Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-18-2019.pdf
PDF · 108.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-20C/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
X. súd E. II v právnej veci žalobcu : Z., s. r. o., so sídlom : X. 6, E., P.: XXXXXXXX, právne zast. A.. R. U., so sídlom : U. 5, E., P.: XXXXXXXXX, proti žalovanému : Z. E., P.: XXXXXXXX, so sídlom : Tr. K. XX/A, E., o zaplatenie XX XXX,XX eur s prísl., sudkyňou A.. N. E.
rozhodol:
T. je povinný zaplatiť žalobcovi istinu XX XXX,XX eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy X XXX,XX eur od XX. 6. XXXX do zaplatenia, 5% ročne zo sumy X XXX,XX eur od XX. 6. XXXX do zaplatenia a to všetko do X dní po právoplatnosti rozsudku. K. priznáva žalobcovi náhradu trov konania v miere XXX%.
odôvodnenie:
1. X. súdom C. C. ( v upomínacom konaní ) bola dňom 2. 4. XXXX postúpená tunajšiemu súdu predmetná právna vec ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 13, v spojení s § 15, ods. X L., nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14, ods. 3, zák. č. XXX/XXXX Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.
2. T. sa písomným žalobným návrhom, podaným X. súdu C. C. - (návrhom na vydanie platobného rozkazu ) domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny XX XXX,XX eur s prísl., ako aj náhrady trov konania z titulu vydania majetkového prospechu získaného bezdôvodným obohatením.
3. T. žalobu odôvodnil nasledovne : S. žalobcovia boli podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, ešte evidovaných ako parcela registra „ E „ č. XXXX o výmere XXXX m2, ktoré po zápise O. plánu č. XX/XXXX sa zmenili na parcelu registra „ C „, parc. č. XXXX/X - trávnatý trvalý porast o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc.č. XXXX/ X - zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere X m2, parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere XX m2, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. E. - T., vedeného E. úradom E., K. katastra E., z celkovej výmery X XXX mX a to vo veľkosti X a X/XX a X/XX z celku, t. j. X XXX,XX + X XXX,X + XXX,XX = X XXX,XX m2. T. nadobudol pohľadávku na základe T. o postúpení pohľadávok voči pôvodným vlastníčkam, ktoré postúpili pohľadávku titulom dlžného nájomného na postupníka podľa zmluvy.
4. T. uviedol, že tieto pozemky žalovaný užíva už od roku XXXX, kedy začal realizovať výsadbu verejnej zelene. R. skutočnosť vyplýva aj z citovaného LV, v ktorom je stanovený spôsob užívania pozemku a ďalej z listín Z. mesta E., z pozvánky zo dňa XX. 3. W., v ktorej žalovaný uviedol, že funkčné využitie parciel v zmysle platného W. plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie E. je pre ne definovaná funkcia verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu Z. E. - Z. územného systému ekologickej stability
schváleného V. č. 81X/XXXX MZ, je táto lokalita špecifikovaná ako Z. biocentrum regionálneho významu. T. niekoľkokrát vyzývali žalovaného k vysporiadaniu vzájomných vzťahov. H. listom, zo dňa XX. 6. XXXX, avšak bezúspešne.
5. T. právne zdôvodnil žalobu citáciou ust. §§ 123, XXX ods. 1, XXX OZ, čl. XX, ods. X W. K. republiky, tiež poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa XX. 1. XXXX a H. ÚS SR sp. zn. P. XXX/ XX a zdôraznil, že vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza verejné priestranstvo obce, môže od obce požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie, kým nebude na tento pozemok uzatvorená nájomná zmluva, zriadené vecné bremeno alebo nebude pozemok nadobudnutý naspäť do vlastníctva obce.
6. T. sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, získaného na úkor žalovaným a to za vyššie cit. parcely, zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. E. - T. a to z celkovej výmery X XXX m2, vo veľkosti X a X/XX z celku, t. j. X XXX,XX + XXX,X = X XXX,XX m2, náhradu, vo výške X,XXX eur ročne /XmX a to za obdobie od XX. 1. XXXX do XX. 1. XXXX a od XX. 1. XXXX do XX. 9. XXXX v celkovej výmere X XXX,XX m2, čo predstavuje sumu spolu XX XXX,XX eur ( X,XXX eur x X XXX,XX mX = X XXX,XX eur/rok + X,XXX x X XXX,XX mX = X XXX,XX eur ). R. suma predstavuje majetkový prospech získaný bezdôvodným obohatením sa žalovaného na úkor žalobcu za obdobie od XX. 1. XXXX do XX. 9. XXXX, celkovo za rok a pol XX XXX,XX eur. N. bezdôvodného obohatenia vyčíslil v zmysle T. posudku č. X/ XXXX znalca P.. Z. N., S.. Z.., zo dňa XX. 1. XXXX.
7. T. okrem už vyššie cit. znal. posudku, v ktorom sa tiež nachádza LV č. XXXXX, kat. úz. E. - T., predložil ďalšie listinné dôkazy : pôvodné LV č. XXXXX, T. o postúpení pohľadávok, pozvánku Z. mesta E., zo dňa XX. 3. XXXX, list, zo dňa XX. 6. XXXX, rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX, zo dňa XX. 1. XXXX, H..
8. X. súd C. C. v upomínacom konaní v súlade so žalobným návrhom vydal dňa XX. 2. XXXX S. rozkaz.
9. S. platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením. T. v odpore uviedol, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na W. plán hospodársko-sídelnej aglomerácie E., ktorá dané sporné územie definuje ako verejnú zeleň, slovo „ verejná „ v spojení so slovom zeleň, v legende nič nehovorí o vlastníckych vzťahoch, ani nie je cieľom územného plánu ich nejako obmedziť. L. je definovať funkčné využitie územia. Má to byť zeleň a má slúžiť verejnosti. T. územného plánu je zadefinovať, na čo je to - ktoré územie vhodné, pričom územný plán neurčuje vlastícke vzťahy, nestanovuje režim a nekonkretizuje spôsoby jeho využitia. W. plán nenariaďuje, ani neumožňuje verejnosti, aby žalované pozemky vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcu voľne užívala. Je len na nich, ako s pozemkami naloží. T. nepreukázal, že pozemky v jeho vlastníctve sú užívané verejnosťou. Z. územný sytém ekologickej stability nijako neobmedzuje žalobcu, keďže jeho podstatou je len zdokumentovanie a vyjadrenie ekologickej kvality skúmaných lokalít. H., že sa má daná lokalita využívať ako verejné priestranstvo a obdobne tak nie je uvedené ani v W. pláne hospodársko-sídelnej aglomerácie.
XX. T. v odpore namietal znalecký posudok, na základe ktorého žalobca vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia. H. s použitou dobou návratnosti, ktorú znalec stanovil v trvaní XX rokov. V zmysle platnej vyhlášky je možné stanoviť obdobie návratnosti v rozmedzí XX - XX rokov. M. návratnosti v trvaní XX rokov sa používa pre pozemky s vysokým výnosom v blízkom okolí centra. S. názoru žalovaného je možné uvažovať o návratnosti v danom prípade v trvaní XX nanajvýš XX rokov. T. predložil T. posudok č. X/XXXX, zo dňa XX. 9. XXXX, vypracovaný P. znalcov súdneho inžinierstva, družstvo D. 3, E. ( ďalej len „ P. „ ). R. posudkom bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností a nájmu. H. žalobu zamietnuť.
XX. T. sa k písomnému odporu vyjadril písomne dňa XX. 3. XXXX tak, že so stanoviskom žalovaného nesúhlasil. V., že žalovaný v úvode odporu uvádza, že dané pozemky sa nachádzajú v lokalite C. háj a umožňujú voľný vstup a prechod verejnosti ako verejné priestranstvo, keďže W. plán definuje danú loklitu ako verejnú zeleň, na druhej strane priznal, že pre dané územie je schválený W. plán hospodársko- sídelnej aglomerácie E., ktoré dané územie definuje ako „ verejná zeleň „. T. priznáva, že v zmysle Z. územného systému ekologickej stability je táto lokalita definovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu, avšak tento dokument žalobcu neobmedzuje. R. tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko v zmysle tohto dokumentu je žalobca obmedzený v predmete svojho vlastníctva. Ku znaleckému posudku, predloženého žalovaným, posudku, vypracovaného P. znalcov súdneho inžinierstva, družstvo, uviedol, že žalovaný si dal v roku XXXX vypracovať znalecký posudok znalcom
P.. F., ktorý podal S. č. XX/XXXX. T. P.. F. vypočítal N., stanovil cenu pozemku na XX,XX eur/mX a cenu nájmu X,XXX eur/m2. X. znalcovi P.. F., teda takmer po dvoch rokoch, stanovil P. cenu ešte o cca XX,XX eur nižšiu ( N. ) a cenu nájmu nižšiu o cca X,XX eur/m2. Q. medzi cenou N. stanovenou žalobcom predloženým znaleckým posudkom P.. Z. N. a cenou nájmu, stanoveným P. znalcov súdneho inžinierstva, družstvo, predloženým žalovaným je, pokiaľ sa týka N., rozdiel v cene XX,XX eur a v cene nájmu X,XX eur. T. poukázal na to, že podľa znaleckého posudku P. išli ceny nehnuteľností a cenu nájmov za nehnuteľnosti za necelé dva roky nižšie, resp. dole, pričom podľa N. úradu SR priemerné ceny nehnuteľností sa za posledný rok ( jún XXXX - jún XXXX ) zvýšili o XX,X% a ceny prenájmov o XX,X%. S. nevie, z čoho znalec P.. B. E., ktorá vypracovala znal. posudok inštitútu, vychádzala. T. P.. E. popiera oficiálne štatistiky. Z. namietal, že znalec P.. E. svoj znal. posudok oprela o stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie a nie porovnávacou metódou a hodnotu nehnuteľností výnosovou metódou, nakoľko podľa znalca to nie je možné v danom prípade objektívne stanoviť. T. P.. E. sa teda obmedzila iba na tú časť zákona, ktorá sa javila pre jej klienta výhodnejšia, pričom jej povinnosťou bolo vyžiadať si trhové ceny min. troch realitných kancelárií a zistiť si, v akých približných cenách sa pohybujú ceny nehnuteľností v danej lokalite. R. neurobila. T. si dal v roku XXXX vypracovať ponuky na predaj nehnuteľností a ceny troch realitných kancelárií sa pohybovali v rozmedzí XXX - XXX eur/m2. T. E. stanovila dĺžku nájmu na obdobie XX rokov, čo ale nezodpovedá pozemkom, ktoré sa nachádzajú takmer v centre mesta. M. XX rokov sa vzťahuje na poľnohospodárske pozemky a nie pozemky, ktoré majú charakter ostatných pozemkov. K. pozemky boli pôvodne určené na výstavbu rodinných/bytových domov/bytov, avšak žalovaný zmenil charakter týchto pozemkov na verejnú zeleň.
XX. T. ďalej uviedol, že žalovaný v roku XXXX vydal na uvedenú lokalitu územné rozhodnutie o umiestnení stavby a to športovo-rekreačných komplexov a budov za účelom podnikania a preto je zrejmé, že táto lokalita bola určená na výstavbu a bol zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností. S. konaním žalovaného, ktorý rozhodnutím mestského zastupiteľstva zmenil územný plán, v dôsledku ktorého sa táto lokalita stala verejnou zeleňou, de iure obmedzil žalobcu v jeho vlastníctve.
XX. T. v závere vyjadrenia poukázal na to, že samotný žalovaný prenajíma pozemky, ktoré sú verejnou zeleňou, za omnoho vyššie sumy, napr. na E. prenajímal pozemky za X,XX eur/m2. T., že územie C. háj sa nachádza vo vyhľadávanej lukratívnej lokalite, zastavanej rodinnými domami, kde sa X mX predáva za XXX eur.
XX. V poslednom rade žalobca poukázal na už právoplatné rozhodnutia X. súdu E. II sp. zn. XXC/XX/ XXXX, XXC/XX/XXXX, XXC/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, ako aj právoplatné platobné rozkazy, vydané X. súdom C. C. XXUp/XX/XXXX a XUp/XX/XXXX ( v obdobných právnych sporoch ).
XX. T. v duplike zo dňa 2. 5. XXXX reagoval najmä na stanovisko žalobcu ku znal. posudkom. R. žalobcu, že znal. posudok, ktorý predložil žalovaný, t. j. znal. posudok „ P. „ neobsahoval ponuky realitných kancelárií na predaj a že pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov použil metódu polohovej deferenciácie a nie porovnávaciu metódu uviedol : S. sa týka ponúk realitných kancelárií, že v samotných ponukách týchto kancelárií je uvedené, že v súčasnosti sú pozemky v W. pláne mesta E. určené ako verejná zeleň, ale len za predpokladu, že pozemky by boli určené na P., by sa cena mohla pohybovať v rozpätí XX - XXX eur/m2, resp. XXX - XXX eur/m2. T. to, že ponukami realitných kancelárií neboli ohodnotené pozemky v takom stave, ako to určuje W. plán mesta E.. S. sa týka porovnávacej metódy, znalec P.. N. nepostupoval správne, keď pri použití metódy polohovej diferenciácie prihliadol na predmetné ponuky realitných kancelárií. V., že tvrdenie žalobcu, že pred zmenou využitia územia v roku XXXX bola lokalita C. hája určená na výstavbu, nie je pravdivé. S. zmena funkčného využitia bola vykonaná v roku XXXX a netýkala sa územia, na ktorom sa nachádza sporný pozemok. R. po zmene územného plánu v roku XXXX, ako aj pred zmenou bola určená funkcia pozemku „ verejná zeleň „. T. tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že on obdobné pozemky prenajíma za vyššie ceny, keď argumentoval nájomnými zlmuvami týkajúcich sa územia E.. V závere opätovne zdôraznil, že prístup verejnosti na pozemky vo vlastníctve žalobcu je plne v žalobcových rukách. To, že územný plán definuje určité územie ako verejnú zeleň, neumožňuje verejnosti neobmedzené užívanie pozemkov v tejto lokalite. T. môže pozemky držať, užívať, požívať, scudziť. T. právny predpis nestanovuje, že obec je oprávnená určiť funkčné využitie územia ako verejnej zelene len v prípade, ak má k takémuto územiu užívacie právo. B. miestny územný systém ekologickej stability neukladá vlastníkom dotknutých pozemkov žiadne povinnosti, ani ich neobmedzuje. P. len o zdokumentovanie existujúceho stavu fauny
a flóry na konkrétnom území, ktorého účel je vymedzený v § 22, ods. X vyhl. Z. SR č. XX/XXXX Z. z. T. žalobu zamietnuť.
XX. K. sa oboznámil vyššie v odôvodnení tohto rozsudku cit. listinnými dôkazmi, súdnymi rozhodnutiami OS E. II, ktoré prejednávali obdobnú právnu vec a sú právoplatne skončené, tiež s obsahom spisu tun. súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX ( obdobná právna vec, týkajúca sa toho istého žalovaného a tej istej lokality ) a to najmä rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa XX. XX. XXXX a rozsudkom KS v E. sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX. 9. XXXX, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený a na základe vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver :
XX. Je potrebné uviesť, že vo vyššie cit. súdnych konaniach bolo predmetom sporu vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. E. - T., lokalita, nazývaná C. háj. V týchto konaniach bol žalovaný Z. E. zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia jednotlivým žalobcom, keďže v týchto konaniach bolo jednoznačne konštatované, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že žalovaný bez právneho dôvodu tieto nehnuteľnosti užíva, je daný. K. na tieto právne veci aplikovali ustanovenia §§ 1 ods. 1, 2, 4, zák. č. XX/XXXX Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. §§ 7, XX, zák. č. XXX/XX Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam.
XX. V tomto konaní poukazuje súd na právoplatne skončené konanie vedené na tun. súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom konaní bola námietka žalovaného o charaktere, resp. druhu predmetného pozemku v tejto lokalite vyriešená. S. súd v bode XX odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nevedel preukázať, či došlo, resp.nedošlo k uskutočneniu zámeru rozhodnutia Z. lesného a vodného hospodárstva SR, zo dňa XX. 1. XXXX, č. XXXX/XX-XXX/XXX K- L, s čím sa odvolací súd v potvrdzujúcom rozhodnujtí vysporiadal v bode XX odôvodnenia rozsudku a uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu. X. bolo rozhodnuté aj v konaniach, vedených na tun.súde pod sp. zn. XXC/XX/ XXXX, XXC/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, ktoré sú právoplatne skončené a v ktorých konaniach bolo konštatované právo vlastníkov pozemkov v lokalite C. háj na adekvátnu odplatu.
XX. K. pre podporu svojho rozhodnutia cituje rozhodnutia NS ČR, NS SR a W. súdu SR.
XX. NS ČR sp. zn. XXOdo/XXXX/XXXX zo dňa XX. 1. XXXX : „ K bezdôvodnému obohateniu užívaním pozemkov vlastnícky nepatriacich obcí a pritom tvoriacich verejné priestranstvo dochádza nielen pokiaľ obec takéto pozemky vyhlási za verejné priestranstvo, ale i v prípade, že pozemky sú s ohľadom na svoj charakter zo zákona verejným priestranstvom a sú predmetom verejného užívania. „
XX. Q. NS ČR sp. zn. XXOdo/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX : „ S. mesto v rámci svojej samostatnej pôsobnosti vyhlásilo všeobecne záväznými vyhláškami pozemok iného vlastníka za verejné priestranstvo ako súčasť parku, určeného na každodennú rekreáciu občanov mesta a užívalo by ho tým, že park slúži na rekreáciu verejnosti bez toho, aby s vlastníkom uzavrelo nájomnú zmluvu, vznikol vlastníkovi pozemku nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ. „
XX. H. ÚS SR sp. zn. P./XXX/XX : „ Na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť ku jednorázovému vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. „
XX. Q. NS SR sp.zn. XCdo/XX/XXXX, zo dňa XX. 1. XXXX : „ Ak nie je v občiansko-právnej rovine ( napr. zmluvou ) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahŕňujúce aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu ( § 451, ods. X OZ ).
XX. S. predpisy, ktoré súd aplikoval na prejednávanú vec :
XX. S. § 3, ods. X OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
XX. S. § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
XX. S. § 45X ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
XX. S. § 451 ods. X OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
XX. S. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
XX. C. obohatenie je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu. S. bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. C. obohatenia spočíva v tom, že plnenie, ktoré žalovaný získal, nie je kryté žiadnym legálnym hmotno-právnym titulom. Je nerozhodné, či bezdôvodné obohatenie obohateného spočívalo v znížení ( zmenšení ) jeho majetku ( pasív ) alebo v tom, že sa majetok obohateného nezmenil, hoci by inak k tomu došlo, keby obohatený plnil za normálneho priebehu vecí svoju právnu povinnosť. H.. užívaním cudzej veci bez úhrady dôjde na strane obohateného k ušetreniu majetkových hodnôt, čo by za normálneho priebehu vecí, keby sa užívanie vecí zakladalo napr. na nájomnej zmluve, nenastalo a to je prejednávaný spor.
XX. S. určení výšky bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady za užívanie, súd vychádzal zo záverov znal. posudku, ktorý predložil žalobca. H. proti znal.posudku zo strany žalovaného súd vyhodnotil ako nesprávne a nepresvedčivé na rozdiel od tvrdení, ktoré prezentoval žalobca vo vzťahu k znal. posudku, predloženého žalovaným.
XX. W. o náraste cien nehnuteľností za posledné roky sú súdu všeobecne známe, sú overiteľné z rôznych webových stránok najmä z webovej stránky N. úradu SR. Z týchto údajov je nerozporovateľnou skutočnosťou tá skutočnosť, že priemerné ceny nehnuteľností za posledné roky sa zvýšili a to za obdobie rokov jún XXXX - XXXX o XX,X% a ceny prenájmov o XX,X%. S., pokiaľ zo znal. posudku predloženého žalovaným ( znalca „ P. „ ktorý vypracovala P.. E. ) vyplýva, že ceny nehnuteľností sú ešte nižšie ako ich stanovil v roku XXXX znalec P.. F. v S. č. XX/XXXX ( ktorý posudok si tiež dal vypracovať žalovaný ) znal. posudok P. znalcov súdneho inžinierstva, družstvam súd vyhodnocuje ako nevieryhodný, nepreskúmateľný, v rozpore s objektívnou skutočnosťou. R. posudok súd nemôže vziať do úvahy ako dôkaz, z ktorého má pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať.
XX. „ P. „ stanovil na rozdiel od znalca P.. F. takmer po dvoch rokoch, ( S. P.. F. č. XX/XXXX je zo dňa XX. 1. XXXX ) cenu o cca XX,XX eur nižšiu ( N. ) a cenu nájmu nižšiu o cca X,XX eur/m2. Už len táto skutočnosť robí zo znal. posudku P. znalcov súdneho inžinierstva posudok nevieryhodný bez ďalšieho odborného skúmania tohto posudku. Z týchto dôvodov súd na znal. posudok predložený žalovaným, neprihliadol ale naopak prihliadol na znal. posudok predložený žalobcom, keďže námietky žalovaného voči tomuto posudku súd nevzhliadol ako relevantné. X. doby návratnosti bola riešená u znal. p. znalca P.. J. F., v zmysle ktorého bolo už právoplatne rozhodnuté.
K. poukazuje aj na závery znal. posudku znalca P.. A. F., zo dňa 6. 5. XXXX, v zmysle ktorého bolo rozhodnuté v konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX ( právoplatne skončený ), ako aj XXC/XX/XXXX ( doposiaľ nie je právoplatne skončený ). T. Lakomý stanovil cenu nájomného na X mX/ rok na X,XXX eur a znalec P.. N. ( v T..posudku č. X/XXXX, podľa ktorého súd v tomto konaní rozhodol ) stanovil túto cenu na sumu X,XXX eur/mX/rok. R. sumy sú na jedno desatinné miesto identické.
XX. S. predchodcovia žalobcov, ktorí postúpili T. o postúpení pohľadávky pohľadávku na žalobcu, sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností vo veľkosti X a X/XX z celku, t. j. X XXX,XX + XXX,X = X XXX,XX m2. S. náhrade vo výške X,XXX eur ročne za XmX je to
za obdobie od XX. X. XXXX do XX. X. XXXX a od XX.X. XXXX do XX. 9. XXXX je suma XX XXX,XX eur ( X,XXX eur x 1 XXX,XX mX = X XXX,XX eur/rok + X,XXX x X XXX,XX mX = X XXX,XX eur ). N. majetkového prospechu, získaného bezdôvodným obohatením je za rok a pol XX XXX,XX eur.
XX. S. § 559, ods. 1 a X OZ splnením dlh zanikne. M. musí byť splnený riadne a včas.
XX. S. § 563 OZ, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
XX. H. žalovaný nevyhovel výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia, určenej listom, zo dňa XX. 6. XXXX, žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom XX. 6. XXXX.
XX. S. § 5X7, ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zluvy odstúpiť, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. XX. S. § 517, ods. X OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
XX. S. § 3 H. vlády SR č. XX/XXXX Zb. je výška úrokov z omeškania závislá od základnej úrokovej sadzby G., platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v danom prípade je 5% ročne. W. sadzba G., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, od XX. 5. XXXX predstavuje X,XX %.
XX. K. priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa, nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, stanovenej listom, zo dňa XX. 6. XXXX.
XX. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § X62, ods. X L., v spojitosti s § 255, ods. X L. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v miere XXX%.
XX. V zmysle § 262, ods. 2 L. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie úp úráívoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konaie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 C.s.p. proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a/ vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, b/ pre zmeškanie okrem prípadov odvolania, podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362, ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365, ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.