Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/66/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24785199, zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47255773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava - Podunajské Biskupice, Slovenská republika proti žalovanému A. A., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom Obec K., s prechodným pobytom P. X/XXX, G., okres S. E. K., o zaplatenie 948,83 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 948,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 948,83 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania, rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená na Okresný súd v Banskej Bystrici (upomínací súd) 22. 11. 2018 a následne bola týmto upomínacím súdom postúpená na Okresný súd Liptovský Mikuláš 18. 7. 2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 948,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 948,83 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611163259 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom 16. 2. 2015 poskytol tento právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový úver vo výške 1.500 eur formou bezhotovostného prevodu na jeho účet. Podľa zmluvy mal mať žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky k dispozícii najneskôr 13. deň od podpisu zmluvy. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal splácať poskytnutý úver v 60 týždenných splátkach po 31,01 eur s tým, že prvá splátka mala byť splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, teda 20. kalendárny deň od podpisu zmluvy, t.j. 8. 3. 2015 a posledná splátka mala byť splatná 1. 5. 2016. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť aj náklady spojené s poskytnutím úveru v celkovej výške 360,25 eur, ktoré pozostávali zo zmluvného úroku a poplatku za garantovanú službu. Celková čiastka, ktorú tak mal žalovaný na základe tejto zmluvy zaplatiť predstavovali 1.860,25 eur (istina vo výške 1.500 eur + poplatok za garantovanú službu vo fixnej čiastke 360,25 eur.) Žalovaný však právnemu predchodcovi žalobcu uhradil celkovo (iba) 551,17 eur, teda len celých 17 splátok a z 18. splátky len 24 eur. Následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16. 12. 2016 došlo (s účinnosťou k 16. 12. 2016) k hmotnoprávnemu postúpeniu pohľadávky z tejto zmluvy o úvere z právneho predchodcu žalobcu na spoločnosť (aktuálneho) žalobcu, pričom táto zmena v osobe veriteľa, bola žalovanému pred podaním žaloby oznámená listom postupcu zo 16. 12. 2016. Po postúpení pohľadávky

žalovaný žalobcovi neuhradil záväzok ani len z časti. Žalobca si však v tomto konaní uplatňuje len nárok na nevrátenú istinu úveru vo výške 948,83 eur a úroky z omeškania z tejto sumy za obdobie od 17. 12. 2016 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne. Žalobca výslovne uviedol, že si neuplatňuje žiadne ďalšie nároky, ktoré mu boli v súvislosti s touto zmluvou postúpené od jeho právneho predchodcu.

2. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril.

3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, tunajší súd podľa ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadill pojednávanie. Dňa 12. 12. 2019 súd podľa oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 21. 1. 2020.

4. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal nasledovné žalobcom navrhnuté a pripojené listinné dôkazy (žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a nebolo potrebné vykonať iné dôkazy ex offo.)

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom 16. 2. 2015, súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur v lehote 13 kalendárnych dní od podpisu zmluvy v bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalovaného a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý spotrebiteľský úver (spolu s úrokmi a poplatkom za garantovanú službu) v 60 týždenných splátkach po 31,01 eur, pričom splatnosť 1. splátky mala nastať 20. kalendárny deň od uzavretia zmluvy a splatnosť poslednej splátky (termín konečnej splatnosti úveru) bol určený ako 7. deň 60. týždňa po uzatvorení zmluvy.

6. Z potvrdenia o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611163259 z 30. 10. 2018 (č.l. 20 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur 18. 2. 2015.

7. Súd mal tiež za nesporné (pre nepopretie žalovaným podľa v spojení s ) skutkové tvrdenie žalobcu, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur na jeho účet najneskôr do 13. dňa od podpisu zmluvy.

8. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné vysvetliť, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ má vnútroštátny súd ex offo (aj bez návrhu spotrebiteľa) povinnosť prihliadať na nekalú povahu zmluvných ustanovení v spotrebiteľskej zmluve (existenciu neprijateľných podmienok), z čoho vyplýva, že vo vzťahu k nekalým podmienkam v spotrebiteľskej zmluve nezaťažuje spotrebiteľa povinnosť tvrdenia. Judikatúra Súdneho dvora EÚ a ani iný prameň únijného práva však inak, teda vo vzťahu k ostatným skutkovým okolnostiam, ktoré sa netýkajú existencie nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, nijako osobitne neupravuje spotrebiteľovu povinnosť tvrdenia. Preto možno mať za to, že povinnosť tvrdiť (mimo rámec skutkových okolností týkajúcich sa nekalých podmienok) v zmysle slovenského procesného práva ( ) zaťažuje spotrebiteľa rovnako ako každú inú stranu sporu ( .) Takisto (pre absenciu osobitnej úpravy v únijnom práve) zaťažuje spotrebiteľa podľa vnútroštátneho práva (, v spojení s ) povinnosť účinného popretia skutkových tvrdení protistrany, ktoré sa týkajú okolností nesúvisiacich s existenciou nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Prípadný poukaz na ust. neobstojí, pretože toto ustanovenie výslovne hovorí (len) o možnosti (ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci) súdu ex offo vykonávať dokazovanie, teda týka sa len dokazovania. Avšak dokazovanie nemožno stotožňovať s povinnosťou tvrdenia podľa , resp. s povinnosťou účinne poprieť skutkové tvrdenia protistrany podľa , . Dokazovanie prichádza do úvahy až vo vzťahu k realizovaným skutkovým tvrdeniam, teda až potom ako si strana sporu aspoň splnila povinnosť tvrdenia, resp. povinnosť účinného popretia skutkových tvrdení protistrany (viď aj právny názor v komentári k , str. 1030 až 1031 , autori - Števček a kolektív, r. 2016, vydavateľstvo C.H.BECK.)

9. Z potvrdenia právneho predchodcu žalobcu označeného ako: „KIPROSK/1/11006 (na č.l. 19, zadná strana) súd zistil, že žalovaný doteraz uhradil celkovo sumu 551,17 eur.

10. Tento záver (o úhrade sumy 551,17 eur žalovaným) je však možné tiež považovať za nesporné skutkové tvrdenie pre jeho nepopretie žalovaným podľa v spojení s .

11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo 16. 12. 2016 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu vyhotovil pre žalovaného písomné oznámenie o tom, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16. 12. 2016 uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a jeho právnym predchodcom ako postupcom došlo k hmotnoprávnemu postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní.

12. Z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu (pre jeho nepopretie žalovaným podľa v spojení s ) je zrejmé, že táto zmena v osobe veriteľa bola právnym predchodcom žalobcu ako postupcom oznámená žalovanému (listom zo 16. 12. 2016) ešte pred podaním žaloby, čím mal súd v zmysle ustálenej judikatúry za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

13. Pri právnom posúdení takto zisteného skutkového stavu súd aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

14. Podľa - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 16. 2. 2015, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 16. 2. 2015, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 16. 2. 2015, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba C. T. I. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 16. 2. 2015 napĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovanému ako spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania, a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere je však súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou podľa , pretože táto zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa , teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom podľa , teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Vzhľadom na to, že žalobca si výslovne uplatňoval (iba) nárok na poskytnutú a nevrátenú istinu úveru (nežiadal zmluvný úrok a poplatky, resp. iné sumy), súd mu podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch priznal nárok na nevrátenú sumu poskytnutej istiny úveru vo výške 948,83 eur (rozdiel medzi poskytnutým spotrebiteľským úverom vo výške 1.500 eur a sumou doteraz žalovaným na úhradu záväzkov z tejto zmluvy uhradenou vo výške 551,17 eur.)

27. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 948,83 eur za obdobie od 17. 12. 2016 (deň nasledujúci po dni postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu) do zaplatenia, tak súd tomuto nároku takisto vyhovel v celom rozsahu, nakoľko podľa v spojení s nariadenia splatnosť (súdom priznanej) nevrátenej istiny úveru vyplývala priamo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 16. 2. 2015 (nedošlo tu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru), pričom termín konečnej splatnosti (termín splatnosti poslednej splátky, v rámci ktorých splátok mala byť vrátená aj poskytnutá istina úveru) bol v tejto zmluve dojednaný k 1. 5. 2016. Preto najneskôr od 2. 5. 2016 by vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z celej nevrátenej sumy istiny úveru vo výške 948,83 eur, avšak keďže súd je vždy povinný rešpektovať rozsah žalobného návrhu ( ), mohol mu (z priznanej istiny úveru) priznať len uplatnený nárok na úroky z omeškania, t.j. iba útoky z omeškania od žalobcom požadovaného dátumu 17. 12. 2016. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu priznaných úrokov z omeškania (5% ročne), tak vzhľadom na to, že základná úroková sadzba C. T. I. k prvému dňu omeškania (k 2. 5. 2016) predstavovala 0 %, súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním uplatnenej sadzbe, keďže táto bola v súlade s nariadenia o 5 % vyššia ako základná úroková sadzba C. v čase začatia omeškania (2. 5. 2016.)

28. Porovnaním žalobného petitu, v ktorom si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 948,83 eur s príslušenstvom a výroku rozsudku, v ktorom mu bola priznaná sumu 948,83 s príslušenstvom, mal súd za to, že plne úspešným bol v tomto konaní žalobca, a mal preto podľa v spojení s nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd pritom súčasne podľa a v súlade s ustálenou judikatúrou vyslovil, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.

Liptovský Mikuláš 21. január 2020 JUDr. Daniel Marcián sudca