Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

68Cb/15/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica o návrhu navrhovateľa: PAHRO s.r.o., so sídlom: Kovačická ulica 15689/1, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 257 497, v konaní zastúpený: Kinstellar, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. B. XXX, XXX XX C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporcovi z a m i e t a.

II. Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhovom na nariadenie neodkladného opatrenia, Okresnému súdu Banská Bystrica doručeným dňa 02.02.2024 domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil odporcovi zákaz nakladať s nehnuteľnosťami bližšie špecifikovanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nachádzajúcimi sa vo vlastníctve navrhovateľa, a to bez súhlasu valného zhromaždenia.

2. Navrhovateľ je právnická osoba – obchodná spoločnosť, v mene ktorej koná od jej vzniku odporca a D. C. C.. V mene navrhovateľa, ako obchodnej spoločnosti sú konatelia oprávnení konať samostatne. Zároveň odporca a D. C. C. sú vlastníkmi 50%-tného obchodného podielu navrhovateľa.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca ako konateľ navrhovateľa, zrealizoval nevýhodné predaje nehnuteľností v súvislosti s projektom ,,Triangel‘‘ a s najvyššou pravdepodobnosťou aj s projektom „Dudince“, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Konaním odporcu mala byť spôsobená škoda navrhovateľovi, nakoľko predaj nehnuteľností sa uskutočnil za neprimerane nízke kúpne ceny. Škoda podľa tvrdení navrhovateľa dosahovala minimálne sumu vo výške rozdielu medzi trhovými cenami a cenami, za ktoré tieto nehnuteľnosti v rámci vyššie označených projektov boli reálne predané. Podľa tvrdení navrhovateľa, najmä pri predaji nehnuteľností – rodinných domov spadajúcich pod projekt „Triangel“, došlo k ich predaju za ceny, ktoré sú nižšie ako samotné náklady na ich výstavbu.

4. D. C. C., ako konateľ v navrhovateľovi spracoval vyhodnotenie časti projektu ,,Triangel‘‘ - rodinné domy v decembri 2023 (ďalej len ,,Vyhodnotenie“) a to po získaní kúpnych zmlúv, získaní prístupu k bankovým účtom navrhovateľa, a po spracovaní svojej e-mailovej komunikácie s odporcom, pričom dospel k záveru, že porovnanie požiadaviek na financovanie odporcom s predajnými cenami, preukazuje skutočnosť, že odporca svojim konaním spôsobil vysokú stratu navrhovateľovi. Strata bola vyčíslená na sumu 606 862 Eur, keďže náklady na výstavbu podľa odporcu predstavovali sumu 1.571 352 Eur a výťažok z predaja nehnuteľnosti – rodinných domov predstavoval sumu 955 490 Eur. Za najviac problematický sa javí prevod domu v prospech E. F., ktorý uhradil za dom kúpnu cenu vo výške 32 400 Eur, čo v žiadnom prípade nezodpovedá trhovej hodnote, a to predovšetkým kvôli tomu, že náklady na

výstavbu predmetného domu boli minimálne vo výške 115 810 Eur. Navrhovateľ poukazuje na to, že už len v samotnom návrhu kúpnej zmluvy, je uvedená kúpna cena za predmetný dom i s pozemkom spolu vo výške 254 000 Eur. Navyše, z predaja nehnuteľnosti mala byť kúpna cena uhradená na účet D. C. C. a jeho manželky, ako bezpodielovým spoluvlastníkom. V skutočnosti bola časť kúpnej ceny uhradená na osobný účet odporcu.

5. Navrhovateľ odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, keďže navrhovateľ stále vlastní nehnuteľnosti, ktoré majú značnú hodnotu, a na základe doteraz zistených nezrovnalosti a nevýhodných predajov z minulosti, ktoré realizoval odporca ako konateľ navrhovateľa, že môže v budúcnosti dôjsť k dispozícií s nehnuteľnosťami v neprospech navrhovateľa a k ďalším nevýhodným predajom. Navrhovateľ má za to, že v danej veci existuje potreba trvalo upraviť pomery s odporcom, pretože v opačnom prípade bude protiprávne konanie naďalej pokračovať a majetok navrhovateľa bude predaný za zlomok jeho skutočnej hodnoty.

6. Dôvodnú obavu z nevýhodných predajov nehnuteľností a potrebu neodkladnej úpravy pomerov umocňuje aj skutočnosť, že aktuálne sú na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie G., vo vzťahu k nehnuteľnostiam: (i) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 426 m2, druh pozemku: orná pôda; ii) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 39 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; (iii) pozemok parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 258 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; (iv) stavba so súpisným č. XXX, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom s dvojgarážou, nachádzajúca sa na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/XX, o výmere 258 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísané plomby, a to (i) plomba vyznačená na základe H./XXXX (Kúpna zmluva) a (ii) plomba vyznačená na základe H./XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva). O týchto dispozíciách odporca vopred neinformoval D. C. C. ani mu nepredložil na odsúhlasenie zmluvnú dokumentáciu.

7. Podľa , môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( )

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Ku návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh zamietne.

13. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

16. Neodkladným opatrením sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladné opatrenie je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa kumulatívne: a) tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

17. Čo sa týka rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, k tomu súd uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa . Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Každopádne účelom zabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa, a to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom odporcovi ako jeho vlastníkovi narábať. Bez ohľadu na to, čo viedlo tvorcov k určeniu vzťahu subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením, toto ustanovenie je kogentné a je nevyhnutné ho rešpektovať. Podmienku podľa bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.) alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. (ŠTEVČEK a kol.: . Komentár, C. H. Beck, 2016, s. 1088). V posudzovanom prípade je zrejmé, že si navrhovateľ neuplatňuje svoje právo na peňažné plnenie od odporcu, preto sledovaný účel v tomto konkrétnom prípade by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Ďalšou zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba úpravy pomerov strán musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd skúmal, či okolnosti danej veci vyžadujú bezodkladnú úpravu pomerov.

19. Vychádzajúc z okolností navrhovateľa uvedených v samotnom návrhu súd je toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť obavy z možného ďalšieho prevodu nehnuteľností realizovaných odporcom na tretie osoby pod ich trhovú hodnotu. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce opakovane tvrdí, že odporca tieto prevody realizuje, ale nepredložil dostatočné a overiteľné dôkazy, ktoré by potvrdili realizáciu týchto prevodov. K návrhu navrhovateľ síce predložil jeden exemplár kúpnej zmluvy, ale uzavretej medzi prevodcom 1/ D. C. C. jeho manželkou, ktorí boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a povinní z vecného bremena, navrhovateľom ako prevodcom 2/ a tretou osobou, ktorou bol E. F.. Predmetná kúpna zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná platne (úradne osvedčená), pričom strany prehlásili, že jej obsahu porozumeli a s jej obsahom súhlasili. Navyše kúpna zmluva bola podpísaná aj D. C. C.. Za týchto okolností nie je pravdivé tvrdenie, že odporca realizuje predaj nehnuteľností bez vedomia navrhovateľa. Odporca kúpnu zmluvu, ako konateľ podpísal a sprostredkoval podpis a doručenie ostatným zmluvným stranám. Z tohto dôvodu, nie je možné odporcovi pričítať konanie spočívajúce v priamom prevode vlastníckeho práva na tretiu osobu v mene navrhovateľa. Navyše z obsahu návrhu kúpnej zmluvy a podpísanej verzie kúpnej zmluvy vyplýva, že

návrh kúpnej zmluvy bol pripravený na predaj rodinného domu avšak reálne predmetom predaja bol len rozostavaný rodinný dom, ktorý bol ohodnotený vo výške 32.000,- Eur a pozemky za kúpnu cenu 120,- Eur na 1 m2. Ďalšie kúpne zmluvy navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil.

20. Ďalej D. C. C., ako konateľ navrhovateľa vypracoval v decembri 2023 vyhodnotenie časti projektu „Triangel“. Navrhovateľ v návrhu vyhlásil, že predaj nehnuteľností sa realizuje priebežne už od roku 2016, súd zdôrazňuje časový odstup medzi vypracovaním vyhodnotenia projektu a predajov týchto nehnuteľnosti. Je relevantné poznamenať, že v priebehu tak dlhej doby by konateľ, ako výkonný orgán a spoločník v navrhovateľovi p. D. C. C. nemal o týchto transakciách žiadne vedomosti, pretože by sa dalo očakávať, že osoba zastávajúca také dôležité postavenie v spoločnosti by mala byť informovaná o dianí, ktoré ovplyvňuje majetok a obchodné záujmy spoločnosti. Navyše, keď z emailovej komunikácie vyplýva práve opačný skutkový stav, kedy odporca o jeho činnostiach D. C. C. ako svojho spoločníka informoval.

21. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ tvrdí, že odporca s najvyššou pravdepodobnosťou realizuje nevýhodný prevod nehnuteľností v súvislosti s projektom ,,Dudince‘‘. Na tomto mieste, vzniká potreba opakovane podotknúť, že navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť alebo zákaz neodkladným opatrením, podniká, také kroky, z ktorých je jasný úmysel zbaviť sa veci, v danom prípade bližšie špecifikovaných nehnuteľností v návrhu. Ohrozenie nároku, alebo práva navrhovateľa, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná pravdepodobná možnosť ohrozenia nárokov alebo práv strany sporu. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nevysvetlil ani neosvedčil, čo ho viedlo k obave z bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v ďalšom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam spadajúcich pod projekt ,,Dudince‘‘. Navrhovateľ tvrdí, že dochádza k ich predaju pod trhovú hodnotu a za cenu nižšiu ako náklady na ich výstavbu, pričom v súčasnosti nemá prístup k účtovníctvu a ďalším dokladom z ktorých by bolo možné, zistiť skutočne vynaložené náklady na realizáciu projektu ,,Dudince‘‘. To vedie súd k pochynostiam, nakoľko nie je možné porovnať, či sa skutočne predaj nehnuteľnosti realizoval za cenu podstatne nižšiu, ako boli náklady na výstavbu. Samotné zapísanie plomby v katastri nehnuteľností osvedčuje len začatie katastrálneho (vkladového) konania. Neosvedčuje skutočnosť, že nakladanie s nehnuteľnosťami je uskutočňovaná pod trhovú cenu.

22. Z návrhu vyplýva, že D. C. C. uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o pôžičke, a v zmysle dohody medzi D. C. C. a odporcom sa finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností navrhovateľa v Dudinciach mali použiť na vrátenie časti poskytnutých pôžičiek D. C. C., ktorý však zistil, že na bankovom účte navrhovateľa sa nenachádzajú pretože ich odporca vybral v hotovosti z pokladne navrhovateľa, mal ich použiť na iné účely vrátane poslania ich časti na svoj bankový účet. Navrhovateľ opäť nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, nepredložil žiadnu zmluvu o pôžičke. Pričom pojem použil na ,,iné účely‘‘, je abstraktný. Je možné sa domnievať, že odporca tieto získané finančné prostriedky získané z predaja mohol eventuálne použiť na účely súvisiace so spoločnosťou v rámci jej rozvoja, prípadne ich využiť na úhradu iných záväzkov navrhovateľa, ak sa nepreukáže opak. Navrhovateľ opak podľa súdu nepreukázal. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prihliada na rozsah osvedčenia tvrdených skutočností. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

23. Súd sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení zameral na skutočnosť, že odporca je konateľom a spoločníkom v navrhovateľovi, ktorý vlastní 50 % -tný podiel na základnom imaní v navrhovateľovi, ako obchodnej spoločnosti. Odporca de facto disponuje významným podielom na spoločnosti, a má právo prirodzene rozhodovať o otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Toto právo zahrňuje aj oprávnenie nakladať s majetkom navrhovateľa, vrátane práva realizovať transakcie s nehnuteľnosťami, samozrejme, ak tieto práva neboli obmedzené v spoločenskej zmluve navrhovateľa. Dôležitým aspektom pri nariadení respektíve nenariadení neodkladného opatrenia v danom prípade, je absencia informácií o obsahu spoločenskej zmluvy. Súd ma za to, že bez znalosti obsahu spoločenskej zmluvy nemôže spravodlivo posúdiť, aké konkrétne práva a povinnosti má odporca ako konateľ a spoločník v navrhovateľovi, a to najmä v súvislosti s predajom nehnuteľnosti. Spoločenská zmluva by mohla obsahovať dôležité ustanovenia, ktoré by ovplyvňovali práva odporcu v kontexte tejto veci. Obsah spoločenskej zmluvy

je v danom prípade nevyhnutný, pretože súd nemôže presne vyhodnotiť, či existujú alebo neexistujú akékoľvek ustanovenia, ktoré by mohli obhájiť alebo brániť odporcovi v predaji nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené súd nemohol nariadiť neokladné opatrenie v zmysle návrhu.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto návrh navrhovateľa na jeho nariadenie zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a článkom 4 ods. 2 , pričom rozhodoval len o nároku navrhovateľa. Navrhovateľovi ako neúspešnej strane súd nárok na náhradu trov konania od povinného nepriznal. O prípadnom nároku povinného súd nerozhodoval z dôvodu, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa mu nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku (či už negatívny alebo pozitívny) na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj jemu, lebo by sa konalo aj o jeho práve. Súd zastáva názor, že v tomto štádiu konania, pokiaľ sa povinnému nedoručuje uznesenie s rovnopisom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvod rozhodovať o trovách konania povinného, ktorý o podanom návrhu zatiaľ nemá vedomosť. (II. výrok uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.