Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/160/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matky M. U., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, U. a otca C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Miestny úrad Mestskej časti Košice - N. X. XX, U., v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. G. U., nar. XX.X.XXXX z výšky 30% zo sumy životného minima na 70 Eur mesačne od 1.1.2019 do budúcna, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 1.1.2019 do 31.1.2020 vo výške 547,30 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky.

III. Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 25.3.2015.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2018 sa domáhala zvýšenie výživného na mal. G. U. zo sumy minimálneho výživného na 150 Eur mesačne od 1.1.2019 z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 6.2.2019. S návrhom nesúhlasil z dôvodu jeho finančnej situácie.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 11.2.2019 navrhol upraviť výšku výživného s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na príjmové majetkové schopnosti, možnosti na strane povinného rodiča. Zároveň sa priklonil k návrhu matky, nakoľko pomery na strane dieťaťa sa od poslednej úpravy výživného výrazne zmenili. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 25.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2015. Uvedeným rozhodnutím súdu bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Mal. G. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti rozsudku.

4. V čase poslednej úpravy matka pracovala ako cukrárka s priemerným čistým mesačným príjmom 339,59 Eur. Poberala rodinné prídavky na jedno dieťa. Rodina bývala v 2-izbovom byte, kde za nájomné platila 140 Eur mesačne + inkasné poplatky vo výške 45 Eur, štvrťročne odpad 42 Eur, MHD 20 Eur, mobilný telefón 15 Eur, strava pre celú rodinu 200 Eur.

5. Mal. G. v čase poslednej úpravy navštevovala 7. ročník základnej školy. Začiatkom školského roka mala matka zvýšené výdavky v súvislosti s platením poplatkov do ZRPŠ triedneho fondu 17 Eur, zošity, písacie potreby 15- 17 Eur, hygienické potreby, ošatenie a obuv podľa potreby mesačne 20 - 30 Eur. Maloletá navštevovala tanečný krúžok, za ktorý matka mesačne platila 25 Eur, mobilný telefón 10 Eur, školské výlety, akcie 10 Eur.

6. Otec v čase poslednej úpravy bol bezdomovec. Určitý čas žil v zariadení pre bezdomovcov, neskôr býval v byte kamaráta. Otec mal ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity elektrotechnik pre rozvodné zariadenia. Prácu vykonávať nemohol z dôvodu vysokého krvného tlaku a práci vo výškach. Brigádnicky si privyrábal.

7. Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane maloletého dieťaťa.

8. Z výpovede matky súd zistil, že z dôvodu finančnej tiesni musela predať 1-izbový byt, aby mohla vyrovnať dlhy vzniknuté počas manželstva, nakoľko otec nebol ochotný prispievať polovicou do hypotekárneho úveru, ktorý prečerpali počas trvania manželstva a spoločne minuli všetky finančné prostriedky. Po rozvode nebola schopná splácať úver, preto vyberala pôžičky od nebankových subjektov, aby vedela riešiť finančnú situáciu. Uvedeným spôsobom však sa zadĺžila a situáciu nevedela vyriešiť iba predajom bytu. V súčasnosti žije v byte rodičov, ktorý zdedila po smrti otca v roku 2002. Matka uviedla nasledovné výdavky na mal. Jaroslavu: kozmetické prípravky na akné 10 Eur mesačne, čo činí s ostatnými hygienickými potrebami 37 Eur mesačne, oblečenie, obuv 35 - 37 Eur mesačne, uniforma, blúzka, sukňa, vesta, balerínky, silónky na prax mesačne 17 - 20 Eur, mobil 10 Eur mesačne, vreckové 30 Eur, kúpeľná liečba raz ročne v trvaní 21 dní doplatok strava 40 Eur, bazén 10 Eur, cestovné 15 Eur, doprovod rodič vreckové 40 Eur.

9. Výdavky matky sú nasledovné: nájomné a inkaso 236,09 Eur mesačne, 20 Eur lieky na tlak srdce, strava 65 Eur, mobil 20 Eur, pôžička na rekonštrukciu bytu 100 Eur, hygienické potreby, drogéria 35 Eur, ošatenie, obuv 30 Eur, poistenie bytu raz ročne 65 Eur a štvrťročne odpad 64 Eur. Príjem matky predstavuje 460 Eur mesačne.

10. Mal. G. navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy v maturitnom odbore čašník - servírka.

11. Otec na výživu maloletej dcéry okrem výživného inou formou neprispieva, s maloletou sa nestretáva.

12. Z výpovede otca súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene v tom, že je zamestnaný s príjmom vo výške od 400 - 440 Eur mesačne. Výdavky uviedol nasledovné: exekúcia 100 Eur mesačne, bývanie 180 Eur mesačne, MHD 25 Eur mesačne, lieky do 20 Eur mesačne, odpad platí 30 Eur ročne. Na výživu maloletej prispieva minimálnym výživným tak ako bolo určené. S maloletou dcérou sa nestretáva.

13. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za rok 2018 bol vo výške 483 Eur netto, za obdobie 1/2019 do 11/2019 vo výške 591,63 Eur netto.

14. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2018 do 11/2018 bol vo výške 424 Eur netto a za obdobie 9/2019 do 12/2019 bol vo výške 560 Eur netto. Zamestnávateľ matky oznámil, že menovaná u nich pracovala od 1.8.2006 do 28.2.2019 a nový nástup do pracovného pomeru bol od 4.9.2019.

15. Matka predložila listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky na maloleté dieťa v súvislosti s domácnosťou a iné.

16. Podľa ust. Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

22. Pri rozhodovaní o zmene výživného teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom, v dôsledku zmeny pomerov ( Zákona o rodine a ), platia ustanovenia ,, a Zákona o rodine.

23. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený

rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

25. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

26. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

27. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. G. zo sumy minimálneho výživného na 70 Eur mesačne od 1.1.2019 do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa v súčasnosti navštevuje 2. stupeň strednej odbornej školy. Vzhľadom na túto skutočnosť má matka náklady spojené s jej výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa ako i skutočnosť, že otec o dieťa nejaví záujem, nestretáva sa s ním, okrem výživného v minimálnej výške inou formou neprispieva. Súd prihliadol na výdavky otca v súvislosti s jeho bývaním, zabezpečením základnej zdravotnej starostlivosti. Pri zvýšení výživného neprihliadol na exekúciu vo výške 100 Eur mesačne, nakoľko výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov.

28. Súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a musí mať na zreteli už existujúce vyživovacie povinnosti a aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to ani do budúcna, so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom rastom a štúdiom. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v priebehu konania boli matkou dostatočne preukázané. Okrem bežných výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných životných nákladov maloletej ako i strava, ošatenie a bývanie, bolo potrebné zabezpečiť ďalšie odôvodnené potreby, pričom v čase dochádzky do školského zariadenia to boli nielen náklady na poplatok v škole, ale aj zdravotné poistenie, výučba cudzích jazykov, zabezpečovanie dochádzka ale aj mimoškolské aktivity. V súvislosti s nástupom do školy sa potreby detí nevyhnutne zvyšujú, čo je všeobecne známou skutočnosťou a spravidla je to i dôvodom na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. K podstatnej a trvalej zmene pomerov došlo u maloletej v súvislosti s nástupom na strednú školu, ktorú skutočnosť ustálená súdna prax považuje za výraznú

zmenu v tých okolnostiach, ktoré boli podkladom rozhodnutia o výživnom v predchádzajúcom veku maloletej. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča a dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu, ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou, vyplýva že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

29. Súd preskúmal všetky dôvody uvádzané matkou a otcom v návrhu na zvýšenie výživného, na ktoré poukazovali v priebehu konania a je toho názoru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.

30. Podľa ust. , , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

31. Vzhľadom na zvýšenie vyživovacej povinnosti vzniklo otcovi dlžné výživné za obdobie od 1.1.2019 do 31.1.2020 vo výške 547,30 Eur. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: zvýšené výživné 70 Eur

- 27,90 Eur = 42,10 Eur x 13 mesiacov, spolu 547,30 Eur. O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové zárobkové pomery otca.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.