Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Polčin Transport, s. r. o., IČO: 36 349 232, so sídlom Bánovce nad Bebravou, Partizánska 1785, právne zast. JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, AK so sídlom Bratislava, Nezábudková 22, proti žalovanému: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. - F., 9. mája XXXX/XX, právne zast. JUDr. Borisom Čupkom, advokátom, AK so sídlom Banská Bystrica, 9. mája 22, v konaní o zaplatenie 2.583,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. - 265 zo dňa 06. 03. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. - 265 zo dňa 06. 03. 2018 v napadnutom výroku I. v časti o zaplatenie sumy 181, 88 Eur, vo výroku II. a závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo sporových strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 226,88 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, od 18. 05. 2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Výrokom II. súd prvej inštancie v časti prevyšujúcej sumu 226,88 Eur zo žalovanej sumy 2.583,45 Eur žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol výrokom III. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa vo veci domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 2.583,45 Eur s príslušenstvom, pozostávajúcu z viacerých samostatných čiastkových nárokov uplatňovaných žalobcom, ako zamestnávateľom, proti žalovanému, ako jeho bývalému zamestnancovi. Žalobca uplatňoval voči žalovanému čiastkový nárok za stratu 62 ks chýbajúcich europaliet v celkovej výške 558,- Eur, počítajúc cenu jednej palety vo výške 9,- Eur. Ďalej žalobca uplatnil škodu vo výške 45,- Eur, ktorá predstavuje pokutu uloženú žalovanému a uhradenú žalobcom, ako zamestnávateľom, za porušenie povinností žalovaným nesprávneho uloženia tovaru, v čoho dôsledku bolo spôsobené preťaženie vozidla užívaného žalovaným. Ďalším čiastkovo uplatňovaným nárokom žalobcom v konaní bola škoda vo výške 177,34 Eur, ktorú žalobca uplatnil voči žalovanému, ako svojmu bývalému zamestnancovi, titulom doplatku na cene za opravu vozidla žalobcu, ktorý v rámci likvidovania poistnej udalosti neuhradila poisťovňa Kooperativa, a.s. s poukazom na spoluzavinenie žalovaného pri dopravnej nehode, ktorá vznikla. pri služobnej ceste, realizovanej žalovaným na vozidle žalobcu v Taliansku. Ďalší čiastkový nárok vo výške 181,88 Eur predstavoval pokutu uloženú žalovanému britským správnym orgánom a uhradenú žalobcom, ako zamestnávateľom, za nezabezpečenie návesu vo Veľkej Británii žalovaným, v dôsledku čoho mu do návesu neoprávnene vnikli ilegálni migranti. Suma 73,84 Eur bola žalobcom

uplatňovaná voči žalovanému titulom prekročenia telefónneho limitu stanoveného vo výške 60,- Eur, keď za hovorné na s služobnom mobilnom telefóne používanom žalovaným bola vystavená faktúra vo výške 133,84 Eur. Posledný čiastkový nárok uplatňovaný žalobou žalobcu (po pripustení zmeny žaloby) predstavuje žalobcom vyčíslený ušlý zisk žalobcu za obdobie odo dňa 07. 06. 2015 do 19. 06. 2015, z dôvodu nevyužitia nákladného motorového vozidla, ktorého bol žalovaný šoférom, pričom tento v uvedenom období nechodil do práce napriek tomu, že tak robiť mal a z dôvodu, že žalobca nenašiel za žalovaného okamžite náhradu na miesto vodiča, nemohol svoje nákladné vozidlo využívať v dopravnej a obchodnej činnosti a takýmto spôsobom dosahovať zisk. Ušlý zisk za obdobie od 07. 06. 2015 do 19. 06. 2015 vyčíslil žalobca sumou 1.071,27 Eur a následne celkový súčet jednotlivých vyššie uvedených čiastkových nárokov žalobcu voči žalovanému predstavoval žalovanú sumu 2.583,45 Eur.

2. Súd prvej inštancie z uvedenej žalovanej sumy priznal žalobcovi sumu 226,88 Eur, ktorá predstavovala dva zo žalobcom uplatňovaných jednotlivých nárokov, kedy súd prvej inštancie priznal náhradu za uloženú pokutu za zlé rozloženie tovaru na jednotlivé nápravy ťahača, ktorá predstavovala škodu vo výške 45,- Eur a tiež súd priznal žalobcovi, a teda žalovanému uložil povinnosť plniť škodu vzniknutú zaplatením pokuty vo výške 181,88 Eur za nezabezpečenie závesu vo Veľkej Británii. Uvedené dva priznané nároky žalobcovi predstavujú celkom sumu 226,88 Eur; v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Pri prvom uplatnenom nároku, ktorý spočíval v škode vzniknutej v dôsledku chýbajúcich paliet, súd konštatoval nedôvodnosť podanej žaloby, nakoľko dospel k záveru, že chýba základný predpoklad zodpovednostného vzťahu, a to je vznik škody, teda skutočnej škody na strane žalobcu, ako zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že chýbajúce palety sa prejavili z ekonomického hľadiska u žalobcu takým spôsobom, že jeho obchodný partner, firma Heinloth v Nemecku vedie voči žalobcovi saldo konto obalových pomôcok, než by malo zodpovedať pôvodnému stavu počtu týchto pomôcok na začiatku ich spolupráce. Skutočná škoda zatiaľ vznikla na strane uvedenej nemeckej firmy a účtovná nerovnováha v týchto položkách vznikla v právnych a ekonomických vzťahoch žalobcu a uvedenej firmy, pričom však nejde o úbytok majetku na strane žalobcu, ktorý by už fakticky vznikol a za ktorý by voči žalobcovi zodpovedal žalovaný. Do podania žaloby ani do rozhodovania súdu žalobca nepreukázal, že by partnerská firma vystavila žalobcovi faktúru, za ktorú zaplatil, a preto z dôvodu, že žiadna skutočná škoda žalobcovi nevznikla, súd tento uplatnený nárok nepriznal. Ďalej súd nepriznal uplatnenú sumu vo výške 177,34 Eur za škodu vzniknutú v dôsledku nehody žalovaného v Taliansku, kde jeho zodpovednosť za škodu by mohla vyplývať z povinnosti prevenčnej. Škoda na strane žalobcu vznikla znížením majetku v dôsledku len čiastočného poistného plnenia po vykonaní opravy vozidla, ktoré bolo nehodou poškodené, avšak v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaný aj skutočne porušil napr. dopravné predpisy, že porušil svoju prevenčnú povinnosť a že na jeho strane aj existuje zavinenie minimálne v rozsahu nevedomej nedbanlivosti. Jediný dôkaz, o ktorý žalobca oprel uplatnenie svojho nároku, spočíval v oznámení zmluvnej poisťovne o tom, že poistnú udalosť likviduje len v rozsahu 1/2 v dôsledku toho, že „v zmysle talianskeho práva bola poistná udalosť zlikvidovaná formou spoluviny 50 %“. Z hľadiska objektívneho posúdenia toho, či žalovaný skutočne bol spoluvinný za vznik škody, za dopravnú nehodu, vyhodnotenie poisťovne ako súkromnoprávneho subjektu nepostačuje, najmä ak je v rozpore s obsahom tlačiva, vyplneného bezprostredne po nehode žalovaným a vodičom druhého motorového vozidla, z ktorého vyplýva, že nehodu zavinil vodič talianskeho vozidla a nie žalovaný. K uplatnenému nároku žalobca nepripojil žiadne doklady o prípadnom šetrení zo strany polície, ani žiadne iné listinné dôkazy, a preto tento čiastkový nárok považoval súd za nepreukázaný. Ďalej súd odôvodnil nepriznanie uplatnenej náhrady škody vzniknutej v dôsledku prekročenia maximálneho mesačného limitu zamestnanca v súvislosti s využívaním služobného mobilného telefónu. Z formulácie tohto vnútorného predpisu podpísaného žalovaným, ako zamestnancom, pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu je potrebné splnenie dvoch podmienok: prvou je samotné prekročenie limitu 60,- Eur za konkrétny mesiac, druhou podmienkou je potom neodôvodnosť prekročenia. Žalobcom však nebol v konaní doložený žiaden doklad, príp. navrhnutý taký dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že došlo nielen k prekročeniu limitu, ale že toto prekročenie bolo zároveň i neodôvodnené. Každé z telefónnych čísiel, na ktoré boli zo strany žalovaného vykonané volania, síce mali v uvedenom prehľade zaznamenaný aj čas hovoru, avšak z týchto skutočností samotných nevyplýva aj neodôvodnenosť predmetných hovorov a ich dĺžky, z hľadiska pracovných povinností. Dôkazné bremeno aj v tomto prípade zaťažuje žalobcu, ktorému síce je možné uznať, že je v sťaženej dôkaznej situácií ohľadne okolností vzniku škody tohto charakteru, avšak toho si musel byť vedomý už pri podávaní žaloby. Ak je napriek tomu nárok pred súdom uplatnený, musí byť jeho vznik riadne preukázaný, čo sa však v tomto prípade nestalo, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Posledným uplatneným nárokom bol ušlý zisk v dôsledku porušenia povinnosti

žalovaného plniť si svoje pracovné úlohy riadne. Z výpovedí strán, aj z listinných dôkazov považoval súd za preukázané, že žalovaný po ukončení práceneschopnosti mal vedomosť o tom, že má znovu nastúpiť do zamestnania u žalobcu, bol si vedomý toho, že v prípade, že nenastúpi, u žalobcu tým môže vzniknúť škoda v dôsledku ušlého zisku. Bolo dostatočne preukázané, že predmetné vozidlo, na ktorom predtým žalovaný jazdil, bolo v rozhodnom období odstavené a prepravu nevykonávalo. Nepreukázanou však zostala výška zisku, o ktorý žalobca prišiel týmto porušením povinností žalovaného. V prípade takejto škody je nevyhnutné žalobcom nepochybne preukázať, že v rozhodnom období by (ak by žalovaný do práce nastúpil) bola vykonaná preprava v určitom rozsahu, avšak nie hypoteticky, t. j. preto, že v minulosti tiež bola v určitom rozsahu vykonaná, ale na základe konkrétnych objednávok od jeho obchodného partnera v Nemecku, na splnenie ktorých by muselo byť využité práve odstavené vozidlo, na ktorom predtým jazdil žalovaný. Bolo by potrebné preukázať objem týchto zákaziek a aj skutočnosť, že v takom prípade by žalobca nemal k dispozícií inú možnosť splnenia svojich záväzkov než využitie práve svojej pracovnej sily žalovaného. Štatistiky predchádzajúceho obdobia, ktoré boli žalobcom vypracované, resp. doložené, vytvorili len hypotetický výpočet možných tržieb a zisku v prípade, že by žalobca aj naďalej vykonával prepravu v určitom objeme. Vyčíslenie škody zostalo len v tejto hypotetickej rovine, preto súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď zo žalovanej sumy 2.583,45 Eur bola priznaná suma 226,88 Eur s príslušenstvom, teda žalobca bol vo veci úspešný v rozsahu 9 %, žalovaný bol úspešný v rozsahu 91 %, pričom žalovaný má po odčítaní úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom uviedol, že odvolanie smeruje proti výroku II., ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a proti výroku III. o trovách konania, a to z dôvodov podľa a . Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie trpí inými právnymi vadami, Odôvodnenie predstavuje podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky logickú uvedomelú činnosť súdu, pričom výroková časť sa o túto kvalitatívnu stránku v danom prípade neopiera a je vnútorne rozporná. Žalobca taktiež rozsudok okresného súdu považuje za nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný, súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol riadne svoju právnu úvahu ku každému uplatnenému žalobnému nároku, na základe ktorej sa pri hodnotení dôkazov riadil a rozhodol vo veci samej tak, ako rozhodol. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení predmetného rozsudku v dostatočnej miere nevysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli zo strany žalobcu a žalovaného počas celého konania produkované a majú podstatný význam pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Žalobca má za to, že nie je žiaden právny dôvod na to, aby súd žalobný návrh v časti uplatneného žalobného nároku na zaplatenie 2.356,57 Eur s príslušenstvom zamietol, keď žalovaný od samého počiatku preukázateľne nekonal v duchu dobrých mravov, nesprával sa k zvereným veciam ako dobrý hospodár, pričom z jeho strany opakovane dochádzalo k porušovaniu, resp. samovoľnému jednostrannému konaniu v rozpore s pokynmi žalobcu alebo aj bez vedomia žalobcu, čím vystavil opakovane žalobcu ako podnikateľský subjekt a zároveň svojho zamestnávateľa riziku straty zákazníka a preukázateľnej strate zisku. Zamestnanec nesmie svojím úmyselným konaním v rozpore s nariadením a pokynmi zamestnávateľa vystaviť ohrozeniu alebo ohroziť zamestnávateľa a ak k tomu dôjde má byť za to zodpovedný a následne primerane sankcionovaný, čo v danom prípade predmetným rozsudkom súdu prvej inštancie nebolo naplnené. Súd prvej inštancie nepostupoval lege artis, keď vedome opomenul, že tzv. paletové hospodárstvo je v celej Európskej únii zaužívané ako nakladanie s cennými papiermi pretože každá paleta má svoju cenu a identifikovateľnú hodnotu a k tomu dostal žalovaný poučenie ako má s danou vecou nakladať, t. j. má vždy zabezpečiť vyvážený stav medzi naloženými a vyloženými paletami a prípadný rozdiel riadne zdokladovať. V prípade, že to nedodrží, dostáva zamestnávateľa svojim vedomým úkonom do pasívnej bilancie a saldo konto nie je vyrovnané, pričom až pasívna bilancia saldo konta zakladá nárok jednej stany na vyúčtovanie chýbajúcich paliet, na čo žalobca počas celého konania poukazoval a produkoval nesporné dôkazy. Žalobca, ako aj svedok F.. F. X., pred súdom viackrát uviedli, že k majetkovému úbytku, a teda aj škode v súvislosti s chýbajúcimi paletami došlo jednoznačne na strane žalobcu, ktorý na začiatku, ako aj neskôr už počas trvania obchodného vzťahu so spoločnosťou Heinloth musel najskôr jednotlivé palety fyzicky svojimi vozidlami doviezť zo Slovenska na miesto nakládky, kde ich zložil na účet konta spoločnosti Heinloth, a tým sa de facto tieto palety dematerializovali výmenou za cenný papier - paletový lístok. V prípade, že by tak žalobca neurobil, bol by hneď od začiatku obchodného vzťahu v paletovom mínuse vo vzťahu ku spoločnosti Heinloth, ktorá bola objednávateľom prepráv žalobcu, a preto každá stratená paleta síce ponížila žalobcovo kladné paletové konto, avšak ho vzhľadom na žalobcovo kladné paletové hospodárenie a celkové množstvo paliet, ktoré žalobca na vlastné náklady zložil zo svojho majetku

na účet konta spoločnosti Heinloth, nedostala do celkovej negatívnej paletovej bilancie. Práve z tohto dôvodu si spoločnosť Heinloth nebola oprávnená fakturovať voči žalobcovi chýbajúce nezdokladované palety, hoci reálne došlo k úbytku majetkových hodnôt (cenných listín) žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Heinloth. Žalovaný v tomto vzťahu konal jednoznačne v mene a na účet žalobcu (ako jednou z foriem konania obchodnej spoločnosti), pričom sa preukázateľne svojím zavineným konaním dopustil porušenia povinností v súvislosti s nakladaním a evidenciou paliet. Súd preto nesprávne určil, že škoda mala vzniknúť spol. Heinloth, ktorá si ju voči žalobcovi neuplatnila, resp. že chýbajúce palety nepredstavujú úbytok reálnych majetkových hodnôt, ale iba akýsi evidenčný ekonomický nedostatok. Tieto dve tvrdenia súdu si navyše navzájom rozporujú, čo predstavuje závažnú právnu vadu odôvodnenia rozhodnutia súdu. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na danú vec ustanovenie , pretože v danom prípade sa nejedná o nedbanlivostné konanie žalovaného a taktiež súd opomenul aplikovať na danú vec ustanovenie , a , , , a , , a , , , a a , na základe čoho došlo k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu vo veci. Škoda u žalobcu v súvislosti s chýbajúcimi paletami vznikla v čase zapísania reálneho stavu počtu paliet u žalovaného v príslušnom paletovom lístku, z ktorého vyplývala reálna strata daných paliet zavineným konaním žalovaného. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v bode 43. odôvodnenia rozsudku, pretože súd na jednej strane poukazuje na porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného, ako zamestnanca, avšak na druhej strane následne uvádza právny názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaný aj skutočne porušil túto prevenčnú povinnosť. Podľa ust. sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, pri ktorej sa účastníci nedohodnú na zavinení. V takomto prípade je účastník dopravnej nehody povinný bezodkladne privolať príslušnú policajnú hliadku, čo žalovaný jednoznačne opomenul. Dôkazná núdza na strane žalobcu nastala z dôvodu, že súdom vytýkané nepredložené doklady o príslušnom šetrení zo strany polície, vyjadrenie účastníka nehody, žalobca nemohol predložiť, nakoľko týmito nedisponoval, pretože žalovaný nepostupoval tesne po vzniku dopravnej nehody správne a neprivolal políciu, ako to vyplýva i z jeho vyjadrenia. Žalovaný svojim konaním zavinil riadne prešetrenie okolností dopravnej nehody, v súvislosti s čím došlo k likvidácii vzniknutej škody na vozidle formou škodovej udalosti, čím vznikla žalobcovi, ako majiteľovi vozidla škoda, z dôvodu povinnosti uhradiť 50 % sumy za opravu, čo je preukázané listinným dôkazom založeným v spise. Žalovaný navyše v rozpore s pokynmi žalobcu, ako aj inštrukciami poisťovne uvedenými na tlačive „Správa o nehode“, nevypísal toto tlačivo vo všetkých jeho bodoch, a tak opätovne zmaril žalobcovo právo na úplnú úhradu nákladov vynaložených na opravu jeho vozidla. Vyšetrovanie a rozhodnutie poisťovne sa preto opieralo predovšetkým o údaje a skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v správe o nehode. Žalobca rozhodnutie poisťovne žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, pretože poisťovňa je pri vyšetrovaní škodovej udalosti viazaná výlučne príslušnými právnymi predpismi a zmluvnými podmienkami vo vzťahu ku klientovi a žiaden opravný prostriedok voči jej rozhodnutiu neexistuje. Žalobca sa ďalej nestotožnil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v bode 45. odôvodnenia rozsudku, pretože z dôkazov produkovaných oboma stranami sporu vyplynulo, že k prekročeniu limitu 60,- Eur preukázateľne došlo, zo strany žalovaného navyše úmyselne a účelovo. Samotný súd uznal, že v mnohých prípadoch išlo o hovory dlhšieho trvania a tiež uznal, že čo sa týka času jednotlivých telefonických hovorov, išlo preukázateľne o čas, keď žalovaný ako vodič nevykonával jazdu, teda išlo o telefonické hovory „z dlhej chvíle kolegom“. Žalobca nespochybňuje skutočnosť, že telefonické hovory boli medzi kolegami, avšak neboli vykonané v rámci pracovných povinností, čo žalovaný nespochybnil. Súd sa ani v danom prípade riadne nevysporiadal so všetkými vyprodukovanými dôkazmi a tvrdeniami strán sporu.

4. Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 46. odôvodnenia predmetného rozsudku v súvislosti s posledným uplatneným nárokom žalobcu, ktorým bol ušlý zisk v dôsledku porušenia povinností žalovaného, pretože žalovaný, ako zamestnanec, preukázateľne ohrozil podnikateľskú činnosť žalobcu a jeho vedomým konaním zamedzil produkovaniu preukázateľného zisku, pretože riadne neplnil pokyny zamestnávateľa, riadne neuskutočňoval hospodárenie s paletami. Žalobca má za to, že súdu tiež dostatočne preukázal, že v rozhodnom čase, keď žalovaný nenastúpil do práce a vozidlo žalobcu tak nebolo využívané, že v rozhodnom čase nemal možnosť využiť na príslušnú zákazku iné vozidlo, ako vozidlo, ktoré stálo v dôsledku porušenia svojich pracovných povinností žalovaným a inú pracovnú silu ako žalovaného z dôvodu plnej vyťaženosti ostatných pracovných síl žalobcu. Žalobca sa aktívne snažil zohnať čo najskôr náhradu na pracovnú pozíciu žalovaného, čo preukázal podaním inzerátu na obsadenie predmetného pracovného miesta. Žalobca však nemôže žiadnym spôsobom doložiť súdu požadovanú objednávku,

nakoľko objednávky sa vytvárajú v týždenných intervaloch a keď žalovaný ignoroval výzvy žalobcu na nastúpenie do práce, žalobca z objektívnych dôvodov upravil následnú týždennú objednávku tak, že žalovaného z opatrnosti nezahrnul do danej objednávky, pretože inak by sa zaviazal obchodnému partnerovi na splnenie objednávky vozidlom a žalovaným, ktorý prácu bezdôvodne nevykonával, čím by danú objednávku z logického pohľadu na vec nemohol splniť riadne a včas, čo by mohlo viesť k zániku záujmu ponúkať objednávky zo strany obchodného partnera žalobcov i a vzniku ďalšej majetkovej škody na strane žalobcu. Záverom poukázal žalobca na vymedzenie pojmu „ušlý zisk“ obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28. 04. 2010. S poukazom na uvedené dôvody žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel v celom jej obsahu alebo alternatívne aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol žalobcovi priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Dňa 07. 05. 2018, t.j. zákonnej 15 - dňovej lehote na podanie odvolania, bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne „do časti výroku o náhrade škody vo výške 181, 88 Eur a nároku na náhradu trov konania“. Odvolanie zdôvodnil odvolacím dôvodom podľa , keď mal za to, že prvostupňový súd v časti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 181, 88 Eur nesprávne vec právne posúdil. Opätovne, ako v konaní, pred súdom prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že sa zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi v podobe pokuty za nelegálneho migranta, ktorý sa nachádzal v úložnom priestore návesu ťahača. Po upozornení iným vodičom kamiónu, že do zámkou zabezpečenéhého nákladového priestoru návesu vniklo 10 nelegálnych migrantov, upozornil na uvedenú skutočnosť francúzsku hraničnú kontrolu, ktorá pri ohliadke návesu vypátrala 9 nelegálnych migrantov. Na základe uvedeného trval na vykonaní skenu celého nákladného priestoru, čo bolo z francúzskej strany odmietnuté. Uvedené skutočnosti sú zaznamenané v medzinárodnom prepravnom liste CMR, ktorý je súčasťou spisu. Uvedeným konaním sa zbavil zodpovednosti za udelenú pokutu tým, že mu bola pred jej udelením v uzavretom hraničnom priestore vykonaná predmetná úradná kontrola, ktorá nezistila prítomnosť žiadneho ďalšieho migranta. Po predmetnej kontrole, nakoľko sa jednalo o prísne strážený hraničný prechod sa ďalší utečenec do nákladného priestoru nemal ako dostať. Splnil si tak všetky svoje povinnosti, ktoré ho zbavujú predmetnej zodpovednosti za uloženú pokutu. Záverom žalovaný doplnil, že odvolanie podáva i do výroku o nároku na náhradu trov konania, kde vzhľadom na pomer úspechu vo veci má nárok na 100% náhrady trov a uplatnil i trovy odvolacieho konania.

6. Odvolanie žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 20. 06. 2018. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným elektronicky súdu prvej inštancie dňa 04. 07. 2018. Uviedol, že so skutkovými a právnymi závermi obsiahnutými v podanom odvolaní nesúhlasí, považuje ich za nesprávne, tendenčné a aj nepreukázané. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom odôvodnenie rozsudku je náležité, riadne, presvedčivé a rozhodnutie možno považovať za právne udržateľné. V súvislosti so vznikom schodku na paletách opätovne žalovaný poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenia o priebežnom vykonávaní schodku, ktoré uvádza aj vo svojom odvolaní, žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Žalobca uvádza akési fyzické dopĺňanie paliet v prospech spoločnosti Heinloth a povyšuje evidenciu počtu paliet na úroveň cenného papiera. Akýkoľvek dôkaz o uvedenej skutočnosti však v konaní predložený nebol, na základe čoho prvostupňový súd ani nemal možnosť toto tvrdenie overiť. Preukázanie vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním toho, kto škodu spôsobil a vzniknutou škodou (kauzálny nexus) je esenciálna náležitosť žaloby o náhradu škody. Fikcie vytvárané žalobcom, ktoré paušalizujú vznik škody na strane žalobcu a škodové konanie žalovaného bez vzájomne súvisiacich faktických dôkazov nie sú v takomto konaní prípustné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu, považuje žalovaný za správne a konzistentné. Uvedené je možno považovať za predvídateľné v rámci ustálenej judikatúry SR. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

7. Dňa 09. 07. 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu zo dňa 02. 07. 2018 „Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 09. 05. 2018“. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v uvedenom najskôr poukázal na judikatúru najvyššieho súdu ohľadom právneho posúdenia súdu a v nadväznosti na uvedené judikáty uviedol, že súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o nároku žalobcu v časti žalovanej sumy 181,88 Eur vec správne posúdil a rozhodol v súlade so zákonom, pričom sa nedopustil žiadneho omylu. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v podanom odvolaní,

sú právne irelevantné. Dôkazmi produkovanými žalovaným nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa žalovaný zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi v podobe pokuty za nelegálneho migranta, tak ako to tvrdí žalovaný v podanom odvolaní. Obdobne, zbavenie sa zodpovednosti žalovaného za predmetnú škodu nebolo preukázané a ani nevyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nepoužil kontajnerový zámok, ale len oceľové lanko na zabezpečenie návesu, čo bolo v rozpore s pokynmi zamestnávateľa, pričom bol riadne uzrozumený s kritickou situáciou v tom čase vo Francúzsku, predovšetkým v prístave Calais, kde došlo k incidentu a cez ktorý žalovaný pravidelne prechádzal. Žalovaný konal v rozpore s pokynmi zamestnávateľa, čím došlo k vzniku škody. Žalovaný navyše po incidente zamestnávateľovi jasne a zreteľne uviedol, že si myslel, že plomba s oceľovým lankom sa mu zdala ako dostatočné zabezpečenie, a preto dvere návesu nezabezpečil zámkom, ako mu prikázal žalobca. Žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na medzinárodný prepravný list CMR, ktorý by mal byť súčasťou spisu, avšak tento žiadnym spôsobom nekonkretizuje. V súdnom spise sa nachádza viacero medzinárodných prepravných listov CMR, a preto vzhľadom na uvedené je potrebné toto tvrdenie žalovaného považovať za právne irelevantné. Jediným dostupným relevantným dokladom je rozhodnutie príslušného britského správneho orgánu, ktoré jasne označuje v súlade so zisteným skutkovým stavom žalovaného za osobu, ktorá sa dopustila porušenia právnych predpisov na predchádzanie prílevu ilegálnych migrantov. Žalobca sa v tejto súvislosti nedopustil žiadneho porušenia ako slovenských, tak ani európskych a britských právnych predpisov. Žalobca má tak za to, že žalovaný sa v danom prípade zodpovednosti za spôsobenú škodu nezbavil. Záverom poukázal právny zástupca žalobcu na nenáležité vyčíslenie uplatnených trov odvolacieho konania. Navrhol, aby odvolací súd „odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol“ a navrhol žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Dňa 11. 09. 2018 bolo elektronicky súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 02. 07. 2018, v tomto právny zástupca žalovaného uviedol len, že trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

9. K vyjadreniu žalovaného na odvolanie žalobcu sa podaním zo dňa 10. 09. 2018 doručeným súdu prvej inštancie dňa 13. 09. 2018 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že skutkové a právne závery uvedené žalobcom v podanom odvolaní žalobcu by mali byť v celom rozsahu nesprávne, či tendenčné. Žalovaný vo svojom vyjadrení len stručne bez náležitého odôvodnenia právne irelevantným argumentovaním popiera skutočnosti uvedené v podanom odvolaní a navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko ak by odvolací súd uveril tvrdeniam žalovaného, došlo by podľa žalobcu k legalizácii nespravodlivého rozhodnutia súdu, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a má vady, ktoré žalobca pomenoval v podanom odvolaní. Pokiaľ sa týka tvrdení žalovaného ohľadom schodku na paletách, ide o tvrdenia právne irelevantné a predovšetkým nesprávne. žalobca poukazuje na podrobné vysvetlenie tejto problematiky už počas dokazovania, ako aj v podanom odvolaní žalobcu. V ďalšom sa žalobca pridŕžal svojich dovtedajších písomných podaní a ústnych prednesov.

10. Dňa 27. 09. 2018 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobca sa vo svojom podaní argumentačne obmedzil len na skutočnosti, ktoré predkladal aj v prvostupňovom konaní. Z uvedeného dôvodu sa preto žalovaný pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení.

11. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 11. 09. 2018 sa podaním doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 11. 10. 2018 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ku ktorým by mal žalobca zaujať stanovisko, avšak aj napriek tomu žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 02. 07. 2018, pričom poukazuje na rozsiahle dôvody a právne relevantné skutočnosti, ktoré uviedol v predmetnom vyjadrení zo dňa 02. 07. 2018. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietne a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň s predmetným vyjadrením žalobca doručil súdu prvej inštancie i sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 20. 09. 2018.

12. V dôsledku podaného odvolania ako žalobcu, tak aj žalovaného krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a

contrario rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach podľa ust. , potvrdil ako vecne správny.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Na základe podaného odvolania žalobcu ako aj podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaných odvolaní v zmysle a dôvodov podaného odvolania podľa po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a rozsah odvolania žalovaného a odvolacie dôvody sporovými stranami v odvolaniach uvádzané, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutím vo veci samej ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

16. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali obe sporové strany, t. j. ako žalobca tak aj žalovaný. Žalovaný svojím odvolaním napadol výrok I. rozsudku, ktorým bola jemu uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 226,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18. 05. 2016, pričom tento výrok napadol čo do výšky jemu uloženej povinnosti v sume 181,88 Eur. Zvyšnú časť súdom uloženej povinnosti žalovaný odvolaním nenapadol, preto výrok I. zostal v tejto časti, t.j. v sume 45,- eur nedotknutý.

17. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd v časti prevyšujúcej sumu 226,88 Eur žalobu zamietol a ako výrok závislý bol žalobcom napadnutý i výrok III. o trovách konania.

18. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí bude osobitne zaoberať odvolaním žalobcu, na jednotlivé odvolacie námietky argumentačne zareaguje, a následne odôvodní osobitne rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie.

19. Na odvolacie námietky žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní zo dňa 14. 05. 2018 odvolací súd nad rámec vyššie uvedeného k jednotlivým žalobou uplatňovaným nárokom, s ktorými sa už vysporiadaval súd prvej inštancie uvádza nasledovné: Žalobca žalobou uplatňoval čiastkový nárok na náhradu škody vo výške 558,- Eur spôsobenej žalobcom stratou 62 kusov europaliet (ďalej aj „palety“, „nakladacie pomôcky“ alebo „obaly“) pri cene 9,- Eur za jednu paletu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, v tejto časti žalobu zamietol s odôvodnením, že chýba základný predpoklad zodpovednostného vzťahu, a to je vznik skutočnej škody na strane žalobcu ako zamestnávateľa. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto čiastkovej otázke a jeho odôvodnením obsiahnutým v odseku 40 a 41 odôvodnenia rozsudku v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje jeho správnosť a nad rámec uvedeného uvádza, že žalobca ním predloženými dôkazmi nepreukázal výšku uplatňovanej škody, ani samotný vznik škody. Správne sám žalobca v podanom odvolaní uviedol, že zamestnanec je v rámci zamestnaneckého pomeru povinný konať v rámci pokynov a usmernení zamestnávateľa, pričom uvedené platí i v tejto čiastkovej otázke, a to pri vyvodení zodpovednosti zamestnanca pri nakladaní s paletami, pričom pre jednoznačný záver o zodpovednosti zamestnanca za chýbajúce palety v určitom konkrétnom počte je potrebné v konaní pred súdom spoľahlivo preukázať, koľko paliet pri jednotlivých cestách bolo zamestnancovi, ako vodičovi, zverených, pričom z listinného dôkazu musí presvedčivo vyplývať i povinnosť zamestnanca určitý počet paliet vyložiť (odovzdať určenému obchodnému partnerovi) a presne špecifikovaný počet paliet od konkrétnych partnerov i prijať, prevziať/

naložiť. V prípade, ak by žalovaný listinnými dôkazmi preukázal zverenie určitého konkrétneho počtu paliet pri jednotlivých pracovných cestách žalovaného a preukázal by záväzný pokyn zamestnancovi na vykládku a naloženie konkrétneho počtu paliet, a tiež by preukázal nedodržanie takéhoto pokynu zamestnávateľa, v takom prípade by bolo možné vyvodiť zodpovednosť zamestnanca za škodu (riadne preukázanú v konaní) za stratu takýchto paliet, a to konaním v rozpore so záväzným pokynom zamestnávateľa. V prejednávanej veci žalobca preukazuje povinnosť žalovaného ako zamestnanca na naloženie paliet, či nakladacích pomôcok v rovnakom počte, v akom realizoval ich vykládku poukazom na Vnútorný predpis o povinnostiach zamestnanca v súvislosti s naložením, uložením, kontrolou a evidenciou nakladacích pomôcok (čl. 30 spisu), v ktorom je podľa čl. II. bodu 2 uvedené: „zamestnanec je povinný v prípade objednávky, resp. pokynu nadriadeného dispečera, pripraviť pred nakládkou počet prázdnych nakladacích pomôcok k výmene voči nakladacím pomôckam, na ktorých obdrží naložený tovar, a to podľa možnosti v rovnakom počte a kvalite“. Podľa bodu 5. Uvedeného článku „zamestnanec je povinný po vyložení tovaru zaobstarať potvrdenie dodacích listov a listu CMR pečiatkou príjemcu tovaru spolu s podpisom osoby, ktorá tovar prijala. Rovnako je zamestnanec povinný pri vykládke počtu nakladacích pomôcok s tovarom obdržať od príjemcu tovaru rovnaký počet a kvalitu nakladacích pomôcok, aké boli doručené príjemcovi tovaru. Prípadné rozdiely v počte a kvalite obdržaných nakladacích pomôcok je zamestnanec povinný riadne zdokladovať vo forme potvrdených obalových listov od príjemcu tovaru a vzniknuté rozdiely bezokladne nahlásiť nadriadenému dispečerovi. Za vyložené a nezdokladované nakladacie pomôcky nesie zamestnanec zodpovednosť v plnej miere“ Čiastkový nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku straty tvrdeného počtu paliet (teda vznik škody a jej výšku) preukazoval žalobca listinnými dôkazmi, ktoré však väčšinu ani neboli v slovenskom jazyku (viď listinné dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli na č. l. 40 až 48 spisu, čl. 51 - 56 spisu, 60 - 61 spisu) a v ktorých evidencia počtu paliet bola vyhotovená ručne, číselné údaje boli opravované a škrtané, s doplňujúcimi poznámkami. Z listinného dôkazu na č. l. 39 vyplýva síce prehľad vykonaných ciest a vyplýva tiež prehľad o vyložených a naložených paletách v mieste nakládky a tiež vykládky, avšak uvedené má charakter evidencie vedenej ručne, s rukou vpísanými poznámkami ohľadom chýbajúcich paliet, ktoré nemajú charakter pokynu nadriadeného dispečera. Napr. podľa údajov zo dňa 20. 9. (bez uvedenia roka; viď č.l 39 spisu) bolo vyložených paliet 14, naložených paliet rovnako štrnásť, pričom rukou je doplnená poznámka („nemal meniť“), hoci v zmysle vnútorného predpisu uvedeného a citovaného vyššie mal zamestnanec povinnosť pri vykládke počtu nakladacích pomôcok s tovarom obdržať od príjemcu tovaru rovnaký počet a kvalitu nakladacích pomôcok, aké boli doručené príjemcovi tovaru. Nie je preto zrejmé, podľa akého pokynu vpisovateľ poznámky dospel k záveru, že žalovaný palety (nakladacie pomôcky) „nemal meniť“ . Z takejto evidencie, ktorá sa týka celého nároku na náhradu škody spôsobenej stratou paliet v žiadnom prípade nevyplýva zrejmý a určitý pokyn zamestnávateľa voči zamestnancovi pri jednotlivých uskutočňovaných cestách o tom, v akom počte má povinnosť palety prevziať, vyložiť (a v akom mieste) a od koho a v akom počte má palety prevziať/naložiť. Takýto záver nemožno prijať z listinných dôkazov (predkladaných v nemeckom jazyku), ktoré dôkazy nie sú v danom konaní spôsobilé preukázať nárok tvrdený a požadovaný žalobcom. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca poukazuje na rozsiahly výklad žalobcu či svedka X., či popis spôsobu fungovania a nakladania s paletami pri jednotlivých realizovaných prepravách, uvedenú svedeckú výpoveď je potrebné vyhodnocovať, ako každý iný dôkaz v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, ktorá má však charakter tvrdenia o zaužívanom spôsobe realizácie jednotlivých prepráv. Z uvedeného však nemožno jednoznačne prijať záver o tom, že by žalovanému pri jednotlivých vykonávaných cestách bola uložená konkrétna povinnosť realizovať nakládku a vykládku určitého počtu paliet a že by žalovaný túto jemu konkrétne uloženú povinnosť v časoch presne vymedzených, svojím konaním porušil. Proti výpovedi svedka M. X. svedčí výpoveď samotného žalovaného, ktorý pred súdom uviedol, že v mnohých prípadoch pri realizovaných cestách ani sám nemal vedomosť o počte paliet, ktoré má naložiť a odovzdať a prevziať, nakoľko uvedenú otázku komunikovali dispečeri jednotlivých firiem medzi sebou navzájom, pričom on bol oboznámený s aktuálnym počtom nakladaných paliet až v mieste nakládky, resp. vykládky u obchodného partnera. Uvedenému nasvedčuje i žalobcom predložený prehľad uskutočnených ciest žalovaného či prepravovaných paliet, v ktorom číselné údaje o paletách boli menené, opravované a dopĺňané poznámkami, pričom nie je zrejmé, to tak robil.

20. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že škoda (jej vznik), v žalovanej výške 558,- Eur spôsobená tvrdenou stratou žalovaným 62 kusov paliet, ako základný predpoklad pre možnosť priznania nároku na jej náhradu, nebola žalobcom v konaní pred súdom náležite preukázaná, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by za tvrdenú stratu uvedeného počtu paliet konkrétnemu obchodnému partnerovi/partnerom uhradil napr. vystavenú faktúru, alebo že už by akokoľvek plnil

zo svojho majetku. Tvrdené dodatočné dodanie paliet zo svojho majetku obchodnému partnerovi v Nemecku v konaní preukázané nebolo. Nebolo tak v konaní preukázané, by došlo k reálnemu úbytku aktív žalobcu, že by došlo k reálnemu (nie účtovnému) zmenšeniu majetku žalobcu Preto čiastkové rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí uplatňovaného nároku vyhodnotil odvolací súd ako správne.

21. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie taktiež opomenul aplikovať na danú vec ustanovenia , , a nasledujúce , k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu, navyše z takto prednesenej odvolacej námietky nevyplýva konkrétny záver o tom, v čom bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne a akým spôsobom by mala aplikácia žalobcom uvádzaných právnych predpisov, resp. ich častí vplyv na prípadné iné posúdenie, či rozhodnutie súdu prvej inštancie. Navyše ustanovenia upravujú základné povinnosti zamestnanca; pojednáva o výkone inej zárobkovej činnosti, pričom však žalobca v podanom odvolaní nekonkretizoval, aký konkrétny dosah by všeobecné ustanovenia o základných povinnostiach zamestnancov mohli mať pre (iné) rozhodnutie súdu vo veci samej, keď súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v tejto časti z dôvodu nepreukázaného vzniku škody zamestnancom v žalobcom tvrdenej výške. Taktiež ust. , na ktoré v podanom odvolaní žalobca poukazuje a ktorého absenciu pri rozhodovaní súdu prvej inštancie žalobca vyčíta, upravuje zodpovednosť zamestnanca voči zamestnávateľovi za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh. Súd prvej inštancie sa skúmaním vzniku škody, porušením povinnosti, ako i príčinnou súvislosťou vo všeobecnosti zaoberal, avšak konštatoval absenciu preukázania prvého (základného) predpokladu pre úspešné priznanie takéhoto nároku a síce vzniku škody. Nakoľko vznik škody v tomto žalobou uplatnenom nároku v konaní súd prvej inštancie preukázaný nemal, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje ako so správnym, nebol logický dôvod zaoberať sa a bližšie rozsahom a spôsobom náhrady škody, ktoré sú upravené v ustanoveniach - , ktorých absenciu aplikácie žalobca v podanom odvolaní vytýka. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú.

22. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky týkajúcej sa škody vzniknutej neuhradením opravy na motorovom vozidle žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou vzniknutou v Taliansku, i v tejto otázke odvolací súd vyhodnotil záver súdu prvej inštancie ako správny a tiež riadne odôvodnený. Žalobca svoj nárok vo výške 177,34 Eur uplatňuje voči žalovanému z dôvodu, že poisťovňa žalobcu žalobcovi neplnila celú sumu fakturovanej opravy vozidla vo výške 354,68 Eur, ale len polovicu a to s odôvodnením „v zmysle talianskeho práva bola poistná udalosť likvidovaná formou spoluviny 50 %“. Uvedené jednostranné vyhlásenie o spôsobe a výsledku likvidácie poistnej udalosti, poisťovne ako komerčného subjektu, výlučne s odkazom na právny režim iného štátu, nezakladá jednoznačný záver o zavinení žalovaného pri vzniknutej škode. Žalobca rovnako mohol postupovať smerom k poisťovni a domáhať sa plnenia náhrady za uhradenú opravu vozidla v celom rozsahu, nakoľko záver obsiahnutý v oznámení Kooperativa poisťovne, a.s. zo dňa 15. 01. 2016 nie je podložený a odôvodnený žiadnymi inými dôkazmi, výsledkami šetrení, ktoré by objektívne potvrdzovali dôvodnosť záveru o zavinení žalovaného v rozsahu 50%. Opačný záver práve vyplýva zo „Záznamu o dopravnej nehode“ zo dňa 25. 03. 2015 nachádzajúcom sa na č. l. 35 spisu, kde v časti 15 je uvedené že nehodu zavinil vodič vozidla A. t.j. Passarin Lino, pričom v časti „Spoluvina“ je krížikom zaznačená možnosť „Nie“. Záver poisťovne o likvidovaní poistnej udalosti konštatovaným spoluzavinením žalovaného v rozsahu 50%, je tak v zjavnom rozpore so záznamom o dopravnej nehode vyhotovenom za prítomnosti oboch účastníkov dopravnej nehody. „Spoluvinu 50%“ poisťovňa žalobcu konštatovala len s poukazom na taliansky právny režim („v zmysle talianskeho práva bola poistná udalosť likvidovaná formou spoluviny 50%“), pričom takto konštatované zavinenie žalovaného však nemá základ v popísanom a zistenom skutkovom stave. Proti tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v odvolaní a tvoriacim odvolaciu námietku o tom, že žalovaný si v čase dopravnej nehody nepočínal tak, ako by si v zmysle právnych predpisov počínať mal, keď neprivolal políciu, čím porušil svoju základnú prevenčnú povinnosť, stojí tvrdenie žalovaného, ktorý v konaní pred súdom uviedol, že políciu na miesto dopravnej nehody, v čase prítomnosti oboch účastníkov dopravnej nehody i privolali, avšak táto ani po dvoch hodinách neprišla. Žalovaný ako účastník dopravnej nehody vypísal Záznam o dopravnej nehode a do mobilného telefónu si „prefotil doklady“ druhého účastníka dopravnej nehody, avšak po dvoch hodinách čakania sa podľa vlastného vyjadrenia musel „pohnúť ďalej“. Záver o porušení akejkoľvek povinností zo strany žalovaného, v dôsledku čoho nebolo možné náležite objasniť dopravnú nehodu, tak, ako v podanom odvolaní tvrdí žalobca, v súdenej veci preukázaný nebol a nebolo ani

preukázané zavinenie žalovaného na dopravnej nehode v rozsahu 50 %, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle žalobcu, preto nebolo možné pristúpiť k uloženiu povinnosti žalovanému na náhradu takto vzniknutej škody. Odvolaciu námietku v tejto časti odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

23. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o zamietnutí žalovaného nároku v súvislosti s prekročením limitu na telefonovanie o 73,84 Eur, i v tejto otázke odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho zdôvodnenie za správne, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo síce, že žalovaný. realizoval volania z telefónneho čísla služobného mobilného telefónu, avšak na čísla svojich kolegov pracujúcich v spoločnosti žalobcu, čím nemožno vylúčiť možnosť tvrdenú žalovaným, že tieto hovory boli vykonávané v súvislosti s jeho pracovnou činnosťou. Súd prvej inštancie tak správne uviedol, že v zmysle vnútorného predpisu o stanovení maximálne mesačného limitu pri užívaní služobného mobilného telefónu (nachádzajúceho sa na č. l. 31 spisu) bol žalobca povinný uniesť nielen bremeno tvrdenia ale bremeno dôkazu o tom, že takéto hovory vykonané žalovaným nad stanovený limit v hodnote 60,- Eur mesačne boli neodôvodnené. Keďže v konaní nebolo preukázané, v akej súvislosti boli hovory realizované žalovaným uskutočnené a čo bolo ich dôvodom, nemožno tak jednoznačne prijať záver o ich nedôvodnosti, ktorú v konaní je povinný preukázať žalobca, za situácie, keď je nesporné, že hovory neboli súkromné, boli uskutočňované na telefónne čísla kolegov, zamestnancov žalobcu v čase, keď žalovaný vykonával cesty do Anglicka, kde bol v tom čase akútny problém s nelegálnymi migrantmi. V otázke nedôvodnosti prekročenia limitu žalovaným žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a preto nebolo možné uložiť povinnosť náhrady faktúry za uskutočnené hovory žalovanému.

24. Pokiaľ sa týka ušlého zisku uplatňovaného žalobcom žalobou za obdobie od 07. 06. 2015 do 19. 06. 2015, v tejto otázke súd prvej inštancie správne uviedol, že nebola preukázaná výška konkrétneho zisku, ktorý žalobcovi ušiel v dôsledku nevykonávania práce žalovaným. Odvolací súd rovnako uvádza, že nie je možné pri takto uplatňovanom nároku vychádzať zo štatistických prehľadov obratov, či ziskov z predchádzajúcich období, nakoľko činnosť vykonávaná žalobcom nemá ráz trvalosti, nemennosti, či pravidelnosti, a záleží v jednotlivých obdobiach od množstva a objemu konkrétnych objednávok, ktoré sa môžu v období rovnakých mesiacov rôznych rokov líšiť z rôznych dôvodov, nezávislých od konania žalovaného. Činnosť žalobcu a jeho možnosť dosahovať zisk značne ovplvyňuje reálna situácia dopytu a ponuky služieb ním ponúkaných na trhu, ktorá je premenná a nie je a nemôže byť rovnaká, konštantná ako v porovnávanom predchádzajúcom období. Žalobca v podanom odvolaní síce uviedol, že z opatrnosti z dôvodu konania (nenastúpenia žalovaného do práce) neuzavrel s obchodným partnerom žiadnu objednávku na prepravu, avšak v konaní nebola preukázaná ani reálna možnosť žalobcu takúto zmluvu o vykonaní dopravy uzavrieť, či realizovať a nebola preukázaná nemožnosť jej uzavretia výlučne v dôsledku konania žalovaného. Navyše, z výpovede svedka P. A. na pojednávaní vo veci dňa 18. 07. 2017 vyplynulo, že žalobca niekedy v priebehu roka 2015 „stiahol tri vozidlá z Nemecka a jazdí sa tam už len na šiestich autách“. Uvedené svedčí o určitých všeobecných reštrikčných opatreniach žalobcu v počte vozidiel vykonávajúcich prepravu v roku 2015. Žalobca si pritom v konaní uplatňuje od žalovaného ušlý zisk v dôsledku nepoužívania jedného vozidla vo výške 1071, 27 Eur za obdobie roka 2015, konkrétne od 07. 06. 2015 do 19. 06. 2015. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní k otázke ušlého zisku poukázal podporne na Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 28. 04. 2010, i v uvedenom rozhodnutí, inak pojednávajúcom o ušlom zisku v podobe nájmu za nehnuteľnosť, je uvedené: „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)“. V súdenej veci však predpoklad pravidelného behu vecí nie je daný, nakoľko možnosť dosiahnutia zisku žalobcom sa odvíja od reálnej situácie na trhu, od objednávok na vykonanie prepravy v aktuálnom období, ktorej potreba môže byť každý mesiac rôzna. Žalobca v konaní nepreukázal, že mal v konkrétnom období objednávku na prepravu ( t.j. že mal reálnu možnosť dosiahnuť z nej určitý výnos), avšak výlučne v dôsledku nenastúpenia žalovaného do práce ju akceptovať nemohol. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, a to i s poukazom na záver vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal samotný žalobca, že nemožno vychádzať zo štatistík predchádzajúcich období, nakoľko tieto predstavujú len hypotetický výpočet (predpoklad) možných tržieb a zisku v prípade, že by žalobca aj naďalej vykonával prepravu v

určitom objeme. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu ohľadom nepriznania náhrady za ušlý zisk ako nedôvodnú.

25. Preskúmajúc jednotlivé odvolacie námietky žalobcu a tieto osobitne vyhodnotiac, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, napadnutom odvolaním žalobcu, potvrdil ako vecne správny.

26. Na odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie do časti výroku I. vo výške 181,88 Eur, k tejto otázke odvolací súd uvádza nasledovné: V podanom odvolaní žalovaný tvrdí, že sa zbavil zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi v podobe pokuty za nelegálneho migranta, tým, že po upozornení iným vodičom kamiónu na vniknutie 10 nelegálnych migrantov upozornil na uvedenú skutočnosť francúzsku hraničnú kontrolu, ktorá pri ohliadke návesu vypátrala 9 nelegálnych migrantov. Na základe uvedeného trval na vykonaní skenu celého nákladného priestoru, čo bolo z francúzskej strany odmietnuté. Žalovaný má za to, že takýmto konaním sa zbavil zodpovednosti za udelenú pokutu tým, že mu bola pred jej udelením v uzavretom hraničnom priestore vykonaná predmetná úradná kontrola, ktorá nezistila prítomnosť žiadneho ďalšieho migranta. Na uvedenú argumentáciu je zo strany odvolacieho súdu potrebné uviesť, že v konaní bola vykonaným dokazovaním preukázaná tá skutočnosť, že žalovaný ako vodič nákladného dopravného prostriedku pri ceste v oblasti medzi Francúzskom a Veľkou Britániou nepoužil na zabezpečenie kamiónu - jeho návesu - zabezpečovacie zariadenie jemu práve za týmto účelom zverené (kontajnerový zámok), ale len oceľové lanko a teda žalovaný v dôsledku svojho konania, či rozhodnutia nemal riadne zabezpečený náves kamiónu spôsobom akým bol zo strany svojho zamestnávateľa inštruovaný a to v kritickej oblasti, o pomeroch v ktorej mal sám vedomosť. Skutočnosť, že v dôsledku takéhoto nedbalostného konania žalovaného sa do návesu kamiónu dostalo spočiatku 10 osôb, pričom ani hraničná kontrola francúzskych či britských orgánov neodhalila prítomnosť posledného desiateho nelegálneho pasažiera v návese kamiónu, nezbavuje žalovaného zodpovednosti, nakoľko vniknutie osôb do návesu kamióna pred vykonaním kontroly bolo spôsobené práve opomenutím obozretného konania žalovaného, keď na zvýšenú opatrnosť v danej oblasti a v danom čase bol zo strany zamestnávateľa vyzývaný s konkrétnym pokynom a prideleným zariadením na zabezpečenie a o aktuálnych problémoch bol žalovaný uzrozumený i z vlastnej pracovnej činnosti. Nevykonanie dodatočnej kontroly vozidla na požiadanie žalovaného (dodatočného skenu vozidla) totiž nezapríčinilo možnosť vniknutia nelegálnych pasažierov do návesu vozidla vedeného žalovaným, ale túto možnosť vniknutia prvotne spôsobilo nedostatočné zabezpečenie návesu žalovaným Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, ktorá bola zároveň jedinou odvolacou námietkou, ako nespôsobilú privodiť iné rozhodnutie vo veci, nakoľko požiadavka žalovaného na vykonanie dodatočnej kontroly vozidla nezbavuje žalovaného zodpovednosti za vytvorenie možnosti vniknutia cudzích osôb do riadne nezabezpečeného návesu kamiónu.

27. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti o sumu 181, 88 Eur a II. potvrdil ako vecne správny.

28. Ako výrok závislý od výrokov I. a II. odvolací súd preskúmal i výrok III. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %. Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie zo žalovanej sumy 2.583,45 Eur uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 226,88 Eur, súd prvej inštancie správne vyhodnotil pomer úspechu žalovaného v konaní, a taktiež matematicky správne ustálil čistý úspech žalovaného v konaní. Nakoľko právne posúdenie ako aj spôsob výpočtu pomeru úspech a čistý úspech zo strany súdu prvej inštancie boli správne, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v závislom výroku III. ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. , a . Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý ako odvolaním žalobcu, tak i odvolaním žalovaného, pričom ani jedna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná ani sčasti a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).