Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-1465-2019.pdf
PDF · 78.96 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1465/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: NORDIA, s.r.o. so sídlom Textilná 23/6413, 034 01 Ružomberok, IČO: 31 622 593 v právnom zastúpení: JANČI & Partners s. r. o. so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 proti povinnému: BRAND GROUP, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 262 357, o vymoženie pohľadávky vo výške 1320,52 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na exekútorskom úrade JUDr. Lucie Ďuricovej so sídlom Nám. Slobody 59, 022 01 Čadca pod sp. zn. 349EX 522/2019, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.092019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1320,52 Eur s príslušenstvom, a to na základe platobného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Cb/44/2019 zo dňa 11.7.2019, právoplatného a vykonateľného dňa 13.08.2019.
2. Poverením zo dňa 01.10.2019 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Luciu Ďuricovú so sídlom exekútorského úradu Nám. Slobody 59, 022 01 Čadca, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 349EX 522/2019.
3. Súdny exekútor vydal dňa 03.10.2019 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré prevzal povinný dňa 19.10.2019, následne súdny exekútor vydal dňa 15.10.2019 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, ktoré prevzal povinný dňa 31.10.2019. Súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 05.11.2019, ktorý bol doručený elektronickou poštou na exekútorský úrad dňa 07.11.2019. Rozhodujúce pre plynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie bolo doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 03.10.2019, ktoré prevzal povinný dňa 19.10.2019, z uvedeného vyplýva, že návrh na zastavenie nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), t. j. tento návrh nemá odkladný účinok na výkon exekúcie.
4. Povinný v návrhu na zastavenie namieta existenciu skutočností hmotnoprávnej povahy, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný uvádza tvrdenie, že sa účinne nebránil uplatňovanej pohľadávke oprávneného formou odvolania voči exekučnému titulu z dôvodu, že oprávnený účelovo uviedol povinného do omylu tým, že s povinným komunikoval za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody, v dôsledku čoho uplatnením nároku v súdnom konaní oprávneným došlo z jeho strany k zneužitiu práva, ktoré v zmysle právneho poriadku SR nepožíva právnu ochranu. Povinný zároveň namieta, že povinný a oprávnený ešte pred vydaním exekučného titulu jednali vo veci určenia výšky a právneho dôvodu pohľadávky, ktorá je predmetom
exekúcie, t.j. istina vo výške 1320,52 Eur s príslušenstvom. Povinný očakával, že rokovania povedú k výsledku v podobe uznania dlhu v právnej forme, ktorá by umožňovala následné priame vykonanie exekúcie v prípade neplnenia dlhu, čo by oprávnenému poskytovalo výhodné právne postavenie. Oprávnený podľa názoru povinného v tomto smere účelovo zavádzal povinného v tom smere, že je ochotný rokovať vo veci s povinným, pričom do času, kedy povinný a oprávnený dospejú k dohode, alebo do času, kedy bude celkom zjavné, že k dohode nedôjde, nebude uplatňovať túto pohľadávku súdnou cestou. Povinný uvádza tvrdenie, že aj počas plynutia lehoty na podanie odvolania voči exekučnému titulu oprávnený aktívne komunikoval s povinným o uzatvorení mimosúdnej dohody, čím povinného uviedol svojím konaním do omylu a zneužil svoje právo, ktoré uplatnil napriek prebiehajúcim rokovaniam o mimosúdnom vyriešení veci. Uvedené konanie oprávneného podľa názoru povinného možno kvalifikovať ako zneužitie práva, ktoré v zmysle ustanovenia čl. 5 Civilného sporového poriadku nepožíva právnu ochranu. Z uvedených dôvodov povinný navrhuje zastavenie exekúcie celkom, resp. v časti a požaduje, aby súd nepriznal oprávnenému náhradu trov konania voči povinnému, nakoľko uplatnenie trov pri zneužití práva nemožno považovať za účelne vynaložené výdavky.
5. Oprávnený na výzvu exekútora vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 13.11.2019 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že na základe vyžiadanej informácie od oprávneného sa povinný telefonicky skontaktoval s oprávneným s prísľubom úhrady dlžnej sumy, avšak táto do dňa vyjadrenia oprávneného nebola uhradená a rovnako neboli vykonané žiadne iné kroky povinného za účelom iného splnenia dlžnej sumy ani nebola uzatvorená žiadna dohoda za účelom predĺženia splatnosti záväzku povinného. Na základe vyššie uvedeného trvá oprávnený na exekúcii a s jej zastavením nesúhlasí.
6. Podľa § 61k odseku 1 Exekučného poriadku exekučný súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l odseku 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. V danej veci súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.09.2019 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, samotná exekúcia začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi dňa 01.10.2019 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie ako aj exekúcia sa teda začali dôvodne.
10. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol
priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
12. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Povinný vo svojom návrhu uvádza tvrdenie, že už pred vznikom exekučného titulu jednal s oprávneným vo veci určenia výšky a právneho dôvodu pohľadávky. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný mal možnosť brániť sa po doručení platobného rozkazu podaním riadneho resp. mimoriadneho opravného prostriedku.
14. Povinný vo svojom návrhu taktiež uvádza, že aj počas plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku oprávnený komunikoval s povinným o uzavretí mimosúdnej dohody, čím povinného údajne uviedol do omylu a zneužil svoje právo, ktoré uplatnil napriek prebiehajúcim rokovaniam o mimosúdnom vyriešení veci. Súd k uvedenému vyjadruje názor, že pokiaľ mal povinný konkrétne výhrady k úhrade judikovanej sumy, tieto mal uplatniť prostredníctvom opravného prostriedku. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím okresného súdu viazaný. Tvrdené zneužitie práva mal povinný namietať v základnom konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, ktorý by zo zisteného skutkového stavu posúdil, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty zneužitia práva. Exekučný súd vo vykonávacom konaní nesmie prihliadať na skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu.
15. Podľa čl. 5 zákona č 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
16. Povinný nepriložil k svojmu návrhu akékoľvek dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o zneužití práva oprávneným. Navyše okolnosti, ktoré namieta povinný, prechádzali vydaniu exekučného titulu, resp. mali byť uplatnené ako obrana v základnom konaní, Z uvedeného je zrejmé, že súd nemá za preukázanú existenciu skutočností, ktoré nastali v časovom období po vzniku exekučného titulu a zároveň pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Povinný neuviedol ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. ab Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. ab Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená či neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 20Cb/44/2019 zo dňa 11.7.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.08.2019. Povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a preto oprávnený v súlade so zákonom podal návrh na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny zákonný právny dôvod, resp. nepredložil dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v zmysle
predloženého návrhu na zastavenie exekúcie nie je naplnený žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.