Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-19-2018.pdf
PDF · 156.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX H., právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 5. júna 2018 pod č. 31174-2/2018-BA vo veci predpísania penále na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vydal dňa 12. decembra 2017 rozhodnutie, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 240 zákona v znení neskorších predpisov predpísal žalobkyni za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011, október 2011 penále v sume 330,61 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ), poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa začatia kontroly. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné a príspevky odviedla v nižšej sume za mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011, október 2011, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 5. júna 2018 pod č. 31174-2/2018-BA tak, že podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, rozhodla tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, odvolanie žalobkyne posúdila tak, že zmenila výrok správneho orgánu I. stupňa takým spôsobom, že text: „odo dňa splatnosti poistného a príspevkov“ nahradila textom: „odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 29. októbra 2014“. V ostatnom žalovaná odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdila.
4. Z odôvodnenia vyplýva, že správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie č. 700-3012577017-GC04/17 zo dňa 12. decembra 2017, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona a § 240 zákona v znení neskorších predpisov, predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe pani O.. Z. J. za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011 a október 2011 penále (dopenalizácia) v sume 330,61 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa začatia kontroly. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha.
5. Žalovaná preskúmala napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.
6. Podľa § 5 písm. b) zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.
7. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Poprad, číslo živnostenského registra: 706-3662, účastníčka vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenského listu číslo: ŽO-1992/2529, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 24. augusta 1992 (deň zániku oprávnenia: 1. október 2014) a na základe živnostenského listu číslo: ŽO-1995/00705, s dňom vzniku živnostenského oprávnenia 7. februára 1995 (deň zániku oprávnenia: 6. november 2009). Žalobkyňa ukončila podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení k 1. októbru 2014.
8. Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislostí so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe S ťažkým zdravotným postihnutím.
9. Osobitným predpisom na účely § 5 zákona v znení zákona č. 543/1010 Z.z. je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10. Podľa § 293cu zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 1. januára 2014, na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.
11. V Registri daňových subjektov bola žalobkyňa registrovaná v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou od 24. marca 1993 do 10. októbra 2011, s prideleným DIČ: 1020725640.
12. Žalobkyňa nie je sporiteľkou podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej lén „zákon č. 43/2004 Z.z.“) v znení neskorších predpisov.
13. V Sociálnej poisťovni bola žalobkyňa registrovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1. októbra 1991 do 10. októbra 2011.
14. Podľa § 141 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 142 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. V zmysle § 143 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2004, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2005 do 31. marca 2017, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 2/2017 Z.z. (účinnom od 1. apríla 2017), fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak
19. Podľa § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2009, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie-.- Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk (3,32 EUR; § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z. účinného od 1. januára 2010).
20. Správny orgán I. stupňa vykonal na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne, porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že žalobkyňa, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011 a október 2011 (1 októbra 2011 - 10. októbra 2011) nezaplatila do dňa začatia kontroly, t. j. do dňa 12. decembra 2017 (rozpis: Príloha rozhodnutia číslo: 700-3012577017- GC04/17).
21. Na základe uvedeného bolo podľa žalovanej napadnutým rozhodnutím, v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, predpísané penále v sume 330,61 EUR. Penále bolo žalobkyni predpísané vo výške 0,05 % z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania, za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011 a október 2011 (1. októbra 2011 - 10. októbra 2011) odo dňa nasledujúceho po dni vykonania predchádzajúcej kontroly, t. j. od 29. októbra 2014, do dňa začatia nasledujúcej kontroly, t. j. do dňa 12. decembra 2017.
22. Pri predpísaní penále bolo dodržané ustanovenie § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z., v zmysle ktorého predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie.
23. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nezakladajú podľa žalovanej dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
24. Rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa č. 700-3010369310-GG04/10 zo dňa 14. apríla 2010 bolo žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, predpísané poistné za obdobie január 2009 až december 2009, v sume 741,90 EUR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24. mája 2010.
25. Rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa č. 700-3010990910-GC04/10 zo dňa 12. októbra 2010 bolo žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, predpísané poistné za obdobie január 2010 až jún 2010, v sume 581,40 EUR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. novembra 2010.
26. Rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa č. 700-3010311611-GC04/11 zo dňa 8. apríla 2011 bolo žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, predpísané poistné za obdobie júl 2010 až december 2010, v sume 720,00 EUR, Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. mája 2011.
27. Rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa č. 700-3011644311-GC04/11 zo dňa 25. novembra 2011 bolo žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, predpísané poistné za obdobie január 2011 až september 2011 a 1. október 2011 až 10. október 2011, v sume 1.144,96 EUR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. januára 2012.
28. Penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti včas (v lehote splatnosti poistného) alebo v správnej výške.
29. Spôsob výpočtu penále je ustanovený zákonom (§ 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 2/2017 Z.z., § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z.). Na výpočet penále má vplyv len dátum splatnosti poistného, výška dlžného, resp. oneskorene zaplateného poistného a následne zistený počet dní omeškania.
30. Ak odvádzateľ neodvedie poistné včas (v lehote splatnosti), Sociálna poisťovňa má povinnosť (nie možnosť) predpísať odvádzateľovi poistného penále (§ 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 2/2017 Z.z., § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z.).
31. Správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 700-3010826012-GC04/12 zo dňa 16. mája 2012, právoplatným a vykonateľným dňa 7. júna 2012, predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až máj 2009, september 2009 až október 2011 (1. október 2011 až 10. október 2011) penále v sume 1010,83 EUR (prvotná penalizácia) na základe kontroly odvodu poistného, vykonanej k 16. máju 2012.
32. Správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 700-3012105314-GC04/14 zo dňa 28. októbra 2014, právoplatným a vykonateľným dňa 19. novembra 2014, predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až máj 2009, október 2009 až október 2011 (1. október 2011 až 10. október 2011) penále v sume 1.096,82 EUR - dopenalizácia, na základe kontroly odvodu poistného, vykonanej k 28. októbru 2014.
33. Napadnutým rozhodnutím bolo žalobkyni správnym orgánom I. stupňa predpísané penále - dopenalizácia, za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011 a október 2011 (1. októbra 2011 - 10. októbra 2011) odo dňa nasledujúceho po dni vykonania predchádzajúcej kontroly, t. j. od 29. októbra 2014, do dňa začatia nasledujúcej kontroly, t. j. do dňa 12. decembra 2017, pričom bolo zohľadnené ustanovenie § 240 ods. 2 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z., v zmysle ktorého predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie.
34. Kým dlžné poistné sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne ex lege (t. j. priamo zo zákona) dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty jeho splatnosti, penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne až
dňom vydania rozhodnutia, ktorým je predpísané, v tomto prípade dňa 12. decembra 2017 (rozsudok Najvyššieho sudu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/36/2012 z 25. septembra 2013).
35. Penále sa vypočítava a predpisuje v samostatnom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále voči žalobkyni vzniká až dňom predpísania penále formou rozhodnutia, bez ohľadu na to, za aké obdobie sa penále predpisuje. Penále za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011 a október 2011 (1. októbra 2011 - 10. októbra 2011) v sume 330,61 EUR bolo žalobkyni predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3012577017-GG04/17 zo dňa 12. decembra 2017.
36. Podľa údajov Obchodného vestníka 2016/134 z 13. júla 2016, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1 K/25/2016 zo dňa 6. júla 2016 začal konkurzné konanie voči účastníčke konania.
37. Podľa údajov Obchodného vestníka 2017/226 z 28. novembra 2017 Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1 K/25/2016-78 zo dňa 19. októbra 2017 (právoplatné dňa 14. novembra 2017) zrušil konkurz vyhlásený na majetok dlžníka - žalobkyne po splnení konečného rozvrhu výťažku.
38. V zmysle údajov Obchodného vestníka 2017/246 z 28. decembra 2017 Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1NcKR/3/2017 zo dňa 19. decembra 2017 oddlžil dlžníka - žalobkyňu.
39. Podľa § 169 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), účinného od 1. januára 2006 do 28. februára 2017, pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.
40. Podľa § 171 ods. 2 zákona Č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2006 do 28. februára 2017, po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
41. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/36/2012 z 25. septembra 2013: „penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nieje možné považovať za príslušenstvo pohľadávky. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona o sociálnom poistení. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.“
42. Z toho dôvodu námietka žalobkyne, vyplývajúca z odvolania, že pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa zverejnením uznesenia o oddlžení stávajú nevymáhateľné, je podľa žalovanej irelevantná.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku žalobou napádaného rozhodnutia.
II.
Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
44. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení aj s rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa a náhrady trov konania.
45. Svoju žalobu odôvodnila tým, že poukázala na skutočnosť, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 1K/25/2016 dňa 13.07.2016 (OV 134/2016) vyhlásil na majetok žalobcu konkurz. Konkurz bol následne po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušený (uznesenie zo dňa 22.11.2017, zverejnené dňa 28.11.2017) a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1NcKR/3/2017 zo dňa 19.12.2017 bola žalobkyňa oddlžená.
46. Ďalej poukázala na platné znenie § 166 ods. 1 a § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28.02.2017. Ďalej poukázala aj na § 216f citovaného zákona.
47. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že všetky pohľadávky, ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení stanú naturálnymi obligáciami.
48. Žalobkyňa pritom zdôrazňuje, že penále bolo určené z dlžného neuhradeného poistného a príspevkov, ktoré boli do konkurzu prihlásené a v konkurze boli sčasti uspokojené. Aj v prípade, ak by si žalovaný neprihlásil všetky pohľadávky zákonom predpísaným spôsobom do konkurzu, takéto pohľadávky sa stanú naturálnymi obligáciami. Rovnako tak sa stanú naturálnymi obligáciami prihlásené pohľadávky v rozsahu, v akom neboli uspokojené.
49. Podľa žalobkyne pokiaľ žalovaný rozhodol o penále z dlžného poistného po zrušení konkurzu, toto penále sa týka práve pohľadávok, ktoré sú naturálnymi obligáciami. Nie je preto podľa názoru žalobkyne v súlade s princípmi práva, aby sa žalovaná domáhala úhrady penále z pohľadávky - istiny, ktorú už žalobca nie je povinný plniť, resp. ktorú už sčasti splnil. Dokonca zákon č. 461/2003 Z.z. žalovanej ani neumožňuje vyrubiť penále z neexistujúcej, zaniknutej pohľadávky, a ani z pohľadávky, ktorá bola splnená riadne a včas, rovnako tak ani z pohľadávky, ktorá je už len naturálnou obligáciou.
50. Pri opačnom výklade by samotný inštitút konkurzu a oddlženia stratil akýkoľvek právny význam, pretože dlžník by sa svojich dlhov takýmto spôsobom nikdy nezbavil. Uvedenému nasvedčuje aj novela zákona č. 7/2005 Z.z., ktorou v štvrtej časti tohto zákona zákonodarca vyslovene špecifikoval tri druhy pohľadávok, a to tie, ktoré môžu byť uspokojené len a výlučne v konkurze alebo splátkovým kalendárom, ďalej pohľadávky oddlžením nedotknuté a napokon pohľadávky nevymáhateľné. Do skupiny nevymáhateľných pohľadávok sú zaradené o.i. aj „...zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom...“ (§ 166b ods. 1 písm. d/ ZKR).
51. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené zastáva názor, že je daný žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p.. nakoľko rozhodnutia žalovanej ani správneho orgánu I. stupňa nevychádzali zo správneho právneho posúdenia veci.
III.
Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
52. K podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila listom zo dňa 28. novembra 2018, v ktorom uviedla, že správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 700-3012577017- GC04/17 zo dňa 12. decembra 2017 predpísal žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, október 2009, november 2009, december 2009, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, september 2011 a október 2011 (od 1. októbra 2011 do 10. októbra 2011) penále v sume 330,61 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly (t. j. odo dňa 29. októbra 2014) do dňa začatia nasledujúcej kontroly (t. j. do dňa 12. decembra 2017). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa je príloha.
53. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo správnemu orgánu I. stupňa doručené dňa 9. januára 2018.
54. Žalovaná preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa je potrebné pozmeniť z dôvodu odstránenia jeho formálneho nedostatku. Táto zmena však nezakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaná preto rozhodnutím č. 31174-2/2018-BA zo dňa 5. júna 2018 zmenila rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa tak, že text: „...odo dňa splatnosti poistného a príspevkov...“ nahradila textom: „...odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. od 29. októbra 2014...“. V ostatnom rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 13. júna 2018.
55. Proti rozhodnutiu žalovanej č. 31174-2/2018-BA zo dňa 5. júna 2018 podala žalobkyňa v zmysle ustanovení § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu na krajský súd.
56. K námietkam v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej žalovaná uviedla:
57. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov je každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné včas a v správnej sume. Fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení toto poistné odvádzať.
58. Lehotu, v ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odviesť poistné, ustanovuje § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
59. Ak samostatne zárobkovo činná osoba neodvedie poistné a príspevky v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. včas a v správnej sume, Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpísať penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatností poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 EUR.
60. Podľa žalovanej penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t.j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného). Tu treba podotknúť, že zákon o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať samostatne zárobkovo činnej osobe penále za neodvedenie poistného včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného vôbec. Avšak zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať.
61. Keďže žalobkyňa, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za sporné obdobie preukázateľne nezaplatila v súlade s § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol správny orgán I. stupňa podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. Pri predpísaní penále vychádzala Sociálna poisťovňa v súlade s citovaným ustanovením zákona o sociálnom poistení z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobkyňa do dňa vydania rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa (t. j. do dňa 12. decembra 2017) neuhradila vôbec. Keďže takto vypočítaná suma penále presiahla výšku dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, správny orgán I. stupňa postupoval v zmysle § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a žalobkyni predpísal penále len do výšky dlžnej sumy poistného.
62. Dňa 16. mája 2012 správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 700-3010826012-GC04/12 predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie január
2009 až máj 2009, september 2009 až október 2011 (od 1. októbra 2011 do 10. októbra 2011), vypočítané za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa začatia kontroly, t. j. do dňa 16. mája 2012, v sume 1.010,83 EUR (prvotná penalizácia). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7. júna 2012.
63. Následne dňa 28. októbra 2014 správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 700-3012105314-GC04/14 dopočítal a predpísal žalobkyni penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie január 2009 až máj 2009, október 2009 až október 2011 (od 1. októbra 2011 do 10. októbra 2011), vypočítané za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j. odo dňa 17. mája 2012, do dňa zaplatenia poistného, resp. do dňa do dňa začatia nasledujúcej kontroly, t. j. do dňa 28. októbra 2014, v sume 1.096,82 EUR (dopenalizácia). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. novembra 2014.
64. Dňa 12. decembra 2017 správny orgán I. stupňa rozhodnutím č. 700-3012577017-GC04/17 (správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa) dopočítal a predpísal žalobkyni penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie január 2009 až máj 2009, október 2009 až december 2009 a apríl 2010 až december 2010, september 2011 a október 2011 (od 1. októbra 2011 do 10. októbra 2011), vypočítané za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcej kontroly, t. j.. odo dňa 29. októbra 2014, do dňa začatia nasledujúcej kontroly, t. j. do dňa 12. decembra 2017, v sume 330,61 EUR (dopenalizácia).
65. Podľa žalovanej ako špecifický druh sankcie penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, pričom ako pohľadávku je možné penále vymáhať až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by bola žalobkyňa povinná plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči žalobkyni uplatňovať.
66. Uvedený právny názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/20/2013, zo dňa 10. decembra 2013, uvádza: „...je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t. j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe.“. V predmetnom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež konštatuje, že „...je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.“.
67. Hoci sa predpísané penále viaže na poistné, ktoré bolo v konkurze uplatnené prihláškou, toto penále, ako už vyššie uviedla žalovaná, vzniká a existuje samostatne, pretože nie je príslušenstvom prihlásených pohľadávok a keďže nie je ani záväzkom akcesorickým, nesleduje osud pohľadávky na poistnom.
68. Rovnaký právny názor, ako žalovaná, že penále nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky na poistnom, vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého judikatúra je v tejto otázke ustálená. V rozsudku sp. zn. 10Sžso/58/2013 zo dňa 28. mája 2014, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že „...penále vyúčtované podľa zákona nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania, a nie je ani záväzkom akcesorickým ako namieta žalobkyňa. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Vyplýva to z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/36/2012 zo dňa 25. septembra 2013, na ktorý v odvolaní poukázala aj žalovaná.“. Obdobný právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v už spomínanom rozsudku sp. zn. 1Sžso/20/2013, zo dňa 10. decembra 2013, z ktorého vypláva, že „súkromnoprávna úprava príslušenstva pohľadávky zakotvená v ustanovení §121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ. V súvislosti s uvedeným problémom bolo podľa žalovanej potrebné zdôrazniť, že dotknuté ustanovenie Občianskeho zákonníka sa výslovne nevzťahuje na penále. Použitie
analógie legis je v tomto prípade neprípustné, nakoľko Občiansky zákonník prostredníctvom svojich úvodných ustanovení (najmä § 1 a 2) potvrdzuje že predmetom úpravy sú občianskoprávne vzťahy.“.
69. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná zotrvala na právnom názore, že penále za sporné obdobie v sume 330,61 EUR vzniklo až dňa 12. decembra 2017 jeho predpísaním rozhodnutím správneho orgánu I. stupňa č. 700-3012577017-GC04/17, pričom ako pohľadávku je žalovaná oprávnená toto penále vymáhať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané.
70. Konkurz na majetok žalobkyne bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 1 K/25/2016, zo dňa 18. júla 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 22. júla 2016 (za deň skutočného zverejnenia uznesenia sa považuje deň 23. júla 2016). Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. 1 K/25/2016, zo dňa 19. októbra 2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26. októbra 2017, bol konkurz na majetok žalobkyne zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku. Následne bola žalobkyňa uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1NcKR/3/2017 zo dňa 19. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 28. decembra 2017, oddlžená.
71. Pri vydaní vyššie spomínaných uznesení Okresný súd Prešov postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v znení účinnom do 28. februára 2017, pričom citovaný zákon s účinnosťou do 28. februára 2017 zreteľne neustanovoval zánik vymožiteľnosti tých pohľadávok, ktoré neboli v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou. Podľa právneho názoru žalovanej ustanovenie § 171 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28. februára 2017 hovorí o nevymáhateľnosti len tých pohľadávok, ktoré boli do konkurzu prihlásené. Až ustanovenie § 206f ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného od 1. marca 2017, na ktoré poukazuje žalobkyňa, vyslovene hovorí o nemožnosti vymáhať pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. S poukazom na predmetné paragrafové znenie zákona č. 7/2005 Z.z. však máme za to, že nevymáhateľnosť sa vzťahuje len na tie pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, avšak buď neboli do konkurzu prihlásené, resp. do konkurzu boli prihlásené, ale v rámci konkurzu alebo následného oddlženia neboli uspokojené.
72. Z uvedeného dôvodu žalovaná zastáva názor, že v danom prípade nebolo možné aplikovať žalobkyňou namietané ustanovenie zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 1. marca 2017, týkajúce sa nevymožiteľnosti predpísaného penále. Ako už žalovaná vyššie uviedla, pohľadávka na penále za obdobie január 2009 až máj 2009, október 2009 až december 2009, apríl 2010 až december 2010, september 2011 a október 2011 (od 1. októbra 2011 do 10. októbra 2011) v sume 330,61 EUR vznikla až po vyhlásení konkurzu, resp. po jeho zrušení, preto má žalovaná za to, že sa na ňu vzťahuje bežný režim, t. j. žiadne zákonné ustanovenie nebránilo žalovanej predpísať žalobkyni penále za sporné obdobie.
73. Tento postoj žalovanej zároveň korešponduje s bodom 17 uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 1NcKR/3/2017 zo dňa 19. decembra 2017, kde sa uvádza: „Zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné, čím sa vlastne voči nemu menia na naturálne obligácie, ktoré naďalej existujú, len ich nie je možné uplatniť voči dlžníkovi súdnou cestou“. Konajúci súd teda jasne uviedol, ktoré pohľadávky sa po zrušení konkurzu stali nevymáhateľnými.
74. S vyššie uvedeným právnym názorom žalovanej sa stotožňuje aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý v rozsudku sp. zn. 18Sa/23/2017-52 zo dňa 23. augusta 2018, konštatoval, že: „Penále v súlade s judikatúrou NS SR vzniklo až momentom ich predpísania. Z tohto dôvodu pohľadávka na penále nemohla byť predmetom vysporiadania, či už v konkurze alebo v procese oddlženia, nakoľko v tom čase právne neexistovala. Správny súd preto dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi, keď žalobkyni vyrubili penále za omeškané platby poistného a príspevkov. Pohľadávka žalovanej na penále procesmi konkurzu a oddlženia zostala nedotknutá a je naďalej vymáhateľná.
75. Podľa žalovanej správna žaloba nemá odkladný účinok. Rovnako zákon o sociálnom poistení výslovne neustanovuje odkladný účinok právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou, a teda neupravuje ani podmienky, naplnením ktorých je možné právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu priznať odkladný účinok. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je
spôsobilým exekučným titulom, oprávňujúcim vymáhanie uloženej povinnosti od povinnej osoby, ktorá uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnila. Žalovaná preto nesúhlasila s odkladným účinkom rozhodnutia napadnutého správnou žalobou.
76. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná žiadala, aby krajský súd ako správny súd žalobu zamietol. Súčasne žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
77. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
78. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
79. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
80. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
81. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
82. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
83. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
84. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
85. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
86. Podľa § 209 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.
87. Podľa § 209 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, v rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
88. Podľa § 209 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
89. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (v znení účinnom v kontrolovanom období), fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
90. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
91. Podľa § 143 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, poistné je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
92. Podľa § 240 ods. 1 citovaného zákona, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo odo dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
93. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (v znení účinnom v čase začatia konkurzného konania na majetok žalobcu), oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
94. Podľa § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vyššie uvedenom znení, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
95. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru.
96. Podľa odseku 3 citovaného zákona pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
97. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a je v súlade so zákonom.
98. V danej veci správny súd zistil, že medzi účastníkmi konania nie je sporný skutkový stav, ktorý vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, ale zostala medzi nimi sporná otázka výkladu § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a vzťah tohto ustanovenia k zákonu č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V preskúmavanej veci nebolo sporné a súd zistil, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba bola povinná v lehote určenej zákonom a v predpísanej výške platiť poistné a príspevky stanovené zákonom.
99. Žalobkyňa však poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie od januára 2009 až do októbra 2011 nezaplatila včas. Žalobkyňa túto skutočnosť nepopiera. Žalobkyňa však namietala, že v prípade penále za omeškanie s platením poistného ide o sankcie
za omeškanie so zaplatením poistného za obdobie pred vyhlásením konkurzu. Je síce pravdou, že penále bolo vyrubené až po vyhlásení konkurzu, avšak jeho právny základ sa vzťahuje k obdobiu pred vyhlásením konkurzu, a preto by malo podliehať režimu konkurzného zákona. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s tvrdením Sociálnej poisťovne, že pohľadávka na penále vzniká až jej predpísaním. Žalobkyňa je s poukazom na § 240 zákona o sociálnom poistení toho názoru, že pohľadávka vzniká v čase, keď vzniká právo na plnenie. Podľa jej názoru pohľadávka musí vzniknúť momentom, keď nastúpili okolnosti zakladajúce jej právny základ, nie momentom, keď ju veriteľ uplatnil. Opačný výklad považuje za účelový a porušujúci jeho práva. Na základe toho mala žalobkyňa za to, že pohľadávka žalovaného z titulu penále vznikla už momentom, keď sa dostal do omeškania s platením poistného, teda existovala už v čase vyhlásenia konkurzu.
100. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/58/2013 zo dňa 28. mája 2014 vyplýva: „Podľa ustanovení zákona §§ 144 a 240 ods. 1, 2 a ustanovení §§ 119 a 120 ods. 1 ZoKR penále vyúčtované podľa zákona nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania, a nie je ani záväzkom akcesorickým ako namieta žalobkyňa. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa zákona. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Vyplýva to z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/36/2012, zo dňa 25. septembra 2013, na ktorý v odvolaní poukázala aj žalovaná. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že penále nie je možné prihlásiť prihláškou v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní a pohľadávka z penále vzniká žalovanej až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovanej.“.
101. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10. decembra 2013: „V zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. je nutné charakterizovať penále uložené žalovanou v prejednávanej veci ako sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné. Taktiež je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. Až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe. Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje, že je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného správneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri omeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.
102. K žalobným námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že penále je inštitútom sankčného charakteru voči osobám, povinným odvádzať poistné na sociálne poistenie, ktoré poistné neodviedli riadne a včas. Predpísané penále nie je príslušenstvom pohľadávky a táto pohľadávka vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia správneho orgánu o výške penále voči povinnej osobe podľa zákona o sociálnom poistení. Takéto závery správneho súdu sú plne v súlade s ustálenou súdnou praxou reprezentovanou vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ďalšími rozhodnutiami napr. pod sp. zn. 1Sžso/29/2013 a 9Sžso/10/2013. Žalovaný preto žiadnu časť svojej pohľadávky na penále nemohol prihlásiť do konkurzného konania, keďže táto pohľadávka v tom čase neexistovala. Rozhodnutie o predpísaní penále totiž nadobudlo právoplatnosť 13. júna 2018 a konkurz na majetok žalobkyne bol pritom vyhlásený dňa 13. júla 2016 a zrušený dňa 22. novembra 2017.
103. Za právne bezvýznamnú je potrebné označiť tiež argumentáciu žalobkyne nevymáhateľnosťou pohľadávky žalovanej na penále s poukazom na ustanovenie § 171 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.
104. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. 1NcKR/3/2017 zo dňa 19. decembra 2017 bolo rozhodnuté o oddlžení žalobkyne. Súd rozhodol rovno o oddlžení žalobkyne podľa § 206f ods. 4 zákona o konkurze , bez toho aby rozhodol o povolení oddlženia dlžníka(nezačalo plynúť teda ani trojročné skúšobné obdobie.). Toto rozhodnutie súdu však v čase vydania napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu I. stupňa neexistovalo. Odhliadnuc od toho je potrebné vnímať, že už zo samotného citovaného rozhodnutia o oddlžení je zrejmé, že oddlženie sa týka výlučne tých pohľadávok ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu na majetok žalobkyne , z čoho je zrejmé že sa za žiadnych okolností nemôže týkať spornej pohľadávky na penále vyrubené prvostupňovým správnym orgánom, keďže ako už bolo uvedené vyššie, táto pohľadávka vznikla nielenže až po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, ale dokonca až po jeho zrušení.
105. Do úvahy nemožno vziať ani argumentáciu žalobcu s aktuálnym znením § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii vznesenú na pojednávaní dňa 20. apríla 2017. Podľa tohto ustanovenia účinného od 1. marca 2017 sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia považujú aj verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Citované ustanovenie sa súčasťou zákona o konkurze a reštrukturalizácii stalo jeho novelizáciou zákonom č. 377/2016 Z.z., pričom v zmysle intertemporálneho ustanovenia obsiahnutého v § 206 ods. 1 sa konania začaté pred 1. marcom 2017 musia dokončiť podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017. Aplikácia ustanovenia § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného až od 1. marca 2017 preto neprichádza do úvahy.
106. Správny súd však v intenciách ustanovenia § 202 ods. 2 S.s.p. správnu žalobu fyzickej osoby posudzoval neformálne. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. súčasne platí, že pri rozhodovaní o správnej žalobe v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd preskúmal aj nad rámec žalobných námietok predovšetkým otázku premlčania uplatneného penále zo strany žalovanej v svetle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalovanej na zaplatenie penále premlčaná nie je. Správny súd poukazuje na to, že pri posúdení otázky premlčania nárokov na penále existujú rozdielne právne názory jednotlivých senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30. mája 2018), správny súd sa však riadil právnym názorom vysloveným v skoršom rozsudku sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018, v odôvodnení ktorého je charakterizovaný inštitút premlčania v predpise verejného práva, ako aj záver, že „uplatnením resp. vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné“.
107. Námietky žalobkyne uvedené v žalobe však nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Penále ako už bolo vyššie uvedené sa stáva pohľadávkou až jeho predpísaním, t. j. vydaním rozhodnutia o predpísaní penále. Predpísané penále nie je príslušenstvom poistného a príspevkov, ale samostatnou pohľadávkou. Žalovaná poukázala pritom na vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Námietku žalobkyne, že právny základ na predpísanie penále sa vzťahuje k obdobiu pred vyhlásením konkurzu, a preto musí podliehať režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemožno uznať. Pohľadávka, ktorá v čase konkurzu ešte neexistuje a vznikla až po zrušení konkurzu, nemôže byť prihlásená do konkurzu a ani nepodlieha právnej úprave zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobkyňa môže požiadať Sociálnu poisťovňu o povolenie zaplatiť predpísané penále po častiach na základe § 558 Občianskeho zákonníka.
108. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že sa žalovaná vysporiadala riadne so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne.
109. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
110. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobkyňa v konaní úspech nemala, nevzniklo jej preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov konania súd nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).