Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/96/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletého - C. L., narodený XX. P. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa matky P. L., narodenej XX. P. XXXX, bytom M., O. XXX/XX a otca U. L., narodeného XX. T. XXXX, bytom M., O. XXX/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Maloletý C. L., nar. XX.XX.XXXX sa od 01.12.2019 na čas do rozvodu manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky P. L..

II. Otec U. L. j e p o v i n n ý s účinnosťou od 01.12.2019 prispievať na výživu maloletého C. L. sumou 150 (jednostopäťdesiat) Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

III. Za obdobie od 01.12.2019 do 22.01.2020 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletého C. vo výške 200 (dvesto) Eur, tento dlh je otec povinný zaplatiť v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd styk otca s maloletým neupravuje, tento ponecháva na dohode rodičov. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. decembra 2019 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 250 Eur mesačne počnúc októbrom 2019 a styk otca s maloletým nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého sú v rozvodovom konaní, nežijú spolu a otec maloletého jej neprispieva na výživu maloletého.

2. Otec maloletého sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho možností a schopností. Uviedol, že otec matke na výživu maloletého neprispieva od času, kedy matka podala návrh na rozvod. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené nedostatky.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. januára 2020, vec prejednal v prítomnosti rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, otca

maloletého a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

5. Matka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá, so zmenami - maloletého navrhuje zveriť do svojej starostlivosti počnúc 1. decembrom 2019 a otca zaviazať prispievaním výživného vo výške 150 Eur mesačne. Matka je zamestnaná s netto mesačným príjmom 677 Eur. Býva v rodinnom dome s maloletým C. a plnoletým P., ktorý je zárobkovo činný. Matka platí za elektrinu v domácnosti sumu 96 Eur, za vodu 10 Eur mesačne, poplatok RTVS 4,64 Eur mesačne, za internet a služby TV platí 25 Eur mesačne. Ročné poplatky spojené s bývaním sú komunálny odpad 10 Eur ročne na osobu, daň z nehnuteľnosti 18 Eur ročne a za drevo platí 500 Eur ročne. Maloletý C. je žiakom druhého ročníka základnej školy. Matka platí za školský klub 60 Eur ročne, za stravu 5 Eur mesačne, poplatok ZRPŠ 20 Eur ročne a na školské pomôcky vynakladá sumu 20 Eur mesačne. Maloletý navštevuje základnú umeleckú školu, kde matka platí sumu 60 Eur ročne. Náklady na stravu maloletého matka vyčíslila na sumu 150 Eur mesačne a na hygienu a ošatenie maloletého vyčíslila náklady na sumu 100 Eur mesačne. Matka maloletému platí životnú poistku vo výške 23,70 Eur mesačne a tak isto mu sporí v stavebnej sporiteľni 15 Eur mesačne, pričom doklad o tomto sporení nemá. Matka maloletému dobíja kredit na mobil vo výške 7 Eur mesačne. Iné výdavky s maloletým nemá. Počnúc 1. decembrom 2019 do dňa pojednávania otec zaplatil na výživnom sumu 100 Eur v dvoch splátkach.

6. Otec na pojednávaní uviedol, že so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasí, nesúhlasí však s výškou výživného, navrhuje ho na sumu 80 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaný na HPP s netto mesačným príjmom 690 Eur, je zamestnaný v odbore, ktorý má vyštudovaný. Od decembra 2019 býva v byte pri svojich rodičoch. Rodičom prispieva na bývanie a stravovanie sumou 150 Eur mesačne. Svoje náklady na ošatenie a hygienu vyčíslil na sumu 40 Eur mesačne. Lekárom má predpísané lieky, za ktoré mesačne dáva sumu 20 Eur. Do práce dochádza autom a náklady na benzín vyčíslil na sumu 60 Eur mesačne. Platí si životnú poistku vo výške 23 Eur mesačne, avšak doklad o platení tejto poistky nemá. Spláca spotrebiteľský úver vo výške 220 Eur mesačne, tento si zobral za účelom kúpy motorového vozidla. Náklady na mobilný telefón vyčíslil na sumu 25 Eur mesačne. Iné výdavky nemá. Od decembra 2019 do dňa pojednávania zaplatil na výživnom sumu 100 Eur a maloletému kúpil oblečenie za sumu 54 Eur.

7. Matka maloletého má netto príjem vo výške 677 Eur mesačne a poberá prídavky na dieťa vo výške 24,95 Eur.

8. Otec maloletého má netto mesačný príjem vo výške 690 Eur, zamestnaný je v odbore, ktorý študoval.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

24. Podľa 44 rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté dieťa pochádza z manželského vzťahu. Rodičia dieťaťa však nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletý žije v domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, otec s návrhom matky súhlasil, súd preto rozhodol tak, že maloletého C. zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 1. decembrom 2019, tak ako to matka na pojednávaní žiadala.

26. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletého C. výživné vo výške 150 Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého C. mesačne - 32 Eur za elektrinu (ako jedna tretina sumy platenej matkou vo výške 96 Eur, pričom v dome bývajú tri osoby), 3 Eur za vodu (ako jedna tretina sumy platenej matkou vo výške 10 Eur, pričom v dome bývajú tri osoby), 1,50 Eur poplatok RTVS (ako jedna tretina sumy platenej matkou vo výške 4,64 Eur, pričom v dome bývajú tri osoby), komunálny odpad 1 Eur, daň z nehnuteľnosti 0,50 Eur (ako jedna tretina sumy platenej matkou vo výške 18 Eur ročne, pričom v dome bývajú tri osoby), drevo 14 Eur (ako jedna tretina sumy platenej matkou vo výške 500 Eur ročne, pričom v dome bývajú tri osoby), internet a TV 8 Eur (ako jedna tretina sumy platenej matkou vo výške 25 Eur, pričom v dome bývajú tri osoby), školský klub 5 Eur, strava v škole 5 Eur, poplatok ZRPŠ 2 Eur, školské pomôcky 10 Eur (súd neakceptoval matkou udávanú sumu 240 Eur ročne ako sumu nadhodnotenú), umelecká škola 5 Eur, strava 100 Eur (súd neakceptoval matkou udávanú sumu 150 Eur mesačne ako sumu nadhodnotenú), ošatenie a hygiena 75 Eur (súd neakceptoval matkou udávanú sumu 100 Eur mesačne ako sumu nadhodnotenú), životná poistka 24 Eur, dobíjanie kreditu na mobile 7 Eur (súd neakceptoval výdavok matkou udávaný ako sporenie v PSS, nakoľko matka tento výdavok nevedela preukázať), čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 293 Eur mesačne. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Súd vychádzal z príjmu otca vo výške 690 Eur netto mesačne a zohľadnil mu výdavky na bývanie vo výške 150 Eur mesačne, náklady na ošatenie a hygienu vo výške 40 Eur mesačne, náklady na lieky vo výške 20 Eur, životná poistka vo výške 23 Eur a úhrada mobilného telefónu vo výške 25 Eur, cestovné do práce 60 Eur, čo sú celkovo výdavky vo výške 318 Eur. Súd nezohľadňoval výdavky otca titulom spotrebiteľského úveru, nakoľko tento výdavok nemá prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti. Z takto určeného príjmu a pri zohľadnení výdavkov súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 150 Eur mesačne, ako polovicu nákladov matky na maloletého C.. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a potrebám dieťaťa, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri určovaní výšky výživného súd vzal do úvahy mesačné výdavky otca. Zároveň však súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol

na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

27. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého C. za obdobie od 1. decembra 2019 do 22. januára 2020 ustálil na výške 200 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe nejedná o takú sumu, ktorej rýchle splatenie by mohlo otcovi robiť výrazné problémy. Za mesiace december 2019 január 2020 mal otec uhradiť na výživnom 2 x sumu 150 Eur, pričom uhradil len sumu 100 Eur v dvoch splátkach. Celkovo je tak dlh na výživnom vo výške 300 Eur - 100 Eur a to sa rovná sume 200 Eur.

28. Súd styk otca s maloletým neupravoval, tento ponechal na dohodu rodičov. Bude na rodičoch maloletého, najmä na jeho matke, aby si styk otca s maloletým dohodou upravili tak, aby bolo zachované právo maloletého na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloletého.

29. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa o trovách konania súd rozhodol , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.