabená, podpriemerná, ale nie je narušená. Poškodená má chronickú insuficienciu kontrolovať a tolerovať stres, má dlhoročné ťažkosti v afektemotvite, čo sa prejavuje recidivujúcimi depresívnymi poruchami. Podľa názoru znalca poškodená predmetnú trestnú vec opisovala tak, ako sa stala, keďže sama bola napadnutá obžalovaným a vystavená určitej forme fyzického a psychického násilia. Postupne však začala byť voči obžalovanému ľútostivá, ochranárska a aj sama pripúšťa, že ju obžalovaný presvedčil, že už nebude konzumovať alkoholické nápoje, pričom poškodená verí tomu, že to obžalovaný dokáže. Znalec uviedol, že poškodená má tendenciu zľahčovať a zamlčiavať udalosti týkajúce sa predmetnej trestnej veci z dôvodu, aby obžalovanému nepriťažila. Na základe týchto skutočností zhodnotil znalec špecifickú psychologickú vierohodnosť poškodenej ako zníženú a výpoveď poškodenej zo dňa 13.7.2019 ako vierohodnejšiu.

Vo vzťahu k poškodenému Y. U. znalec uviedol, že menovaný vykazuje dlhšie obdobie stav remisie a toho času nie je prítomná floridná symptomatika v rámci procesuálneho ochorenia, na ktorú sa ambulantne lieči u psychiatra. Znalec zhodnotil, že poškodený svoje tvrdenia v predmetnej trestnej veci zmierňuje a sú v rozpore so samotným správaním poškodeného v predmetný deň. Konanie poškodeného, ktorý uviedol, že z obžalovaného nemal strach a aj napriek tomu volal políciu a utekal z domu, je v rozpore s princípmi primeranej reakcie na podnet, ktorému bol vystavaný. Znalec takisto uviedol, že je rozporuplné utekať pred bratom - obžalovaným, držať kľučku dverí z druhej strany, miesto toho, aby mu bránil si ublížiť, keďže poškodený verí, že sa obžalovaný chcel zabiť. Podľa názoru znalca poškodený nechce obžalovanému priťažiť, má zvýšenú tendenciu zľahčovať a zamlčiavať udalosti, ktoré sa týkajú predmetného skutku, ktoré by mohli obžalovanému priťažiť. Na základe týchto skutočností zhodnotil znalec špecifickú psychologickú vierohodnosť ako zníženú a výpoveď poškodeného zo dňa 13.7.2019 ako vierohodnejšiu.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XX Y.. Y. T., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia vyplýva, že pri fyzickom kontakte, ku ktorému malo dôjsť dňa 12.7.2019 utrpela poškodená R. U. pomliaždenie mäkkých tkanív tváre, v oblasti nosa obojstranne, úst vpravo, odreninu, škrabanec nad pravým obočím, asi 2 cm dlhý, pomliaždenie mäkkých tkanív s krvným výronom asi 6 x 4 cm na pravom predlaktí, pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnými výronmi na chrbte ľavej ruky asi 3 x 2 cm a 4 x 3 cm v priemere. V mechanizme vzniku zranení sa mohlo uplatniť tlakové pôsobenie rúk útočníka na oblasť predlaktia vpravo a chrbát ľavej ruky, znalec nevylúčil ani prípadný úder rukou do daných oblastí pri fyzickom incidente. Zranenie v oblasti tváre vzniklo takisto priamym kontaktom ruky (rúk) útočníka s tvárou poškodenej, pričom sa mohlo jednať o údery, prípadne tlakové pôsobenie ruky na oblasť nosa a úst poškodenej. Odrenina na čele poškodenej vznikla najpravdepodobnejšie kontaktom nechtu prsta ruky útočníka s povrchom kože čela poškodenej. Znalec uviedol, že predmetné zranenia poškodenej jej vznikli v priamej súvislosti s fyzickým incidentom zo dňa 12.7.2019.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Č.: T.-V.-F.-X.-XXXX/ XXXX vyplýva, že na zaistenej stope č. 1 - na plastovej rukoväte noža s ktorým sa mal obžalovaný vyhrážať a odhodiť na zem v predsieni domu, sa nachádzal DNA profil porovnávacej vzorky bukálneho výteru obžalovaného a DNA profil minimálne jednej ďalšej osoby.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je potrebné poukázať na:

- Zápisnica o obhliadke miesta činu, z ktorej má súd za preukázané, že vo vstupnej predsieni (rodinného domu na ulici W. Č.. XXXX/XX) sa nachádzal botník, ktorý v čase obhliadky bol odsunutý asi 5 cm od ľavej steny a za botníkom sa na zemi nachádzal nôž o celkovej dĺžke 32 cm - s čepeľou o dĺžke 20 cm s rukoväťou čiernej farby o dĺžke 12 cm, ktorý je označený ako stopa č. 1. V predsieni sa nachádza schodisko, ktorým sa vchádza smerom rovno do kuchyne a na ľavej strane sa vchádza do obytnej časti domu.

- Z fotodokumentácie č.l. 203 a nasl. vyplýva, že nôž označený ako stopa č. 1 sa nachádza v predsieni za botníkom (č.l. 205) a na fotografiách č. 15 - č. 20 (č.l. 209-211) sú viditeľné zranenia poškodenej uvedené vo vypracovanom znaleckom posudku č. 097/19.

- Odpis Registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný, pričom opakovane bol aj vo výkone trestu odňatia slobody. Naposledy bol na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu L. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.11.2018, ktorý trest si vykonal 21.1.2019.

- Trestný rozkaz Okresného súdu L. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.11.2018, právoplatný dňa 12.12.2018, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil takisto vo vzťahu k poškodenému Y. U., po fyzickom napadnutí poškodenej R. U.. Za uvedený skutok mu bol uvedeným trestným rozkazom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený skutok navyše obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu L. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 29.6.2015.

- Výpis ústrednej evidencie priestupkov MV SR, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol 15x priestupkovo riešený, pričom v 14tich prípadoch sa jednalo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a v jednom prípade išlo o priestupok na úseku cestnej premávky.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú najmä výpovede svedkov - poškodených R. U. a Y. U. zo dňa 13.7.2019, výpoveď svedkyne H. T. a vypracované znalecké posudky.

Súd zhodnotil prvotné výpovede svedkov - poškodených zo dňa 13.7.2019 ako vierohodné a pravdivé, pričom v podstate zhodne obaja poškodení popísali priebeh spáchania žalovaného skutku. Poškodení podľa názoru súdu vypovedali spontánne a ich výpovede nemali za cieľ uškodiť obžalovanému.

Vo výpovedi zo dňa 13.7.2019 poškodený Y. U. detailne popísal priebeh spáchaného skutku. Súd je toho názoru, že jeho druhá (zmenená) výpoveď zo dňa 11.9.2019 obsahuje skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré sú nelogické a nepravdepodobné, pričom poškodený sa pri tejto výpovedi v podstate vyhováral, že „zle počul“ a obžalovaný na neho kričal namiesto „zabijem ťa“ iba „zbijem ťa“, resp. poškodený na otázky položené vo výsluchu odpovedal, že si nespomína, alebo že nevie. Súd považuje za rozporuplné vyjadrenie poškodeného, ktorý vo svojej zmenenej výpovedi uviedol, že zabiť sa chcel obžalovaný, no poškodený namiesto toho, aby sa mu v tom pokúsil zabrániť, utekal von z domu k susedom, odkiaľ telefonoval na políciu. Rovnako rozporuplné a nelogické je vyjadrenie poškodeného, že z obžalovaného nemal strach a napriek tomu utekal von z domu k susedom a telefonoval na políciu. Poškodený vo svojej skoršej výpovedi potvrdil, že potom, ako jeho matka (poškodená) prišla k susedom T., povedala že ju bolí hlava, pričom si všimol na jej tvári aj na rukách podliatiny, ktoré si u nej predtým nevšimol. Pri svojom druhom výsluchu poškodený uviedol, že si zranenia na tvári svojej matky nevšimol a zranenia na rukách mala mať po hádke ohľadne psa, ktorá sa odohrala o deň skôr.

Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní súd považuje za účelovú a nepravdivú, ktorú poškodená urobila s cieľom pomôcť obžalovanému a nepriťažiť mu. Sama poškodená uviedla, že obžalovaný býva často pod vplyvom alkoholu a doma si s ním nevedia rady, pričom si myslela, že obžalovaný pôjde iba na liečenie. Súd je toho názoru, že až postupom času, v priebehu trestného stíhania, si poškodená uvedomila, aké následky môže mať pre obžalovaného odsúdenie za predmetný trestný čin a preto prišlo zo strany poškodenej (ako matky obžalovaného), ku zmene jej pôvodnej výpovede. Súd neuveril výpovedi poškodenej, podľa ktorej kričala o pomoc, keď si obžalovaný prikladal nôž ku krku a druhou rukou sa jej snažil zapchať ústa, aby nemohla kričať. Takéto správanie, resp. takýto priebeh skutku - kedy si obžalovaný s jednou rukou drží nôž pri svojom krku a s druhou rukou drží ústa poškodenej aby nekričala o pomoc, považuje súd za nereálne (aj vzhľadom na zranenia, ktoré jej pritom boli spôsobené

- pomliaždenia na tvári a odreniny nad obočím). Poškodená navyše podľa vypracovaného znaleckého posudku (aj podľa zabezpečenej fotodokumentácie) utrpela aj ďalšie zranenia na rukách, ktoré jej obžalovaný musel urobiť pri predmetnom fyzickom kontakte s poškodenou. Za rovnako nepravdivé súd považuje vyjadrenie poškodenej na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný ju nikdy v minulosti nenapadol. Na tomto mieste súd poukazuje na výpoveď poškodenej zo dňa 13.7.2019, v ktorej uviedla, že obžalovaný ju asi 2 - 3 roky dozadu ťahal za vlasy, ako aj vzhľadom nato, že obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu L. L.p. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.11.2018 uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom v skutkovej vete uvedeného trestného rozkazu je uvedené, že poškodenú udrel rukou do tváre. Ďalším príkladom toho, že sa poškodená pokúša zľahčovať predmetné konanie obžalovaného je podľa názoru súdu aj jej vyjadrenie, že poškodený Y. U. hocikedy odchádza preč z domu, keď príde obžalovaný domov pod vplyvom alkoholu (napr. že ide spať k sestre) nakoľko sám poškodený vo svojom výsluchu dňa 11.9.2019 toto vyvrátil a povedal, že spať preč z domu nechodí.

O bagatelizovaní správania obžalovaného a o nekritickom postoji poškodenej k závislosti obžalovaného od alkoholu svedčia aj vyjadrenia poškodenej pri výsluchu dňa 11.9.2019, kedy uviedla, že obžalovaný dokáže prestať s konzumáciou alkoholu aj bez liečenia (čo vyplýva aj z vypracovaného znaleckého posudku T.. F.).

Vyššie uvedené názory súdu o nepravdivosti výpovedí svedkov - poškodených zo dňa 11.9.2019 a na hlavnom pojednávaní sú podporené aj vypracovaným znaleckým posudkom znalca z odboru

psychológia, odvetvie psychológia detí a psychológia dospelých, T.. F., ktorý po psychologickom vyšetrení svedkov - poškodených dospel k záveru, že skoršie výpovede (t.j. zo dňa 13.7.2019) R. U. a Y. U. sú vierohodnejšie a svojimi neskoršími výpoveďami sa snažia menovaní iba pomôcť obžalovanému, resp. mu nepriťažiť. Na základe psychologického vyšetrenia poškodených a po preštudovaní spisového materiálu aj uvedený znalec - psychológ, zhodnotil špecifickú psychologickú vierohodnosť poškodených ako zníženú a ich skoršie výpovede ako vierohodnejšie. Prvotné výpovede svedkov - poškodených a priebeh spáchania skutku tak, ako je uvedený v obžalobe podporuje aj výpoveď svedkyne H. T.Š., ktorá je ich susedou a ktorá sama vypovedala o tom, ako vnímala správanie poškodeného Y. U., ktorý sa prišiel schovať ku nej domov a bol podľa jej vyjadrenia „nervózny, vystrašený, ani si nesadol, bol roztrasený a pýtal si vodu“ pričom poškodený jej mal povedať, že ho obžalovaný naháňa s nožom a že sa potrebuje pred ním schovať. Závažnosť konania obžalovaného v danom prípade možno vyvodiť aj z toho, že svedkyňa uviedla, že krik resp. policajné hliadky u susedov U. už zažila viac krát, avšak toto bolo prvý krát, čo poškodený Y. U. ušiel pred obžalovaným z domu a schoval sa pred ním u nej doma. U svedkyne súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by svojou výpoveďou chcela úmyselne obžalovanému uškodiť. Tento záver súd vyvodzuje aj z jej výpovede, kde na viacerých miestach svedkyňa uviedla, že sa poškodených ani nevypytovala, čo sa u nich doma stalo, resp. keď v minulosti počula krik alebo videla policajné autá, tak sa o to nestarala a neriešila to.

Vyjadrenie obhajoby v záverečnej reči o pochybení v prípravnom konaní, kedy malo dôjsť k spoločnému vypočutiu svedkov - poškodených, pričom výpoveď poškodenej R. U. mala byť skopírovaná z výpovede poškodeného Y. U., súd považuje za účelové, nepravdivé a ničím nepodložené. Zápisnice o výsluchu menovaných poškodených boli riadne vykonané a podpísané poškodenými, pričom sú z nich zároveň vyhotovené audiovizuálne nahrávky na DVD, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Súd úplne vylúčil možnosť o kopírovaní zápisnice o výpovediach poškodených aj vzhľadom nato, že každá zo zápisníc po formálnej stránke a z hľadiska rozsahu je úplne odlišná.

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou musí byť svojou povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Podľa názoru súdu agresívne správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktorý sa chcel najskôr bezdôvodne biť s poškodeným, na ktorého následne vytiahol nôž, s ktorým ho naháňal, jeho vyhrážky a fyzický útok na poškodenú, ktorá sa snažila konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným zabrániť, jasne vzbudilo u poškodeného dôvodnú obavu jeho život a zdravie a preto súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a), písmeno b) s poukazom na ustanovenie a písmeno c) .

Znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty boli naplnené tým, že obžalovaný svojimi vyhrážkami vzbudil u poškodeného ako adresáta vyhrážok dôvodnú obavu, že tieto uskutoční. Existenciu dôvodnej obavy potvrdili nielen samotní poškodení vo svojich prvotných výpovediach (ktorých vierohodnosť potvrdil aj vypracovaný znalecký posudok), ale aj svedkyňa H. T.. Adresátom vyhrážok obžalovaného bol jeho brat, ktorý má z hľadiska ust. status blízkej osoby obžalovaného a teda v zmysle ust. písmena c) aj status chránenej osoby. Vzhľadom nato, že spáchanie predmetného skutku s nožom potvrdili výpovede svedkov - poškodených a rovnako vyplýva aj zo zápisnice o obhliadke miesta činu (resp. fotodokumentácie) a vypracovaného znaleckého posudku, podľa ktorého sa na nájdenom noži vo vstupnej hale nachádzala DNA obžalovaného posúdil súd konanie podľa .

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, keď jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti podľa záverov znaleckého posudku boli znížené vo forenzne nevýznamnej miere.

Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v . Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný

a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. Obzvlášť, ak obžalovaný svojim konaním naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu, naopak zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle písmeno m) , že už bol v minulosti odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, preto v súlade s ust. došlo k modifikácii trestnej sadzby zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 16 (šestnásť) mesiacov do 3(troch) rokov.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný, v čase spáchania prejednávaného skutku nezamestnaný, je osobou so sklonmi dopúšťať sa trestnej činnosti, prevažne násilného charakteru. Rovnako je zrejmé, že obžalovaný bol v minulosti viackrát vo výkone trestu odňatia slobody, teda na neho už bolo pôsobené najprísnejším z pomedzi trestov, zjavne však bezúspešne čo do dosiahnutia účelu trestu. Aktuálne stíhaného skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu L. zo dňa 29.6.2015, sp. zn. XT/XX/XXXX, pričom už len na základe tejto skutočnosti mu bolo pri aplikácii § 49 ods. 2 Tr. zák. možné uložiť iba nepodmienečný trest odňatia slobody, keď vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahu k osobe obžalovaného neodôvodňujú ani len úvahu o dosiahnutí účelu trestu niektorým z pomedzi alternatívnych trestov. So zreteľom na výsledky dokazovania, okolnosti prípadu a pomery obžalovaného, považoval súd za adekvátne a spravodlivé uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, pričom výmera trestu 20 (dvadsať) mesiacov je podľa názoru súdu dostatočná na dosiahnutie účelu trestu. Pri úvahe o výške trestu súd zohľadnil i vysokú pravdepodobnosť premeny podmienečného trestu odňatia slobody (3 roky), ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu L. zo dňa 29.6.2015, sp. zn. XT/XX/XXXX.

Obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa písmeno b) do ústavu so stredným stupňom stráženia.

K výroku o ochrannom opatrení

v charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu alebo popri treste ako doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu spolu s uloženým trestom. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Intenzita ochranného opatrenia nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných opatrení je ochranné liečenie, ktoré môže súd páchateľovi uložiť aj vtedy, ak spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním ( písmeno d) Trestného

zákona).Výrok o uloženom ochrannom opatrení - ochrannom protialkoholickom liečení ústavnou formou má svoju oporu v záveroch znaleckého posudku znalkyne Y.. Y. J., o správnosti ktorého súd nemal žiadne pochybnosti. Z okolností prípadu je tiež zrejmé, že trestný čin bol spáchaný pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním tak, ako to predpokladá písmeno d) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.