Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/79/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom K. č. XX, D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: Tatry Mountain Resorts, a.s., so sídlom Demänovská Dolina č. 72, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 636, právne zast. JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou, so sídlom D. XXXX/ XX, Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP4-2017/004690-3/CHO zo dňa 01.02.2017 (správne 30.01.2017), takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.04.2017, doručenou Krajskému súdu v Žiline elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu (e-mailom) dňa 03.04.2017, doplnenou originálom doručeným súdu dňa 07.04.2017, sa žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne ako zainteresovaná verejnosť domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OOP4-2017/004690-3/ CHO zo dňa 01.02.2017 (správne malo byť uvedené zo dňa 30.01.2017), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie č. OU-LM-OSZP-2016/9101-10-CEN zo dňa 10.11.2016 potvrdil. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že predmetom konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj pred žalovaným bolo udelenie súhlasu na zásah do biotopu európskeho a národného významu. S poukazom na SR, , , o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov uviedol, že z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ochrana prírody, zahrňujúca ochranu (prioritných biotopov európskeho významu) je verejným záujmom. Rozhodnutím žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Ďalej poukázal na ust. , , a potvrdil, že bol účastníkom konania vedeného pred prvostupňovým správnym orgánom o žiadosti žiadateľa - ďalšieho účastníka na udelenie súhlasu podľa na zásah do biotopu európskeho významu, ktorým sa môže tento biotop poškodiť, alebo zničiť. Žiadateľ vo svojej žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu poukázal na to, že stavba, v súvislosti s realizáciou ktorej žiada udeliť súhlas, bola predmetom posudzovania ako navrhovaná činnosť - vybudovanie

zjazdovej trate, vrátane zasnežovania, v súvislosti s vybudovaním Lanovej dráhy Lúčky, Priečno, ktorej výstavba bola ukončená v roku 2013 - zjazdová trať Lúčky - Priečno, vybudovanie zjazdovej trate, vrátane zasnežovania. Žiadateľ poukázal na to, že ukončil prvú etapu zjazdovej trate po odbočku na záhradky a v súvislosti s využívaním lanovej dráhy, na základe ním zozbieraných štatistických údajov zistil, že zjazdovka je v súčasnosti prehustená, čím sa zvyšuje úrazovosť na trati, poukázal na to, že návštevníci využívajú aj neupravenú časť zjazdovej trate. Miestom rozšírenia zjazdovky má byť západná strana zjazdovky Turistická, pod hornou hranicou LD z Lúčok. Žalobca, ako účastník konania, od samého začiatku vyjadroval nesúhlas s udelením žiadaného súhlasu poukazujúc na to, že ide o územie národného parku, kde je ochrana prírody nadradená nad iné záujmy, a že dôvody uvádzané žiadateľom nie sú dôvodmi na vydanie súhlasu na zásah do biotopu európskeho významu. Napriek opakovane vyjadreným nesúhlasným stanoviskám, prvostupňový správny orgán žiadateľom žiadaný súhlas udelil a žalovaný na odvolanie žalobcu napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca namietal, že pokiaľ poukazoval na skutočnosť, že v prípade udelenia súhlasu je potrebné vyňať predmetné územie z národného parku, zmyslom tohto postoja nebolo iniciovať konanie o zmenšení územia národného parku, ale týmto spôsobom žalobca reagoval na skutočnosť, že v postupe prvostupňového správneho orgánu, pri hodnotení dôvodnosti žiadosti žalobcu, sa prvostupňový správny orgán, a neurobil tak ani žalovaný, nevysporiadal so skutočnosťou, že realizáciou navrhovanej činnosti dôjde k zničeniu biotopu európskeho významu, ktorý tvorí tretinu územia, na ktorom sa má zjazdovka rozšíriť. Napriek uvedenému ani žalovaný nevysvetlil, akým spôsobom vyhodnotil záujem na zničení biotopu európskeho významu v národnom parku a aký konkrétny záujem nad ochranou prírody v konkrétnej veci prevyšuje. Namietal tiež, že ani jeden zo správnych orgánov si nezaobstaral a nevysporiadal sa, ako s podkladom rozhodnutia, so záverečným stanoviskom MŽP SR, ktorým bola odporúčaná realizácia navrhovanej činnosti, a v ktorom sa ako podmienky realizácie činnosti stanovujú nerozširovanie predmetnej lyžiarskej trasy. Žiadal preto zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.10.2018, v ktorom poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. 7832/2016-1.7/pl zo dňa 31.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2016 a ktorým bolo zastavené konanie vo veci stanoviska od Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 310 vo veci posúdenia projektu „Rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016", na strane 2 vyplynulo: 1. MŽP SR, odbor environmentálneho posudzovania vydal pre navrhovanú činnosť „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh" záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011; 2. Projekt „Rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" svojim charakterom a parametrami predstavuje navrhovanú činnosť, ktorú samostatnú je možné podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov zaradiť do Kapitoly 14. „Účelové zariadenia pre šport, rekreáciu a cestovný ruch" Pol. č. 2. „Zjazdové trate, bežecké trate, lyžiarske vleky, skokanské mostíky, lanovky a ostatné zariadenia", Časti B (zisťovacie konanie) - mimo zastavaného územia od 5 000 m2, a ktorá zároveň predstavuje zmenu navrhovanej činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh", pre ktorú vydalo MŽP SR, odbor environmentálneho posudzovania záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011; 3. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonal v súlade s § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov zisťovacie konanie pre zmenu navrhovanej činnosti „Demänovská Dolina rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" a vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-LM-OSZP-2016/9913-07-CEN zo dňa 10.10.2016 s výrokom, že sa predmetná zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Rozhodnutie MŽP SR bolo doručované aj žalobcovi, takže o uvedených skutočnostiach bol riadne oboznámený, napriek tomu v predmetnej námietke účelovo neberie do úvahy rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. OU-LM-OSZP-2016/9913-07-CEN zo dňa 10.10.2016 ani rozhodnutie MŽP SR č. 7832/2016-1.7/ pl zo dňa 31.10.2016. Žalovaný netrval na nariadení pojednávania.

3. Ďalší účastník konania Tatry Mountain Resorts, a. s., Liptovský Mikuláš sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.10.2018, v ktorom okrem iného uviedol, že druhostupňové i prvostupňové rozhodnutie je nevyhnutné považovať za rozhodnutia zákonné a preskúmateľné a ich odôvodnenia za presvedčivé. Žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú. Postup žalovaného i prvostupňového orgánu v danej veci bol zákonný, rozhodnutia boli a sú vydané v súlade so zákonom, a preto námietky a žaloba žalobcu neodôvodňujú ich zrušenie. Pokiaľ žalobca cituje ust. § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny,

cieľom nielen tohto ustanovenia, ale aj ostatných ustanovení zákona, je zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochrany rozmanitosti a podmienok života a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov berúc do úvahy sociálne, kultúrne, regionálne a miestne pomery. Cieľom a účelom zákona teda v žiadnom prípade nie je a nemôže byť vylúčenie akýchkoľvek aktivít, ale práve a výlučne ustanoviť aspoň všeobecné kritériá a usmernenia zásahov do prírody a krajiny. Ďalší účastník ako žiadateľ teda tým, že v súlade so zákonom požiadal o vydanie súhlasu na zásah do biotopu európskeho významu v súvislosti s rozšírením zjazdovej trate v časti národného parku dlhodobo využívanej na športovú a rekreačnú činnosť v stredisku cestovného ruchu, a to celoeurópskeho významu, postupoval v súlade so zákonom a prvostupňový i druhostupňový orgán mu v súlade so zákonom za prísneho stanovenia podmienok súhlas udelil. Na takomto konaní nie je možné vidieť nič nezákonné či nesprávne. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu o tom, že ide o územie nachádzajúce sa v národnom parku, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Prvostupňový orgán a potvrdzujúce druhostupňové rozhodnutie žalovaného vydal pre ďalšie účastníka súhlas na zásah do biotopu európskeho významu v časti národného parku pozmenené ľudskou činnosťou už pri vyhlasovaní národného parku, v časti, kde sa nachádzajú hospodárske lesy, z ktorých účelového určenia je jednoznačné a nespochybniteľné, že ich účelom nie je v žiadnom prípade ochrana prírody. Podľa Nariadenia Vlády SSR č. zo dňa 14.06.1978 bolo účelom zriadenia národného parku chrániť, obnovovať, zveľaďovať krajinné krásy, prírodné a kultúrne bohatstvo jeho územia a s ohľadom na vedecké, kultúrno-výchovné a estetické hodnoty a zdravotné, turistické, rekreačné a športové využitie a rozvíjať v súlade so schválenými hospodárskymi plánmi jednotlivé odvetvia národného hospodárstva na jeho území tak, aby sa súčasne zabezpečovala aj ochrana a obnova prírodných zdrojov a zveľaďovanie prírodného prostredia národného parku. To, že žalobca subjektívne nesúhlasí s vydanými rozhodnutiami, či existenciou strediska cestovného ruchu v národnom parku, alebo určením rozlohy a zonáciou územia národného parku, nemá a nemôže mať žiaden vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí. Napadnutými rozhodnutiami nedošlo a nemohlo dôjsť k porušeniu zákona a chránených záujmov, procesné práva žalobcu neboli porušené, žalovaný i prvostupňový správny orgán vychádzali pri svojom rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci a vec bola správne právne posúdená, preto žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, z ktorého dôvodu ju navrhol zamietnuť v zmysle .

4. Žalobca replikou na vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania nereagoval.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej ) a contrario v spojení s . O verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.

6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. a nasl. , a to v medziach žalobných bodov ( , ) a po zistení, že žaloba nie je dôvodná, ju postupom podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa o ochrane prírody a krajiny ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, 10) nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

Podľa § 2 ods. 2 písm. t) citovaného zákona na účely tohto zákona sa považuje za biotop európskeho významu prírodný biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím, alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy.

Podľa § 2 ods. 2 písm. v) citovaného zákona na účely tohto zákona sa považuje za prioritný biotop biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe.

10) . Podľa citovaného zákona orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj a) identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu, b) popis jeho stavu, c) mapové vymedzenie hranice biotopu, d) vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu, e) určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14).

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona v lesoch národných parkov sa určuje funkcia lesov podľa osobitných predpisov 60) v súlade so zónami chránených území (). Na územiach národných parkov možno vyhlasovať len ochranné lesy a lesy osobitného určenia. 61) 60) 61) a vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

Podľa § 82 ods. 12 citovaného zákona v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) citovaného zákona príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad.

Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

Podľa § 54 ods. 2 písm. g) citovaného zákona ministerstvo vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie rozhoduje na základe podnetu podľa § 19 o posudzovaní činností uvedených v prílohe č. 8.

8. Správny súd konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa 30.05.2018, právoplatným 25.06.2018, zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -43 zo dňa 27.07.2017, ktorým odmietol žalobu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal dňa 10.11.2016 rozhodnutím č. OU-LM-OSZP-2016/9101-10-CEN súhlas pre ďalšieho účastníka konania spoločnosť Tatry Mountain Resorts, a.s., Demänovská Dolina 72, Liptovský Mikuláš podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na zásah do biotopu európskeho a národného významu, ktorým sa môže biotop poškodiť alebo zničiť v súvislosti s realizáciou stavby „Demänovská Dolina rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" na parcele č. KN-C 2955/52, 2955/35, 2955/36, 2945/1, 2945/71, 295/72, KN-E 334/2, 2440 v k. ú. Demänovská Dolina, okres Liptovský Mikuláš, v stredisku Jasná - Chopok sever, vo vlastnom území Národného parku Nízke Tatry vyhláseného Nariadením Vlády SSR č. 119/78 Zb., kde v zmysle o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí podľa tretí stupeň ochrany mimo územia sústavy NATURA 2000, a tiež mimo Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry. Navrhovaná činnosť zasahuje do biotopu, a to do biotopu európskeho významu Ls 9.1 Smrekové lesy čučoriedkové (9410) o výmere približne 0,8195 ha (hospodárske les). V zmysle správny orgán určil pod bodom 1. až 20. podmienky vykonávania činnosti vrátane opatrení na zmiernenie alebo odvrátenie nepriaznivých účinkov činností, ktoré sú potrebné na zabezpečenie záujmov ochrany prírody a krajiny a súčasne vyslovil, že tento súhlas platí do 31.12.2018 a po uvedenom termíne toto rozhodnutie stráca platnosť. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že navrhovaná stavba je súčasťou lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever. Účelom stavby je terénna úprava lesných pozemkov nadväzujúcich na zjazdovú trať Turistická. Rozšírenie Turistickej zjazdovky má opodstatnenie po dobudovaní lanovej dráhy z Lúčok pod Peknú vyhliadku, kde je umiestnená horná stanica. Maximálna kapacita lanovej dráhy je 2 440 os./ hod.. Pri prevádzke LD dochádza k prehusteniu územia vystupujúcimi (zväčša začiatočníci a priemerne zdatní lyžiari) z LD prichádzajúcimi lyžiarmi od zjazdovky FIS a odbočujúcimi lyžiarmi na prejazd k FIS, čím vzniká zvýšenie nebezpečenstva úrazu, a preto je potrebné zvýšiť priepustnosť zjazdovky. Vykonaním terénnych úprav nedôjde k závažnej zmene konfigurácie terénu. Balvanovité miesta budú vhodne umiestnené a upravené, na okraji zjazdovky, čím sa vytvorí vhodný diverzifikovaný biotop (úkrytové možnosti pre plazy a obojživelníky). Prvostupňový správny orgán oznámil listom č. OU-LM- OSZP-2016/9101-02-CEN zo dňa 12.08.2016 začatie konania a upustenie od miestneho zisťovania a zároveň požiadal listom zo dňa 12.08.2016 o stanovisko ŠOP SR S-NAPANT k danému zásahu, ktorý stanoviskom zo dňa 19.08.2016 súhlasí s vydaním súhlasu na zásah do biotopu LS 9.1 Smrekové lesy čučoriedkové v súvislosti so stavbou pri dodržaní konkrétnych podmienok, uvedených na strane 3 a 4 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Umiestnenie navrhovaného zámeru sa nachádza mimo európskej siete chránených území NATURA 2000, nezasahuje Chránené vtáčie územie 018 Nízke Tatry ani Územie európskeho významu 0302 Ďumbierske Tatry. V záujmovom území má navrhovanou činnosťou dôjsť k odlesneniu časti upravovanej trate, jedná sa o lesný porast (hospodársky les) zasiahnutý odlesnením približne 0,8195 ha (čo je 32 % z navrhovanej plochy) pre úpravu zjazdovky, ktorých území zastupuje prioritný biotop európskeho významu Ls 9.1 Smrekové lesy čučoriedkové (9410). Dotknutý biotop (Ls 9.1) sa nachádza v nepriaznivom - nevyhovujúcom stave. Zásah do biotopu Ls 9.1 (9410) nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany okolitých území európskej sústavy NATURA 2000. Lesoochranárske združenie VLK (ďalej len LZ VLK) sa k zaslaným podkladom rozhodnutia vyjadrilo listom zo dňa 20.09.2016, v súvislosti s čím prvostupňový správny orgán uviedol, že nie je kompetentným orgánom pre vyňatie dotknutého lyžiarskeho strediska z Národného parku Nízke Tatry a pre začatie konania o znížení stupňov územnej ochrany. Predmetom tohto rozhodnutia nie je rozširovanie lyžiarskeho strediska, tzn. vybudovanie novej zjazdovej trate ale ochrana zdravia a bezpečnosti návštevníkov existujúceho lyžiarskeho strediska, existujúcej zjazdovej trate. Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený Nariadením Vlády SSR č. o Národnom parku Nízke Tatry, územie, ktoré sa stalo národným parkom, bolo už v čase vyhlásenia využívané na turistické účely a s tým súvisiace aktivity, medzi ktoré patrilo aj lyžovanie. Uvedená aktivita prešla procesom zisťovacieho konania podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého bolo vydané rozhodnutie č. OU-LM-OSZP-2016/9913-07-CEN zo dňa 10.10.2016, právoplatné 09.11.2016. V uvedenom procese malo možnosť LZ VLK uplatniť všetky svoje pripomienky a podmienky týkajúce sa úpravy zjazdových tratí v danom území, teda v čase, keď sa celý zámer žiadateľa ešte len hodnotil z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie a bolo možné

ho upraviť, prípadne zastaviť. Navrhovaná činnosť bude realizovaná v území pozmenenom ľudskou činnosťou. Uvedený zámer bude realizovaný v časti národného parku, ktorá sa na podobné aktivity využíva desiatky rokov. Žiadateľ pokračuje v modernizácii lyžiarskeho strediska, ktoré v národnom parku existovalo predtým, ako sa stal jeho prevádzkovateľom. K požiadavke LZ VLK, aby správny orgán požiadal kompetentne príslušný orgán o začatie procesu zníženia stupňov ochrany na všetkých parcelách, ktoré sú predmetom tohto konania a aby zníženie stupňov ochrany bolo v danom území brané ako predbežná otázka, ktorú je potrebné v konaní vyriešiť, pričom žiada, aby vyjadrenie kompetentného orgánu bolo súčasťou spisu a podkladov, prvostupňový správny orgán uviedol, že zmena vymedzenia hraníc národného parku, ktorou by bolo možné lokalitu vyňať z vlastného územia národného parku, nie je v kompetencii okresného úradu. Podľa názoru právnej teórie predbežnou otázkou je treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Riešiť uvedenú požiadavku LZ VLK ako predbežnú otázku nie je v tomto prípade rozhodujúce, nakoľko prípadná zmena stupňa ochrany nebude mať rozhodujúci vplyv na vydanie súhlasu na zásah do biotopu. V prípade národného parku môže zmenu alebo zrušenie ochrany iniciovať orgán, príslušný na jeho vyhlásenie, t. j. Vláda SR alebo vlastník, správca, nájomca nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v chránenom území za splnenia podmienok uvedených v § 53 ods. 1 zákona. Riešenie však nie je v kompetencii okresného úradu a ani požiadavka LZ VLK, aby uvedené bolo brané do konania ako predbežná otázka, nie je v tomto prípade relevantná. Pri zásahu do biotopu dochádza k záberu len 0,81 ha biotopu, z dôvodu zvýšenia bezpečnosti existujúcich zjazdových tratí v existujúcom lyžiarskom stredisku. Nevydaním súhlasu sa zabráni len zvýšeniu bezpečnosti danej zjazdovky, nakoľko uvedená plocha záujmu je už intenzívne využívaná lyžiarmi, a teda aj biotop je ovplyvnený jej prítomnosťou, čo konštatuje aj ŠOP SR S - NAPANT, kde uvádza „Stav biotopu je nepriaznivý - nevyhovujúci".

10. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-ZA-OOP4-2017/004690-3/CHO zo dňa 30.01.2017, ktorým ho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol a prvostupňové napadnuté rozhodnutie zo dňa 10.11.2016 potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplynulo, že na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Demänovská Dolina rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" vydal OU OSZP Liptovský Mikuláš podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozhodnutie č. OU-LM-OSZP-2016/9913-07- CEN zo dňa 10.10.2016, podľa ktorého sa rozšírenie zjazdovej trate nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Odvolateľom namietaný postup pri vydávaní tohto rozhodnutia nie je predmetom tohto konania a je vo vzťahu k prerokovávanej veci relevantný. Rozvoj Strediska cestovného ruchu Jasná - Nízke Tatry s úmyslom obnovenia historického dopravného prepojenia severnej a južnej časti Chopku modernými zariadeniami, modernizovaním systému horských dopravných zariadení na severnej a južnej strane Chopku, doplnenia sortimentu zjazdových tratí, dobudovania systému zasnežovania a dobudovania komplexu ubytovacích a stravovacích zariadení a najmä doplnkových služieb v lokalite Jasná prešiel v roku 2010 procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Proces bol ukončený vydaním záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 1712/2011-3.4.pl dňa 06.05.2011, ktorým sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná

- Chopok sever a strediska Chopok juh" za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v Kapitole VI. predmetného stanoviska. Dobudovanie a zmodernizovanie strediska Jasná nie je v rozpore s ÚPN VÚC Žilinského kraja a jeho platnými zmenami a doplnkami. Nielen na základe uvedeného ale aj v dôsledku obľúbenosti predmetnej zjazdovky medzi rodinami s deťmi a rekreačnými lyžiarmi je nevyhnutné jej rozšírenie. V súvislosti s namietaným nesúladom prepravnej kapacity horských dopravných zariadení s vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 9/2004 o Návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma zo strany LZ VLK žalovaný poukázal na skutočnosť, že návštevný poriadok je potrebné vnímať v kontexte času, kedy bol vydaný (rok 2004) a následnej modernizácie a dostavby predmetného strediska, z časti už aj realizovaným, ktorý prešiel zákonným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa k zámeru vyjadrovali dotknuté orgány štátnej správy, odborné inštitúcie, verejnosť a ďalšie subjekty, vrátane bývalého Krajského úradu životného prostredia v Žiline, ktorý predmetný návštevný poriadok vydal, a ktorý odporúčal za stanovených podmienok realizovať činnosti uvedené v správe o hodnotení. Vzhľadom na existenciu strediska cestového ruchu medzinárodného významu, ktoré vzniklo pred vyhlásením národného parku a jeho nevyhnutný rozvoj, jeho kontinuálne využívanie, stav biotopu, umiestnenie a rozsah činnosti, ktorou sa sleduje ochrana zdravia a bezpečnosť jeho návštevníkov, posúdenie navrhovanej činnosti zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, stanoviská dotknutých

orgánov štátnej správy, správy NAPANT-u, považuje žalovaný vydanie súhlasu za relevantné a v súlade so zákonom o ochrane prírody. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s tvrdením LZ VLK, aby zníženie stupňov ochrany bolo v danom území brané ako predbežná otázka, na také konanie orgánu ochrany prírody v danej veci neexituje právny dôvod a konanie podľa § 6 ods. 2 nie je závislé od stupňov ochrany dotknutého územia.

11. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu, na základe ktorých bol na žiadosť ďalšieho účastníka konania Tatry Mountain Resorts, a.s., Demänovská Dolina, Liptovský Mikuláš v posudzovanej veci vydaný súhlas podľa na zásah do biotopu európskeho a národného významu v súvislosti s realizáciou stavby „Demänovská Dolina rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" v stredisku Jasná - Chopok sever, vo vlastnom území Národného parku Nízke Tatry, vyhláseného Nariadením Vlády SSR č. 119/78, kde podľa platí tretí stupeň ochrany mimo územia sústavy NATURA 2000, a tiež mimo Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry, pričom navrhovaná činnosť zasahuje do biotopu európskeho významu Ls 9.1 Smrekové lesy čučoriedkové (9410) o výmere približne 0,8195 ha (hospodársky les). Úlohou súdu bolo preto v zmysle žalobných námietok posúdiť, či uvedeným súhlasom neboli poškodené záujmy ochrany prírody chránené zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, a teda, či postup orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, bol v súlade so zákonom.

12. Predmetom úpravy a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrana rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. Zákon taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Okresný úrad bol v zmysle oprávnený vydať súhlas podľa zákona na zásah do biotopu v súvislosti s realizáciou stavby „Demänovská Dolina rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" na parcele na území národného parku, kde platí tretí stupeň ochrany.

13. Ustanovenia neobsahujú bližšiu špecifikáciu dôvodov vydania alebo nevydania súhlasu, preto správny orgán v rámci svojej správnej úvahy a diskrečnej právomoci rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, okolností prípadu a stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre neho záväzné. Správna úvaha však nepredstavuje ľubovôľu správneho orgánu pri rozhodovaní, pričom správny orgán je viazaný cieľom a zmyslom zákona a špecifickými okolnosťami konkrétneho prípadu. Správny súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, ku ktorému dospel použitím správnej úvahy, z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom ( ).

14. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že ďalší účastník konania Tatry Mountain Resorts, a.s. požiadal dňa 08.08.2016 o súhlas v zmysle na vykonanie činností uvedených v zasahovanie do biotopov európskeho významu alebo biotopu národného významu, ktorým sa môže biotop poškodiť alebo zničiť v súvislosti s realizáciou stavby „Rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016". Orgány verejnej správy pri posudzovaní splnenia podmienok na vydanie súhlasu žiadateľovi vychádzali okrem iného zo súhlasného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR, Správy národného parku Nízke Tatry č. NAPANT 1122/016 zo dňa 19.08.2016, ktorý súhlasil s vydaním súhlasu na zásah do biotopu Ls 9.1 Smrekové lesy čučoriedkové v súvislosti so stavbou pri dodržaní podmienok, ktoré presne vo svojom stanovisku konkretizoval.

15. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že ide o územie národného parku, kde je ochrana prírody nadradená nad iné záujmy, správny súd konštatuje, že táto námietka je tak široko koncipovaná, že podľa nej samotný fakt, že ide o územie národného parku, postačuje, aby nebol udelený súhlas, pričom s touto skutočnosťou sa prvostupňový správny orgán vysporiadal vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.11.2016, keď stanovil konkrétne podmienky, za akých je možné stavbu zrealizovať, pričom nemožno konštatovať, že by toto rozhodnutie bolo bezbrehé, nekoncepčné, pretože vychádzalo z konkrétnych podkladov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ani žalovaný nevysvetlil, akým spôsobom

vyhodnotil záujem na zničení biotopu európskeho významu v národnom parku a aký konkrétny záujem nad ochranou prírody v konkrétnej veci prevyšuje, musel ju správny súd vyhodnotiť ako tendenčnú, lebo posúva správnemu súdu subjektívny názor žalobcu, že tým dôjde k zničeniu biotopu európskeho významu. Z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 7832/2016-1.7/pl zo dňa 31.10.2016, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, správny súd mal preukázané, bolo zastavené konanie vo veci stanoviska od Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, postúpeného ako podnet podaný podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na MŽP SR vo veci posúdenia projektu „Rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016". Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že k oznámeniu MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie o začatí správneho konania vo veci konania podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov zaujali stanovisko Tatry Mountain Resorts, a.s., LZ VLK, Štátna ochrana prírody SR, Správa NAPANT, ako aj Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie. MŽP SR, odbor environmentálneho posudzovania vydal pre navrhovanú činnosť „Obnovenie prepojenia Chopok sever - Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh" záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011. Projekt „Rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" svojim charakterom a parametrami predstavuje navrhovanú činnosť, ktorú samostatnú je možné podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov zaradiť do Kapitoly 14. „Účelové zariadenia pre šport, rekreáciu a cestovný ruch" Pol. č. 2. „Zjazdové trate, bežecké trate, lyžiarske vleky, skokanské mostíky, lanovky a ostatné zariadenia", Časti B (zisťovacie konanie) - mimo zastavaného územia od 5 000 m2, a ktorá zároveň predstavuje zmenu navrhovanej činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok sever

- Chopok juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok sever a strediska Chopok juh", pre ktorú vydalo MŽP SR, odbor environmentálneho posudzovania záverečné stanovisko z posúdenia navrhovanej činnosti č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonal v súlade s § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov zisťovacie konanie pre zmenu navrhovanej činnosti „Demänovská Dolina rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" a vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-LM-OSZP-2016/9913-07-CEN zo dňa 10.10.2016 s výrokom, že predmetná zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Keďže MŽP SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie nebol príslušným na konanie a vec nebolo možné postúpiť príslušnému orgánu, konanie vo veci stanoviska od podávateľa podnetu zastavil v súlade s § 30 ods. 1 písm. e) zákona o správnom konaní.

16. Z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd ďalej preukázané, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonal v súlade s zisťovacie konanie pre zmenu navrhovanej činnosti „Demänovská Dolina rozšírenie zjazdovej trate Turistická Z - 2016" a dňa 10.10.2016 pod č. OU-LM-OSZP-2016/9913-07-CEN vydal rozhodnutie s výrokom, že sa predmetná zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pre uvedenú činnosť preto bolo možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2016, pričom žalobca proti nemu opravný prostriedok nepodal, ani nepožiadal o jeho preskúmanie súdom. Správny súd podotýka, že rozhodnutie MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie zo dňa 31.10.2016 nie je predmetom súdneho prieskumu v posudzovanej veci a žalobca o jeho preskúmanie súdom ani nežiadal.

17. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správnych orgánov spĺňajú atribút náležitého odôvodnenia a podotýka, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia (uvedené je možné nepochybne aplikovať aj v prípade rozhodnutí správnych orgánov), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Správny súd má za to, že správny orgán sa s posudzovanou vecou v dostatočnom rozsahu zaoberal, vysporiadal sa s

podstatnými - relevantnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil. Keďže správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol.

18. O náhrade trov konania rozhodol správny súd vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.