Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-43-2019.pdf
PDF · 129.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Márie Prikrylovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu HomePro Správcovská, s.r.o., so sídlom Hálkova 1/A, 831 03 Bratislava, IČO 44 934 556, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO 36 862 657, proti žalovanému LP MAN s.r.o., so sídlom K Zornici 1654/18, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 47 175 621, právne zastúpenému Mgr. C. J., advokátkou, so sídlom kancelárie E. J. XXXX/X, XXX XX G., o určenie neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/33/2018-120 zo dňa 10. januára 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výške trov po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 137 písm. d/, § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol že, žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že zmluva o údržbe požiarneho uzáveru uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.1.2017 uzatvoril s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov „G. M. O.M. XX“, nachádzajúceho sa na ulici E. XX v J., postavenom na pozemku, parcele č. XXXXX/ X, ktorý má pridelené súpisné číslo XXXX (ďalej len „bytový dom“), zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: J. I, obec: J. - m. č. D. C., katastrálne územie: D. C., zmluvu o výkone správy. Žalobca vykonáva činnosť správcu bytového domu a je povinný vykonávať správu bytového domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a na ich účet a zároveň je oprávnený konať pri správe bytového domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome pred súdom. Medzi žalovaným ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim (prevádzkovateľom) došlo k uzatvoreniu zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018 (ďalej aj len „zmluva“). Z výpisu žalobcu z obchodného registra vyplýva, že štatutárnym zástupcom (konateľom) tejto spoločnosti je G. T. a v mene spoločnosti koná konateľ samostatne. Podpisová doložka zmluvy obsahuje pečiatku žalobcu, pod ktorou je uvedené meno a priezvisko I. D. s dodatkom vedúca technického oddelenia. Za žalobcu nebola zmluva podpísaná štatutárnym zástupcom (konateľom), ale osobou I. D.. Táto nemala osobitné splnomocnenie na zastupovanie žalobcu pri podpísaní zmluvy a ani jej to nevyplýva z pracovnej zmluvy, či iných vnútropodnikových smerníc. Na strane žalobcu bolo v čase, kedy bola (mala byť) zmluva podpísaná, nevyhnutné, aby táto bola v mene žalobcu podpísaná štatutárnym zástupcom - konateľom, ktorým v čase podpisu zmluvy bol G. T.. V tomto prípade úplne
absentuje prejav vôle žalobcu uzatvoriť takúto zmluvu. Skutočnosť, že zmluva nebola zo strany žalobcu podpísaná oprávnenou osobou má za následok neplatnosť právneho úkonu. Žalobca ďalej zdôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a na preukázanie dôvodnosti svojho nároku označil a predložil listinné dôkazy, výpisy z obchodného registra strán sporu, zmluvu o výkone správy, zmluvu o údržbe požiarneho uzáveru a emailovú komunikáciu.
2. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže zmluva o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018 je uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome E. XX v J., v mene ktorých koná žalobca. Účastníkmi zmluvy sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, nie žalobca, ktorý môže zastupovať vlastníkov ako správca podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný oslovil žalobcu s ponukou na kontrolu požiarnych uzáverov najskôr telefonicky, neskôr písomne, celú záležitosť dozorovala I. D., vedúca technického oddelenia u žalobcu, ktorá zaslala žalovanému objednávku na kontrolu požiarnych uzáverov, ona bola osobou oprávnenou na preštudovanie a pripomienkovanie zmluvy, doplnila údaje žalobcu a zmluvu podpísanú za žalobcu jej osobou odoslala žalovanému. Oprávnenie podpísať a uzatvárať za žalobcu zmluvu týkajúcich sa technických záležitostí vyplýva z názvu jej funkcie, zo správania sa žalobcu a zo spôsobu komunikácie so žalovaným. Pre nedostatok aktívnej legitimácie nemá žalobca ani naliehavý právny záujem na takejto žalobe. V prípade predmetného bytového domu si žalobca ako výrobca vyhradil úkony kontroly a údržby požiarnych uzáverov (prevádzkové pokyny ako súčasť prevádzkového denníka požiarneho uzáveru). Žalovaný sa aj bez existencie žalobou napadnutej zmluvy, môže domáhať práv, ktoré žalobca považuje za naliehavý právny záujem, pričom v tomto konaní by sa otázka platnosti tejto zmluvy riešila ako otázka predbežná.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 8.2.2018 bola uzatvorená zmluva o údržbe požiarneho uzáveru medzi žalovaným označeným ako predávajúcim a na druhej strane bol za kupujúceho a zároveň prevádzkovateľa označený „Vlastníci bytov a NP E. XX“ s uvedením žalobcu pod týmto označením. Zmluvu podpísala za žalobcu I. D., vedúca technického oddelenia a za žalovaného jeho vtedajšia konateľka. Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru, t.j. určenie neplatnosti právneho úkonu, teda právnej skutočnosti, pričom určenia právnej skutočnosti sa žalobou možno domáhať iba v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu explicitne nevplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru, a preto podaná žaloba je procesne neprípustná a z tohto dôvodu ju súd prvej inštancie zamietol. Vzhľadom k dôvodu zamietnutia žaloby nie je potrebné sa z hmotnoprávneho hľadiska zaoberať ani obsahom zmluvy, jej prípadnou platnosťou alebo neplatnosťou, aktívnou legitimáciou, dôvodmi neplatnosti, možnosťou konať v súvislosti s uzatvorenou zmluvou za žalobcu a rovnako tak ani otázkou naliehavého právneho záujmu. Otázku naliehavého právneho záujmu je potrebné skúmať a tento preukazovať pri žalobe o určenie, či tu právo je alebo nie je, pokiaľ naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu. Podaná žaloba je však žalobou o určenie právnej skutočnosti, kde nie je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať a ani skúmať, ale je nevyhnutné, aby možnosť podania takejto žaloby vyplývala z právneho predpisu, čo v danom prípade splnené nebolo. Vzhľadom k tomu, že žaloba je procesne neprípustná, bolo postačujúce vykonanie dokazovania oboznámením obsahu zmluvy, o ktorej neplatnosť sa jednalo, a to len za účelom zistenia, o aký právny úkon sa jedná a či naň nie je možné aplikovať niektoré z ustanovení právneho poriadku, podľa ktorého by bolo možné neplatnosť tohto právneho úkonu určiť súdnym rozhodnutím. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že možnosť domáhať sa určenia neplatnosti uvedenej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, nie je potrebné vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie, či už výsluchom svedkyne I. D. alebo listinnými dôkazmi, keďže týmito by nebolo možné zvrátiť okolnosť, že žiaden právny predpis neumožňuje domáhať sa neplatnosti takejto zmluvy. Potom by vykonávanie akéhokoľvek ďalšieho dokazovania bolo zbytočné, neúčelné a nehospodárne, a preto súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie nevykonal.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o konkrétnej výšky trov po právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedol, že podanou žalobou sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018 v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Uvedené vyplýva aj z označenia: kolónka “Predmet žaloby/návrhu“, kde žalobca uvádza: „...Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku...“ podľa § 137 písm. c/ CSP : „...Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo...“ Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nezaoberal otázkou naliehavosti právneho záujmu, podľa názoru žalobcu naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c) OSP) považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu je daná, nakoľko na základe zmluvy môže žalovaný realizovať údržbu požiarneho uzáveru, tak ako je to definované v zmluve alebo sa môže domáhať realizovania údržby požiarneho uzáveru, pričom svoj nárok bude opierať o zmluvu, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom. Tiež je potrebné zdôrazniť, že predmetom zmluvy je aj revízia 14 ks vstupných dverí (požiarnych uzáverov) do bytov, ktoré sú však vo výlučnom vlastníctve konkrétnych vlastníkov bytov. Žalobca ako správca bytového domu vykonáva jeho správu, avšak zabezpečovanie údržby dverí, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve konkrétneho vlastníka, nepatrí do pôsobnosti žalobcu ako správcu. V dôsledku uvedeného je právne postavenie žalobcu neisté. Žalobca nemôže dodatočne schváliť a ani konvalidovať vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť zmluvy. Je povinnosťou žalobcu, aby pri výkone správy bytového domu hájil oprávnené záujmy vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže koná v ich mene a na ich účet. Napadnutá zmluva vytvára neisté právne postavenie nielen pre žalobcu, ktorý koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu, ale aj pre prípadného nového správcu v prípade, že v budúcnosti dôjde k ukončeniu zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu a následnému uzatvoreniu novej zmluvy o výkone správy bytového domu s iným (novým) správcom v súlade s ustanoveniami zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Žalobca tiež poukázal na neplatnosť právneho úkonu - zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá má povahu absolútnej neplatnosti. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom Občiansky zákonník pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti uvedenej ďalej), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý, kto má na tom právny záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej povinnosti, bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno zhojiť dodatočným schválením, či ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani napraviť splnením povinnosti. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby z dôvodu, že je procesne neprípustná, žalobca je toho názoru, že zo žaloby a aj z následných vyjadrení žalobcu vyplýva, čoho sa žalobca domáha. Podľa názoru žalobcu súd aj v prípade nesprávne formulovaného petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Žalobca zastáva názor, že podanou žalobou v zmysle § 137 písm. c/ CSP sa môže domáhať určenia, že právo žalovaného vyplývajúce zo zmluvy neexistuje, nakoľko zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu podľa § 391 CSP vrátil na ďalšie konanie.
6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.3.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd prvej inštancie zamietol žalobu ako procesne neprístupnú, nakoľko jej predmetom je určenie neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018, t.j. neplatnosti právneho úkonu ako právnej skutočnosti. Neplatnosti právnej skutočnosti sa možno domáhať iba v prípade, že to vyplýva z osobitného predpisu v súlade s § 137 písm. d/ CSP. Žalobca namieta, že on podal žalobu podľa s § 137 písm. c/ CSP, pričom argumentuje tým, že súdna prax považuje za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP) aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. S tým nemožno súhlasiť, nakoľko právna úprava § 80 písm. c/ OSP stanovovala rovnaké podmienky pre žalobu na určenie, či tu právny vzťah (skutočnosť) alebo právo je alebo nie je, pričom § 137 CSP rozlišuje a stanovuje iné podmienky v písm. c/ pre určenie, či tu právo je alebo nie je, a iné podmienky pre určenie právnej skutočnosti v písm. d/. Žalobca uviedol, že súd aj v prípade nesprávne formulovanému petitu môže pokračovať v konaní, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Žalovaný uviedol, že je nepochybné, že z obsahu žaloby ako aj formulácie jej petitu vyplýva, že sa žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu. Právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnymi skutočnosťami. Petit žaloby je pritom formulovaný jasne, zrozumiteľne, určito, súd nemôže sám z vlastnej iniciatívy rozhodovať o tom, čo žalobca nežiada, resp. rozhodovať o niečom inom, ako žalobca žiada. Poukázal aj na prax súdov, napr. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co 275/2017, Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25CoSr 2/2017. Krajský súd v Košiciach riešil podobný prípad a zaoberal sa okrem iného aj otázkou, či ak žalobný petit znie na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné ho považovať za vadný a vady takejto žaloby odstraňovať, prípadne podľa obsahu žaloby sám súd môže naformulovať iný petit zodpovedajúci obsahu žaloby. Súd sa s touto otázkou vysporiadal tak, že ak v okolnostiach prejednávanej veci je určitý obsah žaloby a tomu zodpovedajúce znenie petitu, nemožno dospieť k záveru o vade žaloby, spočívajúcej v rozpore medzi obsahom žaloby a formuláciou petitu, ktorú je súd povinný odstraňovať. Tak ako v prípade prejednávanom pred Krajským súdom v Košiciach, tak aj v tomto prípade, podľa obsahu žaloby nemožno dospieť ani k záveru, že žalobca sa domáha „niečoho iného“ než určenia neplatnosti zmluvy. Predmetom konania nebolo určenie, či tu právo je alebo nie je (podľa § 137 písm. c CSP), ale určenie právnej skutočnosti (podľa § 137 písm. d) CSP). Preto nebolo potrebné skúmať danosť naliehavého právneho záujmu, ale iba to, či určenie právnej skutočnosti, v danej veci neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru, vyplýva z osobitného predpisu. Správne konajúci súd rozhodol, že takáto možnosť zo žiadneho predpisu nevyplýva. Doplnil, že žalobca nemá v spore vecnú legitimáciu ani naliehavý právny záujem. Žalovaný sa aj bez existencie žalobou napadnutej zmluvy môže domáhať práv, ktoré žalobca považuje za naliehavý právny záujem. Navyše, ak by sa žalovaný domáhal uvedených práv na súde, a opieral by sa o zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, súd by musel riešiť otázku platnosti tejto zmluvy ako otázku predbežnú. Naliehavý právny záujem pritom nie je daný tam, kde je možné žalovať na plnenie. V danom prípade teda žaloba o neplatnosť neplní ani preventívnu funkciu. Navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
9. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie Civilného sporového poriadku žalobu ako procesne neprípustnú zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
11. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza : Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku uplatnenému žalobcami a k použitej obrane žalovaného 2/, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých uplatnený nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
12. Oboznámením sa s obsahom žaloby, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru, že v zmysle § 137 písm. d/ CSP je žaloba žalobcu proti žalovanému o určenie neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru, ktorú dňa 8.2.2018 uzatvorili predávajúci : LP MAN s.r.o., so sídlom K Zornici 1654/18, Bánovce nad Bebravou, IČO 47 175 621 a kupujúci : Vlastníci bytov a NP Šoltésovej 12 (Prevádzkovateľ) HomePro Správcovská s.r.o., Hálková 1/A, Bratislava, IČO 44 934 556, za predávajúceho uzatvorenú a podpísanú C. B., konateľkou a za kupujúceho (prevádzkovateľa) uzatvorenú a podpísanú I. D., vedúcou technického oddelenia, procesne neprípustná.
13. Žalobca o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru došla súdu prvej inštancie dňa 29.7.2018. Žalobca v žalobe po odôvodnení aktívnej legitimácie žalobcu v tomto spore s poukazom na § 8 ods. 1, § 8a ods. 1 prvá veta a § 8b ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov (čl. II. žaloby) ako predmet sporu označil neplatnosť zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru zo dňa 8.2.2018 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným (čl. III. žaloby). V čl. IV. žaloby uviedol žalobca skutkový stav opisom kto je konateľom žalobcu, kto je konateľom žalovaného a spôsob konania menom spoločnosti, pričom vychádzal z údajov zapísaných v obchodnom registri. Tvrdil, že za žalobcu predmetnú zmluvu podpísala I. D. vo funkcii vedúca technického oddelenia, pričom táto nemala osobitné splnomocnenie na zastupovanie žalobcu pri podpisovaní zmluvy a nevyplýva jej to ani z pracovnej zmluvy, či iných vnútropodnikovaných smerníc. Na základe uzatvorenej zmluvy sa žalovaný domáha realizovania výkonov stanovených v zmluve. V čl. V. žaloby žalobca s poukazom na § 133 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 3 a § 39 Občianskeho zákonníka tvrdí, že zmluva o údržbe požiarneho
uzáveru, ktorú za žalobcu nepodpísala oprávnená osoba žalobcu a nebol dodržaný spôsob, akým má štatutárny orgán - konateľ zaväzovať žalobcu, je absolútne neplatným právnym úkonom a z takéhoto úkonu nie je a ani nemôže byť žalobca zaviazaný. V čl. VI. žaloby žalobca odôvodňuje podľa § 137 CSP naliehavý právny záujem pre určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ O.s.p.), pričom v zmysle citovaného ustanovenia považuje súdna prax za určovaciu žalobu aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu naliehavosť právneho záujmu spočíva v tom, že žalovaný môže na základe zmluvy realizovať údržbu požiarneho uzáveru a na základe zmluvy sa môže domáhať realizovať údržbu požiarneho uzáveru podľa podmienok definovaných v zmluve. V tejto súvislosti poukázal žalobca na vyhlášku č. 478/2008 Z.z. o vlastnostiach, konkrétnych podmienkach prevádzkovania a zabezpečenia pravidelnej kontroly požiarneho uzáveru v znení neskorších právnych predpisov a na čl. II. str. 2, druhá odsek zhora zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru. Napadnutá zmluva vytvára neisté právne postavenie nielen pre žalobcu, ktorý koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale aj pre prípadného nového správcu. Žalobca navrhol rozhodnutie súdu v tomto znení (petit žaloby) : Súd určuje, že zmluva o údržbe požiarneho uzáveru, uzatvorená medzi žalobcom - spoločnosťou Homepro Správcovská, s.r.o., Hálková 1/a, Bratislava, IČO 44 934 556 a žalovaným - spoločnosťou LP MAN s.r.o., K Zornici 1654/18, Bánovce nad Bebravou, IČO 47 175 621 zo dňa 8.2.2018 je neplatná.
14. Právne skutočnosti sú rozhodujúce podmienky alebo predpoklady pre vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, ktoré sú stanovené právnou normou <https://sk.wikipedia.org/wiki/Pr %C3%A1vna_norma>. Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí, alebo vznikajú nezávisle od ich vôle, delíme právne skutočnosti na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne právne skutočnosti zaraďujeme právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania (napr. zničenie knihy pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva). Subjektívne právne skutočnosti môžu byť - konštitutívne rozhodnutie súdu (to je také rozhodnutie, ktoré zakladá nové práva a povinnosti), vytvorenie veci alebo diela alebo právne relevantný úkon <https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pr%C3%A1vne_relevantn %C3%BD_%C3%BAkon&action=edit&redlink=1>. Právne relevantné úkony sa potom delia na právne (napr. podpis zmluvy) a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené (tzv. delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie. Ku vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, ktorá je v právnej norme predpokladaná. Predvída ju hypotéza právnej normy. Takáto podmienka sa nazýva právna skutočnosť. Právnymi skutočnosťami závislými od vôle osôb sú právne úkony a protiprávne úkony. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Nie každý prejav vôle je právnym úkonom. Podmienkou, aby bol prejav vôle právnym úkonom je, aby právne predpisy s takýmto prejavom spájali právne následky. Typickým dvojstranným právnym úkonom je zmluva (dohoda). Právne úkony sa môžu deliť aj podľa toho, či k ich platnosti je nevyhnutné dodržanie určitej formy (napríklad písomnej formy) na formálne a neformálne právne úkony.
15. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok zakotvil v § 137 demonštratívny výpočet rôznych druhov žalôb, pričom vychádza nielen z kritéria členenia žalobného návrhu (petitu), ale aj rozlišovania právneho dôvodu tvrdeného práva. Význam ustanovenia § 137 CSP je predovšetkým normatívny a spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Pojmy obsah žaloby a žalobný návrh (petit) nie sú totožné a obsah žaloby je pojmovo širší ako žalobný návrh (petit) a zahŕňa aj opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu (§ 132 CSP). V § 137 písm. c/ CSP je upravená určovacia žaloba, pri ktorej znie petit žaloby na určenie, či tu právo je, alebo či tu právo nie je (do 30.6.2016 § 80 písm. c/ O.s.p. rozlišoval medzi určením (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu; uvedené rozlíšenie však nemalo vecný význam a oba použité pojmy mali rovnaký obsah). Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP). Podmienkou určovacej žaloby podľa § 137
písm. c/ CSP je, že na tejto žalobe musí byť daný naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať v prípade, ak tento záujem vyplýva z osobitného predpisu. V § 137 písm. d/ CSP je upravená žaloba o určenie právnej skutočnosti ako druh žaloby, ktorá nebola do 30.6.2016 v Občianskom súdnom poriadku samostatne upravená. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav (§ 217 ods. 1 CSP). Zákonnou procesnou podmienkou žaloby o určenie právnej skutočnosti je, že určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.
16. V intenciách názorov podľa odseku 14. a 15. tohto odôvodnenia, považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že žaloba žalobcu proti žalovanému o určenie neplatnosti zmluvy o údržbe požiarneho uzáveru je žalobou podľa § 137 písm. d/ CSP o určenie právnej skutočnosti, za správny. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje so záverom, že možnosť domáhať sa určenia tejto právnej skutočnosti, v danej veci určenia neplatnosti zmluvy o požiarnom uzávere, nevyplýva z osobitného predpisu. Pod osobitným predpisom je potrebné v danej veci rozumieť predovšetkým základný súkromnoprávny predpis hmotného práva, ktorým sa upravuje právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, Obchodný zákonník, doplnený pre neupravené otázky predpismi Občianskeho zákonníka. Postavenie žalobcu ako správcu bytov a nebytových priestorov, jeho práva a povinnosti sú upravené zákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (verejnoprávne predpisy). Žiadny z týchto predpisov neumožňuje právnou úpravou domáhať sa neplatnosti uzatvorenej zmluvy.
17. V rámci postupu podľa § 387 ods. 3 druhá veta CSP odvolací súd vyhodnotil podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu ako nedôvodné. Žalobca v odvolaní zopakoval tvrdenie, že podáva žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, zopakoval tvrdenia, ktorými odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a zopakoval tvrdenia o neplatnosti uzatvorenej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona s definitívnymi účinkami a k tejto neplatnosti, ktorej sa môže dovolávať ktokoľvek, sa prihliada z úradnej povinnosti. Tieto tvrdenia nepovažoval odvolací súd za významné pre právne posúdenie veci a týmito sa nezaoberal.
18. Za relevantné odvolacie tvrdenie považoval odvolací súd tvrdenie žalobcu (odsek 6. odvolania žalobcu), že zo žaloby a z následných vyjadrení žalobcu vyplýva, čoho sa žalobca domáha a súd aj v prípade nesprávne formulovaného petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je viazaný obsahom žalobného petitu a nie jeho formuláciou. V zmysle § 137 písm. c/ CSP sa žalobca môže domáhať, že právo žalovaného vyplývajúce zo zmluvy neexistuje, nakoľko zmluva je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V rámci preskúmania tohto odvolacieho tvrdenia odvolací súd posudzoval a hodnotil obsah žaloby, petit žaloby a v tejto súvislosti správnosť postupu súdu prvej inštancie v konaní v tom smere, či tomuto súdu nevznikla povinnosť podľa § 129 ods. 1 CSP odstraňovať nedostatky žaloby výzvou realizovanou vydaním uznesenia podľa § 129 ods. 2 CSP v spojení s § 124 ods. 1, § 127 ods. 1, § 132, § 133 ods. 1, 2 CSP.
19. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
20. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
21. V intenciách citovaných noriem procesného predpisu je odvolací súd toho názoru, že žaloba žalobcu obsahuje všeobecné náležitosti podania vo veci samej (§ 127 ods. 1 CSP) a žaloby, najmä § 132 ods. 1 CSP, pretože žaloba a jej obsah nevzbudzujú pochybnosti o prejavenej vôli žalobcu, tvrdenia žalobcu súvisia s vecou a vzájomne si neodporujú, strany sporu sú riadne označené a identifikovateľné. Tvrdenia týkajúce sa neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným uvádza žalobca v čl. IV. a V. žaloby. V rámci postupu podľa § 127 CSP a § 132 CSP súd neskúma vecnú legitimáciu strán sporu. Žaloba žalobcu a jej obsah je určitá a zrozumiteľná. Postup súdu prvej inštancie podľa § 129 ods. 1, 2 CSP neprichádzal v danom spore do úvahy a pokiaľ súd prvej inštancie pri svojich prvotných úkonoch v rámci prípravy nezistil dôvod na tento postup, boli jeho zistenia správne. Petit žaloby zodpovedá
tvrdeniam žalobcu v žalobe. Za tejto procesnej situácie nie je zákonný dôvod zasahovať do obsahu žalobného návrhu, pretože jeho formulácia smeruje jednoznačne k určeniu neplatnosti právneho úkonu ako žaloby podanej podľa § 137 písm. d/ CSP. Ani procesné posúdenie podanej žaloby ako žaloby podanej podľa § 137 písm. c/ CSP, ktoré žalobca uviedol v čl. VI. žaloby nie je dôvodom na zásah súdu do formulácie žaloby podľa predstavy žalobcu uvedenej v odvolaní, pretože obsah dispozície žalobcu tento zásah neumožňuje a musel by byť hodnotený ako neprípustný nad rámec možnej právomoci súdu.
22. Odvolací súd konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
23. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobcom 1/, 2/ ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).