Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/135/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphy, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2024 vo Zvolene, takto

rozhodol:

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D., trvale bytom A. XXX

j e v i n n ý ,

že

sa dňa 16.09.2023 v čase okolo 20.24 hod. v rodinnom dome v obci A., E. D., F. G. A. XXX, po slovnej konfrontácii vyhrážal svojej sestre G. H. slovami, že ju „odjebe", pričom ju po tom fyzicky napadol a to tak, že ju udrel rukou zovretou v päsť do oblasti ľavej časti tváre a do ľavej ruky do oblasti predlaktia, na čo ho G. H. odstrčila a následne z domu ušla, ukryla sa a zavolala hliadku PZ, čím u G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, E. D. vzbudil obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, pričom jej pri tomto útoku nespôsobil zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a/, písmeno b/ s poukazom na písmeno d a písmeno c/ .

Za to ho súd odsudzuje

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 6 / šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. -6 dňa 18.09.2023 na Okresný súd Zvolen obžalobu na obvineného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., poškodenej G. H. a výsluchom svedkov I. J. K. a C. L..

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd podľa a oboznámil s nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Uznesenie o začatí trestného stíhania /č.l. 1/, Uznesenie o vznesení obvinenia /č.l. 2 – 6/, Záznam o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby /č.l. 7 - 9/, Úradný záznam / č.l. 67 – 68/, Záznam o dychovej skúške /č.l. 69/, Fotodokumentácia /č.l. 71 – 72/, Register trestov /č.l. 5 z prílohovej obálky/, CESDAP /č.l. 6 z prílohovej obálky/, Lekárska správa /č.l. 110/, Lekárska správa DSS Záhonok /č.l. 174/.

Podľa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil tiež Znalecký posudok č. 56/2024 vypracovaný L. B. H. /č.l. 126/ a Znalecký posudok č. 11/2024 vypracovaný J. M. N. /č.l. 149/.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. K veci uviedol, že v čase skutku býval s poškodenou v jednej domácnosti. Každý mal vlastnú izbu a kuchyňa, kúpeľňa a špajza boli spoločné. Dňa 16.09.2023 zistil, že poškodená má nakúpené väčšie množstvo alkoholu, ktoré videl z kuchyne cez otvorené dvere na jej izbe. Predmetné fľaše s alkoholom sa jej pokúsil zobrať, pretože poškodená má s jeho konzumáciou problémy, pričom takmer každý mesiac jej musí kvôli alkoholu volať RZP. Keď obžalovaný vošiel do jej izby, poškodená ho chcela udrieť fľašou, v dôsledku čoho došlo medzi nimi ku konfliktu. Obžalovanému sa napriek odporu poškodenej podarilo niekoľko fliaš zobrať, pričom s týmito odišiel do svojej izby. Poškodená zostala vo svojej izbe s tým, že ide volať políciu. Obžalovaný poprel, že by sa poškodenej v predmetný deň vyhrážal zabitím, resp. že by ju fyzicky napadol. V čase skutku bol síce pod vplyvom alkoholu, čo dokazuje aj vykonaná dychová skúška, ale nebol v stave opitosti. U poškodenej nevidel žiadne známky požitia alkoholu. Okrem toho obžalovaný poznamenal, že všetko to bolo kvôli alkoholu, s poškodenou sa to nedalo vydržať. Na otázku, prečo nevypovedal v prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že bol na tom psychicky zle a nevedel čo má povedať. Uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo riadne doručené a toto si aj prečítal. Pokiaľ proti nemu nepodal sťažnosť, bolo to z dôvodu, že sa do toho nerozumie. Medzi obžalovaným a poškodenou boli už aj v minulosti určité nezhody, poškodená ho mala viackrát provokovať a bezdôvodne na neho volať políciu. Obžalovaný k priestupkom evidovaným v centrálnej evidencii uviedol, že sú to len priestupky, pričom poznamenal, že poškodenú veľakrát našiel opitú a spadnutú na zemi.

Poškodená G. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pozná, je to jej brat. V čase skutku sa obaja nachádzali doma. Keď si v kuchyni varila večeru, prišiel k nej obžalovaný a začal jej brať všetky veci. V tom čase chytil do ruky aj kuchynský nôž, ale vzápätí ho odložil na miesto. Nepamätala si, či v uvedený deň volala na políciu, bolo to už dávno. V uvedený deň sa hádali aj preto, že obžalovaný bol značne pod vplyvom alkoholu. Potvrdila, že v izbe mala v predmetný deň alkohol, ktorý bol položený na polici, ktorú je vidieť len priamo z izby. Poškodená ďalej uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu. V predmetný deň jej mal obžalovaný povedať, že ju „vyjebe“ z domu. Viackrát sa stalo, že obžalovaný ju strkal a vykrúcal jej ruky. Toto robil aj v čase skutku, z čoho jej vznikli modriny na rukách. Aktuálne má poškodená stále trvalý pobyt u obžalovaného, avšak je umiestnená v Domove sociálnych služieb. Predtým bola hospitalizovaná v J. F. C. O.. Poškodená ďalej poznamenala, že obžalovaný jej v čase skutku nehovoril také slová, z ktorých by mohla vyplynúť obava, že ju chce zabiť. Ani v minulosti nemala až takú veľkú obavu. V čase skutku mala strach z obžalovaného, pretože mal vypité a videla

tú zlosť v ňom, úplne ním mykalo a triaslo ho. Pokiaľ v ten deň volala políciu, bolo to z dôvodu, že ju obžalovaný napadol. Po prečítaní zápisnice o jej výsluchu zo dňa 17.09.2023, poškodená uviedla, že sa na skutok rozpamätala, a potvrdila, že všetko sa stalo tak, ako je uvedené v tejto výpovedi.

Svedkyňa I. J. K. vypovedala, že obžalovaného a aj poškodenú pozná len v súvislosti s predmetnou trestnou vecou. Pracuje na E. J. A. G. dňa 16.09.2023 vykonávala hliadkovú službu. V uvedený deň ich telefonicky kontaktovala poškodená, ktorá nahlásila, že ju má napádať obžalovaný, ktorý je pod vplyvom alkoholu. Po príchode hliadky sa na mieste nachádzala poškodená, ktorá im uviedla, že ju obžalovaný odstrčil od sporáka, keď varila večeru. Obžalovaný sa nachádzal v dome. Hliadke uviedol, že nikoho nenapadol a že poškodenú nechá dovariť večeru, pôjde do inej izby a chce mať kľud. Na mieste vykonali dychové skúšky, pričom u poškodenej bola negatívna a u obžalovaného bol výsledok pozitívny s hodnotou 1,17 mg/l. Vzhľadom k tomu, že na mieste nebolo zistené protiprávne konanie, hliadka z miesta odišla. Následne v čase 20.24 hod. opätovne volala poškodená na tiesňovú linku 158. Po príchode hliadky poškodená argumentovala, že obžalovaný ju opätovne napadol keď varila večeru. Prišiel ku nej, pričom v ruke mal držať krátky lovecký nôž a povedať jej, že ju zabije. Následne ju mal udrieť päsťou do ľavej časti tváre a aj do oblasti predlaktia ľavej ruky. Poškodená obžalovaného odstrčila a vybehla von z domu, kde sa skryla za roh, nakoľko mala obavu o svoj život. Potom mala privolať hliadku. Následne obžalovaného obmedzili na osobnej slobode, pretože vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu. Poškodená im ku vyhrážkam uviedla len toľko, že obžalovaný jej povedal, že ju zabije a že sa bála o svoj život. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď prišli druhýkrát, tak poškodená sedela na stoličke, triasla sa a bola pomočená. U poškodenej neboli viditeľné žiadne zranenia.

Svedkyňa C. L. vypovedala, že poškodená je jej matka a obžalovaný jej ujo. Pri danom skutku nebola, ale dozvedela sa o tom od svojich známych, ktorí jej volali, že v dome jej matky je polícia. Mala vedomosť, že poškodená a obžalovaný sa v predmetný deň hádali, lebo poškodená jej počas dňa niekoľkokrát volala. Zarazilo ju, že obžalovaného vzala polícia, pretože by na poškodenú nikdy nezaútočil. Už aj v minulosti sa stalo, že poškodená obžalovaného krivo obvinila. Aj v tomto prípade sa jej priznala, že si to všetko vymyslela. V období pred skutkom bola v domácnosti poškodenej a obžalovaného takmer každý deň, pretože riešila ich konflikty. Obaja v tom čase požívali alkohol a často sa hádali. Keď boli pod vplyvom alkoholu, bola tam určitá agresia z oboch strán. S obžalovaným má veľmi dobrý vzťah, je to jej jediný príbuzný. Všimla si, že poškodená mala modriny na rukách a aj na hlave, avšak nevedela si spomenúť, či to bolo práve v čase skutku. Už v minulosti sa stalo, že poškodená mala viaceré modriny, ktoré si spôsobila pádom pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa ďalej uviedla, že vie aj o priestupkoch obžalovaného, ktorých sa mal dopustiť voči poškodenej. Tak ako už uviedla, často tieto konflikty medzi nimi riešila a volala aj políciu. Zo začiatku sa jej javilo, že poškodená je obeť a obžalovaný je agresor, avšak neskôr už tento dojem nemala. Matka si aj v minulosti vymyslela, že obžalovaný ju mal znásilniť, čo riešila aj kriminálna polícia. Tiež sa stalo, že poškodená z okna kričala, že ju obžalovaný bije a on vtedy ani nebol doma. Takýchto situácii bolo mnoho, a preto nadobudla dojem, že poškodená nehovorí pravdu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, prečo poškodená na hlavnom pojednávaní potvrdila konanie obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, avšak uviedla, že má aj v mobilnom telefóne nahraté, ako jej poškodená uviedla, že to nie je pravda.

Z Uznesenia o začatí trestného stíhania /č.l. 1/ vyplýva, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 16.09.2023, a to na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe.

Z Uznesenia o vznesení obvinenia /č.l. 2/ súd zistil, že obvinenie bolo A. B. vznesené dňa 18.09.2023, pričom obžalovaný si toto uznesenia prevzal v rovnaký deň, avšak sťažnosť proti nemu nepodal.

Zo Záznamu o obmedzení osobnej slobody /č.l. 7/ je zrejmé, že obžalovanému bola osobná sloboda obmedzená dňa 16.09.2023 o 21.00 hod.

Z Úradného záznamu /č.l. 67 – 68/ vyplýva, že poverení príslušníci boli dňa 16.09.2023 poslaní na výjazd na adresu poškodenej dvakrát. Prvýkrát ich kontaktovala poškodená o 19.00 hod. s tým, že ju napáda obžalovaný, ktorý je pod vplyvom alkoholu. Po príchode hliadky nedochádzalo na mieste k žiadnemu protiprávnemu konaniu. Obžalovaný hliadke uviedol, že nechá poškodenú dovariť večeru, pôjde do inej izby a chce mať kľud. Obžalovanému bola nameraná hladina alkoholu krvi s hodnotou 1,17 mg/l. Následne v čase 20.24 hod. poškodená opätovne volala na linku 158, že ju obžalovaný napáda.

Po príchode hliadky sa na mieste nachádzala poškodená, ktorá hliadke potvrdila, že ju obžalovaný napadol, a to tak, že keď bola v kuchyni a varila si večeru prišiel ku nej, pričom v ruke držal lovecký nôž a povedal jej, že ju zabije. Tiež ju udrel päsťou do ľavej časti tváre a do predlaktia ľavej ruky. Poškodená obžalovaného odstrčila a vybehla von z domu, skryla sa za roh, nakoľko mala dôvodnú obavu o svoj život a privolala políciu. Z ďalšieho úradného záznamu zo dňa 17.09.2023 bolo zistené, že poverení príslušníci E. J. A. vykonali dňa 17.09.2023 šetrenie na adrese A. XXX. Vyťažovaním susedov sa zistilo, že sused L. A., ktorý býva priamo nad bytom poškodenej a obžalovaného počul dňa 16.09.2023 po 19.00 hod. ako sa jeho susedia hádajú a kričia po sebe, avšak nepočul nič zrozumiteľne. Počul aj nejaké búchanie na dvere.

Zo Záznamu o dychových skúškach /č.l. 69/ súd zistil, že u obžalovaného bola v čase skutku vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom, kedy mu bola nameraná hladina alkoholu v krvi 1,17 mg/l. U poškodenej bola vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom.

Na Fotodokumentácii /č.l. 72/ sú zaznamenané zranenia poškodenej na predlaktí ľavej ruky.

Z Odpisu registra trestov /č.l. 5 z prílohovej obálky/ je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ nespáchal žiadny trestný čin, ani nebol za žiadny trestný čin právoplatne odsúdený.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov /č.l. 6/ vyplýva, že obžalovaný má v predmetnej evidencii 4 záznamy. V dvoch prípadoch išlo o priestupky proti verejnému poriadku podľa a o priestupkoch. Okrem toho sa dňa 14.09.2023 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, keď sa hrubo správal voči poškodenej, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,00 Eur. Následne bol dňa 04.01.2023 opätovne postihnutý sa spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že „dňa v presne nezistenej dobe od leta 2022 do 04.01.2023 v spoločnej domácnosti v rodinnom dome na adrese A. XXX sa k svojej sestre G. H. správal agresívne tak, že na ňu slovne útočil a nadával, že je rašpľa rakovinová, bodaj by zdochla na mieste, či už zdochýňa?, pričom tieto nadávky obvykle pod vplyvom alkoholických nápojov opakoval a v mesiaci november v presne nezistený deň sa vymočil na celú chodbu rodinného domu a keď to jeho sestra upratovala, strčil ju oboma rukami do jej chrbta tak, že spadla do priestoru znečisteného močom, nadával jej, že je rašpľa rakovinová, zdochnutá, následne dňa 09.12.2022 v čase o 09:20 hod. ju fyzicky a verbálne napadol, kde jej znovu vykrikoval, že je rašpľa rakovinová, nech skape, že nemá z izby vychádzať von a pravou rukou otvorenou dlaňou ju udrel do oblasti hlavy, dňa 04.01.2023 okolo 21:00 hod. na svoju sestru G. H., keď vyšla z izby a šla na toaletu vykrikoval, že nemá čo vyliezať a udieral ju päsťou do zadnej časti hlavy, čím jej podľa znaleckého posudku č. 43/2023 spôsobil dňa 04.01.2023 pomliaždenie tváre – brady a líca vpravo a pomliaždenie vlasatej časti hlavy v záhlaví vpravo a toto zranenie si vyžiadalo dobu liečby a práceneschopnosť v trvaní 5 dní.“ Za uvedený priestupok bola obžalovanému uložená pokuta vo výške 20,00 Eur.

Z Lekárskej správy /č.l. 110/ súd zistil, že poškodená bola od 23.10.2023 hospitalizovaná v J. F. C. O.. H. prijatá na odporúčanie ambulantného psychiatra L. L., a to za účelom absolvovania protialkoholickej liečby. Počas hospitalizácie absolvovala psychologické vyšetrenie, ktoré u poškodenej preukázalo organické postihnutie mozgu a tiež kognitívno-mnestický deficit mierneho stupňa.

Z Potvrdenia od D. A. A. D. /č.l. 174/ je zrejmé, že poškodená je v predmetnom zariadení umiestnená od 19.06.2024 na dobu neurčitú.

Zo Znaleckého posudku č. 56/2024 vypracovaného L. B. H. /č.l. 126/ vyplynulo, že poškodená v čase údajného spáchania skutku netrpela žiadnou takou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by choromyseľne vplývala na jej úsudkové schopnosti a kritickosť. Bola u nej zistená porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, syndróm závislosti t.č. v štádiu abstinencie v chránenom prostredí. V dôsledku dlhodobého požívania alkoholu a jeho toxického pôsobenia na mozog bola u nej zistená tiež organická porucha osobnosti a správania s deteriovanými – redukovanými intelektovými schopnosťami s počínajúcou demenciou. U poškodenej boli v čase skutku jej úsudkové schopnosti a kritickosť , vzhľadom na udalosť, ktorá sa stala, len mierne, forenzne nevýznamne

znížené. U poškodenej sa jedná o poruchu trvalého charakteru, ktorá môže mať tendenciu časom sa zhoršovať, nie je predpoklad jej zlepšenia. Poškodená netrpela žiadnou závažnou duševnou poruchou, ani ťažkou demenciou, ani poruchami vnímania, myslenia v zmysle paranoidných bludov, ktoré by spôsobili u nej paranoidné vnímanie reality, konfabulácie, sklony k modifikácii prežitých skutočností alebo dokresľovaniu svojich výpovedí. Na jej výpoveď nemal vplyv ani vek, ani intelektuálne schopnosti v zmysle, že by ich modifikovali, či dokresľovali.

Zo Znaleckého posudku č. 11/2024 vypracovaného J. M. N. /č.l. 149/ vyplýva, že u poškodenej v dôsledku dlhodobého konzumu alkoholu nastali toxické zmeny mozgu, ktoré môžu narušovať jej schopnosť správne si zapamätať sledované a prežité udalosti, hlavne pokiaľ vybočujú z jej obvyklých stereotypov. V dostatočnom rozsahu si zapamätá udalosti, ktoré sú pre ňu bežné a je s nimi v častom kontakte. V prípade vyšetrovaného skutku sa jednalo o konflikt s bratom, konflikty medzi nimi boli časté, preto predmetný skutok poškodená dokáže v dostatočnom rozsahu reprodukovať. Ďalej vyplynulo, že poškodená má narušené kognitívne funkcie (má veku neprimerané zníženie schopností krátkodobej pamäti, presunu nových informácii do pamäťovej stopy, vizuálno-motorických schopností, pozornosti, pružnosti myslenia, verbálnej abstrakcie a pod.), preto sa u nej môžu vyskytovať poruchy zapamätávania a správnej reprodukcie tých udalostí, ktoré prekračujú rámec jej obvyklých zážitkov.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe.

Podľa § 138 písm. d/ Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach tak, ako to predpokladá ustanovenie , pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Na jednej strane nepopieral, že dňa 16.09.2023 došlo medzi ním a poškodenou ku konfliktu, ktorý vyústil do slovnej hádky, avšak ako dôvod uvedeného sporu uviedol väčšie množstvo alkoholu nachádzajúceho sa v izbe poškodenej, ktorý jej chcel zobrať a tým jej zabrániť v jeho konzumácii. Odmietal akékoľvek tvrdenia o tom, že by sa poškodenej v predmetný deň slovne vyhrážal zabitím, resp. že by ju fyzicky napadol. Poranenia, ktoré boli u poškodenej zaznamenané na jej ľavej ruke odôvodňoval tým, že poškodená často konzumuje väčšie množstvo alkoholu, v dôsledku čoho už niekoľkokrát spadla a spôsobila si rôzne zranenia. Obžalovaný svoju obhajobu postavil v podstate na tom, že v predmetnom prípade nejde o trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zákona, ale „len“ o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch. V tomto smere poukazoval na skutočnosť, že poškodená slovnú vyhrážku, že ju „odjebe“ na hlavnom pojednávaní nahradila slovom „vyjebe“, z ktorého dôvodu nie je naplnený základný znak skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu, ktorý spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou. Obhajoba v rámci výpovede poškodenej podčiarkla aj jej tvrdenia o tom, že si bola vedomá, že obžalovaný jej neublíži. Vzhľadom k predmetným vyjadreniam poškodenej na hlavnom pojednávaní, nemohlo správanie obžalovaného a jeho slovné útoky vzbudiť u poškodenej obavu o jej život, čo by mal súd vyhodnotiť v prospech obžalovaného.

Súd vyššie uvedenej obhajobe obžalovaného neuveril, pričom ju považoval za účelovú, urobenú v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu. K nedôveryhodnosti výpovede obžalovaného prispela aj skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní žiadnym spôsobom nebránil, spáchanie skutku nevyvracal, pričom až na hlavnom pojednávaní sa rozhodol vypovedať a ako dôvod konfliktu s poškodenou uvádzal

úplne inú skutočnosť, než on sám prezentoval v inkriminovaný deň po príchode policajnej hliadky. Súd samozrejmé neupiera obžalovanému jeho právo odmietnuť vo veci vypovedať, resp. právo nepodať proti uzneseniu o vznesení obvinenia opravný prostriedok, avšak uvedená skutočnosť vyvoláva otázniky, prečo sa obžalovaný, v prípade jeho neviny, nebránil už v prípravnom konaní.

Na druhej strane mal súd k dispozícii výpoveď poškodenej G. H., ktorú vyhodnotil ako konzistentnú a presvedčivú. Poškodená už v prípravnom konaní a následne aj na hlavnom pojednávaní dopodrobna opísala priebeh skutku a v podstatných skutočnostiach sa od svojej prvotnej výpovede neodchýlila. Jej výpoveď je podporená aj úradným záznamom spísaným E. J. A., z ktorého obsahu vyplýva priebeh skutku dňa 16.09.2023, ktorý je totožný s výpoveďou poškodenej. Poškodená takýto priebeh skutku uvádzala od samotného začiatku, čo potvrdila aj svedkyňa I. J. K., ktorá ako poverená príslušníčka E. J. A. bola vyslaná na miesto činu a ako prvá sa s poškodenou po skutku rozprávala. Nemožno v tomto smere opomenúť skutočnosť, že aj v rámci vyšetrenia na účely znaleckého dokazovania, ktoré znalkyňa L. B. H. P. dňa 07.05.2024, poškodená skutok zreprodukovala v podstate zhodne s priebehom skutku uvedeným v obžalobe. Súd samozrejme neopomína skutočnosť, že poškodená na hlavnom pojednávaní pri reprodukovaní vyhrážok, ktoré jej mal obžalovaný adresovať, použila pojem „vyjebe“ namiesto pojmu „odjebe“, ktorý je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Je zrejmé, že ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom len druhý z uvedených pojmov napĺňa znak skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona. Uvedené nezrovnalosti vo výpovedi poškodenej však súd nepovažoval za znak nedôveryhodnosti, pretože je úplne prirodzené, že pamäťová stopa sa plynutím času oslabuje, až nakoniec úplne vymizne. Je potrebné zdôrazniť, že poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala s odstupom takmer jedného roka od skutku, čo mohlo u nej spôsobiť oslabenie pamäťových stôp, o to viac, keď v uvedenom prípade išlo o negatívny, resp. traumatizujúci zážitok, ktorý sa obete trestných činov vo všeobecnosti snažia čo najskôr vytesniť z hlavy. Okrem toho súd poznamenáva, že koreňový základ obidvoch slov je rovnaký, pričom poškodená na hlavnom pojednávaní zamenila len predponu uvedeného slova, čo mohlo byť spôsobené práve odstupom času a aj redukovanými intelektovými schopnosťami. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že poškodená ešte aj pri vyšetrení znalkyňou L. B. H. dňa 07.05.2024 (ktoré sa uskutočnilo za účelom vykonania znaleckého dokazovania) pri reprodukovaní skutku uviedla, že obžalovaný jej mal vtedy povedať, že ju „odjebe“ (č.l. 142 p.v.). Dokonca aj z úradného záznamu E. J. A. vyplýva, že poškodená po príchode policajenj hliadky tejto uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije. Uvedeným tvrdeniam nasvedčuje aj výpoveď svedkyne I. K., ktorá zaregistrovala, že poškodená sa pri príchode hliadky triasla a asi bola aj pomočená. V neprospech obžalovaného súd vyhodnotil aj skutočnosť, že poškodená dňa 16.09.2023 volala na tiesňovú linku až dvakrát. Podľa názoru súdu by nemala dôvod to robiť, ak by sa skutočne nebála o svoj život, resp. ak by sa necítila byť v ohrození. Okrem toho mal súd z vykonaných dôkazov, najmä z fotodokumentácie vyhotovenej dňa 18.09.2024, preukázané, že obžalovaný poškodenú aj fyzicky napadol, čím jej spôsobil poranenia na predlaktí ľavej ruky. Uvedené nepriamo potvrdila aj svedkyňa C. L., ktorá vypovedala, že u poškodenej zaznamenala zranenia na rukách a aj na hlave, avšak nevedela uviesť, či to bolo práve v čase skutku. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že v predmetnom prípade bol naplnený aj kvalifikačný znak spáchania trestného činu násilím, resp. hrozbou bezprostredného násilia, ktorý bolo v prípade uznania viny nevyhnutné aplikovať.

Súd pri vyhodnocovaní dôkazov samozrejme pracoval aj s dôkazmi, ktoré vyznievali v prospech obžalovaného. V tomto smere súd naráža najmä na výpoveď svedkyne C. L., ktorá spochybnila tvrdenia poškodenej o tom, že sa jej obžalovaný mal vyhrážať smrťou, resp. že by sa skutok mal stať tak ako to uvádza poškodená. Svedkyňa poukázala najmä na skutočnosť, že poškodená už v minulosti mala obžalovaného krivo obviniť, pričom poznamenala, že v uvedenom prípade sa jej samotná poškodená priznala, že si to všetko vymyslela. V súvislosti s výpoveďou uvedenej svydkyne súd odkazuje na závery znaleckých posudkov L. B. H. a J. M. N., z ktorých vyplýva, že poškodená v čase skutku netrpela žiadnou závažnou duševnou chorobou, ani ťažkou demenciou, ani poruchami vnímania, myslenia v zmysle paranoidných bludov, ktoré by spôsobili u nej paranoidné vnímanie reality, konfabulácie a sklony k modifikácii prežitých udalostí. Naopak svedkyňa sama potvrdila, že medzi obžalovaným a poškodenou boli časté konflikty, ktoré niekoľkokrát riešila ona sama. Uvedené dokonca vyplýva aj z priestupkovej agendy obžalovaného, z ktorej je zrejmé, že tento sa už pred uvedeným skutkom správal k poškodenej hrubo, nadával jej a dokonca jej spôsobil aj zranenia hlavy, ktoré si vyžiadali dobu ličby a práceneschopnosť v trvaní

5 dní. Predmetným dôkazom boli potom vyvrátené tvrdenia svedkyne C. L. o tom, že obžalovaný by poškodenú nikdy nenapadol. U obžalovaného sa nejednalo o jednorazové zlyhanie, ale o opakujúce sa ataky smerujúce proti poškodenej, ktoré v predmetnom prípade vyústili do vyhrážok v podobe zabitia, čím bola prekročená pomyselná hranica medzi priestupkom a trestným činom. Rozhodnutie o tom, či ide o trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa Tr. zákona alebo len o priestupok podľa o priestupkoch, závisí od posúdenia konkrétnych okolností. Vo všeobecnosti je však možné uzavrieť, že pokiaľ ide o ojedinelý skutok páchateľa a nie je sám osobe naozaj podstatne závažný, mal by byť skôr posúdený ako priestupok. Ak však ide o opakovaný čin páchateľa, je potrebné ho (v prípade naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty) skôr posúdiť ako trestný čin, pretože opakovaným páchaním takéhoto činu sa zvyšuje pravdepodobnosť páchateľovho ďalšieho pokračovania v tejto činnosti a z nej následné spôsobenie trestných činov proti životu a zdraviu alebo iných závažnejších trestných činov.

S poukazom na vyššie uvedené, v kontexte vykonaných dôkazov, vyhodnotil súd výpoveď svedkyne C. L. tak, že táto bola urobená s cieľom neublížiť ani jednej dotknutej strane. Súd mal totiž preukázané, že poškodená má v súčasnej dobe zabezpečené trvalé bývanie v domove sociálnych služieb a teda už nie je predpoklad, že by sa vrátila do domu obžalovaného, z ktorého dôvodu sú vylúčené akékoľvek ďalšie konflikty medzi týmito osobami. Okrem toho treba poznamenať, že poškodená nebola priamym svedkom predmetného činu, a teda jej úvahy o tom, čo sa mohlo a nemohlo stať, považoval súd za irelevantné.

S poukazom na vyššie uvedené, po dôkladnom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov samostatne ako aj v ich súhrne, a to aj napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku poprel, súd dospel k jednoznačnému záveru o tom, že skutok, ktorý je predmetom tohto konania sa stal a spáchal ho práve obžalovaný.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona (spáchanie trestného činu na blízkej osobe – sestra obžalovaného).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako to ustanovuje .

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle § 34 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Nakoľko súd pri ukladaní trestu nevzhliadol u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd pri ukladaní trestu skúmal okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spojení s § 50 ods. 1 Tr. zákona a zistil, že v prejednávanom prípade nie je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Práve naopak, odôvodnené je uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, a to najmä s dôrazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný. Vzhľadom na uvedené súd výkon uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, keď takto určenú dĺžku skúšobnej doby považuje súd za primeranú okolnostiam, za ktorých obžalovaný trestný čin spáchal. Súd je presvedčený, že takto uložený trest je zákonný a primeraný, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Tr. zákona.

Poškodená G. H. si na hlavnom pojednávaní neuplatnila žiadnu náhradu škody, preto súd o náhrade škody neučinil žiaden výrok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba