Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Pc/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci navrhovateľa: C. K., nar. X.X.XXXX, bytom J. M. XXXX/X, D., proti manželke: K. K., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, D., o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 5.8.2019 sa domáhal navrhovateľ voči svojej manželke priznania nárokov z vyživovacej povinnosti tak, aby mu prispievala na výživu mesačne sumou 20 eur mesačne od augusta 2019.

2. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzavreli dňa 12.9.2015, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti H. nar. XX.XX.XXXX a K. nar. XX.X.XXXX. Od 23.4.2019 do 24.7.2019 bol vo vyšetrovacej väzbe. Od 25.7.2019 je hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Nemá žiaden príjem a žiada o priznanie dávky v hmotnej núdzi. V spoločnej domácnosti bývali jeden mesiac. V prípade priznania dávok ich chce poukazovať deťom ako výživné, ktoré bolo stanovené súdom vo výške 100 eur.

3. Manželka navrhovateľa sa písomne k návrhu nevyjadrila.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ.

5. Manželka navrhovateľa žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že podala návrh na rozvod, žije s priateľom, jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku. Navrhovateľ prispieva na deti sporadicky, vypomáha jej priateľ.

6. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne z , a násl..

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov. Existenciu manželstva mal súd preukázanú sobášnym listom, narodenie detí ich rodnými listami.

14. Hospitalizáciu žalobcu mal súd preukázanú potvrdením o hospitalizácii.

15. Príjem žiaden z účastníkov nepreukazoval, súd preto vychádzal z ich vyjadrení.

16. Zákon o rodine v § 71 ods. 1 vyžaduje, aby životná úroveň medzi manželmi bola v zásade rovnaká. Nemožno ju mechanicky stotožňovať s rovnosťou príjmových pomerov manželov, ale je potrebné zohľadniť aj celkové majetkové a osobné predpoklady manželov, ich schopnosti a možnosti ako aj oprávnené požiadavky tak ako to ukladá § 75 ods. 1 zákona o rodine.

17. Manželia sú povinní navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti a starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom.

18. Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti, ktorá existuje medzi manželmi, je jeden z manželov. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp, ak mu druhy manžel neprispieva na výživu, potreby tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel, pričom povinnosť vzniká momentom uzatvorenia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje o rodine v plamom znení.

19. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity. Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému manželovi právo na výživné by bol rozpor s dobrými mravmi, a to v zmysle o rodine v platnom znení.

20. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a má v systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Výslovne jej zákon priznáva prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom ( a o rodine v platnom znení).

21. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Prostredníctvom tohto inštitútu - výživné na manžela alebo manželku, sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Vyživovacia povinnosť zásadne nemusí byť vo výške

nevyhnutných alebo oprávnených nákladov na zabezpečenie potrieb oprávnenej osoby, môže byť aj v nižšom rozsahu alebo môže ich aj výrazne presahovať.

22. Na rozhodnutie súdu o tejto vyživovacej povinnosti je potrebné, aby boli splnené dve podmienky: 1/ návrh podáva manžel, ktorého životná úroveň je nižšia, než životná úroveň druhého manžela; 2/ druhý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi s nižšou životnou úrovňou poskytovať príspevok na vyrovnanie životnej úrovne.

23. Nepochybne navrhovateľ je od podania žaloby v tiesni a bez príjmov. Jeho nároky a životné potreby sú uspokojené len v Ústave pre výkon väzby a počas liečenia v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. Teda naplnenie prvej podmienky by mohlo byť dôvodné. Súd však nezistil naplnenie druhej podmienky, podľa ktorej druhý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný manželovi s nižšou životnou úrovňou poskytovať príspevok na vyrovnanie životnej úrovne. Súd tieto predpoklady však preukázané nemal. Súd v konaní zistil, že manželka navrhovateľa poberá len rodičovský príspevok vo výške 200 eur, od roku 2020 by mal byť nárok vo výške min. 270 eur. Manželka navrhovateľa sa však sama stará o maloleté deti, zabezpečuje ich potreby, s pomocou druha sa stará o zabezpečenie bytových potrieb jej a jej detí. Jej príjem je týmto vyčerpaný, pričom výživné na deti je hradené zo strany navrhovateľa nepravidelne. Z uvedeného je zrejmé, že medzi manželmi nie je zásadný rozdiel v životnej úrovni.

24. Pokiaľ by manželské výživné malo slúžiť na úhrady výživného pre deti, došlo by v tomto prípade k obchádzaniu zákona a plnenia vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu. Totiž plnenie vyživovacej povinnosti z prostriedkov matky by znamenalo, že fakticky by plnila vyživovaciu povinnosť za otca detí, ktorá mu bola stanovená rozhodnutím súdu. Naviac, o túto sumu by došlo k zníženiu dávok sociálnej pomoci, prípadne by nárok v rozsahu splnenej povinnosti musel navrhovateľ vrátiť, čo by znova znížilo disponibilný príjem, ktorý je vynakladaný na zabezpečenie potrieb maloletých detí.

25. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.

26. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ak tento zákon neustanovuje inak, v spojení s ustanovením , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak neje o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. Nakoľko žiadna zo strán si nárok neuplatnila, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).