Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5T-121-2018.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/121/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich Ing. Dominika Gregušku a Ing. Viktora Baraníka, v trestnej veci obžalovanej H.. A. H. a spol., pre spolupáchateľstvom spáchaný pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 20 k § 276 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 21.01.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaní
X. H.. A. H. U. X. G. U. K. S. Y. Á. , narodená XX.XX.XXXX Y. P., trvale bytom Z. XXX,
X. A. Č. U. K. X. Á. F. , narodený XX.XX.XXXX Y. Y., trvale bytom M. XXXX, M. - Č.,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý ch , ž e :
v časovom období odo dňa 05.07.2011 do dňa 05.07.2012 v Nitre, ako konatelia obchodnej spoločnosti Reality RMC, s. r. o., Nitra, uzatvorili zmluvy o dielo, predmetom ktorých bola realizácia stavieb rodinných domov a to zmluvy o dielo uzatvorené medzi zhotoviteľom diela a to obchodnou spoločnosťou Reality RMC, s. r. o., Nitra a objednávateľmi diela uzatvorenými konkrétne:
- dňa 05.07.2011 s objednávateľmi diela H. M. C. H.. H. Z.,
- dňa 03.10.2011 s objednávateľom diela X. P.,
- dňa 10.10.2011 s objednávateľom diela A.. H. J. C. H.. H. J., -. dňa 15.11.2011 s objednávateľmi diela O. J. C. H. J.,
- dňa 15.03.2012 s objednávateľkou diela C. K.,
- dňa 02.04.2012 s objednávateľmi diela J. P. C. Y. P.,
- dňa 04.04.2012 s objednávateľmi diela H. D. C. B. D.,
- dňa 03.07.2012 s objednávateľkou diela G. R.,
- dňa 05.07.2012 s objednávateľmi diela E. Ď. C. P. Ď. s tým, že,
- dňa 28.03.2013 na Daňovom úrade v Nitre, podali daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorom vlastnú daňovú povinnosť uviedli vo výške 322,09 eur, pričom do základu dane neoprávnene nezahrnuli výnosy za realizáciou stavieb rodinných domov, uskutočňovaných na základe vyššie uvedených zmlúv o dielo, čím skrátili daň z príjmu právnickej osoby vo výške 3.056,31 eur a,
- dňa 31.03.2014 na Daňovom úrade v Nitre, podali daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, v ktorom vlastnú daňovú povinnosť uviedli vo výške 402,01 eur, pričom do základu dane neoprávnene nezahrnuli výnosy za realizáciou stavieb rodinných domov, uskutočňovaných na základe vyššie uvedených zmlúv o dielo, čím skrátili daň z príjmu právnickej osoby vo výške 320,86 eur, pričom zároveň
- do mesiaca január 2013 na Daňovom úrade v Nitre, ako konatelia obchodnej spoločnosti Reality RMC, s. r. o., Nitra napriek tomu, že v dôsledku výnosov za realizáciu stavieb rodinných domov, uskutočňovaných na základe vyššie uvedených zmlúv o dielo, vznikla tejto obchodnej spoločnosti povinnosť registrácie pre daň z pridanej hodnoty, žiadosť o registráciu pre daň nepodali, čím skrátili daň z pridanej hodnoty vo výške 23.974,82 eur a
- do mesiaca január 2014 na Daňovom úrade v Nitre, ako konatelia obchodnej spoločnosti Reality RMC, s. r. o., Nitra napriek tomu, že v dôsledku výnosov za realizáciu stavieb rodinných domov, uskutočňovaných na základe vyššie uvedených zmlúv o dielo, vznikla tejto obchodnej spoločnosti povinnosť registrácie pre daň z pridanej hodnoty, žiadosť o registráciu pre daň nepodali, čím skrátili daň z pridanej hodnoty vo výške 1.614,25 eur,
t e d a :
spoločným konaním v značnom rozsahu skrátili daň,
t ý m s p á c h a l i :
spolupáchateľstvom spáchaný pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 20 k § 276 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona.
Z a t o i m s ú d u k l a d á :
1. obžalovanej Mgr. A. H. Podľa § 276 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia slobody na 2 (dva) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti a prokuristu vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
2. obžalovanému A. Č.
Podľa § 276 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia slobody na 2 (dva) roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti a prokuristu vo výmere 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. 3PV876/16, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 06.04.2018, prejednal súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2020 trestnú vec proti obžalovaným H.. A. H. C. A. Č. (ďalej len „obžalovaní“ v príslušnom gramatickom tvare).
Obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2020 urobili vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutkov, ktoré sú im kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené im, po poučení o neodvolateľnosti prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine odvolaním ani
dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedali obžalovaní kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora, súd ich vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu priznania spáchania skutkov, sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaných o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaných boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 276 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona. Súd vyhodnotil, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky úmyselne spáchali obžalovaní spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho boli tieto skutky aj správne právne kvalifikované a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, o ochrannom opatrení a o škode.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním správ o povesti obžalovaných, ako aj odpismi ich registra trestov.
Z odpisu registra trestov a z lustrácie Generálnej prokuratúry SR súd zistil, že obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní a okrem predmetného trestného stíhania nie je proti nim vedené žiadne iné trestné stíhanie. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že obžalovaný A. Č. bol trikrát postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky, obžalovaná H. nemala záznam v tejto evidencii.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoby obžalovaných a možnosti ich nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaných súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Osobu obžalovaného treba hodnotiť vždy vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Z hľadiska dosiahnutia účelu trestu je princíp proporcionality založený hlavne na vhodnosti, resp. dodatočne dôležitom cieli a rozumnej väzbe medzi aplikovanou právnou normou a cieľom, na zisťovaní kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti či použitia najmenej drastických - šetrnejších prostriedkov, a na proporcionalite (úmernosti) v užšom zmysle slova. Netreba zabúdať na to, že v treste, ako najvýznamnejšom prostriedku štátneho donútenia, nemôže absentovať zásada humanizmu, v zmysle ktorej treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto zrejme neprekročila mieru, nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu, pretože účel trestu neplní ani príliš
mierny trest, ale ani príliš tvrdý trest (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL-ÚS 106/2011, z 28.11.2012). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Súd aplikujúc skôr rozvedené právne úvahy pri ukladaní trestu obžalovaným a jeho výmery prihliadol na ich osobné pomery, keď zistil, že títo neboli doposiaľ súdne trestaní. Súd preto prihliadol na okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j), že pred spáchaním tohto trestného činu obžalovaní viedli riadny život (priestupky na úseku cestnej premávky u obžalovaného O. nezaložili dôvod na nepriznanie tejto okolnosti, lebo išlo o úplne odlišný druh protiprávnej činnosti a tieto nemali žiadny súvis s prejednávanou vecou). Z ďalších poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaných zistil okolnosť, že sa obžalovaní priznali k spáchaniu skutkov (písmeno l), pričom priznanie urobili prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní. Súd obžalovaným tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaní napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. V danom prípade obžalovaní totiž vyhlásením o vine a odpovedaním na otázky podľa § 333 odsek 3 aj písmeno h) Trestného poriadku umožnili prevziať výsledky rozsiahleho dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré by bolo nielen časovo náročné, ale aj obsiahle vzhľadom na rozsah spisového materiálu ako aj na nie práve jednoduchosť samotného prípadu (obžaloba sa nachádza na čl. 3631). Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaných nezistil žiadnu okolnosť. Pre prevládajúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil o jednu tretinu hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby z 10 rokov na osem rokov podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona.
Súd do úvah o výmere a druhu trestu poňal nielen vyššie uvádzané, ale aj samotné osoby obžalovaných, možnosť ich nápravy a pomer poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, priznania obžalovaných a oľutovanie skutkov a dospel tak k presvedčeniu, že najmä absolútna absencia priťažujúcich okolností a doba medzi konaním obžalovaných a vyhlásením konečného rozhodnutia boli spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona a oprávňovali súd, aby obžalovaným mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby podľa § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona. Bolo nesporné, že v danom prípade doba medzi konaním obžalovaných a vyhlásením konečného rozhodnutia mala bezprostredný vplyv aj na účel trestu, ktorý má byť uložením trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim časovým odstupom od spáchania trestného činu sa oslabuje jednak prvok individuálny, rovnako však aj generálna prevencia. Ak doba od spáchania trestného činu nedosahuje zákonnú premlčaciu dobu, prichádza do úvahy len jej premietnutie do miernejšieho trestu využitím § 39 Trestného zákona. Aplikujúc túto zásadu na posudzovaný prípad bolo zrejmé, že trestné stíhanie obžalovaných bolo začaté dňa 06.03.2018 za skutky spáchané v období od marca 2013 do januára 2014. Súd preto aj na základe uvedeného pristúpil k uplatneniu zmierňovacieho inštitútu podľa § 39 odsek 1 a odsek 3 Trestného zákona a uložil obžalovaným podmienečný trest odňatia slobody na dva roky so skúšobnou dobou na dva roky. Súd nepovažoval za potrebné na dosiahnutie individuálnej prevencie uložiť im tresty nepodmienečné, pretože takéto tresty by boli nielen neprimerane prísne, ale nezohľadňovali by ani dĺžku konania. Okrem toho súd akcentuje, že obžalovaní nezaložili dôvod, na základe ktorého by sa právoplatné skončenie trestného stíhania odďaľovalo. Od trestného činu, zo spáchania ktorého boli obžalovaní uznaní za vinných, uplynulo šesť rokov, počas ktorej obaja obžalovaní žili riadnym spôsobom života, čo malo tiež vplyv na miernejší prístup súdu pri výmere trestu.
Súd znova podčiarkol, že v danom prípade boli splnené všetky materiálne zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, teda pre aplikáciu generálnej klauzuly mimoriadneho zníženia trestu, ktorými sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, a to vrátane možnosti nápravy páchateľov. Pomery páchateľov sa týkajú ich osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľov ako objekty trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Pri ustálenej súdnej praxi za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona možno považovať taktiež viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, teda v danom prípade tri poľahčujúce okolnosti, a to bez zistenia akejkoľvek priťažujúcej okolnosti. Osobitne súd považoval za nevyhnutné znova poukázať na to, že obžalovaní pred spáchaním trestného činu viedli absolútne bezúhonný život a že svojím priznaním napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. Aj na základe uvedeného súd vyhodnotil, že obžalovaní nie sú kriminálne narušenými osobami a aj trest kratšieho trvania bude z hľadiska proporcionality ukladania
trestov dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu vyplývajúceho z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, teda bude dostatočný tak na ich nápravu a bude dostatočný na odradenie iných od páchania takejto trestnej činnosti, čím v konečnom dôsledku dôjde k zabezpečeniu tzv. konečného účelu trestu spočívajúceho v ochrane spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. Súd ďalej pri aplikácii zmierňovacieho ustanovenia, vychádzal tiež zo stanoviska Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016, ktoré konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4) Trestného zákona, tak aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), je možné mimoriadne znížiť trest na rovnakom princípe. Z uvedeného stanoviska NS SR následne potom vyplynulo, že súd, po prijatí vyhlásenia obžalovaných o vine, má možnosť pristúpiť, aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate, na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, pretože mimoriadne zníženie trestu je tu ešte dôvodnejšie a vhodnejšie, keďže obžalovaný pri uznaní viny nemá garanciu o uložení trestu. Súd dodal, že práve vyhlásenie obžalovaných o vine na hlavnom pojednávaní je bežne sa nevyskytujúcou okolnosťou, bolo by preto nedostatočné tento postoj obžalovaných vyhodnotiť iba ako poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v ich doznaní, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, pretože ide o pomerne výraznejší postoj k spáchanej ekonomickej trestnej činnosti. V danom prípade súd preto nepovažoval uloženie prísnejšieho trestu za úmerné, za humánne a za nevyhnutné na splnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona.
Keďže súd zistil, že v danom prípade boli splnené aj všetky podmienky a predpoklady na uloženie aj vedľajšieho trestu, a to trestu zákazu činnosti funkciu člena štatutárneho orgánu v akejkoľvek obchodnej spoločnosti a prokuristu, pretože obžalovaní sa dopustili zločinu skrátenia dane a poistného ako štatutári obchodnej spoločnosti Reality RMC, s.r.o. tým, že v značnom rozsahu skrátili daň, súd im preto podľa § podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 6 obligatórne uložil tento trest vo výmere 5 rokov a šesť mesiacov, teda v hornej polovici trestnej sadzby jeden až desať rokov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.