Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/30/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obvinenému O. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom v V., E. XXX/XX, okres V., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 22. januára 2020 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanú v neprospech obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. januára 2019 pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 12. marca 2018 pod č. k. -12, doručenej okresnému súdu dňa 13. marca 2018, uznesením zo dňa 04. januára 2019 pod sp. zn. podľa písmeno c) a písmeno b) zastavil trestné stíhanie obvineného O. X., nar. XX.XX.XXXX pre skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu podvodu podľa Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 29.05.2016 v V., na ul. S. predal mierne poškodený motocykel zn. Kawasaki Z750, ev.č. V VIN:E čiernej farby, rok výroby 2008 kupujúcemu G. J. za celkovú sumu 2.500 Eur, pričom garantoval pôvod, stav i vlastnícke pomery k predmetnému motocyklu a zamlčal, že uvedený motocykel je exekučne blokovaný, v dôsledku čoho poškodený G. J. nemôže s motocyklom právne nakladať a používať ho, čím mu bola spôsobená škoda vo výške 2.500 Eur,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate s poukazom na to, že na základe dôkazov vykonaných v prípravnom konaní je zrejmé, že žalovaný skutok a konanie obvineného kumulatívne nevykazuje všetky zákonné znaky žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona. Poukázal v prvom rade na to, že v posudzovanom prípade ide v podstate o obchodnoprávny vzťah medzi obvineným a poškodeným, čo podrobne odôvodnil aj konkrétnou právnou úpravou, na podklade uzatvorenia písomnej zmluvy o kúpe hnuteľnej veci - motocykla, v ktorom vzťahu je obvinený predávajúcim a poškodený kupujúcim, a teda aj vzhľadom na právnu kvalifikáciu žalovaného skutku ide v posudzovanej trestnej veci o tzv. „princíp ultima ratio,“ ktorý relevantne bráni riešeniu posudzovanej veci v rovine trestnoprávnej. Ďalej však súčasne poukázal na to, že konaním obvineného tak, ako to podrobne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, nie je naplnená objektívna stránka žalovaného prečinu a ani subjektívna stránka - úmysel obvineného v akejkoľvek jeho zákonnej forme / priamy či nepriamy v zmysle § 15 písm. a), písm. b) Tr. zákona/. Pokiaľ ide o objektívnu stránku okresný súd podrobne popísal, v čom konanie obvineného nenapĺňa tento nevyhnutný zákonný znak žalovaného prečinu, keď v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že poškodenému žiadna škoda v

skutočnosti nevznikla, pretože na podklade uzatvorenej písomnej kúpnej zmluvy došlo k vzájomnému a faktickému odovzdaniu si vzájomných plnení, pričom fakt, že k evidenčnej zmene vlastníka a držiteľa predmetného motocykla v príslušnej evidencii dopravného inšpektorátu Policajného zboru nedošlo v dôsledku stále aktuálne vedených exekučných konaní voči obvinenému z minulosti, nemá podstatný vplyv na právoplatnosť a účinnosť uzatvorenej predmetnej kúpnej zmluvy, a to o to viac, že poškodený doposiaľ má vo faktickej držbe predmetný motocykel, ktorý chce aj naďalej vlastniť. Svoje závery okresný súd podporil aj právnou argumentáciou príslušnými ustanoveniami a v platnom znení o Policajnom zbore. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného prečinu, tu okresný súd argumentoval jednak príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a jednak príslušnou na exekúcie vzťahujúcou sa judikatúrou v Slovenskej a Českej republike s tým, že naplnenie tohto zákonného znaku z vykonaného dokazovania z prípravného konania nevyplýva, pretože obvinený poprel, že by mal jednoznačnú vedomosť o tom, že mu bol doručené konkrétne upovedomenie o začatí exekúcie, ktorej súčasťou mal byť aj predmetný jeho motocykel, s ktorým by už ďalej nemal nakladať pokiaľ ide o jeho scudzenie. Napokon okresný súd dospel k záveru, že žalovaný skutok nevykazuje tiež zákonné znaky iného trestného činu a ani priestupku či správneho deliktu, čo by bolo dôvodom na postúpenie predmetnej trestnej veci inému vecne príslušnému orgánu.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote troch pracovných dní podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech obvineného. V jej písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého uznesenia s poukazom na jeho nezákonnosť. Bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní a bez vykonania dôkazov na ňom v súlade so zásadami bezprostrednosti a ústnosti sa nie je možné stotožniť so záverom okresného súdu o tom, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Prokurátor má za to, že obvinený spáchal žalovaný skutok tak, ako je tento popísaný v podanej obžalobe. Okresný súd v napadnutom uznesení zobral zásadne do úvahy iba skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného a neprihliadol k tým skutočnostiam, ktoré majú vplyv na celkové posúdenie a zistenie skutkového stavu veci a nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi, čím nepostupoval v súlade s . Na poklade týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd podľa zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil vec okresnému súdu, aby znovu konal a rozhodol.

Krajský súd ako nadriadený súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 18. marca 2019, preskúmal podľa na neverejnom zasadnutí dňa 22. januára 2020 správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre postup v spojení s vo vzťahu k obvinenému O. X., teda pre zastavenie trestného stíhania tohto obvineného, pretože tento skutok skutočne nevykazuje kumulatívne všetky nevyhnutné zákonné znaky (formálne, vrátane materiálneho korektívu) žalovaného trestného činu prečinu a ani iného trestného činu podľa účinného v čase, kedy mal byť žalovaný skutok spáchaný a tento tiež nevykazuje znaky priestupku či správneho deliktu a nie je preto ani dôvod na postúpenie veci na jeho prejednanie pred príslušným vecne správnym orgánom. Aj napriek sťažnostným námietkam prokurátora, ktoré sú inak ničím relevantným odôvodnené, spočívajúcim v tom, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania obvineného O. X. má byť napadnutým uznesením predčasné, pretože absentuje vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní, so zreteľom na zásadu bezprostrednosti a ústnosti, aj krajský súd tak, ako správne i okresný súd dospel k záveru, že už v rámci obligatórneho preskúmania obžaloby podľa sú celkom postačujúcim podkladom vykonané dôkazy z prípravného konania pre vyslovenie záveru o tom, že žalovaný skutok skutočne trestným činom podľa platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k jeho spáchaniu, nie je /písm. c uvedeného zákonného ustanovenia). Orgány činné v trestnom konaní totiž zabezpečili a vykonali dostatok dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva záver o tom, že žalovaný skutok bez akýchkoľvek pochybností nenapĺňa nielen objektívnu stránku predmetného žalovaného prečinu, ale ani subjektívnu stránku - úmysel v akejkoľvek jeho zákonnej forme podľa či písm. b) Tr. zákona (dolus generalis či dolus eventualis). Krajský súd je preto toho názoru, že v posudzovanom prípade nie je daná odôvodnená potreba vykonať dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pretože rozhodujúce skutočnosti (tiež v dostatočnom počte), ktoré správne a zákonne viedli okresný súd k vydaniu napadnutého uznesenia, sa opierajú predovšetkým o dôkazy listinného charakteru. Krajský súd pripomína, že orgány činné v trestnom konaní i súd musia prihliadať

tiež na hospodárnosť konania, do rámca ktorého spadá tiež nedôvodné jeho predlžovanie, ktoré môže byť podkladom k náhrade škody obvineného za existencie porušenia jeho práv. Okresný súd preto vecne správne a presvedčivo, bez akýchkoľvek pochybností, zákonným spôsobom vyhodnotil všetky zabezpečené a v prípravnom konaní vykonané dôkazy procesným postupom v súlade s , ktoré aj podľa názoru krajského súdu odôvodňujú zastavenie trestného stíhania obvineného O. X. z dôvodu, že žalovaný skutok, ktorého sa mal dopustiť, nie je trestným činom, priestupkom či správnym deliktom. Napadnuté uznesenie okresného súdu je náležite a zrozumiteľne odôvodnené tak po vecnej ako i právnej stránke a krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a preto pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia, ktorým je i napadnutý rozsudok okresného súdu, krajský súd v podrobnostiach len odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, keďže rozhodnutie súdu prvého a druhého stupňa tvoria vždy jednotu.

Pre úplnosť krajský súd uvádza, že nenaplnenie nielen objektívnej stránky, ale predovšetkým subjektívnej stránky žalovaného prečinu bráni už samotný obsah a podporne aj písomná forma uzatvorenej predmetnej kúpnej zmluvy medzi obvineným ako predávajúcim a poškodeným ako kupujúcim. Samotný zákon expressis verbis (vyslovene) nevyžaduje písomnú formu u takéhoto typu zmluvy a jej predmetu (hnuteľná vec). V bežnom živote, pokiaľ ide o fyzické osoby - občanov, doposiaľ stále prevláda aj postačujúca jej ústna forma, pričom poškodený je nadmieru dostatočne zabezpečený touto zmluvou pre prípad, že by nenadobudol vlastníctvo ku kupovanému motocyklu, dohodnutou zmluvnou pokutou pre obvineného v sume, ktorá sa rovná dohodnutej kúpnej cene, čo fakticky znamená to, že poškodenému by obvinený musel túto finančnú čiastku vyplatiť a popritom vrátiť plnenie poškodeného (kúpnu cenu) a i ďalšie odôvodnené nároky poškodeného titulom náhrady škody, čo rozhodne vylučuje akýkoľvek nekalý úmysel obvineného. Obvinený ak by aj mal skutočnú vedomosť o tom, že predávaný motocykel, ktorý podlieha evidencii u príslušného dopravného inšpektorátu PZ, nebude možné zápisom z dôvodu blokovania titulom prebiehajúcej exekúcie zmeniť na nového vlastníka a držiteľa, nevyhol by sa de facto možnému uplatneniu a i vymoženiu dôvodného nároku poškodeného nielen na vrátenie vyplatenej kúpnej ceny, ale navyše aj zaplateniu zmluvnej pokuty či odôvodnenej náhrady škody (viď č. l. 38 trestného spisu). Z uvedeného preto vyplýva logický záver, že obvinený úmysel spôsobiť poškodenému v posudzovanej veci mať nemohol.

Krajský súd, keďže sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ako aj ich vecne správnym odôvodnením v napadnutom uznesení, na ktoré ešte raz v podrobnostiach poukazuje, nepovažoval sťažnostné námietky prokurátora v uvedenom smere za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody postupom podľa sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.