Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členiek senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu: P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., U. XXX/XX, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, proti žalovaným: 1/ X. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., U. XXX/X, 2/ U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., U. XXX/X, obaja zast. Advokátskou kanceláriou BOĽOŠ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 23, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matúš Boľoš, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/ 2/ proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. - 207 zo dňa 15. 10. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. - 207 zo dňa 15. 10. 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žiadnej zo sporových strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovaným 1/, 2/ domáhal uloženia povinnosti zdržať sa vyhotovovania a používania podobizní, obrazových snímok a obrazových a zvukových záznamov žalobcu bez jeho výslovného privolenia, ďalej požadoval uložiť žalovaným povinnosť zaslať mu ospravedlňujúci list. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že obrazové záznamy vyhotovené kamerovým systémom boli umiestnené na nehnuteľnosti, v ktorej žalovaní 1/, 2/ bývajú, a to z dôvodu ochrany a bezpečnosti ich rodiny, ako aj majetku a majetku firmy. Žalovaní 1/, 2/ majú obydlie zreteľne označené ako „objekt monitorovaný kamerovým systémom“. Záznamy z monitorovania kamerovým systémom neboli použité žiadnym iným spôsobom, len na účely súdnych, resp. priestupkových konaní. Žalobcom nebolo dokázané a preukázané použitie, zverejnenie a rozširovanie týchto záznamov iným spôsobom. Súd tak konštatoval, že konanie žalovaných nevykazuje znaky neoprávneného zásahu do práv žalobcu. Zamietol preto žalobu, ktorou sa žalobca po zmene petitu žaloby a po pripustení tejto zmeny dožadoval voči žalovaným 1/, 2/ uloženia povinnosti zdržať sa vyhotovovania a používania podobizní, obrazových snímok a obrazových a zvukových záznamov žalobcu bez jeho výslovného privolenia. V nadväznosti na to nebolo možné vyhovieť ani žalobe, ktorou sa žalobca domáhal ospravedlnenia.

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie dôvodmi hodnými osobitného zreteľa (s poukazom na , ďalej len „CSP“), za ktoré považoval celkové okolnosti posudzovanej veci. Podanie žaloby zo strany žalobcu považoval súd za jeho reakciu na správanie žalovaných, najmä žalovanej 1/ voči nemu. Za nepochybné považoval, že vzťahy medzi sporovými stranami sú vyhrotené v dôsledku minulých udalostí, čo je znásobené tým, že títo bývajú v tesnej blízkosti, na tej istej ulici, pretože kontaktom sa nedá úplne vyhnúť, vedie to k vzájomným konfliktom, ktoré riešia v rámci súdnych, trestných či priestupkových konaní. Podľa názoru

súdu však správanie žalobcu nevykazuje znaky obťažovania či prenasledovania žalovaných 1/ a 2/. Takéto správanie preukázané nebolo. Súd konštatoval, že na napätých vzťahoch medzi rodinami majú vinu obe sporové strany a podľa názoru súdu majú rovnaký podiel aj na vzniku tohto sporu, a preto by považoval za nespravodlivé, aby vzniknuté trovy znášal výlučne žalobca.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadli obe sporové strany, teda žalobca v celom rozsahu a vo výroku o náhrade trov konania žalovaní 1/, 2/.

4. Žalobca, ktorý napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (odvolacie dôvody podľa a ). K odôvodneniu rozsudku k odseku 43 poukazuje na to, že žalovaní v konaní predložili spolu 14 obrazových záznamov. Z niekoľkých z nich je zrejmé, že tieto neboli zhotovené inštalovaným kamerovým systémom a vôbec nie na účely ochrany majetku žalovaných. Za vyslovene účelový označil záznam č. 1 zhotovený prenosnou kamerou. Rovnako záznam č. 3 je vyslovene účelový na zachytenie žalobcu, tiež je zhotovený prenosnou kamerou zapnutou na 36 sekúnd. Po prejazde žalobcu na traktore je kamera odstránená a vypnutá. Z prenosnej kamery je zhotovený aj záznam č. 14, táto nezaberá žiadny majetok a opätovne len zachytáva prejazd žalobcu okolo domu žalovaných. Okrem žalobcu tieto záznamy zaberajú aj priestory na verejnej miestnej komunikácii a nemajú nič spoločné s ochranou majetku žalovaných. Tieto záznamy prezrel súd spolu so stranami sporu, dokazovanie bolo vykonané a súd pri pozornom prezretí nemohol konštatovať, že ide o záznam z kamerového systému, najmä, keď žalobca na túto skutočnosť upozorňoval už počas konania. Súd preto nemohol prijať záver, že všetky kamerové záznamy boli vyhotovované v rámci zákonnej licencie, tak ako konštatuje v odseku 44, ani to, že bolo monitorované bezprostredné okolie rodinného domu, keďže to nevyplýva z vykonaného dokazovania. Na záznamoch je zaberané okolie príliš rozsiahle, kamera zaznamenáva väčšiu časť okolia domu ako samotný majetok, ktorý mali žalovaní údajne záujem chrániť. Pokiaľ súd v odseku 45 prijíma záver, že žalovaní využívali obrazové záznamy na to, aby ich predložili súdu a orgánom činným v trestnom konaní, je zrejmé, že žalovaní tieto záznamy využívali nezákonne a vyhotovili ich nezákonným spôsobom. Súd priložil viacero priestupkových spisov, v ktorých žalobca vystupoval ako obvinený z priestupku na základe podaní podávaných žalovanými, najmä žalovanou 1/. Bolo teda zrejmé, že žalovaná 1/ opakovane oznamovala Okresnému súdu Brezno, že žalobca porušuje povinnosť riadne sa správať počas trvania podmienečného odkladu výkonu trestu. Žalobca považuje za zrejmé, že žalovaní sa snažili o to, aby žalobcovi bol zmenený uložený podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný, a to bolo aj účelom vyhotovovania obrazových záznamov a ich predkladanie orgánom polície a súdu. Za podstatné považuje aj to, že v žiadnom priestupkovom konaní žalobca nebol uznaný za vinného zo spáchania priestupku. Poukazuje to však aj na skutočnosť, že konanie žalovaných nebolo v súlade so zákonom. Podávali neopodstatnené podnety na orgány polície a na súd v snahe poškodiť žalobcovi. Bolo by namieste, aby sa za toto správanie aspoň ospravedlnili. Z týchto skutočností je zrejmé nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Na doplnenie poukázal na to, že aj v deň vyhlásenia rozsudku v tejto veci podali žalovaní na neho nové trestné oznámenie, v súvislosti s ktorým bol vzatý do cely predbežného zaistenia, v ktorej strávil celý víkend. Aj toto bolo vyhodnotené ako neopodstatnené a prinieslo mu ďalšie nepríjemnosti. Konanie žalovaných spôsobilo žalobcovi viaceré osobné príkoria, opakovane sa musel zúčastňovať vyšetrovacích úkonov, prípadne priestupkových konaní, na čo si vždy musel čerpať dovolenku. Pokiaľ ide o navrhovaný text ospravedlnenia v petite žaloby, nesúhlasí s názorom, že bol formulovaný všeobecne, podľa žalobcu bol formulovaný pomerne jednoznačne. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe bude vyhovené a žalovaní budú zaviazaní na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti výroku rozsudku o trovách konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/. Nesúhlasia s aplikáciou ust. , výnimočnosť tejto aplikácie musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Žalovaní vyjadrili názor, že podanie žaloby bolo nedôvodné a založené na konfabulovanom vnímaní žalobcu. Nebol preukázaný zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Podľa presvedčenia žalovaných bola žaloba podaná z dôvodu, že žalobca nedokáže uniesť skutočnosť, že bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného prenasledovania, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami a že bol za to aj právoplatne odsúdený. Žalovaní, najmä žalovaná 1/, mala dôvod obávať sa správania žalobcu voči nej počas skúšobnej doby. Mali preto opodstatnenú potrebu zabezpečiť seba, svoju rodinu a svoj majetok voči akémukoľvek ohrozeniu zo strany žalobcu.

Z toho dôvodu konanie žalovaných nemožno považovať za podiel či vinu na vzniku sporu o ochranu osobnosti. Žalovaní zotrvávajú na tvrdení, že iniciátorom akýchkoľvek nepríjemných a konfliktných situácií je výlučne žalobca. Vždy sa mu snažili v maximálnej možnej miere vyhýbať, žalobca sa však napriek tomu neustále objavuje v ich blízkosti, sleduje ich, používa posmešné, vulgárne, provokačné a agresívne gestá. Každá prípadná reakcia žalovaných na takéto správanie žalobcu je nevyhnutnou obranou žalovaných a toto nemožno považovať za príčinu vzniku sporu o ochranu osobnosti žalobcu. Práve vzhľadom na odsúdenie žalobcu na uloženú skúšobnú dobu mali žalovaní právo upovedomiť probačného a mediačného úradníka o nevhodnom správaní žalobcu, taktiež boli poučení orgánmi činnými v trestnom konaní o možnostiach zabezpečenia dôkazných prostriedkov, ako aj o možnosti podať trestné oznámenie, prípadne oznámenie o priestupku. Žalovaní upozornili na skutočnosť, že bezprostredne po rozhodnutí súdu opätovne žalobca atakoval žalovaných nevhodným vulgárnym správaním, vulgárne napadol aj matku žalovaného 2/, ktorá sa rozhodla podať na neho oznámenie policajným orgánom. Vytýkajú súdu, že im neumožnil vyjadriť sa k využitiu ust. pre rozhodnutie o náhrade trov konania, v opačnom prípade by jednoznačne vyjadrili svoje stanovisko. Takýto postup však v konaní absentoval a žalovaným nebola daná možnosť, aby sa k tomuto vyjadrili. Navrhujú zmeniť rozhodnutie o trovách konania tak, že žalovaným 1/, 2/ bude priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že vzhľadom na ním podané odvolanie vo veci samej sa môže vyjadriť len hypoteticky, teda, pokiaľ by odvolací súd prvý výrok napadnutého rozsudku potvrdil a zaoberal by sa rozhodovaním o náhrade trov konania. Za takej situácie považuje rozhodnutie súdu o trovách konania za vecne správne, keď súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzájomný vzťah sporových strán, ich vzájomné správanie a príčiny, ktoré viedli k podaniu žaloby na súd. Vyvodil jednoznačne správny záver, že žalobca podaním na súd len reagoval obranou proti tomu, že žalovaní sa snažili dosiahnuť premeny podmienečného trestu na nepodmienečný. Z jeho strany išlo len o obranu, a to obranu zákonnú. Pokiaľ súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú pre to, že žalovaní síce nezákonne zhotovovali obrazové záznamy žalobcu, tie však iným osobám nezverejňovali, a teda intenzita zásahu je natoľko nízka, že nemôže požívať súdnu ochranu, je na druhej strane dôvodné a správne rozhodnutie o trovách konania tak, že žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Poukázali na svoj odvolací návrh podľa svojho odvolania, v ktorom sa domáhali zmeny rozsudku a priznania trov v celom rozsahu.

7. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu s dôvodmi odvolania nesúhlasia, stotožňujú sa s názorom súdu a dôvodmi rozhodnutia čo do výroku I. rozsudku. Podľa žalovaných žalobca v súdnom konaní nepredložil, ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v žalobe. Uplatnené právo odôvodňoval výlučne z dôkazných prostriedkov, ktoré predložili v súdnom konaní na svoju obranu žalovaní 1/ a 2/, z ktorých však porušenie uplatneného práva žalobcu nevyplýva. Žalobcom uvádzané dôvody odvolania nie sú pravdivými tvrdeniami, naviac z pohľadu opodstatnenosti uplatneného práva je skutočnosť, či boli kamerové záznamy vyhotovené statickou alebo pohyblivou kamerou, sú právne irelevantné. V konaní bolo preukázané dostatočné označenie objektu monitorovaného kamerovým systémom a tiež aj dôvody zabezpečenia obydlia žalovaných. Žalobca napriek rozsudkom uloženému zákazu kontaktovať žalovanú 1/ akoukoľvek formou, neustále a bez zjavného dôvodu obchádza viackrát denne obydlie žalovaných, pozoruje ich, sleduje a správa sa vulgárne voči žalovaným a im blízkym osobám a je osobou, ktorá vyvoláva napätie, konfliktné situácie a zámerne žalovaných provokuje. Nemožno vylúčiť, že aj napriek uloženému trestu si opätovne nezadovážil strelné zbrane a pištoľové náboje. Preto vzniká dôvodná obava žalovaných o svoje zdravie, rodinu a majetok. Záznamy z monitorovania kamerovým systémom však žiadnym spôsobom nepoužívajú, nevyužívajú, nezverejňujú, ani nerozširujú. Žalovaní nemajú záujem, aby bol žalobcovi zmenený podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný. Vždy sa snažili v maximálnej možnej miere žalobcovi vyhýbať. On sa však neustále objavuje v ich blízkosti, sleduje ich, používa posmešné, vulgárne, provokačné a agresívne gestá. Prípadná každá reakcia žalovaných na toto správanie je iba nevyhnutnou obranou žalovaných. Preto nepovažujú trestné či priestupkové konania, ktoré prípadne skončili ich zastavením, za dôvod pre podanie žaloby na ochranu osobnosti. Práve vzhľadom na odsúdenie žalobcu a uloženú skúšobnú dobu mali právo upovedomiť probačného a mediačného úradníka o nevhodnom správaní žalobcu a boli tiež poučení orgánmi činnými v trestnom konaní o možnostiach zabezpečiť si dôkazné prostriedky, podať trestné oznámenie, prípadne oznámenie o priestupku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaní podávali neopodstatnené podnety na orgány polície a na súd, opomenul uviesť, že sám opakovane podal niekoľko trestných oznámení tak na žalovanú

1/, ako aj na žalovaného 2/, kde tieto konania skončili ich zastavením a spôsobovali žalovaným ďalšie nepríjemnosti a komplikácie pri starostlivosti o ich tri maloleté deti a pri nerušenom výkone ich podnikateľskej činnosti. Upozornili súd, že aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca opätovne atakoval žalovaných nevhodným vulgárnym správaním, okrem toho napadol aj matku žalovaného 2/, ktorá sa rozhodla podať na neho oznámenie policajnému orgánu. Žalovaní podali dňa 19. 10. 2018 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania, ktoré bolo na kriminálnej polícii v Brezne zaevidované a nie je pravdou, že by bolo vyhodnotené ako neopodstatnené. V súčasnosti je v štádiu vyšetrovania a znaleckého dokazovania, žalobca je stíhaný na slobode. Zo všetkých týchto skutočností majú žalovaní za to, že nárok žalobcu je neopodstatnený, založený na konfabulovanom vnímaní žalobcu. Rozsudok vo výroku, ktorým žalobu zamietol, považujú za správny a navrhujú jeho potvrdenie. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, odkazujú na svoje odvolanie v tejto časti rozhodnutia.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaných s ich tvrdeniami vyjadril nesúhlas. Za nie pravdivé označil ich tvrdenie, že by objekt rodičov žalovaného 2/ bol jasne a zreteľne označený ako objekt monitorovaný kamerovým systémom. Túto skutočnosť žalovaní v konaní dostatočne nepreukázali. Zjavne to nemohlo byť urobené pred inštaláciou kamerového systému, kamerové záznamy prenosnou kamerou boli však zhotovené skôr. Rovnako žalovaní nepreukázali dôvody monitorovania svojho objektu. Zo záznamov je zjavné, že nemonitorovali výhradne svoj majetok, vo veľkej miere monitorovali verejné priestranstvá v okolí ich obydlia. Je zjavné, že záznamy upravovali spomalením a priblížením záberov. Toto však už nie je v súlade ani so zákonnou licenciou zhotovenia záznamu osoby monitorovacím kamerovým systémom. Z predložených viacerých kamerových záznamov nie je zrejmé, že by sa žalobca voči ním dopúšťal konania nezlučiteľného so zákonom alebo s dobrými mravmi. Aj keď na dvoch alebo troch záznamoch je zreteľné, že žalobca pri prechode na motorovom vozidle obrátil hlavu a pozeral do dvora žalovaných, na žiadnom zábere nevidno provokačné alebo vulgárne gesto. Žalovaní tak len opakovane tvrdia, že by sa žalobca k nim mal chovať nekorektne, provokačne a vulgárne. Za nepravdivú označil aj situáciu opisovanú žalovanými v dňoch 15. 10. až 16. 10. 2018. Za nelogické označil, že by sa 15. 10. 2018 dopustil voči žalovaným protiprávneho konania, keď mu mala dňa 25. 10. 2018 uplynúť podmienka za predchádzajúce podmienečné odsúdenie. Podaním oznámenia v uvedených dňoch práve preukázali žalovaní svoj zámer dosiahnuť zmenu podmienečného trestu na nepodmienečný. Pokiaľ samotní žalovaní uvádzajú, aké príkoria im mal spôsobovať podávaním rôznych oznámení žalobca, tým rovnako preukázali, aké príkoria spôsobovali žalovaní 1/, 2/ žalobcovi. Žalobca si pri výsluchoch na polícii a na okresnom úrade vyčerpal celú dovolenku na zotavenie, voľný čas nemohol tráviť s rodinou, ale míňal ho na návštevu orgánov, ktoré riešili jeho údajné protiprávne konanie voči žalovaným. Aj žalobcovi a jeho rodine bolo spôsobené príkorie spočívajúce v nemožnosti tráviť spolu voľný čas.

9. Vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných proti výroku o trovách konania tvrdenia žalobcu vo vyjadrení označujú za nepravdivé, založené na subjektívnom vnímaní žalobcu. Nie je pravdou, že by súd v konaní dospel k záveru, že by sa žalovaní snažili dosiahnuť zmenu podmienečného trestu na trest nepodmienečný alebo že by súd konštatoval, že ide o zákonnú obranu žalobcu. Nepravdivým je tiež tvrdenie, že by súd vyhodnotil zhotovovanie obrazových záznamov žalovanými za nezákonné. Žalovaní odkazujú na svoje vyjadrenia týkajúce sa náhrady trov konania konkretizované v odvolaní. K ďalším tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú vyhotovovania obrazových záznamov a podávania podnetov a oznámení na súd, probačnému a mediačnému úradníkovi a orgánom polície a ktoré už boli obsiahnuté aj v odvolaní žalobcu proti rozsudku, poukazujú žalovaní na obsah svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil a vo výroku II. zmenil tak, že žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a rovnako aj odvolacieho konania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario; rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny a správne odôvodnený s poukazom na ust. , potvrdil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvodov odvolania dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je potrebné dopĺňať ani opakovať dokazovanie, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie; odvolací súd pri rozhodovaní bol teda viazaný skutkovým stavom tak, ako tento zistil súd

prvej inštancie ( ). Ako je zistené z obsahu spisu, sporové strany žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhovali.

12. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne procesné pochybenia; pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu a jeho právne posúdenie, odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie za správne a zákonné, v zmysle ust. si závery súdu prvej inštancie osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Naviac odvolací súd uvádza:

13. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým je ochrana osobnosti, konkrétne právo, ktorým sa žalobca domáhal, aby žalovaní upustili od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba), ako aj práva na primerané zadosťučinenie formou písomného ospravedlnenia (satisfakčná žaloba), na to, aby vôbec došlo k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby (v tomto prípade tvrdeným nedovoleným vyhotovovaním obrazových kamerových záznamov žalobcu) musia byť splnené základné predpoklady, a to existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, musí ísť o neoprávnený zásah a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmito predpokladmi. V súdenom prípade týmto neoprávneným zásahom malo byť vyhotovovanie obrazových kamerových záznamov žalobcu bez jeho súhlasu žalovanou stranou, ktorú skutočnosť ani žalovaní 1/, 2/ nepopreli. Tvrdili, že k vyhotoveniu týchto záznamov došlo za účelom ochrany seba a tiež svojho majetku (namontovaním kamerového systému na svojom obydlí), čo zdôvodňovali bližšie konkretizovaným neprimeraným a nevhodným správaním sa žalobcu k žalovanej 1/, tiež žalovanému 2/ a k jeho matke, a to v súvislosti s predchádzajúcim konaním žalobcu voči žalovanej 1/, za ktorý bol aj podmienečne odsúdený.

14. Odvolací súd okrem dôvodov, ktoré uviedol ako dôvody pre zamietnutie žaloby súd prvej inštancie, zdôrazňuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že by vyhotovením uvedených obrazových záznamov došlo alebo objektívne mohlo dôjsť k porušeniu alebo ohrozeniu jeho osobnosti alebo osobnostných práv tak, ako to predpokladá ust. . Aj keď zo znenia ust. vyplýva, že „obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením“ a v konaní bolo preukázané, že žalovaní takýto záznam zhotovili, a to bez privolenia žalobcu, pre úspech žaloby podľa ust. nemôže postačiť formalistické zotrvanie na princípe neprípustnosti zhotovenia takýchto obrazových záznamov bez vyhodnotenia všetkých relevantných okolností a súvislostí. Správne súd prvej inštancie prihliadol na dôvody, pre ktoré žalovaní uvedené záznamy vyhotovili, pretože uvedené záznamy slúžili v podstate na ochranu najmä žalovanej 1/, voči ktorej sa žalobca v predchádzajúcom období dopustil prečinu nebezpečného prenasledovania, za čo bol aj uznaný za vinného a odsúdený. Za takejto situácie uvedený zásah do osobnostného práva žalobcu, ktorý mal byť spôsobený nedovoleným vyhotovením obrazových kamerových záznamov, je ospravedlniteľný záujmom najmä žalovanej 1/ a súd prvej inštancie podporne v tejto súvislosti poukázal aj na ust. , v zmysle ktorého v prípade hrozby neoprávneného zásahu do práva bezprostredne môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. To uvádza odvolací súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a okolnosti danej veci, keď žalovaná 1/, ktorá sa cítila ohrozená správaním sa žalobcu, bola poučená zo strany orgánov činných v trestnom konaní o nutnosti zabezpečiť si dôkazné prostriedky na svoje tvrdenia.

15. Odvolací súd teda uzatvára, že v prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie neoprávneného zásahu do svojej osobnosti zo strany žalovaných 1/, 2/ tým, že vyhotovili obrazové kamerové záznamy, na ktorých je identifikovateľný žalobca, ktorý prechádzal okolo ich domu osobným motorovým vozidlom, prípadne na traktore. Tvrdený zásah nebol v tomto prípade objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi nejakú ujmu, ktorá by spočívala v porušení alebo ohrození jeho osobnosti (či už jeho fyzickej alebo morálnej nedotknuteľnosti). Naviac nie je zrejmé, že by takéto konanie žalovaných pretrvávalo, ani z toho dôvodu nemôže byť uvedená žaloba o upustenie od neoprávneného zásahu dôvodná. Vzhľadom na takýto záver potom nemôže obstáť ani druhá časť žaloby, ktorou sa žalobca domáha formou písomného ospravedlnenia satisfakcie voči tvrdenému (ale nepreukázanému) porušeniu jeho osobnostného práva.

16. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných voči výroku o trovách konania, odvolací súd považuje rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie s poukazom na ust. §257 úspešným žalovaným nepriznal právo na náhradu trov konania, za správne a spravodlivé, keď dospel k záveru, že obe sporové strany majú svoj podiel

na vzniku sporu, nakoľko z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca podal žalobu reagujúc na ich správanie, a že všetky tieto konflikty majú svoj zárodok v predchádzajúcich udalostiach, a obe sporové strany tieto riešia trestnými oznámeniami. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v tomto prípade dospel k záveru, že všetky tieto skutočnosti možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej sporovej strane, možno s takýmto rozhodnutím a jeho odôvodnením súhlasiť, keďže takéto rozhodnutie možno zároveň považovať aj za spravodlivé, čo je základnou zásadou a prioritou súdneho rozhodnutia.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že žiadnej sporovej strane nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, vychádzajúc z toho, že obe sporové strany napadli odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie a ani jedna strana nebola v konaní úspešná.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).