Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7Pc/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v spore žalobcu: Ľ. N., H.. N., A.. XX. XX. XXXX, W. XXX XX Q. A. O. X, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Roštár, advokát, so sídlom Pod Brehom 71, 023 54 Turzovka, IČO: 42 225 949, proti žalovaným: 1/ T. N., H.. T., A.. XX. XX. XXXX, W. XXX XX Q. A. O. X, X/ U. N.O., H.. N., A.. XX. XX. XXXX, W. XXX XX Q. A. O. X Y. X/ Ľ.H. O., H.. N., A.. XX. XX. XXXX, W. XXX XX Q. A. O. XXX, všetci žalovaní 1/ - 3/ zastúpení: GARANT PARTNER legal, s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela a o určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičovi, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu voči žalovanej v rade 1/ na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu voči žalovaným v rade 2/ a 3/ na určenie vyživovacej povinnosti detí voči rodičovi z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13. 06. 2019 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaná v rade 1/ je povinná prispievať na výživu svojho bývalého manžela - žalobcu pravidelne mesačným výživným v sume 300,- €, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, alternatívne určiť, že žalovaný v rade 2/ je povinný prispievať na primeranú výživu svojho otca - žalobcu pravidelným mesačným výživným v sume 180,- € a žalovaná v rade 3/ je povinná prispievať na primeranú výživu svojho otca - žalobcu pravidelne mesačným výživným v sume 120,- €, ktoré výživné sú povinní platiť vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. V žalobe uviedol, že túto podáva z dôvodu zásadnej negatívnej zmeny jeho príjmových pomerov. Žalobca nie vlastným pričinením sa dostal do stavu hmotnej núdze. Dňa 18. 07. 2018 ukončil pracovný pomer v spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r. o., Kysucké Nové Mesto dohodou o skončení pracovného pomeru v dôsledku organizačných zmien v spoločnosti, spočívajúcich v nadbytočnosti zamestnanca. Od 01. 08. 2018 až doposiaľ je evidovaný v Evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR Čadca. Žalobca nemá možnosť nájsť si adekvátne zamestnanie, nakoľko sa u neho v súčasnej dobe objavili vážne zdravotné problémy, od 26. 10. 2018 bol práceneschopný z dôvodu narazenia zápästia, neskôr mu diagnostikovali vysoký krvný tlak a v súčasnej dobe, t. j. od 25. 01. 2019 až doposiaľ je práceneschopný z dôvodu drvivého poranenia palca na ruke, pričom momentálne sa nachádza v rehabilitačnej liečbe. V dôsledku toho, že sa žalobca ocitol v situácii, kedy nemal žiaden príjem, požiadal si o dávku v hmotnej núdzi, ktorá mu bola Rozhodnutím ÚPSVaR Čadca zo dňa 20. 03. 2019 priznaná vo výške 96,30 €. Okrem tejto dávky nemá iný príjem. V súčasnosti žije žalobca v rodinnom dome, ktorý patrí jeho bývalej manželke. V priebehu mesiaca žalobcovi vznikajú pravidelné výdavky, ktoré nie je schopný zo svojho terajšieho

príjmu pokrývať. Celkové mesačné náklady, vrátane úhrady výživného na dcéru Natáliu v sume 200,- €, predstavujú sumu 485,- €. Vzhľadom na výpadok príjmu u žalobcu, ktorý len ťažko môže kompenzovať dávka v hmotnej núdzi, ako i s ohľadom na výšku pravidelných mesačných nákladov žalobcu, žalobcovi i napriek jeho minimálnym nákladom vypomáha jeho otec, pretože by svoje náklady bez finančnej pomoci nebol schopný hradiť sám. S ohľadom na zásadnú negatívnu zmenu príjmových pomerov žalobcu, ako i jeho nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje sa zamestnať, žiada, aby sa solidarita ako charakteristický znak pre manželské vzťahy v obmedzenej podobe, preniesla aj do času po zániku manželstva medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/, s tým, že si žalobca ako osoba, ktorá nie je schopná sa samostatne živiť, uplatňuje voči žalovanej v rade 1/ príspevok na výživu rozvedeného manžela, s ktorým by žalovaná v prípade jeho určenia súdom sa podieľala na zabezpečení primeranej výživy žalobcu. V prípade, že v konaní bude preukázané, že žalovaná v rade 1/ nie je vôbec schopná plniť svoju povinnosť voči žalobcovi, alebo nie je schopná plniť svoju vyživovaciu povinnosť v miere, ktorá by stačila na zabezpečenie primeranej životnej úrovne žalobcu, žalobca navrhuje, aby žalovanému v rade 2/ určil výživné vo výške 180,- € a žalovanej v rade 3/ výživné vo výške 120,- €, ktoré budú obaja povinní platiť žalobcovi z titulu plnenia si vyživovacej povinnosti detí voči žalobcovi ako ich rodičovi, ktorý nie je schopný samostatne sa živiť.

2. Žalovaní v písomnom Vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 13. 08. 2019 navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov konania vo výške 100 %. Popreli tvrdenie, že žalobca sa mal dostať do stavu hmotnej núdze nie vlastným pričinením. Uviedli, že to bolo správanie žalobcu, ktoré viedlo k rozvratu manželstva. Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 26. 09. 2017 vo svojom odôvodnení uvádza, že žalobca deti v noci budil, vzbudzoval v nich strach, vyčítal im, požíval alkoholické nápoje, bol agresívny a fyzicky na žalovanú útočil. Následkom bolo odsťahovanie sa ostatných členov rodiny od žalobcu, čím bol žalobca odkázaný žiť samostatne. Pokiaľ ide o stratu jeho pôvodného zamestnania v spoločnosti Schäffler Kysuce, spol. s r. o., poukázali na to, že žalobca sa spolupodieľal dobrovoľne na ukončení pracovného pomeru, nakoľko išlo nie o výpoveď, ale dohodu, preto možno konštatovať, že žalobca ukončil pracovný pomer sám, dobrovoľne. Žalobca od 01. 08. 2018 nevyhľadáva žiadnu vhodnú prácu, nemá o žiadnu prácu záujem. Na pracovnom trhu je množstvo voľných pracovných miest na pozíciu obrábač kovov (odbor žalobcu), obdobných pracovných pozícií, príp. i jednoduchších (vrátnik, skladník a pod.). Z pracovných ponúk vyplýva aj mzda, ktorú môže žalobca očakávať, a ktorá by bez problémov pokryla nielen všetky jeho životné náklady, ale umožnila mu slušné živobytie. Dnes je na trhu enormne veľký záujem o zamestnancov akýchkoľvek pracovných pozícií. Žalobca však nemá záujem pracovať, zarábať na seba a snaží sa uplatňovať svoju životnú filozofiu - žiť z príjmov iných osôb a z ich majetku. Žalobca doposiaľ žije v dome žalovanej v rade 1/, svojej bývalej manželky, ktorú svojím vyššie uvedeným životným spôsobom z užívania tohto domu vylúčil. Využíva cudzí dom bez súhlasu žalovanej v rade 1/ a bez zodpovedajúcej náhrady. Žalovaná nemôže svoj dom užívať, nemá z neho žiaden príjem a ešte si musí platiť nájomné za byt, v ktorom je nútená žiť v dôsledku správania sa žalobcu. Poukázali pritom na Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 04. 12. 2018, ktorým sa bývalá manželka žalobcu domáhala vypratania svojej nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve. Žalobca mal možnosť od 01. 08. 2018 do 26. 10. 2018, teda v čase, keď bol nepochybne zdravý, nájsť si prácu, avšak ju nehľadal. Od 26. 10. 2018 je údajne práceneschopný. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, že tento stav trvá k dnešnému dňu. Ak žalobca tvrdí, že v súčasnej dobe sa u neho objavili vážne zdravotné problémy - ktoré to sú? Popierajú, že by mal žalobca ku dňu podania žaloby vážne zdravotné problémy. Výmenný list - poukaz vystavený P.. X. P. O. bol vystavený dňa 23. 04. 2019, no i tam sa konštatuje už iba rehabilitačná liečba a tento výmenný list nie je žiadnym znaleckým posudkom, nevyplýva z neho ani to, že by narazenie zápästia, vysoký krvný tlak mali byť aktuálne k dátumu vydania výmenného listu, alebo poranenie palca malo mať akýkoľvek vážnejší vplyv na jeho ďalšie pracovné uplatnenie. I z odôvodnení Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 20. 03. 2019 sa uvádza, že ku dňu vydania rozhodnutia ide iba o dočasnú práceneschopnosť. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal splnenie jednej zo zákonných podmienok na priznanie jeho nároku - že nie je schopný sa sám živiť. Niet pochýb o tom, že žalobca má schopnosť pracovať, avšak túto schopnosť nemieni a ani nechce aktívne využívať. Nepreukázal opak, teda, že by stratil schopnosť plnohodnotne pracovať. Žalobca nehľadá cestu, ako sa o seba postarať, ale hľadá možnosti, ako sa majú o neho postarať iní. Taktiež popreli nárok žalobcu na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany žalovaných v rade 2/ a 3/ voči žalobcovi. Nárok na poskytnutie výživy vzniká rodičovi iba v prípade, ak je objektívne vylúčené, aby sa rodič vedel o seba postarať (napr. nevládnosť a pod.). O takýto prípad u žalobcu nejde, nakoľko je schopný pracovať a sám sa o seba postarať. Taktiež popreli výšku žalobcom uplatneného nároku, s tým, že žalobca vyčíslil svoje mesačné

náklady na sumu 485,- €, ktorú nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Pokiaľ do svojich mesačných nákladov udáva aj sumu 200,- € za výživné voči svojmu dieťaťu, túto sumu nie je možné zohľadňovať pri žalobcom uplatňovanom nároku. Nie je prípustné, aby žalovaní takouto formou museli plniť vyživovaciu povinnosť za žalobcu. Ak sa odráta suma 200,- €, ostáva žalobcovi suma 285,- €, ktorá je čiastočne pokrytá príspevkom v hmotnej núdzi, preto žalobcovi ostáva nepokrytých 188,70 €. Niektoré náklady žalobca nepotrebuje, keď na to nemá, napr. internet a mobilný telefón. Rovnako môže znížiť svoje náklady na pohonné hmoty a používať hromadnú dopravu, tým celkovo ušetrí cca. 40,- €. Žalobca má vlastné auto, ktoré môže predať a dočasne získať finančné prostriedky na prilepšenie. Pokiaľ ide o ostatné položky vzhľadom na to, že žalobca je povinný vypratať rodinný dom žalovanej v rade 1/ a pripravuje sa presťahovať k svojim rodičom, jeho náklady na bývanie sa výrazne znížia z dôvodu spoločného zdieľania bývania. Zároveň uviedli, že majú za to, že v danom prípade ide o nárok žalobcu, ktorý je vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie sa voči žalovanej v rade 1/ ako bývalej manželke a voči žalovaným v rade 2/ ako jeho deťom, v rozpore s dobrými mravmi. Je spoločensky neakceptovateľné, aby osoba, ktorá bývalej manželke a deťom psychicky a fyzicky ubližovala, ich teraz žiada o ich podporu.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných v rade 1/, 2/, 3/, oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov, oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Čadca sp. zn. , sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca pri výsluchu uviedol, že dôvodom na podanie návrhu je jeho zdravotný stav, je na tom slabo psychicky. Deti všetko učil, všetko im robil, všetko im dal, teraz potrebuje od nich pomoc, aj finančnú, pretože nemá príjem. Jeho psychické problémy začali ešte počas trvania manželstva, vtedy sa neliečil, nevedel to posúdiť, že mu niečo je. Do nemocnice na psychiatrické oddelenie išiel sám po doporučení T.. O., pretože nemohol spávať, mal triašku. V súčasnosti užíva lieky, cíti sa lepšie, ale je slabý. O invalidný dôchodok nežiadal, pretože si myslí, že musí byť práceneschopný jeden rok, ale on by chcel ísť do práce a prácu si hľadá. Väčšinou sú práce v Bratislave alebo v Trenčíne, kde by ani nezašiel a niekto by mu musel pomôcť to vybaviť, pretože sa roztrasie a nie je schopný. Naďalej poberá dávky v hmotnej núdzi a žije ešte z toho, čo mu požičia otec, doposiaľ mu požičal 600,- €. Od novembra 2019 býva so svojimi rodičmi, rodičom by mal platiť za bývanie polovicu nákladov, ale tieto neplatí, pretože nemá z čoho. Myslí si, že by vedel robiť prácu, ako je údržbár alebo správca, nejakú ľahšiu prácu a hlavne nie v noci. Práca musí byť hlavne psychicky ľahká. O rodičov sa stará tak, že im zakúri, nakúpi, príp. ide s nimi k doktorom. Kým s rodičmi nebýval, tak sa starali o seba sami. Chodieval im nakupovať, tiež jeho deti a sestra. Kým s rodičmi nebýval, chodieval k nim štyrikrát do mesiaca, niekedy častejšie, tiež tam chodievali deti miesto neho. Je vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, rok výroby 2002, ktoré využíva málo. Auto potrebuje, aby mohol doviezť rodičom nákup, odviezť ich k lekárovi. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Výživné vo výške 200,- € mesačne na dcéru A. platí z dávky v hmotnej núdzi, ktorú dostane a zvyšok mu požičia otec alebo sestra. Výdavky na lieky má okolo 17,- € mesačne.

6. Žalovaná v rade 1/ pri výsluchu uviedla, že nevie, prečo by mala žalobcovi platiť nejaké výživné, je to muž v produktívnom veku, vždy vedel pracovať a nájsť si prácu. Ona sa snaží mať prácu, zabezpečiť si bývanie, zabezpečiť deti a nevie, prečo by to mala robiť žalobcovi. Počas manželstva sa žalobca o deti staral, snažil sa robiť pre ne všetko, ale postupne sa jeho správanie menilo k nej, aj k deťom. Keď chcela, aby zašli do nejakej manželskej poradne alebo k odborníkovi, tak to odmietol. Potom to viedlo k tomu, že odišla aj s deťmi. Myslela si, že aj po tom, ako odišli, sa bude snažiť deti si získať, ale on robil rozbroje. U nich to bolo ako na vojne, on bol taký generál, deti museli odpovedať celou vetou, postaviť sa do pozoru, keď sa nahneval, nedal im len také zaucho, ale zbil ich poriadne. Keď sa odsťahovala aj s deťmi, išla do svojho rodinného domu pre nejaké veci a vtedy ju žalobca fyzicky napadol, čo bol hlavný podnet k tomu, že podala návrh na rozvod. Počas manželstva žalobca pracoval a rodinu finančne zabezpečoval. Ona taktiež pracovala. Naďalej býva v prenajatom byte, za nájom vrátane inkasa platí 300,- € mesačne, ďalej dáva dcére do školy na stravu 100,- € mesačne. Ďalej má bežné výdavky na stravu, domácnosť, oblečenie, hygienu. Za mobil platí okolo 10,- € mesačne, internet 10,- € mesačne. Dcére A. platí poistku 50,- € za 3 mesiace. Je zamestnaná na Slovenskej pošte ako doručovateľka, príjem má okolo 580,- € mesačne. Žalobca bil deti odmalička až do času, kým prestali s ním bývať, a to vtedy, keď ho neposlúchli. Rodinný dom, ktorý je v jej vlastníctve, neudržiaval, kúril možno v dvoch

izbách, bol tam neporiadok, o dom sa vôbec nestaral a robil všetko, aby ten dom zničil. V súčasnosti dávajú dom do poriadku, pretože chcú, aby tam išiel bývať syn.

7. Žalovaný v rade 2/ pri výsluchu uviedol, že nesúhlasí s návrhom, pretože sa mu zdá nekorektný. Chce začať žiť svoj život, má priateľku, chce sa osamostatniť a príde mu finančne náročné, aby sa ešte staral aj o svojho otca. Nedá sa povedať, že by sa otec o nich nestaral, ale je rád, keď otca nemusí vidieť. On si ako keby vytvoril voči otcovi averziu, pretože pre neho nebolo nikdy nič dobré, čo urobili, vždy urobil on najlepšie, ale oni nikdy. Tiež museli všetko robiť, všetko stíhať. Potvrdil, že bol zo strany žalobcu fyzicky napádaný. Po finančnej stránke mu dával 10,- € na týždeň, keď išiel na internát, ďalšie peniaze mal, čo si zarobil na brigádach a tiež mu babka a dedko dávali peniaze. Odkedy žalobca býva v rodinnom dome spolu so starými rodičmi, už za nimi nechodieva kvôli žalobcovi. Kým tam žalobca nebýval, chodieval k nim, robieval im nákupy a pomáhal im, čo potrebovali. Myslí si, že starí rodičia sú samostatní, bežné veci zvládajú sami, ale samozrejme, treba im v niečom pomôcť. So žalobcom sa nestretáva, nekomunikujú spolu, odkedy sa z rodinného domu odsťahovali. Pracuje vo firme On Semiconductor Czech Republic, s. r. o. od 02. 12. 2019 a príjem bude mať okolo 28.000,- Kč. Cestovné do práce a späť stojí 80,- € mesačne, matke prispieva na nájom 100,- € mesačne. Ďalej má výdavky na životné poistenie so sporením 160,- € mesačne, mobil 20,- € mesačne, strava 100,- € mesačne a v súčasnosti má výdavky na rodinný dom, kde kupovali uhlie za 350,- €, ďalšie výdavky v súvislosti s kúrením.

8. Žalovaná v rade 3/ pri výsluchu uviedla, že nesúhlasí s návrhom, pretože si myslí, že žalobca je schopný sám sa o seba postarať. V čase, keď ich psychicky týral, čo bolo asi 3 roky spätne, ako od neho odišli, sa vysmieval aj pred inými, že už sa dosť narobil, a že je čas, aby sa o ňho postarali oni. Aj počas jeho práceneschopnosti vidí, ako chodí autom a robí rôzne veci, napr. vozí drevo. Žalobcovi je vďačná, keďže je jej otec, a pretože ich vychoval, ale boli aj chvíle, kedy ich psychicky týral a báli sa hocičo povedať, aj ich bil. Potvrdila to, čo uviedla matka a brat. S otcom sa nestretáva. Jeho prítomnosť je jej nepríjemná. Pred rokom sa vyhrážal tak, že chcel od nej, nech mu vráti všetko, čo do nej investoval, a keď ho aj náhodne stretne, tak má vždy nejaké uštipačné poznámky. So žalobcom nie je v žiadnom kontakte viac ako rok. Po tom, ako od neho odišli, niekedy za ním šla, alebo on prišiel za nimi, ale vždy sa rozprávali len chvíľu, pretože to potom začalo byť psychicky náročné, lebo začal vyčítať, poučovať, vysmievať sa a tiež sa aj bála, aby ju fyzicky nenapadol. Myslí si, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože ich v minulosti psychicky týral. Psychické týranie zo strany otca neoznamovali štátnym orgánom, pretože sa báli. Keď niekedy povedala, že by zavolala nejakú pomoc, linku detskej istoty a pod., tak bolo ešte horšie. Je zamestnaná v spoločnosti Delta ML, s. r. o., príjem má okolo 650,- € mesačne, býva s manželom v jeho rodinnom dome, na ktorý majú hypotéku, na ktorú prispieva 60,- € mesačne. Ďalšie výdavky sú na kúrenie 40,- € mesačne, elektriku 23,- € mesačne. Vydávala sa v auguste 2019, ale s manželom žijú v spoločnej domácnosti asi 4 roky, odkedy ju otec vyhnal z domu. Žalobca nebol ani na jej svadbe, pretože ho tam nechcela, a preto mala utajenú svadbu. Ďalšie výdavky má v súvislosti s cestovným do práce 80,- € mesačne, splátka úveru 83,- € mesačne, splátka lízingu 248,- € mesačne a bežné výdavky na stravu, oblečenie, rekonštrukciu domu.

9. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. - 45 zo dňa 26. 09. 2017 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej v rade 1/ rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloletá A. bola na čas po rozvode zverená do výchovy a starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otcovi - žalobcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na čas po rozvode na maloletú A. vo výške 200,- € mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Styk žalobcu s maloletou A. bol ponechaný na vzájomnú dohodu rodičov a dieťaťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 11. 2017. V danom čase žalovaná v rade 1/ už v návrhu tvrdila, že žalobca začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, keď bol práceneschopný a začal im robiť peklo zo života. Deti v noci budil, hlavne syna, začal mu vyčítať, aký je, ako zle robí. Syn má zdravotné problémy, trpí na cukrovku a ona mala obavy aj o jeho zdravie a život. Žalobca požíval alkoholické nápoje doma v garáži a potom prišiel a stále kričal, až reval, trieskal dverami, búchal, čo sa nedalo počúvať a vždy všetkých pobudil, preto bola nútená odísť z rodičovského domu, aby ochránila hlavne deti. Snažila sa mu dohovárať, rozprávať sa s ním, ale nedalo sa. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná v rade 1/ so svojou matkou a maloletou A. a žalovaným v rade 2/ žili v prenajatom byte a žalobca žil v rodičovskom dome, ktorý vlastnícky patril žalovanej 1/. Deti nebývali v domácnosti žalobcu, ale v domácnosti žalovanej v rade 1/. O spoločnú domácnosť sa starala výlučne žalovaná v rade 1/, taktiež o výchovný proces. Výchovný proces bol negatívne ovplyvnený aj tým, že deti majú z otca strach. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 26. 09. 2017 priznal, že ich v noci budil a vytýkal im v noci, čo

zlé urobili. Nepripustil si však, že takéto správanie oprávnene vyvoláva u detí strach z otca. Vzťah otca a detí nemôže byť založený na strachu. V konaní bolo preukázané, že je narušená funkcia vytvárania zdravého rodinného prostredia a rešpektovania dôstojnosti žalovanej v rade 1/, a to v dôsledku požívania alkoholických nápojov a agresivity žalobcu. Aj keď to žalobca nepriznával, v skutočnosti priznal, že žalovanú v rade 1/ udrel. Súd uveril tvrdeniu žalovanej v rade 1/, a to z toho dôvodu, že dôkazom je samotné hmotnoprávne správanie žalovanej v rade 1/. Bolo by v rozpore s aplikáciou logického výkladu si myslieť, že by žalovaná v rade 1/ opustila svoje výlučné vlastníctvo - rodinný dom, pokiaľ by tu nebol závažný dôvod pre odchod, a to strach zo žalobcu, jeho agresivity a požívania alkoholu. Súd manželstvo rozviedol a mal za to, že kľudné výchovné prostredie bude v záujme maloletého dieťaťa, aj v záujme obidvoch manželov. Ak by aj tvrdenie žalobcu o jeho zdravotnom stave, v dôsledku ktorého je vymenený, pravdivé, to neospravedlňuje žalobcu, ak by aj pod vplyvom zlého zdravotného stavu bol agresívny k manželke a k deťom. V takom prípade mal vyhľadať odbornú lekársku alebo psychiatrickú starostlivosť tak, ako ho o to žiadala žalovaná v rade 1/, a kým ešte o obnovu manželstva mala záujem. Žalobca na jej konštruktívne návrhy reagoval nekonštruktívne, aby si to riešila sama, a preto žalovaná v rade 1/ opustila spoločnú domácnosť. Túto situáciu si žalobca spôsobil sám.

10. Z Rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. - 43 zo dňa 04. 12. 2018 (čl. 33 - 35) vyplýva, že žalobcovi (v predmetnom konaní vystupujúcemu na strane žalovaného) uložil súd povinnosť vypratať rodinný dom č. 5 na parcele CKN XX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie Vysoká nad Kysucou, obec Vysoká nad Kysucou, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z rozsudku vyplýva, že žalovaná v rade 1/ (v predmetnom konaní vystupujúca na strane žalobkyne) sa domáhala vypratania predmetného rodinného domu, ktorého je výlučnou vlastníčkou a žalobca odmietal spornú nehnuteľnosť vypratať a naďalej, aj po rozvode manželstva, ju užíval bez právneho dôvodu.

11. Okresný súd Čadca Rozsudkom č. k. - 105 zo dňa 09. 10. 2019 návrh žalobcu na zníženie výživného voči maloletej A.D. zamietol (čl. 70 - 75). Rozsudok nie je právoplatný, nakoľko žalobca podal voči nemu odvolanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca nevyvíja dostatočnú snahu nájsť si prácu, jeho zdravotný stav nie je tak vážneho charakteru, že by sa nemohol znovu zamestnať a dosahovať príjem, riadne nepreukázal hľadanie si zamestnania, a keby vyvinul dostatočné úsilie, prekonal svoju pohodlnosť, mohol by dosahovať príjem aspoň tak, ako mal v čase pôvodného rozhodovania o výživnom na dcéru Natáliu, preto súd vychádzal z potencionálneho príjmu žalobcu, ktorý by mohol byť aspoň vo výške 700,- - 800,- €, a zároveň súd nemal preukázané, že by žalobca, vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav, mal zníženú schopnosť zamestnať sa. Súčasné pomery na strane žalobcu, ktorého jediný príjem je len dávka v hmotnej núdzi, o ktoré sa pričinil sám svojím konaním (nedostatočná snaha nájsť si zamestnanie, hoci situácia na trhu práce je priaznivá), nemôže byť na ťarchu plnenia si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére, ktorá stále nie je schopná sama sa živiť a je odkázaná výživou na svojich rodičov.

12. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 25. 04. 2019, Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 20. 03. 2019, Výmenného listu - poukazu na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie P.. X. P. O., všeobecného lekára pre dospelých zo dňa 23. 04. 2019, Prepúšťacej správy a lekárskych správ P.. F. O.O., psychiatra - psychoterapeuta (čl. 12 - 15, 99 - 105), Správy Sociálnej poisťovne, Pobočka Čadca zo dňa 26. 09. 2019 (čl. 107), mal súd preukázané, že žalobca bol od 01. 08. 2018 vedený v Evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvala ku dňu 25. 04. 2019. Za obdobie od augusta 2018 do januára 2019 (vrátane) poberal žalobca dávku v nezamestnanosti v priemernej výške 748,56 € mesačne. Žalobcovi bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi od 01. 03. 2019 v sume 96,30 € mesačne. Žalobca bol práceneschopný od 26. 10. 2018 do 03. 07. 2019, najskôr po narazení zápästia, potom s vysokým krvným tlakom a od 25. 01. 2019 pre drvivé poranenie palca ruky, s tým, že k 23. 04. 2019 bol v rehabilitačnej liečbe. Žalobca je následne práceneschopný od 26. 08. 2019, kedy bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline, na Psychiatrickom oddelení. Hospitalizácia trvala do 18. 09. 2019 a práceneschopný je doposiaľ. Z prepúšťacej správy vyplýva, že žalobca bol odoslaný od P.. O., kde je vedený od 21. 12. 2018, vyšetrený ako F 60.8, vyšetrený aj psychologicky s tým istým záverom. Na základe psychologického vyšetrenia aktuálny stav imponuje ako depresívne ochorenie pri susp. organickom poškodení CNS. Diagnózy F 321 - depresívna epizóda stredne ťažká, F 608 - zmiešaná porucha osobnosti. Odporučili mu krátkodobú PN a hlásiť sa u ambulantného psychiatra. Na psychiatrickú kontrolu sa dostavil k P.. O. dňa 19. 09. 2019. Poslednú kontrolu u psychiatra absolvoval dňa 14. 01. 2020 a psychiater konštatoval, že je stále v aktívnej liečbe, je spokojný, len ešte veľmi

unavený, aj mierne ospalý, lieky znáša, je s nimi spokojný, len ešte mu chýba elán do činností, musí sa nútiť najmä z rána a bolesti svalov. Záver - F 32.1 v aktívnej liečbe nie je plná remisia. Kontrola o mesiac, PN ešte pokračuje.

13. Podľa § 72 Zákona o rodine, (1) Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. (2) Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. (3) Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 Zákona o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1,2 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Žalobca si uplatnil v predmetnom konaní prioritne nárok voči žalovanej v rade 1/ ako príspevok na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 Zákona o rodine a alternatívne nárok voči žalovaným v rade 2/ a 3/ ako výživné rodiča voči svojim deťom v zmysle § 66 Zákona o rodine.

15. Zákon o rodine ustanovuje v § 72 povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po právoplatnom rozvode manželstva. Ide o vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Ide o samostatný nárok s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Oprávnený pre priznanie príspevku na výživu podľa tohto ustanovenia je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania, z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potencionálnych zárobkových možností ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho majetku a tiež na účel, na ktorý je určený. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva, a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou mu môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Dokazovanie súdu sa na strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov a primeraných potrieb

(koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy, a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach, samostatne si takéto množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Na strane povinného súd skúma najmä zárobkové možnosti - faktické i potencionálne - a jeho majetkové pomery. Pri rozhodovaní o príspevku na výživu rozvedeného manžela je súd povinný prihliadnuť na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

16. Z ustanovenia § 66 Zákona o rodine vyplýva, že základnými podmienkami vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom sú: a) existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, b) schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, c) potreba na strane rodičov, d) súlad s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že s jednou zo základných podmienok je potreba na strane rodiča, pričom ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutých osôb, ktorí si na základe svojich príjmov nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných potrieb. Spravidla ide o prípady, keď rodič má príjmy len zo systému sociálneho poistenia, ale tiež môže ísť o zarábajúceho rodiča, ktorého príjem nestačí pokryť jeho životné náklady.

17. V oboch prípadoch jednak nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela a jednak nároku rodiča na výživné voči svojim deťom platí, že takéto výživné nemožno priznať vtedy, keby šlo o rozpor s dobrými mravmi. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Za súlad s dobrými mravmi nemožno vo všeobecnosti považovať napríklad stav, keď rodič nie z objektívnych dôvodov sám porušoval svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, od ktorého žiada výživné, fyzické násilie voči dieťaťu, trestný čin spáchaný v minulosti voči dieťaťu, vedomé konanie spôsobujúce významné a dlhodobé poškodzovanie záujmov rodiny a dieťaťa. Pre určenie výživného platia i všeobecné kritéria uvedené v ustanovení § 75 Zákona o rodine. Z tohto ustanovenia vyplýva nemožnosť priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požiadala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie je možné priznať žalobcovi nárok na výživné voči žalovanej v rade 1/ ako jeho bývalej manželke a taktiež ani voči žalovaným v rade 2/ a 3/ ako jeho deťom, nakoľko priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75, ods. 2 Zákona o rodine. Z výsluchu žalovaných, ako aj z konania o rozvod manželstva vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. vyplynulo, že žalobca sa k žalovaným správal autoritatívne, dominantne, vyžadoval, aby ho bezpodmienečne poslúchali, správal sa k nim vyčítavo, ponižujúco, dokonca ich v noci budil a jeho agresívne správanie im spôsobovalo psychické utrpenie. Žalobca sa navyše k žalovaným správal nadmieru agresívne, keď si poslušnosť vynucoval fyzickými trestami a neposlúchnutie jeho príkazov trestal bitkou, nielen voči maloletým deťom, ale fyzicky napádal aj svoju bývalú manželku. Takéto nevhodné správanie a strach zo žalobcu a jeho agresivity, ktorá bola podporená i požívaním alkoholických nápojov z jeho strany, donútili žalovanú v rade 1/, aby spoločne s deťmi opustila spoločnú domácnosť a žalovaná v rade 1/ bola donútená opustiť svoje výlučné vlastníctvo - rodinný dom, v ktorom dovtedy spoločne bývali. Hoci žalovaní takéto správanie žalobcu voči nim neoznámili príslušným orgánom, to ešte neznamená, že by sa žalobca voči žalovaným takýmto spôsobom nesprával. Vyššie popísané správanie sa žalobcu voči žalovaným bolo preukázané už v rozvodovom konaní a súčasné správanie sa žalovaných voči žalobcovi je dôsledkom jeho predchádzajúceho správania sa k nim. Žalovaní v rade 2/ a 3/, hoci sú deťmi žalobcu, nie sú s ním v žiadnom kontakte, doslova sa mu vyhýbajú, pretože akákoľvek komunikácia so žalobcom ich psychicky zaťažuje. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa voči žalovaným správal tak, že ich psychicky týral a fyzicky napádal, má súd za to, že by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. U žalovanej v rade 1/ videl súd rozpor s dobrými mravmi i v tom, že žalobca bez súhlasu žalovanej v rade 1/ a zodpovedajúcej náhrady, bezplatne užíval rodinný dom, ktorý vlastnícky patrí do výlučného vlastníctva žalovanej v rade 1/ a žalovaná v rade 1/ bola nútená vynakladať finančné prostriedky na prenájom bytu, v ktorom bývala spolu s deťmi. Žalobca tak znemožnil žalovanej v rade 1/ užívať rodinný dom, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve. Táto nemala z neho žiaden príjem a navyše ešte musela platiť nájomné za byt, v ktorom bola nútená žiť v dôsledku správania sa žalobcu.

19. Pre úplnosť súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by bol odkázaný na výživu žalovaných, keďže má zabezpečené bezplatné bývanie u svojich rodičov. Jeho práceneschopnosť je len dočasná, sám uvádzal, že si prácu hľadá a je schopný pracovať, síce v obmedzenej miere (nemôže vykonávať prácu v noci), môže však vykonávať rôzne ľahšie práce, a tým si zvýšiť svoj príjem. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je osobou, ktorá by nebola schopná sama sa živiť, preto nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela voči žalovanej v rade 1/. Súd pri rozhodovaní bral do úvahy aj príčinu rozvratu manželstva, ktorá spočívala práve v nevhodnom a agresívnom správaní sa žalobcu voči žalovaným, čo predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol. Zároveň súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by bol odkázaný na výživu zo strany žalovaných v rade 2/ a 3/, preto má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie výživného, ktoré by mali platiť žalovaní v rade 2/ a 3/ ako deti žalobcovi ako svojmu otcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie odročiť, a to dopyt na ošetrujúceho psychiatra žalobcu, aby sa vyjadril, či po ukončení PN je, vzhľadom na jeho zdravotný stav, vhodná pre neho práca v 3-zmennej prevádzke alebo práca na nočnej zmene, ani dopyt na Úrad práce Turzovka, či naďalej trvá evidencia žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobca zároveň žiadal poskytnúť lehotu na preukázanie výdavkov zo strany žalobcu. Vykonanie týchto dôkazov nepovažoval súd za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko pokiaľ by bol obmedzený žalobca pri vykonávaní práce tak, že by nemohol pracovať v 3-zmennej prevádzke alebo na nočnej zmene, ešte neznamená, že by nebol schopný pracovať vôbec, a že by jeho pracovná schopnosť bola podstatným spôsobom znížená tak, že by bol odkázaný na výživu žalovaných. Evidencia žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie nebola medzi účastníkmi sporná, preto nebolo potrebné takýto dôkaz vykonať. Samotná evidencia žalobcu v evidencii uchádzačov o zamestnanie ešte sama o sebe nemá za následok, že by žalobca nebol schopný sám sa živiť, alebo že by bol odkázaný na výživu žalovaných. Zároveň súd uvádza, že všetky tieto navrhnuté dôkazy mohol žalobca predložiť najneskôr na nariadenom pojednávaní tak, aby nebolo potrebné pojednávanie odročiť. Vzhľadom na uvedené súd žalobcom navrhnuté dôkazy v záujme zásady hospodárnosti konania nevykonal.

21. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon neustanovuje inak, pričom súd nevidel dôvod, že by bolo spravodlivé, aby bola priznaná náhrada trov konania niektorému z účastníkov konania ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.

Právo podať odvolanie nemá tá strana sporu, ktorá sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdala.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.