Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-93-2018.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/93/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. S., okres B., o zaplatenie 70,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,94 eur od 06.09.2017 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 70,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 06.09.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 03.11.2016 poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poisteným obdobím. V zmysle poistnej zmluvy bolo dohodnuté ročné poistné so štvrťročnými splátkami vo výške 21,14 eur. Začiatok poistenia bol v zmluve dohodnutý na deň 03.11.2016. Žalovaný mal platiť štvrťročné poistné splatné k 03.11.2016, 03.02.2017, 03.05.2017, 03.08.2017. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku poistného. Poistná zmluva zanikla dňa 05.09.2017 z dôvodu nezaplatenia poistného v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v tomto konaní žiadal zaplatenie poistného za obdobie od 03.11.2016 do 05.09.2017. Žalobca písomne oznámil žalovanému zánik poistnej zmluvy a zároveň ho vyzval na úhradu dlžného poistného. Žalovaná suma predstavuje súčet 3 štvrťročných splátok poistného po 21,14 eur za obdobie od 03.11.2016 do 02.08.2017 t. j. 3 x 21,14 eur = 63,42 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 03.08.2017 do 05.09.2017 vo výške 7,52 eur. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia t. j. od 06.09.2017.
2. Okresný súd Skalica vydal dňa 09.01.2019 platobný rozkaz č. k. 5Csp/93/2018 - 33, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,94 eur s príslušenstvom, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 61,94 eur a náhradu iných trov konania vo výške 16,50 eur. Nakoľko sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, súd svojim uznesením č. k. 5Csp/93/2018 - 40 zo dňa 04.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.07.2019, platobný rozkaz v zmysle § 266 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. zrušil v plnom rozsahu a nariadil vo veci pojednávanie.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na riadne predvolanie na pojednávanie dňa 21.01.2020 nedostavili, ich neúčasť písomne ospravedlnil právny zástupca žalobcu. Na vyššie uvedené pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Oznámením o zániku poistenej zmluvy ( č. l. 6 - 7 ), poistnou zmluvou ( č. l. 8 - 9 ), všeobecnými poistnými podmienkami ( č. l. 10 - 15 ), kompetenčným a podpisovým poriadkom ( č. l. 17 ), oznámením o pobyte ( č. l. 39 ) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
6. Oznámením o zániku poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X zo dňa 21.09.2017 žalobca oznámil žalovanému, že poistná zmluva zanikla dňa 05.06.2017 z dôvodu nezaplatenia dlžného poistného. Žalobca vyzval žalovaného, aby uhradil dlžné poistné vo výške 70,94 eur. Žalobca taktiež poukázal na ustanovenia § 9 ods. 4 a ods. 6 a § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
7. Podľa poistnej zmluvy - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 03.11.2016, žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. H. s evidenčným číslom B. so začiatkom poistenia dňa 03.11.2016 na dobu neurčitú. Spôsob platenia bol dohodnutý ročne so štvrťročnými splátkami vo výške 21,14 eur, pričom celková výška ročného poistného bola vo výške 84,55 eur.
8. Podľa článku 5 body 2, 3, 4 a 5 Všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistné je stanovené pre ročné poistné obdobie. Poistník je povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobia. Poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia. Ak je v poistnej zmluve dohodnuté, že poistné bude platené vo forme štvrťročných splátok, prvá splátka poistného je splatná v deň začiatku poistenia. Každá ďalšia splátka poistného je splatná v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku poistenia, a to tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po splatnosti predchádzajúcej splátky poistného.
9. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
10. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
11. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
12. Podľa § 801 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
13. Podľa § 803 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteľ povinný zvyšujúcu časť poistného vrátiť.
14. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
15. Podľa § 11 ods. 11 prvá veta zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
19. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
21. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil záver, že návrh je podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená poistná zmluva s dohodnutými podmienkami so začiatkom poistenia dňa 03.11.2016 na dobu neurčitú s dohodnutým spôsobom platenia ročne so štvrťročnými splátkami vo výške 21,14 eur, pričom výsledné ročné poistenie je vo výške 84,55 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil pohľadávku, ktorá vznikla na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom ide o nedoplatok na poistnom do zániku poistenia z dôvodu nezaplatenia poistného zo strany žalovaného. Žalovaný nezaplatil ani jednu splátku poistného a nezaplatením následne dohodnutého poistného spôsobil zánik poistenia v súlade s ustanovením § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že nezaplatil dlžné poistné. Týmto žalovanému vznikla povinnosť a žalobcovi právo na zaplatenie poistenia za obdobie od 03.11.2016 do 02.08.2017 t. j. 3 x 21,14 eur = 63,42 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 03.08.2017 do 05.09.2017 vo výške 7,52 eur t. j. do zániku poistenia. Žalovaný v konaní nenamietal, že by poistnú zmluvu neuzatvoril, resp. nepreukázal, že by poistenie pokračovalo ďalej, resp. že by uhrádzal poistné. Taktiež nenamietal a ani nepreukázal, že by dlžné poistenie žalobcovi uhradil. Súd nemal preukázané, že by žalovaný nebol oboznámený s Všeobecnými poistnými podmienkami. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal zánik poistenia ku dňu
05.09.2017. Dlžná suma vo výške 70,94 bola vypočítaná ako súčet štvrťročných splátok vo výške 21,14 eur za obdobie od 03.11.2016 do 02.08.2017 celkovo 63,42 eur a pomernej časti poistného za obdobie od 03.08.2017 do 05.09.2017 vo výške 7,52 eur. Z týchto dôvodov súd žalobcovi priznal uvedenú pohľadávku na úhradu poistného do zániku poistenia.
22. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,94 eur od 06.09.2017 až do zaplatenia, pretože takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.
23. Podľa § 232 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
24. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
25. Žalovaný v konaní nepožiadal o možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a taktiež súdu nepredložil dôkazy odôvodňujúce možnosť povoliť splácať pohľadávku v splátkach v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. Preto súd rozhodol o lehote plnenia priznanej pohľadávky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p.
26. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu vo veci náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
29. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).