Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/48/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti obžalovanému P.. Z. D., pre prečin podvodu podľa , písmeno b) číslo v znení zákona číslo /ďalej len /, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 20.01.2020, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

P.. Z. D., H. XX.XX.XXXX N. Ž., R. C. S. XXXX/XX, XXX XX T.,

sa podľa písmeno b/ o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. - 84 zo dňa 17.02.2012 pre skutok kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa 250 odsek 1, odsek 4 písmeno b) číslo , na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o., Zvolen, dňa 31.10.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke s A.H. S. na sumu vo výške 181 500,- Sk (6 024,069 €) s tým, že finančné prostriedky nevrátil,

- ako konateľ spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o., Zvolen, dňa 15.12.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke s A. S. na sumu vo výške 500 000,- Sk (16 596,95 €) s tým, že úroky budú vyplácané mesačne a finančné prostriedky budú vrátené v jednej splátke do 14.12.2006, pričom vrátil iba sumu vo výške 195 000,- Sk (9 958,17 €),

- ako fyzická osoba na základe ústnej dohody si požičal od A. S. finančné prostriedky vo výške 490 000,- Sk (16 265,02 €), ktoré mu A. S. dňa 13.12.2005 zaslal na bankový účet jeho dcéry E. D. s tým, že finančné prostriedky vráti do 14.12.2006, ale vrátil iba 145 000,- Sk (4 813,11 €),

a uvedené zmluvy o pôžičke uzatvoril napriek tomu, že vzhľadom k svojim majetkovým pomerom a zlej finančnej situácii vedel, že ich nebude môcť vrátiť v určených lehotách, čím poškodenému A. S., H.. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu vo výške 831 500,- Sk (27 600,74 €),

p r e t o ž e skutok nie je trestným činom.

Podľa , súd poškodeného A. S., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. XXX/XX, F. s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného P.. Z. D. bola obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší súd dňa 20.02.2012 pre prečin podvodu podľa , písmeno b) , ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.01.2013 vinu zo žalovaného skutku v celom rozsahu poprel.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného P.. Z. D., výsluchom poškodeného A. S., ďalej výsluchom svedkov A. S. st., Z. S., A.Á. Z., Z. Š., P.. S. E., ako aj množstvom listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovanom období (v roku 2005) ako konateľ spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o., dňa 31.10.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke s poškodeným na sumu vo výške 181 500,- Sk a tiež si ako fyzická osoba na základe ústnej dohody požičal od poškodeného finančné prostriedky vo výške 490 000,- Sk, ktoré mu poškodený dňa 13.12.2005 zaslal na bankový účet jeho dcéry E. D.. Tieto dve zmluvy obžalovaný nerozporoval a nespochybňoval ich uzavretie. Naopak, rozporuplné bolo uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2005 na sumu 500 000,- Sk. Obžalovaný poprel, že by dňa 15.12.2005 uzavrel s poškodeným zmluvu na sumu 500 000,- Sk a tvrdil, že touto sumou malo ísť asi o uplatnenie nároku poškodeného z poslednej pôžičky. Obžalovaný považoval zmluvu na sumu 500 000,- Sk za falzifikát s tým, že ju nikdy nepodpísal a pečiatka spoločnosti a jeho podpis sú sfalšované. Finančné prostriedky požičané zo zmluvy o pôžičke na 181 500,- Sk obžalovaný uhrádzal po častiach, pričom žiadna čiastka nebola vrátená pred 31.01.2006. Prvá splátka bola uhradená v sume 40 000 Sk dňa 24.07.2006, dňa 16.10.2006 bola uhradená druhá splátka v sume 20 000 Sk, tretia splátka bola uhradená dňa 25.10.2006 v sume 40 000 a štvrtá splátka bola uhradená dňa 31.08.2007 v sume 90 000 Sk, t. j. obžalovaný spolu uhradil sumu 190 000 Sk. K ústnej dohode zo dňa 13.12.2005 na sumu 490 000,- Sk obžalovaný potvrdil, že z tejto sumy uhradil len časť, a to dňa 31.12.2007 vkladom na účet poškodeného 25 000 Sk, dňa 09.11.2007 vkladom na účet poškodeného 25 000 Sk, dňa 23.03.2007 uhradil sumu 40 000 Sk prevodom z účtu E. D., dňa 16.02.2007 uhradil sumu 20 000 Sk prevodom z účtu E. D. a dňa 23.01.2007 uhradil sumu 40 000 Sk prevodom z účtu E. D. na účet poškodeného vedený vo VÚB banke, t. j. spolu 150 000 Sk. Dôvodom nesplácania pôžičiek obžalovaným bol podľa jeho tvrdení zvrat v podnikaní v roku 2007, kedy sa jeho ekonomická situácia zhoršila haváriou na stroji ťažká lanovka. Záverom uviedol, že v budúcnosti prejaví snahu o splatenie zvyšnej časti finančných prostriedkov.

Proti výpovedi obžalovaného stála výpoveď poškodeného. Poškodený jednoznačne tvrdil, že s obžalovaným uzavrel 3 zmluvy o pôžičke, resp. 2 písomné zmluvy o pôžičke so spoločnosťou Klimastar, spol. s.r.o., ktorej bol obžalovaný konateľom na sumy 181 500,- Sk a 500 000,- Sk a jednu ústnu dohodu s obžalovaným ako fyzickou osobou na sumu 490 000,- Sk. Poškodený uviedol, že s obžalovaným (so spoločnosťou Klimastar, spol. s.r.o.,) uzavrel dňa 31.10.2005 prvú zmluvu o pôžičke na sumu 181 500,- Sk a to z dôvodu, že obžalovaný potreboval peniaze na opravy alebo nákup dreva. Peniaze mal zo svojich úspor. Jednalo sa o bezúročnú pôžičku, pričom obžalovaný ju mal splatiť poškodenému v jednej splátke do 31.01.2006. Podľa slov poškodeného bol pri uzavretí tejto zmluvy a odovzdaní peňazí aj jeho kolega z firmy Lesostav Zvolen, a.s. Z. Š.. Druhú zmluvu o pôžičke uzavrel poškodený s obžalovaným (so spoločnosťou Klimastar, spol. s.r.o.) dňa 15.12.2005 na sumu 500 000,- Sk z dôvodu, že obžalovaný potreboval peniaze na vyplatenie dreva. K odovzdaniu peňazí malo dôjsť dňa 15.12.2005 v kancelárii v Lesostav Zvolen, a.s. Z tvrdení poškodeného vyplýva, že ponúkol obžalovanému úrok vo výške 10% mesačne, avšak uvedomil si že úrok je vysoký a preto zobral zmluvu, odišiel, vrátil sa a prvú stranu zmluvy o pôžičke mal opravenú na úrok vo výške 8% mesačne a k podpisu tejto zmluvy s obžalovaným skutočne aj došlo. Poškodený ďalej uviedol, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú - do 14.12.2007, avšak v skutočnosti sa ústne dohodli, že obžalovaný mu vráti požičanú sumu o rok skôr - do dňa 14.12.2006. Tretiu zmluvu o pôžičke uzavrel poškodený s obžalovaným ako fyzickou osobou na sumu 490 000,- Sk, požičal mu peniaze ako kamarátovi s tým, že zmluva bola bezúročná, peniaze previedol zo svojho účtu na účet obžalovaného. Na požičanie týchto peňazí obžalovanému potreboval výpomoc od otca - založil jeho byt, aby si mohol zobrať hypotéku a z tých peňazí poukázal obžalovanému na účet dňa 13.12.2005 sumu 490 000,- Sk. Poškodený vo svojej výpovedi tiež uviedol, že peniaze požičal obžalovanému ako kamarátovi, pričom nemal dôvod mu nepožičať, lebo už predtým si obžalovaný požičiaval peniaze od firmy Lesostav Zvolen, a.s. (ktorej bol poškodený v tom čase zamestnancom)

a vždy všetko vrátil. Poškodený aj obžalovaný sa zhodli na skutočnosti, že obžalovaný poškodenému vrátil z požičaných peňazí spolu sumu vo výške 340 000,- Sk. Poškodený si v adhéznom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 27 600,74 € (831 500,- Sk).

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj viacerí svedkovia. Svedok A. S. st., nar. XX.XX.XXXX, potvrdil tvrdenie poškodeného, že poskytol synovi (poškodenému) byt na založenie, aby si mohol zobrať úver (v sume 18 900 €) s tým, že peniaze potrebuje na podnikanie a až v roku 2007, keď prestal splácať úver sa dozvedel, že obžalovaný prestal poškodenému splácať pôžičku a preto nemá peniaze na ďalšie splácanie úveru. Svedkyňa Z. S., H.. XX.XX.XXXX, potvrdila skutočnosť, že so svedkom A. S. st., s obžalovaným a s poškodeným sa v júni 2007 stretli vo Zvolene, aby vyriešili zložitú rodinnú situáciu týkajúcu sa požičaných peňazí. Vyššie uvedení svedkovia si presne nepamätali detaily stretnutia. Svedkyňa Z. S. len uviedla, že ju zaskočili vysoké úroky - vyše 400 000 Sk, avšak zmluvu neštudovala, nepamätala si ani výšku istiny. Svedok A. S. st. tvrdil, že videl zmluvu o pôžičke na 500 000 Sk a zaujímalo ho, prečo obžalovaný túto zmluvu podpísal, načo mu obžalovaný povedal, že mu to vyhovuje a že v septembri by sa mu mali obchody rozbehnúť a do konca roka by mohol túto sumu uhradiť.

Svedok A. Z., H.. XX.XX.XXXX, bol zamestnancom firmy Klimastar, spol. s.r.o. Svedok uviedol, že tiež požičal obžalovanému 80 000,- Sk a podľa jeho tvrdení mu obžalovaný finančné prostriedky nevrátil. Svedok potvrdil, že v roku 2007 sa firma Klimastar, spol. s.r.o. nachádzala v ťažkej situácii v dôsledku havárie - prehodila sa lanovka, čo si vyžiadalo vyššie investície. Svedok Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, bol v rokoch 2005 - 2007 zamestnancom firmy Lesostav Zvolen, a.s. a potvrdil, že firma poskytla obžalovanému nejaké finančné prostriedky, ale nevie či ako firme alebo jemu ako osobe a pokiaľ bol on vo firme, tie peniaze neboli vrátené. Svedok vedel aj o pôžičkách medzi obžalovaným a poškodeným. Svedok bol pri podpise jednej zmluvy a odovzdaní peňazí, nakoľko sa to udialo v jeho kancelárii v Lesostave, avšak detaily nevie. Svedok P.. S. E., H.. XX.XX.XXXX, pracoval v roku 2005 v Lesostav Zvolen, a.s. na pozícii generálneho riaditeľa a s obžalovaným mali v tom čase obchodnú spoluprácu. Svedok potvrdil, že v roku 2005 Lesostav Zvolen, a.s. uzatvoril s obžalovaným zmluvy o pôžičke a nemal vedomosť o tom, že by mal obžalovaný nejaké finančné podlžnosti.

S poukazom na protichodné vyjadrenia obžalovaného a poškodeného súd nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku 6/2017 vypracovaného Mgr. Evou Forgácsovou, znalkyňou z odboru Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa) dňa 13.03.2017, ktorého účelom bolo skúmať pravosť podpisu obžalovaného na sporných zmluvách o pôžičke, ktoré sú v predmetnom spisovom materiály zaevidované ako:

- predmet č. 1 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 15.12.2005, uzavretá v Žiari nad Hronom

- predmet č. 2 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 31.10.2005, uzavretá v Žiari nad Hronom

- predmet č. 3 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Lesostav Zvolen, a.s. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 03.10.2005, uzavretá vo Zvolene

- predmet č. 4 - originál Zmluva o pôžičke medzi veriteľom Lesostav Zvolen, a.s. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 04.11.2005, uzavretá vo Zvolene, vyplýva, že pri analýze sporných podpisov znalkyňa nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po mechanickom zásahu (napr. gumovanie, porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto zistenia znalkyňa konštatuje, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby a sporné podpisy označené ako SM1, SM2,SM3 a SM4 vyhotovila totožná osoba. Znalkyňa tiež skonštatovala, že:

- sporný podpis, ozn. SM1, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 15.12.2005, je pravým podpisom P.. Z. D.,

- sporný podpis, ozn. SM2, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi veriteľom A. S. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 31.10.2005, je pravým podpisom P.. Z. D.,

- sporný podpis, ozn. SM3, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi veriteľom Lesostav Zvolen, a.s. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 03.10.2005, je pravým podpisom P.. Z. D.,

- sporný podpis, ozn. SM4, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Zmluva o pôžičke, uzavretej medzi veriteľom Lesostav Zvolen, a.s. a dlžníkom Klimastar spol. s.r.o. zo dňa 04.11.2005, je pravým podpisom P.. Z. D..

Súd nariadil znalecké dokazovanie aj na preskúmanie odtlačku pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. Zo znaleckého posudku ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/3815 vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym Policajného zboru, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz zo dňa 6. júna 2017, ktorého úlohou bolo preskúmať odtlačok pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. na porovnávacích materiáloch - predmet č. 2, predmet č. 3, predmet č. 4, ktoré boli porovnávané vo vzťahu k predmetu č. 1, vyplýva že:

- odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na rubovej strane listu 1 a na rubovej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 2 boli vyhotovené tou istou pečiatkou ako odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa v zmluve predloženej ako predmet č. 1.

- odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 2, na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 3 a na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 4 boli vyhotovené inou pečiatkou ako odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na zmluve predloženej ako predmet č. 1. Ďalšou úlohou Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru bolo preskúmať odtlačok pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. na porovnávacích materiáloch - predmet č. 3, predmet č. 4 vo vzťahu k porovnávanému materiálu - predmet č. 2 a zo záverov posudku vyplýva, že:

- odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 3 a na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 4 boli vyhotovené tou istou pečiatkou ako odtlačky na lícnej strane listu 2 zmluvy predloženej ako predmet č. 2.

Vzhľadom na vady posudkov vyhotovených Kriminalistickým a expertíznym PZ súd požiadal ústav o doplnenie týchto posudkov. Z Doplnenia č. 1 znaleckého posudku ČES: PPZ-6085/ KEU-BA-EXP-2009 a ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/3815, značka doplnenia ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2019/3682 zo dňa 17.04.2019, vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym PZ, Sklabinská č. 1, 812 72 Bratislava vyplýva, že v odtlačku pečiatky spoločnosti Klimastar s.r.o. na lícnej strane listu 2 predmetu č. 2, predmetu č. 3 a aj predmetu č. 4 sa nachádza IČO v tvare: 36624705. Z Doplnenia č. 1 znaleckého posudku tiež vyplýva, že IČO spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o., nachádzajúce sa v odtlačkoch pečiatky na lícnej strane listov 2 predmetov č. 2, 3 a 4 nevykazuje znaky upravovania. Defekt na druhej číslici v IČO nie je výsledkom dodatočného úmyselného pozmeňovania tejto číslice, ide o charakteristický individuálny defekt predmetnej pečiatky vytvorený pečiatkovou farbou pri odtláčaní predmetnej pečiatky, t. j. pri vyhotovovaní odtlačku predmetnej pečiatky a podpisy križujúce sa s odtlačkami pečiatky v mieste IČO pri podpisovej doložke s textom „Dlžník:“ na zmluve predloženej ako predmet č. 3, resp. „Dlžník: P.. Z. D.olienčíkfffff“ na zmluve predloženej ako predmet č. 4, vyhotovené písacími prostriedkami s náplňou atramentu, resp. pasty, neovplyvňujú identifikáciu textu odtlačkov a nevykazujú charakter úmyselného pozmeňovania druhej číslice v IČO, podpisy sa nachádzajú na odtlačkoch pečiatky, t. j. boli vyhotovené už na odtlačené pečiatky. V odtlačkoch pečiatky Klimastar s.r.o. na lícnej strane listu 2 predmetu č. 1 a rubových stranách všetkých listov predmetu č. 1 a č. 2 sa nachádza IČO v tvare: 38624705. Odtlačok rovnakej pečiatky s IČO 38624705 sa nachádza aj na rubových stranách listov 594 - 597 a lícnej strane listu 597 predloženého trestného spisu sp. Zn. , ide o originál zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi firmami Klimastar - Lesostav, pričom zmluva je na lícnej strane posledného listu (listu 597) opatrená podpisom iba jednej zmluvnej strany - originálnym podpisom pri podpisovej doložke s menom „P.. Z. D.“.

Z vykonaného rozsiahleho dokazovania nesporne vyplynulo, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o. a poškodený uzavreli dňa 31.10.2005 zmluvu o pôžičke na sumu 181 500,- Sk a ústnu dohodu o požičaní finančných prostriedkov dňa 13.12.2005 na sumu 490 000,- Sk. Tieto dve zmluvy neboli sporné, ich uzavretie potvrdil aj obžalovaný, aj poškodený. Obžalovaný aj poškodený sa tiež rovnako zhodli na skutočnosti, že obžalovaný vrátil z požičaných finančných prostriedkov poškodenému celkovo sumu 340 000,- Sk. Obžalovaný namietal uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2005 na sumu 500 000,- Sk, avšak z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že podpis na tejto zmluve patrí obžalovanému - neboli zistené stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov a sporný podpis je pravým podpisom obžalovaného. Tiež sa vynorili pochybnosti ohľadom pečiatky na spornej zmluve a dokazovaním bolo preukázané, že odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa na rubovej strane listu 1 a na rubovej strane listu 2 spornej zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2005 boli vyhotovené tou istou pečiatkou ako odtlačky pečiatky spoločnosti Klimastar spol. s.r.o. nachádzajúce sa v zmluve o pôžičke zo dňa 15.12.2005.

Znaleckým dokazovaním bolo tiež jednoznačne preukázané, že v odtlačkoch pečiatky Klimastar s.r.o. na lícnej strane listu 2 zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2005 a rubových stranách všetkých listov tejto zmluvy a zmluvy o pôžičke zo dňa 31.10.2005 sa nachádza nesprávne IČO spoločnosti Klimastar, spol. s.r.o. v tvare: 38624705, pričom správne IČO spoločnosti je 36624705. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zmluvy boli jednoznačne podpísané obžalovaným aj poškodeným, avšak na zmluvách boli použité rôzne pečiatky. Súd poznamenáva, že predmetom tohto dokazovania nebolo zistenie skutočnosti, zavinením ktorej strany sa na zmluvy dostali „falošné“ pečiatky a pečiatky s iným IČO-m.

Súd sa takisto oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k osobe obžalovaného P.. Z. D.. Z týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu vo Zvolene na adrese Prachatická 2473/14. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má dva záznamy, a to z Okresnej prokuratúry Zvolen, sp. zn. , rozhodnutie zo dňa 23.12.2004 o podmienečnom zastavení trestného stíhania so skúšobnou dobou 12 mesiacov do 25.01.2006 a z Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , rozhodnutie zo dňa 11.10.2005 o podmienečnom zastavení trestného stíhania so skúšobnou dobou 1 rok a 3 mesiace do 15.01.2007, avšak v súčasnosti sa hľadí na obžalovaného, ako keby nebol odsúdený. V priestupkovom konaní bol obžalovaný postihovaný 12-krát, z toho v 11 prípadoch za porušenie pravidiel cestnej premávky a v jednom prípade za vyhrážanie sa ublížením na zdraví.

Podľa ustálenej súdnej praxe pri trestnom čine podvodu sa vyžaduje na naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu konanie, t.j. aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu), ako aj následok vo forme škody a obohatenia (touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku malá škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí). Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V danom prípade je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodržanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ využiť.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný a poškodený mali pred uzavretím predmetných zmlúv o pôžičke nadštandardné vzťahy, či už pracovné, nakoľko uzatvárali obchody v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo aj rodinné, s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný žil v partnerskom zväzku so sesternicou poškodeného. V rámci týchto nadštandardných vzťahov dochádzalo k požičiavaniu peňazí obžalovanému od poškodeného, čo umožňovalo obžalovanému nakupovať drevo, ktoré sa platilo dopredu a z ktorého mali následne obe strany zisk. Zlom nastal v roku 2007, kedy vznikli obžalovanému nečakane vysoké výdavky súvisiace s haváriou ťažkej lanovky potrebnej na ťažbu dreva, v dôsledku čoho nebol obžalovaný schopný pokračovať v splácaní pôžičiek poškodenému. Z tvrdení poškodeného je nesporné, že obžalovanému požičiaval peniaze ako kamarátovi, pričom nemal dôvod mu finančné prostriedky neposkytnúť, nakoľko skôr požičané peniaze od firmy Lesostav Zvolen, a.s. (ktorej bol poškodený v tom čase zamestnancom) riadne vrátil. Preskúmaním predloženého spisového materiálu súd nezistil, že by toto konanie obžalovaného naplnilo pojmové znaky trestného činu podvodu, poukazujúc na absenciu úmyselného zavinenia obžalovaného vo vzťahu k následku. Z preložených listín je zjavné, že požičané prostriedky boli obžalovaným používané na podnikanie (zadotovanie nákupov dreva na pni, ktoré sa platilo dopredu), pričom sa predpokladá, že z tohto podnikania mali neskôr zisk obe strany (aj obžalovaný, aj poškodený) a z toho dôvodu bolo požičiavanie finančných prostriedkov poškodeným obžalovanému výhodné aj pre neho.

Podľa názoru súdu, úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdov v takýchto prípadoch je uplatňovať prostriedky trestného práva zdržanlivo, len ako krajný prostriedok v prípadoch, v ktorých iné, najmä súkromnoprávne prostriedky zlyhávajú, resp. nie sú efektívne, inak by v takýchto prípadoch

došlo zo strany súdov konajúcich v trestných veciach k neúmernému nahradzovaniu konania v občianskoprávnych sporov. Sporné otázky, ktoré vyplynú zo vzájomného súkromnoprávneho vzťahu, a ktoré sa týkajú porušenia tohto vzťahu, majú byť riešené súdmi v civilnom konaní, nakoľko orgány činné v trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nie sú oprávnené nahrádzať ich činnosť. Práve súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby rozhodovali všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú bežne sa vyskytujúcim obdobným prípadom. Trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec. Len takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najvážnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú účinné (zásada subsidiarity trestnej represie, tzv. princíp ultima ratio). Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní. Princíp ultima ratio tak umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskoprávnych, či obchodných vzťahov a ktoré len zdanlivo vykazujú znaky skutkovej podstaty trestného činu od trestnej činnosti (princíp ultima ratio aplikuje a využíva vo svojich rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky, napríklad nález <http://merit.slv.cz/I.US402/2008>, uznesenie <http://merit.slv.cz/ IV.US55/2009> a akceptuje ho aj Najvyšší súd SR, napríklad uznesenie z 13. augusta 2013, sp. zn. <http://merit.slv.cz/2Tdo35/2013>).

Zároveň súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní otázky, či páchateľ naplnil znaky príslušného trestného činu (typicky majetkovej povahy), je nutné vziať do úvahy aj prípadnú existenciu súkromnoprávneho vzťahu, v ktorom ako účastníci vystupovali páchateľ a poškodený a ktorý má význam pre konkrétnu trestnú vec. Pokiaľ ide o súkromnoprávny vzťah, je potrebné totiž trvať na tom, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržali aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť ak sú preto ľahko dosiahnuteľné prostriedky. Za situácie, keď poškodený sám svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, pristúpil k neistej finančnej dispozícii a vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sám a to za použitia prostriedkov súkromného práva. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický štát je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane vlastných práv a majetkových záujmov. Trestným postihom nie je možné nahrádzať inštitúty iných právnych odvetví, ktoré sú určené na ochranu majetkových práv a záujmov.

Súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo (teda bez rozumných a dôvodných pochybností) uzavrieť, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, je trestným činom. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Súd pritom nemieni spochybňovať alebo bagatelizovať postavenie poškodeného alebo dokonca schvaľovať postup obžalovaného, avšak musí trvať na tom, že trestným postihom nie je možné nahradzovať inštitúty iných právnych odvetví určených k ochrane majetkových práv a záujmov. Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne. Charakteristickým znakom tejto zmluvy je dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky resp. splnenia dlhu nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čoho veriteľ o plnenie požiadal. Táto povinnosť vyplýva aj z ustanovenia <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čoho o plnenie veriteľ požiadal. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu. Nebolo preukázané, že by obžalovaný uviedol poškodeného do omylu ohľadom svojej platobnej neschopnosti, práve naopak, v čase keď si obžalovaný požičiaval

peniaze od poškodeného si plnil svoje záväzky riadne a včas a do platobnej neschopnosti sa dostal až cca o dva roky neskôr.

Všetky popísané skutočnosti vedú súd k záveru, že hoci sa skutkový dej uvedený v skutkovej vete obžaloby stal, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Od trestného činu podvodu treba navyše starostlivo odlišovať „neschopnosť dodržať zmluvný záväzok“ a garantovanú zásadu, že nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Na základe uvedených právnych úvah mal súd za to, že v danom prípade súdom ustálený skutok nie je trestným činom a podľa písmeno b) oslobodil obžalovaného P.. Z. D. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, keďže obžalovaný svojom konaním nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa , písmeno b) účinného do 01.01.2006.

V kontexte s uvedeným súd s použitím poškodeného A. S., nar. XX.XX.XXXX, R. C. M. XXX/XX, F. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn .

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.