Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: Asseco Central Europe, a.s., Trenčianska 56/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 760 419, právne zastúpenému STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, proti žalovanému: GOHR, s.r.o., Železničná 9, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 459 763, právne zastúpenému JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42246237, o zaplatenie 124.502,90 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -210 z 1.marca 2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 124.502,90 eur a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol nasledovné: 2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkový vzťah vyplývajúci z Dohody o ručení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.11.2011 na základe ktorej sa žalovaný, ako ručiteľ spoločnosti J.-Z., L..C..I.. L. L. M. XX/XXXX, XXX XX L. Ľ., K.: XX XXX XXX zaviazal, že v prípade, ak dlžník neuhradí pohľadávky Žalovaného, ktoré mu vznikli na základe zmlúv uvedených v žalobe (t.j. Zmluvy o dielo, Zmluvy o poskytnutí licencie a Zmluvy o poskytovaní služieb údržby a podpory) splní za dlžníka uvedené pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že dňa 21.06.2014 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o povolení reštrukturalizácie dlžníka vydané dňa 16.06.2014 Okresným súdom Prešov, pod sp. zn. , prihlásil si žalobca uvedenú pohľadávku do reštrukturalizácie prihláškou zo dňa 18.07.2014. Na základe reštrukturalizačného plánu však bude žalobcovi dlžníkom uhradená iba suma vo výške 2.038,40 Eur. Žalobca preto v zmysle bodu 3.1 v spojení s bodom 3.2 Dohody o ručení a v spojení s o konkurze a reštrukturalizácii vyzval výzvou zo dňa 11.03.2015 Žalovaného na úhradu sumy 124.502,90 Eur (slovom: jednostodvadsaťštyritisíc päťstodva eur deväťdesiat centov). Výzva bola žalovanému doručená dňa 12.03.2015. Žalovaný v žalobcom stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný v konaní namietal, že nepodpísal dohodu o ručení, čo však bolo vyvrátené skutočnosťou, že samotná dohoda o ručení tvorila prílohu notárskej zápisnice pripojenej k žalobe ako aj z vyjadrení žalovaného v iných konaniach, kde naopak tvrdil, že Dohodu o ručení podpísal. Bolo tak preukázané, že tvrdenie žalovaného bolo zjavne účelové. Následne, na pojednávaní dňa 30.01.2017 žalovaný tvrdil, že podľa jeho názoru sú Zmluva o dielo a Zmluva o poskytnutí licencie neplatné z dôvodu formálnych nedostatkov podpisu

- konkrétne neuvedením mena podpisujúceho, resp. chybnou pečiatkou. S uvedeným taktiež nie je

možné súhlasiť nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v rozsudku sp. zn. , že samotná skutočnosť, že ručiteľská listina je za ručiteľa nečitateľne podpísaná bez uvedenia mien a funkcií podpisujúcich, čo nezodpovedá zapísanému spôsobu v obchodnom registri, podľa ktorého sa podpisovanie vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti a funkcie v spoločnosti podpisujúci pripoja svoj podpis, bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť ručiteľskej listiny. Žalovaný ďalej namietal, že došlo k premlčaniu uplatňovaného nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že k uznaniu záväzku došlo dňa 09.11.2011 a k splatnosti prvej z faktúr nezahrnutých do uznania záväzku došlo dňa 03.10. 2011 a zároveň žaloba bola na súd podaná dňa 25.03.2015, nemohlo dôjsť k uplynutiu štvorročnej premlčacej lehoty, a teda námietka žalovaného je v tomto smere bezpredmetná. Žalovaný taktiež namietal, že vzhľadom, že simultánne dochádza k uplatneniu si nároku zo zmenky, ktorou bol zabezpečený záväzok žalovaného ako ručiteľa v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu a dochádza tiež k litispendencii, a preto je konanie neprípustné. Vzhľadom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom uznesení vydanom pod sp. zn. uviedol, že: „namietanú prekážku litispendencie súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože ide o dva rozdielne nároky a to nárok zo Zmluvy o úveru a nárok zo zmenky.“. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o identické konania, a teda nie je daný dôvod na prerušenie alebo zastavenie konania. Ďalšia námietka žalovaného v konaní smerovala voči dohodnutej výške úroku z omeškania v sadzbe 14% ročne, pričom žalovaný tvrdil, že ide o výšku neprimeranú. Nakoľko v , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia, súd považuje dojednaný úrok z omeškania za primeraný a bežný v obchodnej praxi.

3. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , , , , .

4. Nárok žalobcu považoval súd prvej inštancie za dôvodný, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“).

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, vznesenú žalovaným, podaním zo 4.11.2016. Žalobca totižto uplatňuje úrok odo dňa 25.3.2015 do dňa úhrady istiny a keďže žaloba bola podaná 25.3.2015, úrok z omeškania je premlčaný za obdobie od splatnosti jednotlivých faktúr do 7.4.2011. Namietal tiež, že priznanie úroku z omeškania je nevykonateľné, keďže vo vzťahu k tomuto nároku už existuje exekučný titul v podobe notárskej zápisnice, preto žalobca mohol pristúpiť k výkonu rozhodnutia. Mal za to, že s touto námietkou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Poukazom na ustanovenie § 61b ods. 3 Exekučného poriadku odvolateľ vyslovil názor, že pokiaľ exekučný titul v zmysle notárskej zápisnice N 232/2011 nadobudol vykonateľnosť dňa 2.11.2011 a do troch rokov od tohto dátumu nebol podaný návrh na exekúciu, tak zaniklo právo na vymožiteľnosť príslušenstva pohľadávok. Zmeškanie tejto prekluzívnej lehoty nemôže byť nahradené rozsudkom súdu, pretože tak vzniká nový exekučný titul namiesto pôvodného exekučného titulu, ktorý už zanikol. Súd prvej inštancie tak nemohol priznať povinnosť platiť príslušenstvo pohľadávok splatných do 2.11.2014. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu, že predmetný nárok nemá žiadnu súvislosť s nárokom uplatňovaným v konaní o zaplatenie zmenky vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod č. . Vypísanie blankozmenky totižto presne kopírovalo pohľadávku uplatnenú v predmetnom spore, preto žalobca uplatňuje rovnaký nárok v žalobe vedenej na Okresnom súde Bratislava V ako aj v predmetnom konaní. Pokiaľ by tak bol žalobcovi priznaný nárok aj v konaní , tak žalobca by sa bezdôvodne obohatil, keďže by získal dvojnásobok toho, čo mu reálne patrí. Trval tak na námietke spočívajúcej v prekážke litispendencie. Priznaný úrok z omeškania vo výške 14 % p.a. považoval žalovaný za rozporný s poctivým obchodným stykom, keďže zákonný úrok z omeškania sa od roku 2010 do roku 2013 pohyboval v rozmedzí od 9 % do 8,75 %. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 11.4.2017. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa vyčerpávajúco vyporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalovaným v priebehu konania, tento

správne vyhodnotil skutkový stav a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. Poukazom na notársku zápisnicu N 2321/2011, NZ 43818/2011 zdôraznil, že podpisom notárskej zápisnice a dohody o ručení, ktorá tvorí prílohu notárskej zápisnice, teda dňom 9.11.201 začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba, ktorá by márne uplynula najskôr 9.11.2015. Žalobca však uplatnil svoj nárok vyplývajúci z uznaného dlhu dňa 25.3.2015, preto premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu neuplynula márne. Taktiež nemohlo dôjsť k premlčaniu záväzkov nezahrnutých do uznania záväzku obsiahnutého v notárskej zápisnici, keďže splatnosť prvej z faktúr, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok nastala 3.10.2011. Námietka premlčania vznesená žalovaný je tak bezpredmetná. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku žalobca zdôraznil, že predmetom tohto sporu je určenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorý nárok žalobca odvodzuje od uzatvorenia zmluvy o poskytnutie licencie k softvéru a jeho údržby, zmluvy o dielo a zmluvy o poskytovaní služieb údržby a podpory, ktorý záväzok žalovaný uznal notárskou zápisnicou a prevzal na seba ručiteľský záväzok. V prípade úspechu žalobcu je exekučným titulom právoplatný a vykonateľný rozsudok, na základe ktorého bude žalobca oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Nejde teda o vykonávacie konanie v zmysle exekučného poriadku, na ktoré by sa vzťahovala limitácia vymáhateľnosti v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 30.3.2017. Poukázal zároveň na to, že žiaden právny predpis neznemožňuje veriteľovi pohľadávky uplatniť svoj nárok vyplývajúci z notárskej zápisnice súdnou cestou. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že nárok uplatnený zo zmenky v konaní pred Okresným súdom Bratislava V je identický s nárokom uplatňovaným v predmetnom spore. Vzťah založený vystavením zmenky nie je identický so záväzkovým vzťahom vzniknutým s uzatvorených zmlúv, prípadne uznania záväzku napriek skutočnosti, že zmenka ako listinný cenný papier zabezpečuje jeho plnenie. Vo vzťahu k namietanej výške úroku poukázal žalobca na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého výška úroku z omeškania pri časti uplatneného nároku bola stanovená dohodou zmluvných strán a pri časti nároku vyplývajúceho zo záväzkov neobsiahnutých v uznaní, boli úroky vyčíslené v súlade s , teda v tejto časti bol uplatnený zákonný úrok z omeškania. Dohodnutá výška úrokov v žiadnom prípade neodporuje poctivému obchodnému styku. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. K vyjadreniu žalobcu predložil svoje stanovisko žalovaný podaním z 18.8.2017. Poukázal na znenie čl. V uznania záväzku a čl. II dohody o ručení v spojitosti s ustanovením , v zmysle ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Zdôraznil, že autorom textu všetkých dokumentov bol práve veriteľ, teda žalobca. V súvislosti s týmito zneniami vyslovil názor, že jedine pohľadávky s dátumom splatnosti faktúr od 7.4.2011 nie sú premlčané, avšak ostatné staršie pohľadávky, na základe jasnej textácie predmetných dokumentov premlčané súd. Zdôraznil, že predmetné uznanie záväzku obsahuje len 7 faktúr so splatnosťou po 25.3.2011 v súhrnnej výške 6.882,- eur, pričom ostatné záväzky sú z titulu formulácie uznania záväzku žalobcom, kedy sa pre omeškanie žalovaného obnovila ich pôvodná splatnosť, jednoznačne premlčané. Námietku premlčania preto považoval žalovaný naďalej za dôvodnú.

9. Žalovaný v konaní žalobcu vzhliadol nepoctivý obchodný styk, ba až šikanózne konanie, pokiaľ tento predmetným rozhodnutím nadobudol tretí právny titul (ručenie, zmenka, notárska zápisnica), na základe ktorého môže exekvovať totožné plnenie. Vyslovil presvedčenie, že ak žalobca premrhal možnosti uspokojenia svojej pohľadávky a teraz hľadá posledné možnosti odstránenia negatíva svojej pasivity, tak súd nie je povolaný k tomu, aby nedbalosť žalobcu svojím rozhodnutím ospravedlnil, nakoľko takýmto spôsobom by bola porušená rovnoprávnosť účastníkov konania a jednému by bola poskytnutá nepomerne vyššia miera ochrany ako druhému.

10. K namietanej litispendencii žalovaný poukázal na to, že žalobca odmieta súdu poskytnúť skutkové tvrdenia nevyhnutné pre odvolacie konanie z dôvodu, že zrejme mieni vymôcť pohľadávku z oboch titulov a odhalením spôsobu vyplnenia blankozmenky by sa dostal do rizika, že mu toto umožnené nebude, a teda nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku duplicitne. Zotrval na svojom odvolaní v celom rozsahu.

11. V duplike žalobcu z 13.11.2018 tento poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu. K vyjadreniu žalovaného, že dojednanie straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky včas a riadne spôsobilo skoršie uplynutie premlčacej lehoty, žalobca uviedol, že zo strany žalovaného ide o spájanie dvoch nesúvisiacich ustanovení v snahe navodiť zdanie potreby výkladu ustanovenia

zmluvy o zosplatnení plnenia v prípade omeškania s úhradou dohodnutých splátok. Námietku vznesenú žalovaným považoval za bezpredmetnú, keďže dohoda o splátkovom kalendári nezmenila termíny splatnosti jednotlivých faktúr, z ktorých vznikol záväzok a rovnako k tomu nedošlo ani v dôsledku zosplatnenia záväzku, čo je formuláciou zosplatnenia výslovne deklarované. V súvislosti s touto námietkou poukázal žalobca opakovane na ustanovenie . Vyslovil názor, že momentom uznania záväzku zo strany dlžníka došlo k začiatku plynutia novej 4 ročnej premlčacej lehoty a dohoda o zosplatnení nijako neovplyvnila tento zákonný dôsledok uznania záväzku dlžníkom. Platí teda, že k 9.11.2011 v nadväznosti na ustanovenie záväzok dlžníka trval a v zmysle začala vo vzťahu k tomuto záväzku plynúť nová 4 ročná premlčacia doba. Nesúhlasil s názorom, že jeho postup voči žalovanému nesie znaky šikanózneho konania, keďže žalobca len využíva všetky jemu dostupné prostriedky za tým účelom, aby dosiahol splnenie svojej pohľadávky. Opakovane vznesenú námietku litispendencie považoval žalobca taktiež za nedôvodnú, čo podporil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 16CoZm/16/217. Opakovane navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

13. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalovaným v priebehu konania, ktoré námietky sú totožné s odvolacími námietkami. Naviac udáva, že pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania je rozhodujúci právny úkon žalovaného spočívajúci v uznaní záväzku v nadväznosti na ustanovenia .

14. Podľa ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

15. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nemá žiadnych pochybností, že dôsledkom uznania záväzku je začatie plynutia novej 4 ročnej premlčacej doby počítanej od momentu uznania, čomu korešponduje aj vyššie uvedené znenie daného ustanovenia. Preto výklad tohto právneho úkonu predložený žalovaným je bez právnej relevancie. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa litispendencie. Úvahu predloženú žalovaným považoval odvolací súd za výslovne teoretickú. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že akékoľvek duplicitné plnenie v prospech žalobcu by bolo vylúčené na základe námietky povinného v ktoromkoľvek exekučnom konaní. Obavy žalovaného v tomto smere sú preto nedôvodné.

16. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením , vrátane správneho výroku o trovách konania.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s§ 255 ods. 1, teda úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu týchto trov konania proti neúspešnému žalovanému.

18. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).