Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobkyne Mgr. B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. V., A. XXX/X, zastúpenej JUDr. Q. A., advokátkou so sídlom E., O. XX, proti žalovanému M. V. nad Z., so sídlom V. nad Z., K. XXX/X, T.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Q. K., advokátkou so sídlom V. nad Z., M. XXX/XX, o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. júna 2019, č.k. -179, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výrokovej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 2/ - Mestu V. G. Z.. Vo zvyšnej časti žalobu o určenie neplatnosti výpovede a o zaplatenie náhrady mzdy voči žalovanému 1/

- Mestská poliklinika V. zamietol. Žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi. Žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom došlým súdu dňa 27.10.2017, v spojitosti s podaním došlým súdu dňa 22.02.2018 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 07.08.2017 je neplatné. Podaním došlým súdu dňa 13.09.2018 vzala žalobkyňa žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu späť. Vzhľadom na dispozičné právo žalobkyne súd konanie voči žalovanému 2/ podľa zastavil. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 04.03.2013 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným 1/ ako zamestnávateľom na pozíciu zdravotná sestra - rehabilitácia. Dňa 03.05.2017 prevzala žalobkyňa od žalovaného 1/ podanie nazvané ako "Porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 02.05.2017. Dňa 09.08.2017 prevzala žalobkyňa od žalovaného 1/ podanie nazvané ako "Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny" zo dňa 03.08.2017. Dňa 09.08.2017 žalovaný 1/ doručil žalobkyni výpoveď podľa pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa listom zo dňa 15.08.2017 oznámila žalovanému 1/, že s výpoveďou nesúhlasí, o porušeniach sa dozvedela pri preberaní výpovede, nemala možnosť sa vyjadriť a celú vec prešetriť. Zároveň oznámila žalovanému 1/, že trvá na ďalšom zamestnaní u žalovaného 1/. Žalovaný 1/ na oznámenie žalobkyne nereagoval. Právne vec súd posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , . Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný. Súd uviedol, že žalobkyňa ako zamestnanec sa podanou žalobou voči žalovanému zamestnávateľovi domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa je neplatné z dôvodu, že sa nedopustila žiadneho porušenia

pracovnej disciplíny, že výpoveď so žalobkyňou vopred neprerokoval a že žalovaný mal prerokovať s odborovou organizáciou možnú výpoveď danú žalobkyni. Žalobkyňa a svedok MUDr. Q. O. uviedli, že dňa 02.05.2017 žalobkyňa po svojej pracovnej dobe sa nachádzala v ambulancii MUDr. O., kde sa podrobila lekárskemu vyšetreniu. Svedkyňa M. W. naproti tomu viedla, že v ten deň doktor pracoval celý deň. Vie, že mali pacientov aj po vrátení sa z obednej prestávky. Neriešil sa u MUDr. O. zdravotný stav žalobkyne, len kontakty na F., budúceho prevádzkovateľa polikliniky. Svedkyňa kontaktovala pani B. Z., ktorá prišla do ambulancie MUDr. O., kde vznikol medzi žalobkyňou a B. Z. konflikt, kde pani Z. požiadala žalobkyňu, aby opustila ambulanciu. Vznikol krik a žalobkyňa sa začala nevhodne vyjadrovať a vyhrážať sa pani Z., že je sprostá učiteľka, psychopat a že ju vypleštia z roboty. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia a to pani Z., M. W. a Q. O., ktorá navyše vypovedala, že tento konflikt si vypočuli aj prítomní pacienti. Súd výpoveď svedka MUDr. Q. O. považoval za nedôveryhodnú, nakoľko aj z výpovede svedka Y. M. vyplýva, že žalobkyňa ako aj svedok MUDr. O. mali osobný záujem participovať pod novým vedením nemocnice a za tým účelom kontaktovali nového prevádzkovateľa. Ak žalobkyňa tvrdila, že pani Z. nebola jej G.riadenou, tak z dokazovania vyplynulo, že opak je pravdou, pani Z. bola písomne poverená riadením a jej vedúcu pracovnú pozíciu potvrdili viacerí svedkovia. Ak žalobkyňa argumentovala, že bola na lekárskom vyšetrení, tak hodnoverne nepreukázala túto skutočnosť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nebola objednaná a ani nemala výmenný lístok od všeobecného alebo iného lekára, teda návšteva ambulancie MUDr. O. bola súkromnou návštevou, ktorá bránila MUDr. O. riadne vybavovať objednaných pacientov. Ak do ambulancie prišla G.riadená žalobkyne pani Z. a požiadala ju, aby ambulanciu opustila, bolo to v súlade s morálkou a pracovnou náplňou MUDr. O., teda ak toto žalobkyňa odmietla a navyše sa začala nevhodne správať na pracovisku, je možné takéto správanie označiť za porušenie pracovnej disciplíny v dôsledku nerešpektovania pokynov svojho G.riadeného ako aj porušenie zásad slušnosti na pracovisku. Podľa pracovnej zmluvy žalobkyni, miesto výkonu práce žalobkyne je Mestská poliklinika V., O. I. XXXX/XXX, teda možno uzavrieť, že incident sa stal na pracovisku a v tomto prípade ani nie je rozhodujúce, či skutok sa mal stať cez pracovnú dobu alebo po jeho ukončení. Okrem toho medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že žalobkyňa ešte nebola odpísaná z dochádzkovej knihy, teda pracovná doba žalobkyne ešte v tom čase nebola formálne ukončená. Žalobkyňa bola na porušenie pracovnej disciplíny riadne upozornená listom zo dňa 02.05.2017, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 03.05.2017. Žalovaný žalobkyni listom zo dňa 03.08.2017 vytkol, že žalobkyňa dňa 23.06.2017 riadne neurobila evidenciu pacienta O. Y. do programu Q., čím spôsobila žalovanému majetkovú ujmu. Žalobkyňa namietala, že upozornenie dostala po dlhej dobe a nevedela sa k tejto skutočnosti vyjadriť. Svedok E. R. vypovedala, že kontrolovali s pani Z. prácu pani M., kde sa zistilo, že jeden pacient nebol zapísaný. Toto sa v minulosti stalo ešte jedenkrát. Ona v rámci poobednej zmeny vždy kontrolovala evidenciu jej kolegyne pani M., niekedy sa stalo, že bol zle zapísaný kód. Čo sa týka mesačných výkazov, tieto kontrolovala a posielala ona. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa pracovne pochybila, keď nevykázala zdravotnícky úkon pre potreby poisťovne. Ak žalobkyňa tvrdila, že by to doplnil koncom mesiaca, tak z dokazovania vyplynulo, že výkazy nekontrolovala a v týchto veciach sa spoliehal na pani R., čo nemožno považovať za riadne plnenie si svojich pracovných povinností. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa na pracovisku si neplnila svoje riadne pracovné povinnosti, dochádzalo k neúmernému čakaniu, o čom svedčí aj skutočnosť, že keď žalobkyňa v súčasnosti nepracuje u žalovaného 1/, na vyšetrení EKG nie sú žiadne problémy. Konanie žalobkyne je možné považovať za neuspokojivé plnenie pracovných úloh, teda žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu a tieto skutočnosti jej oznámil listom, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 09.08.2017. Ak žalovaný následne pristúpil k výpovedi, táto výpoveď bola vykonaná v súlade so zákonom, súd nezistil žiadne dôvody jej neplatnosti, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v čase, keď žalovaný 1/ pristúpil k výpovedi, u žalovaného 1/ nepôsobili žiadne odbory, teda ani absencia neprerokovania výpovede s odbormi nemôže mať za následok neplatnosť výpovede. Ustanovenie predpokladá, že ak je daná výpoveď z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, je nevyhnutné, aby zamestnávateľ ešte pred podaním výpovede oboznámil zamestnanca s dôvodom výpovede a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Na splnenie tejto povinnosti neurčuje žiadne lehoty ani nestanovuje časové minimálne ani maximálne doby, v ktorých právo zamestnanca vyjadriť sa k dôvodom výpovede trvá. Nesplnenie tejto povinnosti však nespôsobuje neplatnosť výpovede s poukazom na . S dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa mala možnosť sa ku kárnym opatreniam ako aj k výpovedi vyjadriť, potvrdili to svedkovia a to najmä Q. I., Y. M. a M.. N. Z.. Ak žalobkyňa sa odmietla o týchto skutočnostiach baviť a zo stretnutia odišla, to neznamená, že si žalovaný 1/ nesplnil zákonnom stanovenú povinnosť, preto ani v tomto smere námietka žalobkyne nebola dôvodná. O trovách konania súd rozhodol v súlade

s , v spojitosti s , tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Na úvod odvolania žalobkyňa poukázala na to, že voči žalovanému 2/ zobrala späť žalobu ihneď ako sa z písomného vyjadrenia žalovaného 2/ dozvedela relevantné skutočnosti o tom, že bývalý zamestnávateľ, voči ktorému podala žalobu o neplatnosť výpovede nie je zrušený, a teda je jediným pasívne legitimovaným subjektom jej žaloby. Taktiež uviedla, že žalovaný 2/ nebol právne zastúpený advokátom, pričom písomné vyjadrenie podalo svojou zamestnankyňou JUDr. U. a podpísané bolo primátorom W., z dôvodu ktorého sa žalobkyňa domnievala, že výrok č. 4 rozsudku je irelevantný, nakoľko žalovanému 2/ nevznikli žiadne trovy konania. Žalobkyňa mala ďalej za to, že súd v odôvodnení ani jedným slovom neodôvodnil námietky žalobkyne o tom, že jednotlivé skutkové podstaty porušenia pracovnej disciplíny v písomných vyhotoveniach upozornení na porušenie pracovnej disciplíny boli neurčité a nedostatočne precizované a z toho dôvodu bolo aj nedostatočne a vágne precizované písomne vyhotovenie výpovede z pracovného pomeru. Taktiež sa podľa žalobkyne súd nezaoberal jej návrhom z podanej žaloby, ako aj jej výpovedí na pojednávaní, aby skúmal konanie zamestnávateľa nesúceho znaky obchádzania zásady rovnakého zaobchádzania - šikanu zo strany B. Z., ktorá šikanu z jej strany nepriamo potvrdila v písomnom vyhotovení porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017, keď uviedla, že žalobkyňu prichytila, ako sa zdržiava po pracovnej dobe na nepridelenej ambulancii. Ďalej žalobkyňa namietala, že súd vôbec nepodrobil prieskumu zákonnosti obsah dokumentu písomného vyhotovenia výpovede. Súd sa podľa žalobkyne nezaoberal tým, či obidve porušenia disciplinárneho opatrenia, ktoré boli dôvodom výpovede, boli v písomnom vyhotovení výpovede skutkovo presne špecifikované a vymedzené, a či výpoveď je zákonná. Žalobkyni nebolo zrejmé, z akých skutkových zistení súd vychádzal, keď dospel k záveru, že svedok MUDr. O. je svedkom nedôveryhodným. Poukázala na to, že MUDr. A. O. pracuje v zdravotníctve viac ako 50 rokov, je váženým a uznávaným lekárom vo svojom odbore, a to nie len po odbornej stránke, ale i morálnej. Bol jediným priamym svedkom nevhodného správania sa pani Z. zo dňa 02.05.2017 v rehabilitačnej ambulancii. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na výpoveď MUDr. A. O., z ktorej vyplýva, že p. Z. vošla do ambulancie, nezaklopala a začala atakovať žalobkyňu, pričom použila výraz „vypadnite“. Ďalej poukazovala na to, že všetci svedkovia žalovaného, ktorí vypovedali na súde v súčasnosti pracujú stále ako rehabilitační pracovníci v danom zariadení už pod hlavičkou Unikliniky a sú priamymi podriadenými Z., pričom sa netaja súčasnými G.štandardnými vzťahmi. Na pojednávaní uviedli, že poznajú právnu zástupkyňu žalovaného, že sa s ňou stretli pred pojednávaním, čomu zodpovedali koordinované a rovnaké výpovede svedkov, ktorí neboli očití svedkovia, ale vyjadrovali sa k obdobiu, keď žalobkyňa bola ich priama G.riadená. Žalobkyňa bola preto toho názoru, že označiť výpoveď MUDr. O. za nedôveryhodnú bolo absurdné. Vo výpovedi MUDr. O. uviedol, že žalobkyňa bola ním do ambulancie pozvaná za účelom kontroly zdravotného stavu. V daný deň ju ale lekár nestihol vyšetriť v dôsledku príchodu pani Z.. Dňa 03.05.2017, na druhý deň bola žalobkyňa zavolaná na riadieľstvo, kde jej bolo odovzdané porušenie pracovnej disciplíny. Chcela sa vyjadriť k udalosti zo dňa 02.05.2017 a zavolať aj lekára MUDr. O. ako svedka, ktorý sa v poliklinike v tom čase nachádzal, ale nebola jej táto možnosť daná. Vytýkala súdu, že sa vôbec nezaoberal a nepodrobil prieskumu zákonnosti obsah dokumentu písomného vyhotovenia upozornenia na porušenie pracovnej zo dňa 23.06.2017. Nezaoberal sa, či toto porušenie pracovnej disciplíny bolo v písomnom vyhotovení dokumentu skutkovo presne špecifikované a vymedzené a či je aj toto upozornenie platné a zákonné. Žalobkyňa odmietala, že by si dňa 23.06.2019 nesplnila riadne svoje povinnosti, prípadne spôsobila zamestnávateľovi akúkoľvek majetkovú ujmu, ako je uvedené v Upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 03.08.2017. Na pojednávaní žalovaný nepreukázal žiadnu internú smernicu, ani pracovný poriadok, ktorý dokument by upravoval podmienku evidencie pacienta do programu Q. v deň pacientovej návštevy. Žalobkyňa namietala, že koncom mesiaca pravidelne vykonávala kontrolu výmenných lístkov, čo uviedla aj vo výpovedi na súde. Výpoveď svedkyne R. považuje žalobkyňa za nedôveryhodnú ovplyvnenú súčasným G.riadeným zamestnancov. Namietala, tiež, že svedkyni R. neprislúchalo sa vyjadrovať k práci žalobkyne, keďže so žalobkyňou nepracovala paralelne, ale nastupovala na zmenu po žalobkyni. Samotné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 03.08.2017 považovala žalobkyňa za nepresné, rozporuplné, písané p. Z., ktorá sama uviedla, že to malo byť jednoznačnejšie napísané a že nabudúce si zoberie právnika. Ďalej uviedla, že pacienti sa na EKG neobjednávajú, o čom p. Z. nevedela. Pracovisko pracovalo kontinuálne bez objednania od 07:00 do 15:00 hod, preto niekedy dochádzalo k nárastu počtu pacientov pred ambulanciou a predlžovala sa čakacia doba na vyšetrenie. Rovnako túto dobu predlžovali aj vyskytujúce sa technické problémy s počítačom, ale predovšetkým samotným káblom k EKG, na čo žalobkyňa dlhodobo upozorňovala a zaevidovala túto skutočnosť i

do záznamového zošita pre poruchy. Podľa informácií od pacientov a personálu žalobkyňa vie, že bolo novým prevádzkovateľom dodané vybavenie. Žalobkyňa však všetkých pacientov vyšetrila počas zmeny, o čom svedčí aj vykázaný mesačný počet pacientov. Žalobkyňa odmietla tvrdenie, že by si neplnila svoje povinnosti. Žalobkyňa tiež namietala, že uznesenie MsZ V. G. Váhom dňa 07.04.2015 neoprávňovali pána M. preniesť kompetencie na inú osobu. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2018 spochybnila poverenie p. Z., nakoľko podľa Organizačného poriadku žalovaného podľa čl. V. ods. 2 riaditeľa počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje odborný garant alebo osoba poverená štatutárom v stanovenom rozsahu na základe písomného poverenia vo všetkých činnostiach okrem majetkovo právnych vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov polikliniky. Žalobkyňa tak bola toho názoru, že p. Z. nemohla robiť kontrolu pracoviska ambulancie odborného lekára, ani nijako inak riešiť pracovno-právne vzťahy. V zmysle Organizačného poriadku čl. V. ods. 2 riaditeľa mohla zastupovať v plnom rozsahu (teda včítane pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov polikliniky) len osoba odborného garanta, v danom čase MUDr. Z.. Súd túto skutočnosť nevyhodnotil. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením neodôvodnil. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si zároveň trovy konania.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že z obsahu odvolania žalobkyne nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by žalobkyňa neuvádzala už počas konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný 1/ teda trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a plne sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnením. Žalobkyňa dňa 03.05.2017 prevzala od žalovaného porušenie pracovnej disciplíny, podľa ktorého sa tejto dopustila 02.05.2017. V uvedenom je jasne uvedené, ktoré ustanovenia Pracovného poriadku žalovaného žalobkyňa porušila a aj kedy a akým spôsobom k tomuto porušeniu došlo. Napokon aj z výpovede na pojednávaní dňa 05.03.2018 všetkých prítomných svedkov z daného incidentu jasne vyplýva, že žalobkyňa o tejto udalosti klame. V predmetnej veci išlo o sporné skutkové tvrdenie medzi stranami, avšak žalovaný bez pochybností preukázal, že zo strany žalobkyne k porušeniu pracovnej disciplíny došlo. Svedkyne W. a O. jasne potvrdili, že bolo v ambulancii MUDr. O. veľa pacientov, a to aj poobede. Žalobkyňa do ambulancie nevošla na podnet, resp. náhodné stretnutie s MUDr. O., ako to tvrdila a už vôbec neriešili s MUDr. O. zdravotný stav žalobkyne. Nakoľko žalobkyňa zdržiavala bezdôvodne MUDr. O. a aj prítomné svedkyne pri práci, svedkyňa Grambličková sama zavolala pani Z. ako G.riadenú, nakoľko si sama nevedela poradiť so žalobkyňou. Následný „konflikt“ medzi žalobkyňou a p. Z. bol tak hlasný, že tento počuli aj pacienti v čakárni, takže aj obe svedkyne žalovaného, čím je ich výpoveď nespochybniteľná. Námietky žalobcu proti výpovediam svedkov žalovaný považoval za irelevantné, špekulatívne a ničím nepodložené. Všetci svedkovia boli pred výsluchom súdom riadne poučení a možnosti a spôsobe ich výpovede. Vypovedali iba skutočnosti, s ktorými sa stretli počas pracovného vzťahu so žalobkyňou. Aj pán M. vo svojej výpovedi dňa 21.05.2019, ako zástupca primátora mesta V. G. Z., poverený riadením polikliniky, a teda priamy G.riadený žalobkyne, potvrdil nevhodné správanie žalobkyne. Žalobkyňa sa aj na pojednávaní počas výsluchu svedkov správala výbušne, nevhodne a vzťahovačne. Aj z výpovede p. Z. vyplynulo, že už v decembri 2016 žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, avšak vtedy p. M. porušenie odmietol podpísať, nakoľko nechcel ísť do konfliktu alebo prípadného sporu so žalobkyňou. Z celého priebehu konania, výpovedí svedkov a z predložených listín možno jasne vyvodiť, že žalobkyňa mala osobný problém s p. Z. a skutočnosťou rešpektovať ju ako svoju G.riadenú. Pozíciu p. Z. ako G.riadenej potvrdili všetci svedkovia a aj p. M.. Jediná, ktorá toto spochybňuje je len žalobkyňa. Žalovaný teda jasne preukázal, že porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 03.05.2017 bolo dané žalobkyni dôvodne. Opätovne žalovaný uvádzal, že uloženie porušenia pracovnej disciplíny je jednostranným úkonom zo strany zamestnávateľa a nie je zákonom stanovená povinnosť pred jeho uložením toto prerokovať so zamestnancom, prípadne sa k nemu vyjadriť. Napriek tomu, žalobkyňa túto možnosť mala. Tieto námietky žalobkyne teda žalovaný tiež považuje za irelevantné a účelové. Námietka a sporná skutočnosť, že žalovaný mal prerokovať s odborovou organizáciou možnú výpoveď danú žalobkyni je taktiež účelová. Žalovaný riadne listinne a výpoveďou svedkyne I. riadne preukázal, že odbory u žalovaného ukončili svoju činnosť dňa 31.07.2017. Námietka žalobkyne je teda v tejto veci nedôvodná. Na základe Zriaďovacej listiny zo dňa 20.09.2016 žalovaného 1/ vyplýva, že štatutárnym orgánom žalovaného 1/ je riaditeľ, ktorý je oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach a v prípade, že riaditeľ nie je vymenovaný koná za organizáciu poslanec poverený mestským zastupiteľstvom a schvaľovaním všetkých úkonov uskutočňovaných organizáciou. Zo Štatútu žalovaného 1/ vyplýva, že riaditeľa počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje odborný garant

alebo osoba poverená štatutárom, v stanovenom rozsahu na základe písomného poverenia vo všetkých činnostiach okrem majetkovo-právnych vzťahov a pracovno-právnych vzťahov zamestnancov polikliniky. Uznesením MsZ č. 115/2015 zo dňa 07.04.2015 sa týmto štatutárom stal Y. M.. Ten následne poveril zastupovaním funkcie riaditeľa žalovaného 1/ do odvolanie Mgr. Z.. V prípade tohto poverenia nešlo o nič výnimočné, nakoľko rovnaké poverenie ešte dňa 08.10.2013 dala Mgr. Z. v tej dobe príslušná riaditeľka žalovaného 1/ Bc. W.. Na námietky žalobkyne žalovaný uvádzal, že Mgr. Z. nepodpisovala žiadne dokumenty v pracovnoprávnych vzťahoch alebo majetkových, tieto vždy podpísal p. M.. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedla, že naďalej trvá na svojom odvolaní. Žalovaný 1/ podľa žalobkyne nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo použil neurčité a nedostatočné precizovanie jednotlivých skutkových podstát porušenia pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu aj nedostatočné a vágne precizované písomné vyhotovenie výpovede z pracovného pomer. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že v konaní nebola presvedčená o nestrannosti konajúceho sudcu. Namietala výpoveď svedka M., ktorý na súde nechcel odpovedať na otázky žalobkyne a na sudcove otázky zasa odpovedal nesprávne. Pri svojej výpovedi bol chaotický, zmätený, neustále pohľadom hľadal osobu právnej zástupkyne žalovaného, nevedel zdôvodniť, prečo disciplinárne opatrenia podpísal a čo bolo ich obsahom. Zopakovala svoje námietky k výpovedi ostatných svedkov, že svedkovia poznajú právnu zástupkyňu žalovaného.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle a (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výrokovej časti o náhrade trov konania je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

6. V priebehu odvolacieho konania, odvolací súd z Uznesenia Mestského zastupiteľstva V. G. Z. zo dňa 12.12.2019 pod č. 141/2019, bod D/ zistil, že žalovaný 1/ Mestská poliklinika V. so sídlom V. G. Z., O. I. XXXX/XXX, T. XX XXX XXX ako príspevková organizácia Mesta V. G. Z., bol v zmysle o obecnom zriadení v platnom znení zrušený zriaďovateľom - Mestom V. G. Z.. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 21.01.2020, č.k. -235 odvolací súd rozhodol podľa o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 1/, a to s Mestom V. G. Z., so sídlom V. G. Z., K. XXX/X, T.: XX XXX XXX, ako s novým žalovaným. Mesto V. G. Z. v konaní pred súdom prvej inštancie vystupovalo aj ako žalovaný 2/. Konanie voči žalovanému 2/ bolo však súdom prvej inštancie napadnutým rozsudkom právoplatne zastavené, a preto Mesto V. G. Z. v odvolacom konaní ďalej vystupuje ako právny nástupca pôvodného žalovaného 1/.

7. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej námietkou ohľadne neurčitého a nedostatočne precizovaného uvedenia jednotlivých skutkových podstát porušenia pracovnej disciplíny v písomných vyhotoveniach upozornení na porušenie pracovnej disciplíny a z toho dôvodu aj nedostatočné a vágne precizované písomné vyhotovenie výpovede z pracovného pomeru, a teda že súd vôbec nepodrobil prieskumu zákonnosti obsah dokumentu písomného vyhotovenia výpovede.

8. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa v konaní oboznámil s podaniami strán sporu, vrátane podania nazvaného ako „Porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 02.05.2017, podania nazvaného ako „Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny“ zo dňa 03.08.2017 a s obsahom výpovede doručenej žalobkyni zo dňa 09.08.2017, keďže tieto sú podaniami strán sporu nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobkyne, že súd prvej inštancie sa s jej námietkami k obsahu uvedených podaní v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie materiálne posúdil pravdivosť skutkov, ktoré tvorili disciplinárne previnenia žalobkyne a ktoré boli obsahom vyššie uvedených podaní strán sporu, a to na podklade výpovedí svedkov v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie jasne uviedol, že incident dňa 02.05.2017, ktorý bol dôvodom na udelenie písomného porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017 potvrdili v konaní svedkovia Z., W., O.. Vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny zo dňa 03.08.2017 súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané, že žalobkyňa pracovne pochybila,

keď nevykázala zdravotnícky úkon pre potreby poisťovne. Súd následne uviedol, že nezistil žiadne dôvody neplatnosti samotnej výpovede. Odvolací súd preto nemá pochybnosti o tom, že posúdením vykonaného dokazovania súd prvej inštancie preskúmal tak materiálnu stránku skutkov tvoriacich porušenie pracovnej disciplíny, ako aj formálne náležitosti písomnej výpovede. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nie je povinnosťou súdu výslovne vo svojom rozsudku deklarovať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať na platnosť právneho úkonu vplyv, keď bolo zrejmé, akými úvahami súd dospel k uvedenému záveru o tom, že išlo o právny úkon platný.

9. Ak žalobkyňa namietala, že súd sa nezaoberal porušením zásady rovnakého zaobchádzania, ku ktorému malo dôjsť zo strany B. Z. vo vzťahu k nej, je potrebné najskôr uviesť, že predmetom tohto konania nie sú nároky, ktoré vyplývajú zo o rovnakom zaobchádzaní (antidiskriminačný zákon) a teda v tomto konaní sa žalobkyňa nedomáhala, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti výpovede. I keď dôvody výpovede z pracovného pomeru môžu za určitých okolností vychádzať z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktorú skutočnosť si súd môže v konaní o určenie neplatnosti výpovede predbežne posúdiť, v predmetnom konaní žalobkyňa netvrdila, že by s ňou bolo zaobchádzané rozdielne od iného porovnateľného zamestnanca z dôvodov, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného antidiskriminačného zákona. Žalobkyňa tak neuviedla konkrétne dôvody jej údajnej diskriminácie, neprodukovala v tejto súvislosti žiaden dôkaz a ani v zmysle teórie obráteného dôkazného bremena nežiadala od žalovaného, aby tento preukázal, že so žalobkyňou nebolo zachádzané v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k platnosti výpovede z pracovného pomeru. Z vykonaných dôkazov preto ani nevyplývalo, že by vo vzťahu k žalobkyni došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Súd prvej inštancie tak ani nemohol v konaní zistiť také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá by prípadne mohla mať vplyv na platnosť právneho úkonu výpovede, z dôvodu ktorého nebolo potrebné, aby súd vo väčšom rozsahu odôvodňoval niečo, čo nebolo predmetom dokazovania a ani obsahom zisteného skutkového stavu.

10. Nakoľko žalobkyňa aj v odvolacom konaní namietala formálne nedostatky právneho úkonu výpovede, t. j. vymedzenie dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že po preskúmaní uvedeného právneho úkonu ako aj právnych úkonov, ktorému mu predchádzali, či okolností prípadu, rovnako ako súd prvej inštancie, nevzhliadol dôvody neplatnosti výpovede vzhľadom na prípadnú možnú zameniteľnosť skutku v predmetnej výpovedi z pracovného pomeru. Na splnenie požiadavky písomnej formy výpovede, v ktorej musí byť dôvod výpovede uvedený, stačí také skutkové uvedenie dôvodu, aby so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo bolo zrejmé a medzi účastníkmi skutkovo nepochybné, čo je dôvodom výpovede. V predmetnej výpovedi zo dňa 07.08.2017 bol dôvod výpovede označený zákonným ustanovením podľa a skutkovo vymedzený uvedením porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017 a dňa 23.06.2017 s opisom konania podľa Pracovného poriadku Mestskej polikliniky V.. Predmetná výpoveď tak nesporne odkazovala na predchádzajúce písomne udelené porušenia pracovnej disciplíny, keďže skutkové vymedzenie konaní podľa Pracovného poriadku tak, ako bolo uvedené vo výpovedi, boli obsahom aj písomne udelených porušení pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017 a dňa 03.08.2017. Ako uviedol aj Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp. zn. z 28. apríla 2000 a sp. zn. z 28. januára 1999, hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny je splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ vo výpovedi iba odkázal na svoje písomné prejavy, v ktorých zamestnanca upozornil na možnosť výpovede v súvislosti s predchádzajúcimi porušeniami pracovnej disciplíny. Odvolací súd preto dospel k záveru, že so zreteľom na to, čo výpovedi predchádzalo v danej veci bolo zrejmé, čo je dôvodom výpovede. Napokon pre neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodu výpovede by výpoveď z pracovného pomeru bola neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, na základe akého skutkového stavu bola daná zamestnancovi výpoveď, čo nebol tento prípad.

11. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že predmetná výpoveď z formálnych dôvodov netrpela takým nedostatkom, že by mohla byť konštatovaná jej neplatnosť. Výpoveď, ako aj upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny boli riadne podpísané Y. M., ako osobou oprávnenou za žalovaného konať v pracovnoprávnych vzťahoch. Z obsahovej stránky, a teda z materiálnych dôvodov, pre ktoré žalovaný pristúpil k výpovedi z pracovného pomeru so žalobkyňou, sa odvolací súd stotožnil s tým, ako výsledky dokazovania posúdil súd prvej inštancie, a teda, že existovali menej závažné porušenia

pracovnej disciplíny, ako tieto potvrdili v konaní svedkovia, ktoré spočívali v konaní žalobkyne v rozpore s Pracovným poriadkom zamestnávateľa, ktoré zakladali dôvod výpovede podľa . Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že žalobkyňa mala možnosť sa k disciplinárnym opatreniam ako aj k výpovedi samotnej vyjadriť a správne poukázal na to, že ani prípadné nesplnenie si povinnosti podľa s poukazom na tohto zákona nespôsobuje neplatnosť výpovede ako namietala žalobkyňa.

12. Mestská poliklinika V. bola príspevkovou organizáciou Mesta V. Z., pričom v zmysle zriaďovacej listiny č. 27/886/2016 zo dňa 20.09.2016 bol štatutárnym orgánom riaditeľ, ktorý je oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach, pričom v prípade, že riaditeľ nie je vymenovaný koná za organizáciu poslanec poverený mestským zastupiteľstvom a schvaľovaním všetkých úkonov uskutočňovaných organizáciou. Z výpisu zo zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 07.04.2015 č. 115/2015 vyplýva, že z funkcie riaditeľky Mestskej polikliniky V. bola odvolaná Bc. M. W. a poverený za zriaďovateľa bol Y. M., a to na schvaľovanie všetkých úkonov uskutočňovaných príspevkovou organizáciou. V zmysle organizačného poriadku Mestskej polikliniky V. bod V. ods. 1/, 2/ štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého počas jeho neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje odborný garant alebo osoba poverená štatutárom, a to v stanovenom rozsahu na základe písomného poverenia. Y. M. poverením zo dňa 07.04.2015 poveril Mgr. B. Z. zastupovaním funkcie riaditeľa v organizácii Mestská poliklinika V. v súlade s Organizačným poriadkom Mestskej polikliniky V. v rozsahu všetkých činností okrem majetkovo- právnych vzťahov a pracovno- právnych vzťahov zamestnancov polikliniky.

13. Z výpisu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva V. G. Z. konaného dňa 07.04.2015 č. 115/2015, ktorým bol poverený Y. M. na schvaľovanie všetkých úkonov uskutočňovaných príspevkovou organizáciou, ako aj zo zriaďovacej listiny č. 27/886/2016 zo dňa 20.09.2016, či organizačného poriadku Mestskej polikliniky V. nevyplýva, že by Y. M. nemohol zastupovaním svojej funkcie poveriť inú osobu, ako namietala žalobkyňa. Naopak, Organizačný poriadok Mestskej polikliniky V. takéto poverenie na zastupovanie výslovne predpokladá. Preto pokiaľ bola Mgr. B. Z. zastupovaním funkcie riaditeľa v organizácii Mestská poliklinika V. v súlade s Organizačným poriadkom Mestskej polikliniky V. v rozsahu všetkých činností poverená, je vzhľadom na pozíciu, ktorú u zamestnávateľa zastávala žalobkyňa a pozíciu Mgr. B. Z. zrejmé, že medzi uvedenými bol vzťah G.riadenosti a podriadenosti v hierarchickej štruktúre predmetného zamestnávateľa, a to aj napriek skutočnosti, že poverenie Mgr. B. Z. sa nevzťahovalo na majetkovo-právne a pracovnoprávne vzťahy. Odvolací súd má za to, výnimka z poverenia v zmysle uvedeného Organizačného poriadku pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov sa týkala právnych úkonov poverenej Mgr. B. Z. vo vzťahu k zamestnancov a nie faktického vzťahu G.riadenosti a podriadenosti, ktorý na pracovisku medzi uvedenými predmetným poverením vznikol. Žalobkyňa sama označovala Mgr. B. Z. ako osobu konajúcu za zamestnávateľa, keď uvádzala, že zo strany zamestnávateľa - B. Z. malo dôjsť vo vzťahu k nej porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Okrem uvedeného, predmetný incident zo dňa 02.05.2017 bol vo výpovedi z pracovného pomeru vymedzený odkazom na pracovný poriadok Mestskej polikliniky V. čl. 11 ods. 3 bod. c) urážku medzi zamestnancami, a teda nielen odmietnutím plnenia pokynov G.riadeného, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu samotné predstavuje menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako bolo uvedené vyššie, výpoveď z pracovného pomeru ako aj upozornenia na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny ako právne úkony vo vzťahu k žalobkyni uskutočňoval Y. M., ako osoba oprávnená uskutočňovať právne úkony aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov Mestskej polikliniky V.. Je preto potrebné konštatovať, že tak formálne právne úkony vo vzťahu k žalobkyni, a to výpoveď a upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ako aj materiálne dôvody pre ktoré k týmto právnym úkonom došlo, t. j. pre incident zo dňa XX.XX.XXXX definovaný aj ako urážka medzi zamestnancami, či odmietnutím pokynu G.riadeného, ako dôvody výpovede podľa obstoja.

14. Žalobkyňa vo svojom odvolaní ďalej namietala záver súdu prvej inštancie o tom, že by MUDr. A. O. nebol dôveryhodný svedok a naopak poukazovala práve na jeho výpoveď, ktorý bol podľa žalobkyne priamym svedkom nevhodného správania sa p. Z., pričom žalobkyňa tiež namietala výpoveď svedkov žalovaného, ktorí neboli očití svedkovia incidentu, ale vyjadrovali sa k obdobiu, keď žalobkyňa bola ich priamou G.riadenou v pozícii hlavná sestra a namietala ich výpoveď ako výpoveď ovplyvnenú súčasnou pozíciou p. Z. a poradou s právnym zástupcom žalovaného. Odvolací súd má za to, že v predmetnom konaní síce výpoveď MUDr. A. O. potvrdzovala tvrdenia žalobkyne týkajúce sa incidentu dňa 02.05.2017, no z obsahu ostatných svedeckých výpovedí vyplýva, že tento incident sa stal tak, ako bol skutkovo vymedzený v písomnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 02.05.2017. Ani prípadný

vzťah G.riadenosti pani Z. k svedkom nezakladá dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede týchto svedkov pred súdom, rovnako ako prípadné ich stretnutie s právnym zástupcom žalovaného. Ak existujú rozpory vo výpovediach svedkov, je úlohou súdu prisúdiť hodnotu vierohodnosti jednotlivým dôkazom, a to aj ich zhodnotením vo vzájomnej súvislosti. Presvedčenie o tom, že svedecká výpoveď je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádza z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétnej prejednávanej veci, ako napríklad z rozporov vo výpovedi svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom) a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však z všeobecne postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a pod. (Porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 09.12.1998).

15. Odvolací súd má za to, že dôvodom, ktorý vo vzťahu k iným výpovediam svedkov oslabuje dôveryhodnosť svedka mohol byť aj osobný záujem uvedeného svedka, rovnako ako žalobkyne, participovať pod novým vedením nemocnice, ako uviedol aj súd prvej inštancie. Samotné rozpory v podstatných častiach reprodukovanej udalosti svedka MUDr. A. O. v porovnaní s výpoveďou svedkov M. W., B. Z. a Q. O., zakladajú vážny dôvod pre spochybnenie dôveryhodnosti svedka a dôkaznej hodnoty jeho svedectva ako takého. Okrem toho dôvod výpovede sa nevzťahoval len na porušenie pracovnej disciplíny v dôsledku predmetného incidentu zo dňa 02.05.2017, ale aj na iné dôvody, a to najmä zanedbanie evidencie pacienta O. Y. do programu Q., nedodržiavanie harmonogramu prác ambulancie po ústnom napomenutí vedúceho zamestnanca, ktoré v súhrne boli dôvodom výpovede podľa .

16. Vzhľadom na uvedené je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu považovať predmetný právny úkon výpovede z pracovného pomeru za platný právny úkon so všetkými jeho dôsledkami. Odvolanie žalobkyne vo veci samej nebolo preto dôvodné.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vecne správny aj vo výrokovej časti o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaným 1/, 2/ proti žalobkyni. Vzhľadom na výsledok konania je zrejmé, že žalovaný 1/ bol v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí podľa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, žalobkyňa späťvzatím žaloby voči žalovanému 2/ zavinila zastavenie konania, preto je povinná podľa nahradiť mu trovy konania, ktoré mu v konaní pred súdom prvej inštancie vznikli. Žalovaný 2/ sa k žalobe žalobkyne písomne vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.07.2018, ktoré zaslal súdu poštou. Za danej procesnej situácie bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému 2/ proti žalobkyni správne.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výrokovej časti o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).