Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: M. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Q. T. republika, bez cestovných dokladov alebo iného dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, sídlo: Baštová 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA6-262-017/2019-AV zo dňa 16.12.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobu z a mi e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou vo veci zaistenia, podanou žalovanému dňa 23.12.2019, doručenú správnemu súdu dňa 14.01.2020, žiadal právny zástupca žalobcu zrušiť rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava č. PPZ-HCP- BA6-262-017/2019-AV zo dňa 16.12.2019, o predĺžení zaistenia žalobcu a nariadiť, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia.

I. Administratívne konanie

2. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-262-017/2019-AV zo dňa 16.12.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08.02.2020 a zároveň žalobcu ponechal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol: „Dňa 08.08.2019 bolo účastníkovi konania vydané rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-198-009/2019-AV, ktorým bol zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Účastník konania počas zaistenia v zariadení požiadal dňa 20.08.2019 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Dňa 18.10.2019 začal správny orgán konanie vo veci zaistenia účastníka konania podľa , ako žiadateľa o udelenie azylu, na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu ich prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. Dňa 18.10.2019 bolo účastníkovi konania vydané rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-

, ktorým bol zaistený a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a následne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.“

4. V odôvodnení žalovaný ďalej argumentoval: „Správny orgán má za to, že v prípade účastníka konania je potrebné predĺžiť lehotu zaistenia, pričom ide iba o predĺženie prvej 6 mesačnej lehoty zaistenia a nie o využitie inštitútu predĺženia lehoty zaistenia o možných 12 mesiacov, a to z dôvodu, že účastník konania je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a v jeho žiadosti nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté. (...) Účastník konania bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie na územie Slovenskej republiky. V jeho prípade teda existuje riziko úteku, nakoľko účastník konania nemá žiadne finančné prostriedky a ani ubytovanie z čoho vyplýva, že v prípade nezaistenia, by sa zdržiaval na neznámom mieste, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov a ani žiadne väzby k tejto krajine.“

5. Počas správneho konania správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/20013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, pričom konštatoval, že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa a . Prípadným uložením uvedenej povinnosti, by mohlo taktiež prísť k zmareniu sledovaného cieľa, a to návratu do členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Správny orgán má taktiež za to, že v prípade účastníka konania a jeho doterajšieho konania je potrebné zabezpečiť výkon jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/20013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov formou zaistenia v zmysle .

II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

6. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd včas správnu žalobu vo veci zaistenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti z nasledujúceho dôvodu.

7. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu majú za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonne z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v otázke možnosti využitia menej závažných prostriedkov.

8. K vyššie uvedenej námietke žalovaný v správnej žalobe uvádza: „Ako vyplýva z vyššie uvedenej argumentácie žalovaného, tento uvádza, že inštitúty hlásenia pobytu a peňažnej záruky podľa a nie je možné využiť, pretože žalobca nespĺňa podmienky pre ich uloženie. Ďalej však svoju argumentáciu nerozvádza, preto nie je zrejmé, z čoho pri tomto rozhodnutí vychádza. Navyše, žalovaný svoju argumentáciu obmedzil výlučne na posúdenie možnosti uloženia jedného z menej závažných donucovacích opatrení podľa . Opomenul však posúdenie možnosti využitia „iného menej závažného prostriedku tak, ako to predpokladá . V tejto otázke poukazujeme na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej možno ako menej závažný prostriedok oproti zaisteniu, žiadateľa o azyl umiestniť aj do azylového zariadenia Migračného úradu MV SR bez možnosti vydania priepustky na pobyt mimo tohto azylového zariadenia“ (citácia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 09.02.2017).

9. V závere správnej žaloby právny zástupca uvádza, že má za to, že vyššie uvedené podmienky neboli posúdené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, na základe čoho je dané rozhodnutie nezákonné. V dôsledku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia o predĺžení zaistenia nie je možné ani samotné zaistenie žalobcu a jeho pozbavenie na osobnej slobode považovať za také, ktoré je v súlade s ČI. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada správny súd, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

10. Listom č. PPZ-HCP-BA6-3-021/2020-AV zo dňa 03.01.2020 sa vyjadril k správnej žalobe žalovaný správny orgán. Vo vyjadrení uviedol: „Správny orgán má za to, že vo svojom rozhodnutí dostatočne

odôvodnil, prečo žalobca nespĺňa inštitút hlásenia pobytu a peňažnej záruky podľa a . Žalobca sa nedostavil sám na akékoľvek oddelenie Policajného zboru, aby požiadal o pomoc, ale bol kontrolovaný hliadkou diaľničného oddelenia na diaľnici D2, smerom od Jaroviec do Bratislavy. Nevedel preukázať svoju totožnosť žiadnym spôsobom. Následným vyťažením bolo zistené, že sa chce dostať do Rakúskej republiky. Lustráciou bolo zistené, že žalobca má pozitívny hit v systéme Eurodac, podľa ktorého je žiadateľom o azyl na území iného členského štátu, konkrétne Bulharskej republiky. Žalovaný kontaktoval Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu. Žalobca nechce ostať na Slovensku, jeho cieľová krajina je Rakúsko. V Bulharsku požiadal o azyl z dôvodu, že sa bál, že ho vrátia do domovského štátu. Nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou. Z uvedeného je zrejmé, že u žalobcu je preukázané značné riziko jeho úteku v zmysle ustanovenia . Na záver žalovaný uvádza, že právny zástupca žalobcu nijakým spôsobom neuvádzal riešenie pohybu cudzinca a jeho nelegálneho pobytu bez dokladov a finančných prostriedkov na území schengenských štátov. Žalobca bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie cez územie Slovenskej republiky, pričom jeho cieľovou krajinou bola a je Rakúska republika. V prípade žalobcu teda existuje riziko úteku, nakoľko nemá žiadne finančné prostriedky a ani ubytovanie z čoho vyplýva, že v prípade jeho nezaistenia, by sa zdržiaval na neznámom mieste nakoľko na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov a ani žiadne väzby k Slovenskej republike.“

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III. Priebeh pojednávania a právny názor správneho súdu

12. Krajský súd v Košiciach, ako vecne a miestne príslušný súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 22.01.2020 podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná.

13. Podľa , správny súd správnu žalobu zamietol a konštatuje, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami a na základe náležite zisteného skutkového stavu zákonným spôsobom rozhodol.

14. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia o predlžení zaistenia žalobcu č. PPZ-HCP- BA6-262-017/2019-AV zo dňa 16.12.2019, ktorým žalovaný podľa rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 08.02.2020 a zároveň žalobcu ponechal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce.

15. Krajský súd nariadil pojednávanie dňa 22.01.2020 o 14.00 hod., na ktorom sa zúčastnila len právna zástupkyňa žalobcu, ktorá počas pojednávania predniesla svoje vyjadrenie, ktorým zopakovala argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe.

16. K námietke využitia alternatív k zaisteniu žalobcu, resp. k využitiu menej prísnych opatrení na dosiahnutie účelu zaistenia správny súd uvádza, že argumentácia v správnej žalobe, recipovaná z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09.02.2017 nepokrýva totožný zákonný dôvod zaistenia žiadateľa o udelenie azylu ako v preskúmavanom prípade. Kým v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sa pojednáva o zaistení žiadateľa o azyl z dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm. c), kde ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88a ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, v prejednávanom prípade sa jedná o zaistenie žalobcu z dôvodu v kontexte .

17. Pri komparácii obidvoch typoch zaistenia možno postrehnúť skutkové a právne rozdiely, ktoré potom determinujú aj aplikáciu prvá veta . V skúmanom prípade nešlo o prípad vyhosťovaného cudzinca, ktorý by podaním žiadosti o azyl mal mať dôvod takéto vyhostenie

sťažiť. V prejednávanom prípade sa jedná o cudzinca, ktorý má byť transferovaný v zmysle Dublinských nariadení do Bulharskej republiky z dôvodu, že v tomto štáte podal prvý krát žiadosť o udelenie azylu. Možno teda dôvodne predpokladať, že žalobca by mal mať eminentný záujem na vrátení sa do krajiny, v ktorej požiadal o medzinárodnú ochranu, a preto ho nie je potrebné vyhostiť.

18. v definuje, čo sa rozumie pod právnym pojmom „riziko úteku“ štátneho príslušníka tretej krajiny. Tým sa najmä rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, resp. nemá udelený pobyt podľa tohto zákona. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 18.10.2019 pod č. PPZ-HCP-BA6-262-006/2019-AV, ktorá je súčasťou obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, ale aj z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca opustil Bulharskú republiku počas konania o udelení azylu a cestoval do cieľovej krajiny, ktorou mala byť Rakúska republika, v ktorej chce žiť.

19. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že žalobca nepočkal na výsledok azylového konania v Bulharskej republike, ale svojvoľne, zrejme po nelegálnom opustení bulharského azylového zariadenia, sa vydal na cestu do Rakúskej republiky, pričom bol počas cesty na území Slovenskej republiky náhodne kontrolovaný hliadkou Policajného zboru a následne zaistený.

20. Z takto zisteného skutkového stavu veci správny súd konštatuje, že správny orgán zákonným spôsobom posúdil dôvodnosť obavy, resp. hrozby úteku žalobcu, keďže prikročil k využitiu inštitútu zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce. Tento záver vyplýva z doterajšieho správania žalobcu, ktorý opustil členský štát, napriek podanej žiadosti o udelenie azylu, o ktorej nebolo rozhodnuté do jeho odchodu. Navyše žalobca tvrdí, že jeho cieľová krajina je Rakúsko. Takéto správanie žalobcu vykazuje znaky nelegálnej ekonomickej migrácie za účelom výberu štátu bez existencie azylových dôvodov.

21. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považoval správnu žalobu za nedôvodnú, bola latentná požiadavka aplikácie § 23a ods. 1 zákona o azyle. Je potrebné uviesť, že žalovaný nedisponuje žiadnou právomocou, aby mohol nariadiť udelenie, resp. neudelenie takejto priepustky. Takúto možnosť, resp. oprávnenie, mu nepriznáva ani žiadna právna norma. Táto námietka taktiež nemôže obstáť, pretože u žalobcu vzhľadom na doterajšie okolnosti (pozri 19. bod rozsudku) existuje značné riziko úteku. Keďže o týchto skutočnostiach žalovaný správny orgán nemá kompetenciu rozhodnúť (o priepustke rozhoduje ministerstvo) a vzhľadom na to, že v minulosti práve takúto priepustku musel žalobca zneužiť na útek z územia Bulharskej republiky (keďže nemá žiadny platný doklad totožnosti ani cestovný pas), čím zrejme zmaril azylové konanie, je takáto eventualita v súčasnosti vylúčená.

22. Pre úplnosť správny súd dáva do pozornosti, že podľa § 23a ods. 2 zákona o azyle môže ministerstvo odmietnuť vydať priepustku podľa ods. 1 len z dôvodu verejného poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o udelenie azylu. Dikcia zákona nepripúšťa zahrnúť do diskrečnej právomoci aj aplikáciu , prvá veta . Napriek uvedenému, z procesných okolností je zrejmé, že žalobcove subjektívne práva by neboli lepšie chránené, ak by bol žalobca premiestnený do azylového zariadenia, kde by následne mohol požiadať o priepustku, čo vzhľadom na dobu, na ktorú je žalobca zaistený, (pozn. do 08.02.2020) sa nejaví správnemu súdu ako účelné.

23. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa , policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.

24. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody, okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom, zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

25. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta, smernica 2008/115/ES, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

26. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so a medzinárodnými predpismi, ako je vyššie uvedené.

27. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho zaistení. Žalobné dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd nepovažuje za dôvodné.

28. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa , to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.