Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-30-2019.pdf
PDF · 76.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/30/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obvinenému O. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom v V., E. XXX/XX, okres V., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 22. januára 2020 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú v neprospech obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. januára 2019 pod sp. zn. 6T/20/2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 12. marca 2018 pod č. k. 1Pv 824/17/3309-12, doručenej okresnému súdu dňa 13. marca 2018, uznesením zo dňa 04. januára 2019 pod sp. zn. 6T/20/2018 podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Tr. poriadku a § 215 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku zastavil trestné stíhanie obvineného O. X., nar. XX.XX.XXXX pre skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 29.05.2016 v V., na ul. S. predal mierne poškodený motocykel zn. Kawasaki Z750, ev.č. V VIN:E čiernej farby, rok výroby 2008 kupujúcemu G. J. za celkovú sumu 2.500 Eur, pričom garantoval pôvod, stav i vlastnícke pomery k predmetnému motocyklu a zamlčal, že uvedený motocykel je exekučne blokovaný, v dôsledku čoho poškodený G. J. nemôže s motocyklom právne nakladať a používať ho, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 2.500 Eur,
pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s poukazom na to, že na základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní je zrejmé, že žalovaný skutok a konanie obvineného kumulatívne nevykazuje všetky zákonné znaky žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona. Poukázal v prvom rade na to, že v posudzovanom prípade ide v podstate o obchodnoprávny vzťah medzi obvineným a poškodeným, čo podrobne odôvodnil aj konkrétnou právnou úpravou, na podklade uzatvorenia písomnej zmluvy o kúpe hnuteľnej veci - motocykla, v ktorom vzťahu je obvinený predávajúcim a poškodený kupujúcim, a teda aj vzhľadom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku ide v posudzovanej trestnej veci o tzv. „princíp ultima ratio,“ ktorý relevantne bráni riešeniu posudzovanej veci v rovine trestnoprávnej. Ďalej však súčasne poukázal na to, že konaním obvineného tak, ako to podrobne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, nie je naplnená objektívna stránka žalovaného prečinu a ani subjektívna stránka - úmysel obvineného v akejkoľvek jeho zákonnej forme / priamy či nepriamy v zmysle § 15 písm. a), písm. b) Tr. zákona/. Pokiaľ ide o objektívnu stránku okresný súd podrobne popísal, v čom konanie obvineného nenapĺňa tento nevyhnutný zákonný znak žalovaného prečinu, keď v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že poškodenému žiadna škoda v
skutočnosti nevznikla, pretože na podklade uzatvorenej písomnej kúpnej zmluvy došlo k vzájomnému a faktickému odovzdaniu si vzájomných plnení, pričom fakt, že k evidenčnej zmene vlastníka a držiteľa predmetného motocykla v príslušnej evidencii dopravného inšpektorátu Policajného zboru nedošlo v dôsledku stále aktuálne vedených exekučných konaní voči obvinenému z minulosti, nemá podstatný vplyv na právoplatnosť a účinnosť uzatvorenej predmetnej kúpnej zmluvy, a to o to viac, že poškodený doposiaľ má vo faktickej držbe predmetný motocykel, ktorý chce aj naďalej vlastniť. Svoje závery okresný súd podporil aj právnou argumentáciou príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a Zákona č. 8/2009 a 173/1993 Z. z. v platnom znení o Policajnom zbore. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného prečinu, tu okresný súd argumentoval jednak príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a jednak príslušnou na exekúcie vzťahujúcou sa judikatúrou v Slovenskej a Českej republike s tým, že naplnenie tohto zákonného znaku z vykonaného dokazovania z prípravného konania nevyplýva, pretože obvinený poprel, že by mal jednoznačnú vedomosť o tom, že mu bol doručené konkrétne upovedomenie o začatí exekúcie, ktorej súčasťou mal byť aj predmetný jeho motocykel, s ktorým by už ďalej nemal nakladať pokiaľ ide o jeho scudzenie. Napokon okresný súd dospel k záveru, že žalovaný skutok nevykazuje tiež zákonné znaky iného trestného činu a ani priestupku či správneho deliktu, čo by bolo dôvodom na postúpenie predmetnej trestnej veci inému vecne príslušnému orgánu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote troch pracovných dní podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obvineného. V jej písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého uznesenia s poukazom na jeho nezákonnosť. Bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní a bez vykonania dôkazov na ňom v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti sa nie je možné stotožniť so záverom okresného súdu o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Prokurátor má za to, že obvinený spáchal žalovaný skutok tak, ako je tento popísaný v podanej obžalobe. Okresný súd v napadnutom uznesení zobral zásadne do úvahy iba skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného a neprihliadol k tým skutočnostiam, ktoré majú vplyv na celkové posúdenie a zistenie skutkového stavu veci a nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi, čím nepostupoval v súlade s § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Na poklade týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil vec okresnému súdu, aby znovu konal a rozhodol.
Krajský súd ako nadriadený súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 18. marca 2019, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí dňa 22. januára 2020 správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.
Okresný súd správne zistil, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre postup § 241 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku v spojení s § 215 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku vo vzťahu k obvinenému O. X., teda pre zastavenie trestného stíhania tohto obvineného, pretože tento skutok skutočne nevykazuje kumulatívne všetky nevyhnutné zákonné znaky (formálne, vrátane materiálneho korektívu) žalovaného trestného činu prečinu a ani iného trestného činu podľa Trestného zákona účinného v čase, kedy mal byť žalovaný skutok spáchaný a tento tiež nevykazuje znaky priestupku či správneho deliktu a nie je preto ani dôvod na postúpenie veci na jeho prejednanie pred príslušným vecne správnym orgánom. Aj napriek sťažnostným námietkam prokurátora, ktoré sú inak ničím relevantným odôvodnené, spočívajúcim v tom, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania obvineného O. X. má byť napadnutým uznesením predčasné, pretože absentuje vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní, so zreteľom na zásadu bezprostrednosti a ústnosti, aj krajský súd tak, ako správne i okresný súd dospel k záveru, že už v rámci obligatórneho preskúmania obžaloby podľa § 241 odsek 1 Tr. poriadku sú celkom postačujúcim podkladom vykonané dôkazy z prípravného konania pre vyslovenie záveru o tom, že žalovaný skutok skutočne trestným činom podľa Trestného zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k jeho spáchaniu, nie je /písm. c uvedeného zákonného ustanovenia). Orgány činné v trestnom konaní totiž zabezpečili a vykonali dostatok dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva záver o tom, že žalovaný skutok bez akýchkoľvek pochybností nenapĺňa nielen objektívnu stránku predmetného žalovaného prečinu, ale ani subjektívnu stránku - úmysel v akejkoľvek jeho zákonnej forme podľa § 15 písm. a) či písm. b) Tr. zákona (dolus generalis či dolus eventualis). Krajský súd je preto toho názoru, že v posudzovanom prípade nie je daná odôvodnená potreba vykonať dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pretože rozhodujúce skutočnosti (tiež v dostatočnom počte), ktoré správne a zákonne viedli okresný súd k vydaniu napadnutého uznesenia, sa opierajú predovšetkým o dôkazy listinného charakteru. Krajský súd pripomína, že orgány činné v trestnom konaní i súd musia prihliadať
tiež na hospodárnosť konania, do rámca ktorého spadá tiež nedôvodné jeho predlžovanie, ktoré môže byť podkladom k náhrade škody obvineného za existencie porušenia jeho práv. Okresný súd preto vecne správne a presvedčivo, bez akýchkoľvek pochybností, zákonným spôsobom vyhodnotil všetky zabezpečené a v prípravnom konaní vykonané dôkazy procesným postupom v súlade s § 2 odsek 12 Tr. poriadku, ktoré aj podľa názoru krajského súdu odôvodňujú zastavenie trestného stíhania obvineného O. X. z dôvodu, že žalovaný skutok, ktorého sa mal dopustiť, nie je trestným činom, priestupkom či správnym deliktom. Napadnuté uznesenie okresného súdu je náležite a zrozumiteľne odôvodnené tak po vecnej ako i právnej stránke a krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a preto pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia, ktorým je i napadnutý rozsudok okresného súdu, krajský súd v podrobnostiach len odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, keďže rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa tvoria vždy jednotu.
Pre úplnosť krajský súd uvádza, že nenaplnenie nielen objektívnej stránky, ale predovšetkým subjektívnej stránky žalovaného prečinu bráni už samotný obsah a podporne aj písomná forma uzatvorenej predmetnej kúpnej zmluvy medzi obvineným ako predávajúcim a poškodeným ako kupujúcim. Samotný zákon expressis verbis (vyslovene) nevyžaduje písomnú formu u takéhoto typu zmluvy a jej predmetu (hnuteľná vec). V bežnom živote, pokiaľ ide o fyzické osoby - občanov, doposiaľ stále prevláda aj postačujúca jej ústna forma, pričom poškodený je nadmieru dostatočne zabezpečený touto zmluvou pre prípad, že by nenadobudol vlastníctvo ku kupovanému motocyklu, dohodnutou zmluvnou pokutou pre obvineného v sume, ktorá sa rovná dohodnutej kúpnej cene, čo fakticky znamená to, že poškodenému by obvinený musel túto finančnú čiastku vyplatiť a popritom vrátiť plnenie poškodeného (kúpnu cenu) a i ďalšie odôvodnené nároky poškodeného titulom náhrady škody, čo rozhodne vylučuje akýkoľvek nekalý úmysel obvineného. Obvinený ak by aj mal skutočnú vedomosť o tom, že predávaný motocykel, ktorý podlieha evidencii u príslušného dopravného inšpektorátu PZ, nebude možné zápisom z dôvodu blokovania titulom prebiehajúcej exekúcie zmeniť na nového vlastníka a držiteľa, nevyhol by sa de facto možnému uplatneniu a i vymoženiu dôvodného nároku poškodeného nielen na vrátenie vyplatenej kúpnej ceny, ale navyše aj zaplateniu zmluvnej pokuty či odôvodnenej náhrady škody (viď č. l. 38 trestného spisu). Z uvedeného preto vyplýva logický záver, že obvinený úmysel spôsobiť poškodenému v posudzovanej veci mať nemohol.
Krajský súd, keďže sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ako aj ich vecne správnym odôvodnením v napadnutom uznesení, na ktoré ešte raz v podrobnostiach poukazuje, nepovažoval sťažnostné námietky prokurátora v uvedenom smere za dôvodné a neakceptoval ich.
Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.