Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-44-2016.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Csp/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpená: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, IČO: 52 451 747 proti žalovanému: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., o zaplatenie 591 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 591 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 21.09.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 54,5 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.10.2016 domáhala, aby súd zaviazal pôvodnú žalovanú V. Š. zaplatiť žalobkyni sumu 765 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 765 eur od 21.09.2015 do zaplatenia. Taktiež sa domáhala i náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná suma predstavuje nesplatený zvyšok úveru, pričom uvedený záväzok žalovaná nesplnila aj napriek predžalobnej upomienke zo dňa 17.08.2015 s upozornením na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a oznámeniu o zosplatnení záväzku zo dňa 21.09.2015.
2. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 27. apríla 2017. Výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 591 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21. septembra 2015, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu 54,5 % trov konania. Proti tomuto rozsudku podala pôvodná žalovaná odvolanie, v ktorom namietla, že zmluvu z 28.02.2015 so žalobkyňou neuzavrela, boli na nej zneužité jej osobné údaje, telefónne číslo v nej uvedené nepoužíva a je na nej sfalšovaný jej podpis. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením zo dňa 20. apríla 2018 napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti (výrok I.) a výrok o trovách konania (výrok III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní, ktorého predmetom zostáva len suma 591 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21.09.2015, súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na zistenie dôvodnosti námietky žalovanej, že zmluvu nepodpísala. Z vykonaného dokazovania potom zistí, či zmluva bola alebo nebola uzavretá zo žalovanou v zákonom vyžadovanej písomnej forme a na základe toho vo veci znova rozhodne.
3. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
4. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
5. Z uznesenia vydaného notárom B.. M. I. č.k. XD/XX/XXXX, Dnot XXX/XXXX - XX dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičom po žalovanej ako poručiteľke sa stal M. Š., preto súd vydal dňa XX. M. XXXX uznesenie, ktorým namiesto žalovanej pokračoval v konaní s dedičom M. Š.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2019.
6. Súd prejednal vec na pojednávaní bez prítomnosti sporových strán a z obsahu listín v súdnom spise zistil tento skutkový stav veci.
7. Žalobkyňa uzatvorila s pôvodnou žalovanou V. Š. dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. C. (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa poskytla pôvodnej žalovanej úver vo výške 600 eur, ktorý bola pôvodná žalovaná povinná spolu s odplatou vo výške 120 eur zaplatiť v pravidelných 13 mesačných splátkach tak, že prvé 3 splátky boli 3 eurá a následných 10 splátok bolo dojednaných na sumu 76,50 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka je splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Za poskytnutie úveru si žalobkyňa účtuje odmenu vo výške 20 % z istiny, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v zmluve vo výške 50,22 %.
8. Vzhľadom na to, že žalovaná riadne neplnila svoju povinnosť, žalobkyňa jej predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX oznámila, že záväzok zo zmluvy bude v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený, pokiaľ nebude dlžná sumu uhradená v lehote 15 dní od doručenia výzvy a zároveň ju vyzvala na úhradu dlžnej čiastky, ktorá k uvedenému dňu predstavovala sumu 382,50 eur. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila. Žalobkyňa následne oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 21.09.2015 oznámila žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 20.09.2015 a uplatnila odvolávajúc sa na ustanovenia všeobecných podmienok zmluvy sumu vo výške 765 eur a vyzvala žalovanú na bezodkladnú úhradu, na čo žalovaná nereagovala.
9. Podľa článku 1. vety prvej, druhej a tretej obchodných podmienok, veriteľ má právo žiadať vrátenie dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Právo žiadať vrátenie dlžnej sumy v plnom rozsahu zo strany veriteľa nastáva aj vtedy, ak sa veriteľ dozvie, že úver bol poskytnutý na základe nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov zo strany dlžníka/spoludlžníka alebo že boli podstatné údaje zamlčané. V obidvoch prípadoch má veriteľ právo požadovať zaplatenie celej istiny, odplaty, zmluvných pokút.
10. Podľa článku 2. vety prvej obchodných podmienok, konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.
11. Podľa článku 3. vety prvej obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/ spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/ spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny, a to za každý aj začatý deň mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej čiastky alebo do maximálnej výšky.
12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 591 eur, ako rozdielu medzi žalobkyňou poskytnutým úverom a pôvodnou žalovanou uhradenou sumou 9 eur. Súd prvej inštancie o tomto nároku žalobkyne rozhodol rozsudkom vydaným dňa 27. apríla 2017, avšak pôvodná žalovaná sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala namietajúc platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom svoje tvrdenie o tom, že na zmluve boli zneužité jej osobné údaje a sfalšovaný jej podpis žiadnym spôsobom nepreukázala, ani nenavrhla žiadne dôkazy. Naopak žalobkyňa predložila súdu zápis z návštevy klienta zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že pôvodná žalovaná prehlásila, že vlastnoručne podpísala zmluvu o úvere a že si prevzala finančný obnos uvedený v zmluve v plnej výške a zároveň uviedla i svoje nové telefónne číslo. Dedič žalovanej M. Š. bol v danom spore pasívny, nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia pôvodnej žalovanej o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto súdu neostalo iné, ako o predmete sporu rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozsudku a zviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 591 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 21.09.2015 do zaplatenia, keďže s plnením dlžnej sumy sa pôvodná žalovaná dostala do omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení záväzku (20.09.2015). Základná úroková sadba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 % pričom záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013 a teda výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako uvedená základná úroková sadzba.
22. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu 54,50 % ( 77,25 % mínus 22,75 %). Žalobkyňa sa domáhala pôvodne zaplatenia celkovej sumy 765 eur, pričom súd žalobný návrh v časti zaplatenia sumy 174 eur zamietol. Žalobkyňa má teda hrubý úspech v percentuálnom vyjadrení rozsahu 77,25 % a neúspech v rozsahu 22,75 %. Teda konečný čistý úspech žalobkyne je 54,50 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.