Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-18-2019.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej G. o zaplatenie 1615,07 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 17,54 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovanej žalobca.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29.1.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1615,07 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 14.10.2013 zmluvu o pôžičke číslo 7126370 prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 66,54 Eur po dobu 60 mesiacov, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3992,40 Eur. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný na úvere sumu 1930,10 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 27.1.2016 vyzval žalovaného pred vyhlásením splatnosti úveru na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca ku dňu 19.3.2016 úver zosplatnil. Zosplatnenie úveru oznámil žalovanému listom zo dňa 26.3.2016. Dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3527,63 Eur. Od tejto sumy žalobca odpočítal úhrady vykonané žalovaným v sume 1930,10 Eur a uplatnil si právo na náklady na vymáhanie pohľadávky 17,54 Eur. Úveru. Požadoval tak zaplatenie sumy 1615,07 Eur.
2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad a výzvu pred vyhlásením splatnosti.
3.Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania a uviedol, že zmluva o úvere obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, nebola platne uzavretá, zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom, prieči sa dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku.
4.Žalobca podaním zo dňa 15.11.2019 zobral žalobu v časti o zaplatenie 17,54 Eur s príslušenstvom späť, preto súd konanie v tejto časti podľa § 144, §145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP za súhlasu žalovaného zastavil.
5.Žalobca k premlčaniu nároku tvrdeného žalovaným uviedol, že sa nejedná o kvalifikovanú námietku premlčania. Odpor samotný obsahuje len množstvo všeobecných tvrdení bez bližšej konkretizácie. Sám nárok za premlčaný nepovažoval s odôvodnením, že ustanovenie § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka priamo odkazuje na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Premlčaniu podľa ustanovenia § 103 prvá veta Občianskeho zákonníka podliehajú jednotlivé splátky do zosplatnenia, ku ktorému došlo dňa 19.3.2016. V predžalobnej upomienke bol žalovaný len upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru do budúcna. Žaloba bola na súde podaná v januári 2019, a tak časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splatných od 20.2.2016 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala v zmysle ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka plynúť od 21.2.2016. Ďalej uviedol, že ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát so splátkou zročnou dňa 20.11.2015, ako je uvedené v predžalobnej upomienky, žalobca ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr, ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát, teda aj súdne uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.2.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov.
6.Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd pred samotným posúdením základu nároku žalobcu pristúpil k posúdeniu dôvodnosti námietky premlčania zo strany žalovaného a dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná.
7. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
8. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 14.10.2013 prostriedkami diaľkovej komunikácie úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 2500,00 Eur. Žalovaný bo povinný splácať úver v mesačných splátkach po 66,54 Eur po dobu 60 mesiacov vždy ku 20. dňu príslušného mesiaca s termínom konečnej splatnosti v mesiaci október 2018. Nie je sporné, že žalovaný prestal plniť povinnosti zo zmluvy, a to uhrádzať mesačné splátky riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 26.3.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 19.3.2016. Pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zaslal žalobca žalovaným listom zo dňa 27.1.2016 výzvu na úhradu omeškaných splátok v sume 265,24. V liste sa uvádza, že ak nedôjde do 5.3.2016 k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2015, bude oprávnený úver zosplatniť.
9.Po zhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z predložených listinných dôkazov aj s prihliadnutím na právnu argumentáciu žalovaného v otázke premlčania nároku súd dospel k záveru, že nárok žalobu je potrebné považovať za premlčaný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný bližšie premlčanie skutkovo nevymedzil. Súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré bolo platné a účinné v čase podania žaloby, súd aj bez námietky dlžníka prihliada na premlčanie práva, pretože v účinnom znení znamená prakticky prekluziu práva, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.
10.V konaní nie je sporné, že poskytnutý úver umožnil žalobca splácať žalovanému v mesačných splátkach vždy ku 20.dňu v mesiaci. Išlo teda o poskytnutie výhody splátok podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Tiež nie je sporné, že v zmluve bolo dohodnuté aj právo veriteľa žiadať predčasnú splatnosť úveru pri nezaplatení niektorej zo splátok. V prípade dlhu, ktorého splatnosť nastala ako dôsledok neplatenia dohodnutých splátok, je pri posudzovaní premlčania nároku potrebné aplikovať ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka. Takáto situácia nastala aj v súdenej veci. Spor je v tom, kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
11. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje veriteľovi žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz pri dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v prípade spotrebiteľských zmlúv, a tým je nepriamo vylúčená aplikácia ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, posledná veta v spotrebiteľských sporoch. Ide teda o právo veriteľa žiadať predčasnú splatnosť úveru, nie povinnosť, a nejde ani o prípad, keď sa podľa dohody strán záväzku pre nezaplatenie jednej splátky stáva splatný celý dlh. Vo vzťahu k premlčaniu v súdenej veci je ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka úpravou všeobecnou, ktorú nie je možné v prípade posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby použiť. Zákon v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu, ktorého splácanie bolo umožnené v splátkach výslovne odkazuje na ustanovenie § 103 ako špeciálnu úpravu, ktorá okrem premlčania jednotlivých splátok rieši aj otázku začatia plynutia premlčacej doby v prípade, ak sa stane zročným celý dlh podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ využil svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 103, druhej vety začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Za takúto splátku nemožno považovať prvú omeškanú splátku, pretože je právom veriteľa rozhodnúť sa, kedy toto právo využije napriek omeškaniu dlžníka, ktoré v prípade úverových zmlúv uzatváraných na dlhé obdobie môže presiahnuť aj trojročnú premlčaciu dobu. Do zosplatnenia úveru plynie jednotlivým splátkam premlčanie podľa § 103 prvá veta, ako argumentoval aj žalobca, a teda nie je vylúčené, že časť nároku môže byť už v čase zosplatnenia premlčaná, ak si veriteľ nárok na jednotlivé splátky neuplatnil. Riešiť túto otázku však nie je na mieste v prípade, ak je premlčaný aj zvyšok zosplatneného dlhu, čo je prípad súdenej veci.
12.Súd je toho názoru, že pokiaľ veriteľ výslovne neuvedie, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, za takúto splátku je potrebné považovať splátku splatnú 3 mesiace spätne od dátumu, ku ktorému veriteľ predčasnú splatnosť úveru vyhlásil. V opačnom prípade by nebola dodržaná požiadavka zákona vyplývajúca z ustanovenia § 53 ods. 9. Ak vychádzame z listiny zosplatnenia úveru, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 26.3.2016 ku dňu 19.3.2016. Aby bola dodržaná trojmesačná lehota podľa § 59 ods. 9, keďže upozornenie na možnú splatnosť úveru zaslal žalobca žalovanému v januári 2016, splátka, od ktorej najneskôr je možné počítať omeškanie je splátka splatná 20.12.2015. A to z toho dôvodu, že žalobca napriek splatnosti mesačnej splátky k 20. dňu v mesiaci, úver zosplatnil k 19.3.2020, teda pred splatnosťou splátky v mesiaci marec. Preto najneskôr od 20.12.2015 v zmysle ustanovenia § 103 druhá veta začala plynúť premlčacia doba pre uplatnenie práva na zaplatenie celého zosplatneného úveru a uplynula uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 dňa 20.12.2015. Žalobca si právo na súde uplatnil dňa 29.1.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto mu právo na zaplatenie zvyšku nesplateného úveru súd nemohol priznať. Súd je však toho názoru, že podstatné pre počítanie premlčania zosplatneného úveru je vyjadrenie samotného veriteľa, ktorý v liste žalovanému uviedol, že ak nezaplatí splátku splatnú v mesiaci november 2015, využije svoje právo na zosplatnenie úveru. Podľa názoru súdu ide o logický výklad ustanovenia § 103 druhej vety, pretože veriteľ určí, pre ktorú nezaplatenú splátku právo zosplatnenia úveru využije. Je potom na ňom, aby na plynutie premlčacej doby dohliadol.
13. Na tomto mieste súd k argumentácii žalobcu, „že žaloba bola na súde podaná v januári 2019, a tak časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splatných od 20.2.2016 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala v zmysle ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka plynúť od 21.2.2016“ uvádza, že nie je správna, najmä pokiaľ ide o dátum 21.2.2016, od ktorého žalobca počíta začiatok premlčania. Je zrejmé, že 21.2.2016 časť splátok nemohla byť premlčaná, pretože splatnosť splátok mala pri riadnom dodržaní podmienok zmluvy pokračovať do októbra 2018. Takýto výklad je však v rozpore s ustanovením § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka. Ak je úver zosplatnený, premlčanie celého dlhu, teda aj budúcich nepremlčaných splátok, sa začína počítať od splátky, pre ktorú veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Po zosplatnení už splátky neexistujú, ale existuje iba dlh ako celok, pretože tak to uvádza ustanovenie § 103: ak sa stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. To samozrejme nevylučuje, že aj pri včasnom uplatnení zosplatneného úveru, môže byť jeho časť premlčaná (jednotlivé splátky premlčané už v čase zosplatnenia úveru).
14.Pokiaľ ide o začatie plynutia premlčacej doby, nie je správna ani argumentácia o tom, kedy si najskôr mohol uplatniť právo na súde. Žalobca uvádzal, že „ak sa žalovaný dostal do omeškania prvýkrát so splátkou zročnou dňa 20.11.2015, ako je uvedené v predžalobnej upomienke, žalobca ani nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr, ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát, teda aj súdne uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.2.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov“. Ani tento názor nie je správny. Pre plynutie premlčacej doby v prípade zosplatnených úverov sa pre začiatok plynutia premlčacej doby musí aplikovať ustanovenie § 103 druhá veta OZ z dôvodov, ako súd uviedol vyššie a nie ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa právnej teórie sa začiatok plynutia premlčacej doby spravidla kryje s okamihom splatnosti pohľadávky, ale nie vždy. Osobitné ustanovenia o premlčaní tento okamih môžu upresňovať alebo upravovať inak od všeobecnej úpravy podľa § 101 OZ, ktorá začiatok plynutia premlčacej doby určuje na deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zrejme uvedené mal na mysli žalobca ak argumentoval, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát, teda aj súdne uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.2.2016, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky zrejme splatnej v mesiaci november 2015. Modifikáciu začatia plynutia premlčacej doby obsahuje aj ustanovenie § 103, ktoré začiatok plynutia premlčacej doby nevymedzuje zročnosťou celej pohľadávky, ale zročnosťou tej splátky, pre ktorú veriteľ využil svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Je už potom vecou veriteľa, aby na plynutie premlčacej doby dohliadol a svoj nárok zo záväzku si proti dlžníkom uplatnil včas.
15.Súčasťou nároku žalobcu boli úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ak je premlčaná pohľadávka, premlčané je aj príslušenstvo pohľadávky. Splnením záväzku alebo jeho zánikom z iného dôvodu zaniká aj povinnosť platiť úroky z omeškania ako vedľajší záväzok. Ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, vzťahuje sa takýto právny následok uplynutím času aj na záväzok vedľajší.
16. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný, nemožno ho žalobcovi priznať, preto žalobu zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v náväznosti aj na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP v časti späťvzatého nároku tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mali vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.