Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23Ek-327-2020.pdf
PDF · 87.61 KB
No categories available
23Ek/327/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúp.: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C., E. F. G., o vymoženie pohľadávky vo výške 771,19 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 400EX 277/20 u súdneho exekútora JUDr. Pauly Miššíkovej so sídlom exekútorského úradu v H., I. J. D. XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/327/2020 zo dňa 1. augusta 2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/327/2020 zo dňa 1. augusta 2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.08.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/327/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.02.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 771,19 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 00925/19 zo dňa 9.8.2019, vykonateľného dňa 3.12.2019 (ďalej len „exekučný titul“). V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu súd zistil, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.05.2020. Dňa 07.09.2022 povinný podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý adresoval Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného súdu. Vzhľadom k tomu, že návrh na zastavenie exekúcie je v zmysle § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) potrebné zaslať súdnemu exekútorovi, dňa 16.11.2022 bol povinným podaný návrh preposlaný zo strany súdu poverenému súdnemu exekútorovi na ďalší postup. Nakoľko však bolo Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 07.05.2020 (t.j. o viac než 2 roky skôr), predmetný návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, preto podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku tento návrh nemal odkladný účinok na výkon exekúcie.
2. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. 00925/19 zo dňa 9.8.2019 vydaný Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave je neplatný a nulitný exekučný titul a predmetná exekúcia sa musí zastaviť v celom rozsahu. Súdy v SR totiž zastavujú exekúcie, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodnutia odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávneným a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti tejto zmluvy) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Pri svojej argumentácii povinný sa povinný odvolával na niekoľko súdnych rozhodnutí tunajšieho súdu ako aj Krajských súdov SR
3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal súd preukázané, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie nemá voči povinnému odkladný účinok. To znamená, že exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Zároveň vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie bolo potrebné použiť koncentračnú zásadu. Uvedená zásada znamená, že povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a v prípade opätovne podaného návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný v zmysle koncentračnej zásady uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (v tomto prípade podanom po uplynutí doby cca dva a pol roka) musí povinný uplatniť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd na ňu neprihliadne. Napriek tejto skutočnosti vyšší súdny úradník v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaval súlad rozhodcovskej zmluvy (nie doložky, ako uviedol povinný) s ustanoveniami zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní už po doručení návrhu na vykonanie exekúcie, pričom výsledkom súdneho preskúmavania bolo vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Z tejto skutočnosti možno odvodiť, že nárok oprávneného voči povinnému vyhodnotil za súladný s právnymi predpismi, keď nezistil žiadne skutočnosti brániace výkonu exekúcie.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 04.08.2023 podal povinný sťažnosť, ktorá bola zaslaná poštou dňa 14.08.2023. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
5. V podanej sťažnosti povinný citoval viaceré rozhodnutia jednak exekučného súdu, ako aj všeobecných súdov SR s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým veciam a nesprávnemu rozhodnutiu, keď nepodrobil súdnej kontrole zmluvu v súlade s Ústavou SR a nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou SR, nezistil existenciu, či tu právo na vymoženie predmetnej pohľadávky je alebo nie je. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu. Súd musí prihliadnuť pri vydaní rozhodnutia na nevykonateľnosť exekučného titulu. Súd konal v rozpore s Ústavou SR a únijnym právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pričom súd má z úradnej povinnosti prihliadať na judikatúru Súdneho dvora EÚ a súdov SR. Na podporu svojich tvrdení dal do pozornosti viaceré súdne rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, na ktoré už poukazoval aj v podanom návrhu na zastavenie exekúcie.
6. Právny zástupca oprávneného sa k podanej sťažnosti povinného nevyjadril.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (%ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
15. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
16. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
18. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
19. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
21. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení, v dôsledku čoho podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí jeho rozhodnutie obsahovať ďalšie odôvodnenie. Nad rámec
koncentračnej zásady však pre lepšie pochopenie dôvodnosti vedenia exekúcie uvádza princípy, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti. V podrobnostiach pritom odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia tak, aby napadnuté uznesenie v spojením s uznesením o tejto sťažnosti dávalo ucelený pohľad na prejednávanú vec z pohľadu jednak samotného konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a jednak z pohľadu dôvodov pre ktoré súd vec rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti vydaných uznesení.
22. Sudca v prvom rade uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Návrh na zastavenie exekúcie totiž nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu.
23. Sudca ďalej pripomína, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedené spôsobilo tú skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok na výkon exekúcie. Súdny exekútor teda nemusí čakať kým sa rozhodne o tomto procesnom návrhu povinného, ale môže exekúciu – nútený výkon rozhodnutia vykonať takým spôsobom, aby došlo k uspokojeniu vymáhaného nároku. Keďže pri preskúmavaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že povinný v ňom neúčelne namieta len tie skutočnosti, ktoré sa týkajú okolností ešte z času nielen pred uplynutím 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ale dokonca z času pred vydaním exekučného titulu, a povinnému pritom nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky včas, z tohto dôvodu musí súd predložené argumenty vyhodnotiť ako bez právneho významu.
24. Spolu s vyššie uvedeným účinkom pri oneskorene podanom návrhu na zastavenie exekúcie musí sudca, rovnako aj predtým vyšší súdny úradník, pristúpiť k uplatneniu koncentračnej zásady podľa ustanovenia § 61k ods. 3 a ods. 4 v spojení s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd uvádza, že so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, s výnimkou skutočností, na ktoré musí prihliadnuť ex offo, skutočností, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a skutočností ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinný nepredložil žiadne nové dôkazy. Z tohto dôvodu vyšší súdny úradník správne postupoval, keď v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie použil koncentračnú zásadu. Na uvedenom stave sa nič nezmenilo ani v rámci sťažnostného konania.
25. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.
26. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
27. Preskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a dôvodmi uvedenými v sťažnosti dospel súd k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne. Sudca prvej inštancie podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 200 Exekučného poriadku preto sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 23Ek/327/2020 zo dňa 01.08.2023 ako nedôvodnú zamietol, keď sa stotožnil so záverom o tom, že exekúcia bola nariadená dôvodne a v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by muselo dôjsť k jej zastaveniu.
28. Nakoľko si oprávnený a povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o týchto nárokoch nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 16. februára 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa