Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/259/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/ X, N., zastúpená Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, proti žalovanému: K. Y. - Stavebné a nábytkové stolárstvo, IČO: 35 242 205, s miestom podnikania Vrbovská cesta 7607, Piešťany, zastúpený JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o zaplatenie náhrady škody 4.001,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. októbra 2017, č.k. -302, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdzuje a v závislom výroku III. mení tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 68,6 %.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.372,80 eur s 8,50% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a určil, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením súdom prvej inštancie (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa na žalovanom domáhala zaplatenia sumy 4.001,54 eur s príslušenstvom, keď uviedla, že jej bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante priznaný príspevok vo výške 2.692,87 eur na úpravu bytu kúpeľne na bezbariérovú, nakoľko je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti mobility. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o dielo a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante vyplatil priamo žalovanému sumu príspevku vo výške 2.692,87 eur dňa 12.7.2012. Žalovaný napriek tomu, že dielo mal ukončiť do 30 pracovných dní od vyplatenia uvedenej sumy, s realizáciou diela začal až v mesiaci november 2012. Pri realizácii diela žalobkyňa zistila, že v sprchovom kúte vytvoril žalovaný schod vo výške 9 cm, čo nezodpovedalo podmienkam bezbariérovosti a ani podmienkam, za ktorých bol schválený peňažný príspevok z úradu práce. Vadu vytkla žalovanému, na čo žalovaný zareagoval tým, že jej dal písomné odstúpenie od objednávky č. 12.07.2012/26 zo dňa 9.12.2012, v ktorom uviedol, že daná situácia nedovoľuje iné riešenie. Navrhol, aby iná spoločnosť vykonala opravu na bezbariérovosť a túto opravu sa zaviazal spoločnosti zaplatiť. Odstúpenie od zmluvy žalobkyni doručené nebolo. Keďže žalovaný svojvoľne prestal dielo zhotovovať, žalobkyňa bola nútená objednať si na dokončenie prác iného zhotoviteľa, ktorému zaplatila 1.308,67 eur. Vzhľadom na to, že Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny( ďalej aj ÚPSVaR) v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa nepredložila vyúčtovanie, ktoré ani nemohla predložiť, vzhľadom na nevykonanie diela žalovaným, následne úrad rozhodnutím zo dňa 23.5.2013 uložil žalobkyni, aby vrátila časť peňažného príspevku v sume 2.082,59 eur, na čo

sa odvolala. Odvolací orgán zaviazal žalobkyňu vrátiť peňažný príspevok v celej výške 2.692,87 eur, ktorú aj úradu vrátila. Žalovaná suma tak pozostáva zo sumy 2.692,87 eur, ktorú vrátila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante a zo sumy 1.308,67 eur, ktorú zaplatila zhotoviteľovi, ktorý dielo dokončil tak, aby bolo bezbariérové. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že žalobkyňa zmeškala lehotu na predloženie vyúčtovacej faktúry úradu, ktorá jej bola žalovaným predložená riadne a včas. Dňa 7.12.2012 odstúpil od zmluvy a žalobkyni zaslal faktúru č. 40/2012, ktorá je záverečným vyúčtovaním všetkých zrealizovaných prác a dodávok materiálu v celkovej sume 4.099,31 eur. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, rozhodnutiami ÚPSVaR Galanta o priznaní príspevku ako aj o jeho vrátení, komplexným posudkom na vykonanie prác zo dňa 21.5.2012, predfaktúrou, faktúrou č. 40/2012 na sumu 4.099,31 eur, odstúpením od objednávky zo dňa 9.12.2012, reklamáciou vykonaných stavebných úprav, znaleckým posudkom, výsluchom znalca, výsluchom svedkov, právne vec posúdil podľa , , , , , , , . Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že títo uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyhotoviť pre žalobkyňu bezbariérovú kúpeľňu spolu so sociálnym zariadením - WC. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetom zmluvy bola rekonštrukcia kúpeľne na bezbariérovú. Žalovaný odstúpil od zmluvy dňa 9.12.2012 s účinnosťou od 7.12.2012 čo odôvodnil tým, že v prípade, ak by chcel vyhotoviť dielo bezbariérovo, musel by porušiť technickú normu, musel by vŕtať do betónu, čím by porušil statiku. Túto obranu žalovaného jednoznačne vyvrátil znalecký posudok znalca Ing. Ratulovského, ktorý určil, že bezbariérovosť sociálneho zariadenia by sa dosiahla tak, že stačilo zdemontovať vaňu, vybrať časť podlahy, osadiť miesto nej sprchový kút a dopojiť cca 30 cm kanalizácie. Efekt bezbariérovosti by sa plne dostavil za oveľa menších finančných nákladov. Znalec tiež uviedol, že 10 dní na prestavbu sociálneho zariadenia by bola maximálna doba na zhotovenie diela a že doba 30 pracovných dní nemala opodstatnenie, nehovoriac o tom, že žalovaný začal s prácami, keď už malo byť dielo hotové. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, žalovaný na to nemal právo, nakoľko od zmluvy možno odstúpiť v zmysle , ak je to účastníkmi dohodnuté - čo nebolo, ak je to v , alebo inom zákone ustanovené, čo taktiež nebolo. Odstúpenie od zmluvy žalovaným bolo tak v rozpore so zákonom. Po odstúpení od objednávky zo strany žalovaného tento svojvoľne prestal vykonávať práce, žalobkyňa si tak bola nútená objednať dokončenie prác na úprave kúpeľne od iného zhotoviteľa, ktorým bol Anton Balónik- PIKVIP, IČO: 34 443 851, Medveďova 17, Bratislava, ktorý dielo dokončil, vykonal úpravu vstupu do sprchového kúta tak, aby nevzniklo navýšenie, opravil a dokončil práce vykonané žalovaným. Celkové náklady na opravu a dokončenie kúpeľne si Anton Balónik vyúčtoval v sume 1.308,67 eur a vyfakturoval uvedenú sumu faktúrou č. 2 zo dňa 17.1.2013, ktorú sumu žalobkyňa menovanému Antonovi Balónikovi dňa 22.2.2013 zaplatila. Žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby vystavil faktúru s podrobným rozpisom ním vykonaných prác, keďže tieto podklady bola povinná predložiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta v súvislosti s poskytnutím peňažného príspevku podľa ustanovenia . Na predloženie dokladov bol žalovaný vyzvaný jednak žiadosťou zo dňa 31.12.2012, následne prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne, v ktorom boli aj reklamované práce zo dňa 24.1.2013. Na túto žiadosť žalovaný reagoval listom zo dňa 2.1.2013, v ktorom uviedol, že podrobné vyúčtovanie žalobcovi predložil dňa 13.7.2012 a následne 23.11.2012 a 6.12.2012. Žalobkyňa oznámila úradu, že žalovaný nevykonal práce v dohodnutej kvalite, odmietol v prácach pokračovať, nebolo tak možné ukončiť úpravu kúpeľne do 12.1.2013 v lehote 6 mesiacov od poskytnutia príspevku, preto požiadala úrad o predĺženie lehoty na vykonanie opráv. Úrad jej oznámil, že lehotu nemožno predĺžiť, a vyúčtovanie je povinná predložiť najneskôr do 5.3.2013. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta rozhodnutím zo dňa 23.5.2013 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť príspevku 2.082,59 eur. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a následne ústredie ÚPSVaR rozhodnutím zo dňa 10.7.2013 zrušilo napadnuté rozhodnutie a vec bola vrátená na nové prejednanie. V novom rozhodnutí zo dňa 1.8.2013 úrad zaviazal žalobkyňu vrátiť peňažný príspevok v sume 2.692,87 eur. Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 4.9.2013 napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta potvrdil, odvolanie zamietol. Žalovaný uviedol, že on záverečnú faktúru s rozpisom prác vyhotovil, žalobkyňa ju mala k dispozícii, pričom sa jedná o faktúru č. 40 zo dňa 7.12.2012. Z rozpisu prác uvedených v tejto faktúre nie je možné určiť aké práce žalovaný vykonal. V tomto zmysle sa na pojednávaní dňa 28.9.2017 vyjadril aj znalec, ktorý uviedol, že z 8 bodov, ktoré žalovaný vo faktúre uviedol, nie je možné určiť rozsah prác, ktoré vykonal. Taktiež svedkyňa Denisa Ivančíková uviedla, že z faktúry zo dňa 7.12.2012 nie je možné určiť rozsah práce, ktoré žalovaný vykonal. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť nielen tým, že dielo nevykonal, ale aj tým, že nedodal rozpis prác spolu s konečnou faktúrou. Následkom konania žalovaného, nakoľko

dielo nebolo vyhotovené v zákonom stanovenej lehote, žalobkyňa na základe rozhodnutia ÚPSVaR Galanta musela vrátiť sumu 2.692,87 eur, pričom rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom. Z tohto vyplýva, že žalobkyni bola spôsobená škoda protiprávnym konaním žalovaného. Z dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný spôsobil žalobkyni škodu a to tým, že nevykonal dielo podľa zmluvy, od zmluvy protiprávne odstúpil, spôsobil, že žalobkyňa nemohla preukázať ukončenie diela, čoho následkom bola jej uložená povinnosť vrátiť sumu 2.692,87 eur. Žalobkyňa bola nútená si dielo nechať dokončiť iným dodávateľom, ktorý v zmysle znaleckého posudku vykonal práce v hodnote 679,93 eur. Škodu, ktorú spôsobil žalovaný žalobkyni, tak predstavuje suma 2.692,87 eur a suma 679,93 eur, čo spolu činí 3.372,80 eur. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť uvedenú sumu a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď v súlade so znaleckým posudkom mal za to, že nový dodávateľ, ktorý dielo opravoval - Anton Balónik zahrnul do svojej odmeny aj práce, ktoré nevykonával, napr. rozvod vody a elektriny a tiež na ceny s DPH si ešte raz účtoval DPH. V súlade s ust. , nariadenia vlády SR č. súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania a to vo výške 8,50% od 10.10.2013 do zaplatenia (list zo dňa 7.10.2013 adresovaný žalovanému, ktorý bol uložený na pošte v Piešťanoch dňa 9.10.2013, kde mal žalovaný reálnu možnosť oboznámiť sa s výzvou žalobkyne a nahradiť škodu). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , . Žalobkyňa si uplatňovala nárok vo výške 4.001,54 eur, súd jej priznal 3.372,80 eur. Vo veci však bolo vykonané znalecké dokazovanie, od ktorého záviselo aký nárok bude priznaný žalobkyni. Vzhľadom aj na čiastočný úspech žalobkyne v spore, súd jej priznal 100% náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiacom výroku III. podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že na základe objednávky stavebných a rekonštrukčných prác žalobkyni a uhradenej zálohy zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, začal vykonávať riadne a včas dohodnuté rekonštrukčné práce. Tvrdenie žalobkyne, že sa objednávkou zaviazal k realizácii a ukončeniu rekonštrukčných prác do 30 pracovných dní, sa nezakladá na pravde. V objednávke je klauzula predpokladané ukončenie prác 30 pracovných dní. Jednalo sa o predpokladaný termín ukončenia rekonštrukčných prác, táto skutočnosť však nemá vplyv na fakt, že žalobkyňa zmeškala lehotu na predloženie vyúčtovacej faktúry úradu, ktorá bola žalovaným predložená riadne a najmä včas. I samotný úrad skonštatoval, že práce boli vykonané dňa 5.2.2013 a žalobkyňa má povinnosť zaslať vyúčtovacie faktúry v lehote do 5.3.2013, i keď o tom osobitne nerozhodol, táto lehota bola pre žalobkyňu rozhodujúca, aby si splnila svoju povinnosť vo vzťahu k úradu, čo však neučinila. Dňom 7.12.2012 bolo zo strany žalovaného od zmluvy odstúpené, odstúpením od objednávky č. 12.07.2012/26, ktoré bolo žalobkyni zaslané spolu s faktúrou č. 40/2012, ktorá je zároveň záverečným vyúčtovaním všetkých realizovaných prác a dodávok materiálu v celkovej sume 4.099,31 eur. Súd tým, ako rozhodol, založil na strane žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva práve v dodaní prác a materiálu žalovaným, s čím sa súd vôbec, napriek námietke, nevysporiadal. Dňa 7.12.2012 bola žalobkyňou prevzatá faktúra č. 86/2012 na sumu 906,41 eur, z ktorej zaplatila sumu 61 eur a rovnako prevzala dodací list č. 35/2012, ktorý obsahuje všetky rekonštrukčno-stavebné práce, vodoinštalačné práce, murársko-stavebné práce ako aj dodávku všetkých použitých materiálov a tieto takisto nepredložila úradu, čo malo za následok odobratie kompenzačného príspevku. Žalobkyňa zo strany žalovaného ako i zo strany Antona Balónika obdržala všetky potrebné doklady, ktoré v prípade ich predloženia na úrad ešte v roku 2012, by pokryli priznaný a vyplatený príspevok. Nesplnením tejto povinnosti predložiť ich v tejto dodatočne danej lehote do 12.1.2013 došlo k zmeškaniu lehoty. Žalobkyňa teda svojím nekonaním zapríčinila, že ak došlo ku škode, tak jej výlučne vlastným pričinením, teda túto má znášať sama. Taktiež informácia o tom, že žalovaný sa zaväzuje k uhradeniu nákladov vzniknutých pri prerábke odtokového žľabu sprchovacieho ostrovčeka nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná a nevyjadruje vôľu žalovaného vstúpiť do zmluvného vzťahu so spoločnosťou, ktorú si na ďalšie rekonštrukčné práce dobrovoľne objednala žalobkyňa. V žiadnom prípade nemôže ísť o škodu, ktorá jej vznikla, keďže práce, ktoré boli vykonané Antonom Balónikom, by zaplatila tak či tak, či už žalovanému alebo Antonovi Balónikovi. Vyhodnotenie dôkazov nie je v súlade s ničím, ani s obsahom spisu, ani s prednesmi, ani s písomnými vyjadreniami, ani so zásadami formálnej logiky. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s povinnosťou riadne odôvodňovať rozhodnutia a riadne právne vec posúdiť. Súd vôbec nepostupoval podľa a vec neposúdil ani podľa . Súd taktiež porušil právo na súdnu ochranu spočívajúcu v nelogickom, arbitrárnom a svojvoľnom rozhodnutí a nepreskúmateľným odôvodnením. Vôbec sa nevysporiadal ani so skutkovým, ani s právnym stavom, absolútne odignoroval a nevysporiadal sa s jeho úradnou povinnosťou skúmať existenciu zavinenia poškodenej. Žalovaný nikdy nežiadal o ustanovenie znalca, vôbec nie tak, aby tento v podstate moderoval a určoval výšku celkovej škody ako jeden zo základných predpokladov na priznanie náhrady škody. Takto súd, okrem

toho, že porušuje rovnosť zbraní účastníkov konania, ustanoveným znalcom zvýšil trovy konania a toto konanie už pred rozhodnutím súdu bolo nehospodárne. Ak súd zistil porušenie povinnosti na strane žalovaného, toto porušenie nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalovaný nemohol zabrániť škode ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré by bolo možné od neho objektívne požadovať, pretože žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť predložiť faktúry úradu, ktoré mala k dispozícii a mala na to i dostatočný časový priestor. Skutočnosť údajného porušenia povinnosti žalovaným nespôsobila, neznamenala a nebola sama o sebe príčinou vzniku údajnej škody u žalobkyne. Súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania, keď argumentuje nesprávnym a nelogickým prepočtom výpočtu pomeru úspechu a neúspechu a jednak argumentuje tým, že bolo vykonané znalecké dokazovanie, od ktorého záviselo, aký nárok bude priznaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť, žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok v tejto časti zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že skutkový stav veci bol v konaní riadne zistený, súd vychádzal z riadne a , ktorá podľa neho predstavovala riadne vyúčtovanie. Uvedená faktúra je nedostatočná a ako nedostatočnú ju vyhodnotil jednak znalec, ktorý bol do konania pribratý, ako aj svedkyňa Ivančíková, ktorá vykonávala posudzovanie takýchto dokladov pre úrad práce. Doklady od žalovaného žalobkyňa osobne priniesla na príslušný úrad práce, kde jej bolo zo strany pracovníčky úradu oznámené, že tieto doklady sú na účely riadneho vyúčtovania kompenzačného príspevku nedostatočné a tak žalobkyňa opakovane vyzvala žalovaného, aby jej predložil riadnu vyúčtovaciu faktúru a to písomne dňa 31.12.2012 ako aj 24.1.2013. Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil doposiaľ. Žalovaný práce na prestavbe kúpeľne žalobkyne na bezbariérovú ukončil absolútne svojvoľne, nedôvodne, a to bez toho, aby práce riadne dokončil. V odstúpení navrhol, aby iná spoločnosť vykonala úpravu navýšenia sprchovacieho kúta a zaviazal sa túto úpravu tejto spoločnosti uhradiť. Zároveň žalovaný oboznámil o odstúpení od objednávky žalobkyňu, pričom samotné odstúpenie žalobkyni nikdy doručené nebolo. Žalovaný zároveň práce, ktoré sa zaviazal vykonať nevykonal v dohodnutom termíne a tiež ich nevykonal riadne v súlade so zmluvou o dielo. Žalovaný svojvoľne prestal vykonávať práce na prestavbe kúpeľne, nevykonal prestavbu riadne a v dohodnutej lehote, nevystavil žalovanej ani doposiaľ vyúčtovaciu faktúru so súpisom vykonaných prác a použitých materiálov, teda žalovaný protiprávne porušil jednak svoje zmluvné povinnosti vykonať dielo riadne a v dohodnutom termíne 30 pracovných dní, predložiť žalobkyni vyúčtovaciu dokumentáciu, prestavať kúpeľňu na bezbariérovú, ako aj zákonné povinnosti z . Žalovaný spôsobil žalobkyni majetkovú škodu, ktorá pozostáva zo sumy 2.692,87 eur, t.j. z peňažného príspevku, ktorý žalobkyňa vrátila príslušnému úradu práce, na základe jeho rozhodnutia a to výlučne v dôsledku uvedeného protiprávneho porušenia zmluvných a zákonných povinností žalovaného a zo sumy 1.308,67 eur, ktorú sumu žalobkyňa zaplatila novému zhotoviteľovi Antonovi Balónikovi, ktorý práce na predmetnom diele, teda na prerábke kúpeľne na bezbariérovú, dokončil. Žalobkyňa utrpela škodu výlučne v dôsledku priameho konania žalovaného, ktoré konanie predstavuje priame protiprávne porušenie zmluvných a zákonných povinností žalovaného ako zhotoviteľa diela. Za vznik škody nijak žalobkyňa nezodpovedá, splnenie povinnosti predložiť riadne vyúčtovanie úradu jej absolútne znemožnil žalovaný a to tým, že jej takéto riadne vyúčtovanie nikdy nepredložil. Odvolacie dôvody, na ktoré sa žalovaný odvoláva v odvolaní, ani žiadne iné odvolacie dôvody v danom prípade nie sú dané. Skutkové a právne závery súdu obsiahnuté v napadnutom rozsudku sú správne, rozsudok je náležite odôvodnený a teda je daný dôvod na to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je určenie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 4.001,54 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2013 do zaplatenia, ktorá suma pozostáva zo sumy 2.692,87 eur, ktorú sumu žalobkyňa musela vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (príspevok poskytnutý na úpravu kúpeľne na bezbariérovú) a

zo sumy 1.308,67 eur, ktorú sumu žalobkyňa zaplatila novému dodávateľovi, ktorý dielo dokončil tak, aby bolo bezbariérové.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I., v ktorom súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.372,80 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2013 do zaplatenia a taktiež v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, kde súd určil, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na ich náhradu vo výške 100%.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, keď súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

8. Odvolací súd k odvolacím námietkam dodáva, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyni poskytol riadnu konečnú vyúčtovaciu faktúru a to faktúru č. 40/2012, odvolací súd nepovažoval za pravdivé a preukázané. Žalovaný tvrdil, že faktúra č. 40/2012 je konečná a vyúčtovacia. Znalec aj svedkyňa však potvrdili, že táto faktúra je nedostatočná, neobsahuje podrobný rozpis prác a dodaného materiálu. Žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že existuje dodací list, nevie však, či ho má ešte k dispozícii, nevie ani, či bol zaslaný žalobkyni, tento však existuje a pokrýva všetky práce v hodnote 4.099,31 eur, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 40/2012. Žalobkyňa žalovaného opakovane vyzývala a žiadala ho práve o zaslanie takéhoto podrobného rozpisu, aký sa nachádza v dodacom liste, o ktorom sám žalovaný tvrdil, že existuje. Žalobkyňa tak preukázala, že urobila všetko čo mohla, aby zabezpečila od žalovaného požadovaý doklad (opakované písomné výzvy), o ktorom sa žalovaný vyjadril, že existuje a ktorý jej žalovaný svojvoľne nedodal. Správne tak súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný svojim postojom a nespoluprácou, nesúčinnosťou zapríčinil, že žalobkyňa porušila svoju povinnosť voči ÚPSVaR, dôsledkom čoho jej vznikla škoda vo výške 2.692,87 eur, predstavujúca výšku poskytnutého príspevku, ktorý úradu vrátila. Navyše skutočnosť, že žalovaným predložená faktúra č. 40 nie je riadna vyúčtovacia, skonštatovali aj znalec a tiež svedkyňa, pracovníčka úradu, ktorí zhodne uviedli, že uvedená faktúra je nedostatočná. Pokiaľ sa týka ďalšej sumy, ktorú súd prvej inštancie dal žalovanému žalobkyni zaplatiť a to 679,93 eur, odvolací súd mal takisto za to, že súd prvej inštancie správne v danej veci o danom nároku rozhodol, keď sám žalovaný sa v listine nazvanej odstúpenie od zmluvy zaviazal nahradiť náklady novému dodávateľovi diela, ktorý dokončí kúpeľňu na bezbariérovú. Žalovaný tvrdil, že táto prerábka kúpeľne na bezbariérovú sa vykonať nedá, v konaní však bolo preukázané, že toto jeho tvrdenie je nesprávne, nakoľko nový dodávateľ bezbariérovú kúpeľňu žalobkyni dodal a preto správne súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť, aby žalovaný dodávateľovi diela, ktorý zaňho dielo dokončil, za toto zaplatil. Znalec určil výšku ceny dokončenia diela sumou 679,93 eur, ktorú súd prvej inštancie správne určil ako povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. Pokiaľ sa týka súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania, tu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie o nároku nerozhodol vecne správne. V konaní mala žalobkyňa úspech pomerný, keď žiadala na žalovanom zaplatenie sumy 4.001,54 eur, pričom však úspešná bola v časti zaplatenia sumy 3.372,80 eur, z čoho vyplýva, že žalobkyňa mala úspech 84,3%, žalovaný mal úspech 15,7%, čistý úspech žalobkyne je vo výške 68,6%. Preto odvolací súd v časti náhrady trov prvoinštančného konania teda vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil a určil v súlade s ust. , že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v pomere 68,6%.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s , keď v odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).