Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-347-2018.pdf
PDF · 146.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-59P/347/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci manžela navrhovateľa: J.. I. P., Y.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. námestie 3, XXX XX P., proti manželke: R.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. I. XX, XXX XX I. T., zastúpená JUDr. Danielom Janšom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: R. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, so sídlom Čerenčianska 18, 979 01 Rimavská Sobota, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J.. I. P., Y.., nar. XX.XX.XXXX v R. a R.. X. P., rodenej X., nar. XX.XX.XXXX v X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. - I. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode manželstva súd z v e r u j e maloletého R. P., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné v sume 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým:
- v párnom kalendárnom týždni od piatku 16,00 hod. do nedele 18,00 hod., s výnimkou jarných, veľkonočných, letných a zimných školských prázdnin
- v párnom kalendárnom roku od Veľkého piatku 8,00 hod. do Veľkonočného pondelka 18,00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných školských prázdnin 8,00 hod. do ich posledného dňa 18,00 hod.
- v každom kalendárnom roku od 30.6. od 16,00 hod. do 16.7. do 18,00 hod. a od 30.7. od 16,00 hod. do 16.8. do 18,00 hod.
- v nepárnom kalendárnom roku od 23.12. od 17,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. a
- v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 8,00 hod. do 6.1. do 18,00 hod. nasledujúceho kalendárneho roku. Otec si maloletého prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.
Rodičia sú p o v i n n í zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V, každý sumu 225,96 eur z titulu trov znaleckého dokazovania, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom tunajšiemu súdu podaným dňa 31.10.2018 požiadal manžel navrhovateľ o rozvod manželstva, ktoré neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel pre vážny rozvrat manželských vzťahov. Deklaroval, že manželka nevie poskytnúť dostatočné záruky na obnovu manželstva pre svoju nestálosť a neistotu, či už v citových väzbách alebo vo vedení rodinného života s ním a ich maloletým dieťaťom. Na základe toho sa chce rozviesť, keď takéto správanie manželky ho vedie k frustrácii a letargii vo vzťahu k nej. Manželstvo podľa neho nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletého syna, ktorý by tak bol vystavený možným konfliktným situáciám. Rozvod preto nie je ani v rozpore so záujmami maloletého R., ktorého chce aj naďalej vychovávať, a to aj v prostredí jeho pôvodného domova. K manželstvu uviedol, že bolo uzatvorené po krátkej známosti, kedy bola manželka vo vyššom štádiu tehotenstva. Pred otehotnením manželky sa reálne spoznávali asi po dobu štyroch mesiacov. Už počas tehotenstva manželky začali žiť v spoločnej domácnosti v jeho byte na R.. v P. ktorý bol ich posledným spoločným bydliskom. Manželstvo uzatvorili z lásky, bolo harmonické a usporiadané. Zmeny v správaní manželky začal vnímať po narodení dieťaťa, kedy sa jej prístup k nemu zmenil, začala byť k nemu chladná a nevrlá, z čoho bol frustrovaný a konfliktný. Ich komunikácia viazla, čo malo za následok aj ochladnutie ich intímneho vzťahu. Toto správanie manželky možno vnímať z titulu, že sa dlhodobo nepoznali. Nadobudol pocit, že manželke vyslovene vadí, čo pripisoval jej tehotenstvu a pôrodu. Keď nedošlo k zmene, pristúpili k párovej terapii u klinického psychológa, ktorá mala len krátkodobý efekt. Situácia sa vyhrotila prvým odchodom manželky do I. T. za jej otcom začiatkom roka XXXX, kedy prvýkrát podala na tamojší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého a úpravu styku, ktorý po zistení, že vec bude prerokovaná na súde v P., zobrala späť. Situáciu riešili aj za pomoci rodičov a po návrate manželky do P. sa snažili spolunažívať v záujme maloletého dieťaťa aj napriek tomu, že ich intímny život upadal. Na jeseň roku XXXX bol služobne vyslaný do P., čo bral aj ako výzvu pre ich rodinu a šancu na jej stmelenie tým, že budú odkázaní jeden na druhého, opak však bol pravdou. Manželka ho obviňovala z toho, že ju nedostatočne rešpektuje, a že nie je pre jeho život dôležitá, čo ju viedlo k odchodu s maloletým v júli XXXX za svojim otcom pod zámienkou prázdnin. Odvtedy manželka žije aj s maloletým v I. T.. V tom období začala zároveň diskreditačná kampaň a osočovanie jeho osoby naprieč spektrom všetkých inštitúcií a správanie manželky dokonca bral ako šikanu jeho osoby vo vykonštruovaných podaniach na súd, políciu, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho vtedajšiemu zamestnávateľovi. Uvedené správanie manželky vnímal ako účelové konanie z dôvodu získania lepšieho postavenia pred súdom v čase rozhodovania v právnej veci starostlivosti o maloletého. Keď manželka prestala s ním bojovať, snažil sa s ňou obnoviť spolužitie a bol presvedčený, že aj manželka to myslí úprimne. Ich intímny život však bol pre manželku ťažko obnoviteľný, uvádzala, že sa cíti citovo zatrpknutá, nereagovala na jeho otázky ohľadne jej predstáv o ich spoločnom živote, brala veci osobne, keď sa jej čokoľvek spýtal, vyhodnotila to ako útoky na jej osobu, preto komunikáciu obmedzil len na otázky týkajúce sa výchovy ich syna. K ekonomickej funkcii manželstva uviedol, že táto nie je v ich manželstve naplnená, snažil sa o spoločné hospodárenie s manželkou, manželka však svoje záväzky - hypotekárny úver a dva byty v P., riešila samostatne. Počas manželstva nenadobudli žiaden spoločný majetok, bol živiteľom rodiny, platil náklady spojené s užívaním bytu, stravovaním, dopravou a voľným časom. Uviedol tiež, že na výživu maloletého syna prispieva riadne a včas a styk s ním pravidelne udržiava podľa rozhodnutia súdu, vedie ho k úcte k rodine a matke, k hodnotám tak náboženským, ako aj spoločenským, má s ním nadštandardný vzťah a syn mu svoje citové väzby dáva patrične najavo. V rámci úpravy pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode navrhol zverenie maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že túto bude vykonávať od nedele 17,00 - 18,00 hod. párneho kalendárneho týždňa do nasledujúcej nedele 17,00 - 18,00 hod., pričom maloletého si prevezme v mieste trvalého bydliska matky (v tom čase R. nám. X v P.) a tam ho aj odovzdá. Naďalej bol ochotný platiť na maloletého výživné vo výške 30 - 50 eur mesačne. Manželke vytýkal, že vždy mala pocit nadradenosti vo vzťahu k maloletému, nekomunikovala s ním žiadnu z významných zmien v živote maloletého a navrhovaným rozhodnutím by sa dosiahla vyššia miera tolerancie, vzájomného rešpektovania a zdieľania spoločných postupov pri výchove dieťaťa. K otázke výživného sa vyjadril tak, že svoje finančné prostriedky by chcel viac využiť na prospech maloletého, ako sekundárny rodič je nútený platiť za škôlku, za prepravu maloletého do a z I. T., tiež platí za ošatenie, stravu a ubytovanie maloletého, a tým, že manželke platí výživné v enormnej výške oproti jeho platu, na iné aktivity mu musia vypomáhať starí rodičia.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním zo dňa 16.01.2019 tak, že s rozvodom manželstva súhlasí. Uviedla, že problémy v manželstve sa začali prejavovať v roku 2014 ešte pred narodením ich syna, kedy sa manžel začal k nej správať dominantne a občas aj agresívne a násilnícky. Postupne z dôvodu obáva a neriešiteľnosti situácie začalo medzi nimi dochádzať k citovému odcudzeniu. Konflikty sa väčšinou odvíjali od jej postavenia v ich vzťahu, kedy bola postupne odsúvaná do pozície opatrovateľky dieťaťa a gazdinej, pričom nepociťovala podporu ani citovú istotu ako matka, manželka či životný partner. Opakovane jej bolo manželom povedané, že mu prekáža, vadí a výsostne si nepraje, aby sa okrem starostlivosti o syna a domácnosť starala do čohokoľvek iného. Názor manžela, že mu neposkytuje podporu alebo istoty, považuje za podsunutý jeho matkou, ktorá sa do ich manželstva už od jeho počiatku neprijateľne starala a neprestajne komentovala akúkoľvek jej činnosť. Priznala, že pod tlakom ich rozporov v roku XXXX odišla do I. T., no vrátila sa v dobrej viere, že je možné ich vzťah zachrániť. Vzhľadom na neustále hádky však od septembra XXXX žije spolu s maloletým v I. T.. Potvrdila, že počas manželstva s manželom spoločne nehospodárili, finančné nároky si riešili samostatne, len na nájomné a mesačné výdavky manželovi prispievala pravidelne sumou 300 eur. Vyslovila, že ako manželia stratili voči sebe citový vzťah, ich manželstvo neplní a už ani do budúcna nemôže plniť svoj spoločenský účel a je len prázdnym a formálnym zväzkom. S návrhom na úpravu pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nesúhlasila, podľa nej komunikácia s manželom nie je dobrá, manžel komunikuje veľmi stroho, ani raz sa neopýtal na zdravotný stav dieťaťa, informáciám, ktoré mu o dieťati poskytuje, neverí, spochybňuje ich a automaticky si ich overuje telefonicky u ošetrujúceho lekára dieťaťa. Niekoľkokrát dokonca odignoroval aj liečbu nariadenú detským lekárom. V otázkach výchovy nie sú jednotní, nevedia nájsť zhodu pre dominantný prístup manžela k nej a k jej názorom. Opakovane sa stáva, že sa manžel objaví pred jej dverami s tým, že sa so synom bez jej vedomia dohodol. S maloletým otec komunikuje priamo telefonicky, pričom im ona poskytuje súkromie. Otec má k synovi úprimný vzťah, nie je ale schopný dospieť s ňou ku zhode. Mala za to, že striedavá osobná starostlivosť by nebola v súlade so záujmami maloletého vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav, ktorý nie je dobrý a vyžiadal si jej zotrvanie na rodičovskej dovolenke pre častú chorobnosť, najmä opakujúce sa laryngitídy, kedy musela opakovane privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Maloletý je tiež alergik a jeho zdravotný stav sa zhoršuje po presunoch do P.. Poukázala na to, že otec dieťaťa pracuje a je často služobne mimo Slovenskej republiky, kedy maloletého zveruje do starostlivosti svojej matky, ktorá je takmer neustále prítomná v domácnosti otca počas pobytu maloletého. Maloletého R. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s jeho zastupovaním a spravovaním majetku oboma rodičmi a určením výživného v sume 200 eur mesačne. Styk otca s maloletým navrhla upraviť každý párny kalendárny týždeň od piatku 16,00 hod. do nedele 19,00 hod., každoročne od 30.06. od 16,00 hod. do 16.07. do 19,00 hod. a od 30.07. od 16,00 hod. do 16.08. do 19,00 hod., každý párny kalendárny rok od Veľkého piatku 08,00 hod. do Veľkonočného pondelka 19,00 hod. a od 23.12. od 17,00 hod. do 26.12. do 19,00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 08,00 hod. do 06.01. do 19,00 hod. nasledujúceho roka. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu manželov a rodného listu ich maloletého dieťaťa, dôkazmi o príjmových pomeroch manželov, rozsudkom Okresného súdu I.o dňa 19.12.2017, č.k. 10P/147/2017-518, obsahom znaleckého posudku, ako aj s ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutočný stav veci: 4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. - I. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX. 5. U obidvoch manželov sa jedná o manželstvo prvé, obidvaja manželia sú slovenskej národnosti, občania T. republiky. Ich posledné spoločné bydlisko sa nachádzalo v okrese P. V a v tomto okrese v súčasnej dobe naďalej býva manžel navrhovateľ, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s § 92 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). 6. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, R. P., nar. XX.XX.XXXX. 7. Rozsudkom Okresného súdu I. T. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. 10P/147/2017-518, bol maloletý R. zverený do osobnej starostlivosti matky, aj so zastupovaním a spravovaním majetku matkou. Otca súd zaviazal platiť na maloletého výživné v sume 150 eur mesačne a zároveň upravil jeho styk s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od utorka 17,30 hod. do nedele 17,30 hod, s tým, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho tam aj odovzdá. Tiež otca aj matku oprávnil komunikovať s maloletým cez telefón alebo elektronické zariadenie prenášajúce zvuk a obraz (napr. Z., T. a pod.) každý deň v čase od 18,00 hod. do 19,00 hod., keď sa maloletý nachádza v starostlivosti u druhého z rodičov. Otcovi aj matke uložil povinnosť navzájom si vymieňať informácie o maloletom pri jeho preberaní a odovzdávaní, hlavne o jeho zdravotnom a psychickom stave, vývoji a výchove v predškolskom zariadení.
8. V priebehu konania bol na tunajší súd podaný návrh starej matky zo strany otca o úpravu jej styku s maloletým R., ktorý bol postúpený v súlade s ustanovením § 5 a § 6 ods. 1 CMP N. súdu I. T. z dôvodu trvania jeho miestnej príslušnosti založenej vyššie oboznámeným konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletého a súčasného bydliska maloletého u matky v I. T.. 9. Manžel navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom návrhu. Vzťah zhodnotil ako harmonický do obdobia, kým nezostala manželka tehotná. Prvé komplikácie podľa neho nastali počas tehotenstva manželky, ktorá voči nemu ochladla vo sfére citovej aj intímnej. V roku 2015 manželka odišla ku svojmu otcovi do I. T., on odišiel za ňou, porozprávali sa aj s rodičmi a následne pokračovali v spolužití. Potom bol pracovne vyslaný do P., kam išla aj manželka s dieťaťom, odišla odtiaľ 17.07. s tým, že sa v septembri vráti. Bránila mu v styku s dieťaťom, zavolala na neho políciu, tvrdila, že dieťa unesie do P.. Situácia sa upravila po pojednávaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, snažil sa o obnovenie spolužitia, mal ale vedomosť o tom, že manželka udržiava styk prostredníctvom internetu. Bol ochotný zúčastniť sa spoločnej dovolenky v roku 2018, manželka reagovala tak, že 150 eur na dovolenku nedá, vtedy pochopil, že nemá záujem o obnovenie spolužitia, a že sa z Rimavskej Soboty vrátiť nechce. O maloletého sa permanentne stará, všetko mu zabezpečuje, má lekársky potvrdené, že jeho zdravotný stav je lepší v Bratislave, tu navštevuje materskú školu s 20 deťmi, v I. T. so XXX. Trval na striedavej osobnej starostlivosti maloletého, ktorá by však bola vhodnejšia v 2-týždňových intervaloch, kedy by sa preukázalo, kde je zdravotný stav dieťaťa lepší. Výživné bol ochotný platiť do sumy 50 eur mesačne. Po vykonaní znaleckého dokazovania naďalej trval na striedavej osobnej starostlivosti maloletého v týždňových intervaloch s tým, že maloletého by preberal od matky a matke by ho aj odovzdával. K znaleckému posudku uviedol, že súdny znalec navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky vychádzajúc z pozorovania, že maloletý počas vyšetrovania plakal po vzdialení sa matky a z toho urobil záver, že matka by maloletému chýbala. V tom čase bol maloletý po hospitalizácii, počas ktorej ho matka často navštevovala, bol teda na ňu viac naviazaný. V súvislosti s nástupom maloletého na povinnú školskú dochádzku v septembri 2020 bol prípustný kompromisu týkajúceho sa zverenia maloletého do matkinej osobnej starostlivosti s úpravou jeho styku s maloletým. Súdu vytýkal, že nesleduje záujem maloletého, ktorý mu povedal, že jeho záujmom je, aby mal oboch rodičov, a že chce bývať v Bratislave a tu aj chodiť do školy. Zároveň súd žiadal, aby maloletého vypočul a vopred ho oboznámil s tým, ako vo veci rozhodne, minimálne by mal maloletému vysvetliť, že s jedným z rodičom bude menej, než doposiaľ. 10. Manželka navrhovateľa na pojednávaní odkázala na obsah svojho písomné vyjadrenia k návrhu. Vypovedala, že manželstvo prestalo fungovať ešte pred narodením maloletého. Ku zlomu došlo, keď sa manžel násilným spôsobom počas jej tehotenstva snažil o sexuálny kontakt. Uviedla, že matka manžela ju nahovárala, aby pred narodením maloletého odišla do R. z dôvodu, že sa nebude vedieť o dieťa postarať, čo však ona odmietla. Matka manžela tiež nevhodne zasahovala do situácie, kedy sa snažila o laktáciu a trvala na tom, aby dieťa bolo kŕmené umelou stravou. Manžel jej dával svoju matku vo všetkom za príklad a dokonca sa s ňou radil aj o ich sexuálnom živote, pričom matka manžela jej v tomto smere robila prednášky. Poprela, že by maloletý v Bratislave chodil do materskej školy, bol tam len jedenkrát, pokiaľ je u otca, stará sa o neho otcova matka buď v Bratislave, alebo v R.. Tvrdila, že manžel jej mnohokrát hovoril, že z domácnosti môže odísť a dokonca ju z nej vyháňal, keď bola v nočnej košeli. Hovoril jej, že aj keď je matka, neznamená to, že bude mať dieťa zverené do svojej starostlivosti. Popísala konflikt, kedy manžel aj so svojim bratom prišiel za ňou do I. T., nasilu jej vytrhol dieťa a susedia na jej krik zavolali políciu. Manžel zase políciu zavolal na ňu z dôvodu, že dieťa našiel v prítomnosti cudzej osoby, keď ona musela na 15 minút odbehnúť na poštu a dieťa nechala v starostlivosti priateľky. Poprela tvrdenie manžela, že sa nechcela vrátiť do P., manžel mal vypnutý telefón a predtým jej povedal, že nech zostane tam, kde je. Objasnila, že na manželom spomínanú dovolenku nemohla ísť, nakoľko išlo o sumu 1400 - 1500 eur, ktorú si nemohla dovoliť. Častejšiu chorobnosť maloletého v I. T. zdôvodnila tým, že tam chodí do materskej školy, kým v Bratislave nie. Zdôraznila, že maloletý má svoju škôlku v I. T. rád, má tam priateľov. Mala za to, že manželovi ide hlavne o to, aby bol maloletý s jeho matkou. V závere dala na zváženie rozhodnúť o výživnom v sume 250 až 300 eur, s poukazom na blížiaci sa nástup maloletého do prvého ročníka základnej školy. Vyslovila súhlas so závermi znaleckého dokazovania a objasnila, že počas hospitalizácie maloletého bola v nemocnici s ním, takže sa neobmedzovala len na jeho návštevy. Popísala stav maloletého po príchodoch od otca tak, že maloletý je nepozornejší, vyrušuje, má horší spánok, čo pretrváva 3 až 4 dni. Aktuálne sa situácia zmenila tak, že otec s maloletým trávi väčšinu času u priateľky, ktorá má tiež syna a dokonca všetci štyria spávajú v jednej posteli. Komunikáciu s manželom naďalej označila za zlú, kedy si manžel aj agresívnejším spôsobom vynucuje svoje a dospieť s ním ku kompromisu je veľmi ťažké.
11. Kolízny opatrovník odporučil na čas po rozvode upraviť pomery manželov k maloletému dieťaťu v súlade s požiadavkou matky. 12. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 15. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj základný účel deklarovaný ustanovením § 1 ods. 2 Zákona o rodine, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Manželia spoločne nebývajú a nehospodária, nemajú spoločný intímny život a nezabezpečujú spoločne výchovu svojho maloletého dieťaťa, čím sú splnené zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Za danej situácie nemožno predpokladať úpravu ich manželských vzťahov v zmysle obnovenia manželského spolužitia, keď navyše manžel má v súčasnosti už nový partnerský vzťah. 16. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považuje ich vstup do manželstva po krátkej známosti bez dostatočného poznania povahových vlastností partnera a jeho osobných priorít a nárokov na manželské spolužitie v oblasti vedenia a financovania spoločnej domácnosti, intímneho života, ako aj v oblasti výchovy a starostlivosti o dieťa. Výsledkom uvedeného bola nedôvera, podozrievanie a konfliktné situácie, ktoré sa manželia snažili riešiť a eliminovať aj za odbornej pomoci a súčinnosti rodičov, avšak bez požadovaného efektu. Ich požiadavky na správanie a konanie partnera neboli podľa všetkého kompatibilné, keď obaja mali zjavne iné očakávania a predstavy o manželstve, čo priamo súvisí s už vyššie skonštatovaným nedostatočným spoznaním sa pred uzavretím manželstva. Negatívnu úlohu zohrali aj snahy manželovej matky korigovať manželský život, resp. aj rodičovstvo účastníkov, ktoré pochopiteľne nemali u manželky pozitívnu odozvu. 17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 18. Manžel navrhovateľ (ďalej len otec) navrhol zverenie maloletého R. do striedavej osobnej starostlivosti, manželka navrhovateľa (ďalej len matka) požadovala zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť požiadavke matky. Súd za účelom objektívneho zistenia a preukázania rodičovských kompetencii vo vzťahu k výchove a starostlivosti o maloletého, nariadil vo veci znalecké dokazovania, a to aj v dôsledku matkou referovanej skutočnosti, že v minulosti bolo dieťa pediatričkou odoslané na psychiatrické vyšetrenie. Znalecké dokazovanie bolo nariadené nielen čo sa týka výkonu samotnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, ale tiež aj pre rozhodnutie o prípadnej úprave styku maloletého s tým rodičom, ktorému nebude zverený do osobnej starostlivosti. 19. Uznesením zo dňa 19.032019, č.k. 59P/347/2018-162, súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí. Vykonaním znaleckého úkonu poveril súdneho znalca Y. N., s miestom výkonu činnosti I. cesta XX, XXX XX P.. Úlohou súdneho znalca bolo vyšetriť maloleté dieťa a jeho rodičov a odpovedať na otázky: 1) aká je v súčasnosti kvalita vzájomných vzťahov medzi rodičmi, vzťahov rodičov k maloletému dieťaťu a vzťahov maloletého dieťaťa k rodičom 2) vplýva niektorý z rodičov negatívne na maloleté dieťa vo vzťahu k druhému rodičovi, pokiaľ áno, v akom smere 3) aká je úroveň vzájomnej akceptácie rodičovských kompetencií rodičov k maloletému dieťaťu 4) sú rodičia pri výchove a starostlivosti o maloleté dieťa ovplyvňovaní inými osobami, pokiaľ áno ktorými, a či je tým narušená schopnosť rodičov samostatne sa rozhodovať a slobodne uplatňovať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu 5) sú rodičia aktuálne spôsobilí vzájomnej komunikácie a kooperácie z hľadiska prípadnej realizácie striedavej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa 6) vykazujú výchovné metódy rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu zhodu, resp. v čom si odporujú
7) má doterajší výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa za súčasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom negatívny vplyv na psychiku maloletého dieťaťa a jeho celkový vývoj (vrátane striedania dvoch predškolských zariadení v rôznych mestách), pokiaľ áno, v akom smere 8) je z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (aj s prihliadnutím na vzdialenosť ich bydlísk), pokiaľ áno v akých časových intervaloch, alebo jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky 9) v akom rozsahu a v akej frekvencii je vhodné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v prípade jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky. 19. Súdny znalec na základe vykonaných psychologických vyšetrení k vyšetrovaným osobám uviedol: 20. Otec sa pri spracovávaní podnetov z vonkajšieho okolia zameriava vo zvýšenej miere na podnety celkovo. Kvalita jeho reakcií je dobrá, schopnosť správneho vnímania a interpretovania reality je zachovaná. Procesy myslenia sú rigídnejšie, menej pružné. Emotivita je vo vonkajších prejavoch výraznejšia, no viac egocentricky orientovaná, a tým pádom aj slabšie prispôsobivá. V nových situáciách sa snaží spočiatku nedávať svoje emočné impulzy najavo, čím sa chráni pred možným zranením. Celkovo je emočné prežívanie menej komplexné. Jeho psychický (nie intelektový) potenciál na zvládanie životných situácií je slabší, pretože jeho vnútorné mechanizmy fungujú menej konzistentne. Niekedy vystupuje do popredia snaha o racionálne riešenie situácie, inokedy v podobnej situácii sa prejavia emócie. Menej si uvedomuje, resp. diferencuje svoje potreby, čo môže byť spojené s impulzívnejšími reakciami. V sociálnom kontakte má záujem o medziľudské vzťahy a snaží sa v nich prezentovať ochotu ku kooperácii. Na druhej strane ale, najmä v nových sociálnych situáciách, nie vždy dáva navonok najavo to, čo cíti vo vnútri. Dbá skôr na to, aby zapôsobil navonok. Celkovo sa vnútorne cíti „komfortnejšie“ v rámci aktivity, než v sociálnych vzťahoch, kde sú jeho interakcie povrchnejšie, s menším vnútorným zaangažovaním. Súvisí to s jeho sebaobrazom a sebahodnotením, kde má sklon k horšiemu sebaobrazu. Je preto zvýšene citlivý na podnety zo strany okolia, v ktorých cíti neuznanie, resp. ohrozenie svojej mužskej role. 21. Matka sa pri spracovávaní podnetov z vonkajšieho okolia zameriava väčšinou na jasné a zreteľné časti. Celková kvalita reakcií je dobrá, schopnosť správneho vnímania a interpretovania reality je zachovaná. Emotivita je menej diferencovaná a slabšie prispôsobivá. Emočných reakcií je síce dosť, no prevládajú menej spontánne, rozumom korigované emočné reakcie, ktoré sa vyskytujú najmä v emočne náročnejších situáciách. V nich sa prispôsobuje ťažšie, na začiatku je neistá a následná snaha o racionálnu reguláciu, resp. korekciu emočných impulzov, môže viesť k situačne menej priliehavým reakciám. Jej psychický (nie intelektový) potenciál na zvládanie životných situácií je slabší najmä v dôsledku menšej vyhranenosti osobnostných mechanizmov. Preto má sklon riešiť situácie menej konzekventným spôsobom. V sociálnych vzťahoch má záujem o medziľudské kontakty, no má v nich sklon ľudí vnímať viac v zmysle svojich očakávaní a predstáv a menej podľa ich reálnych reakcií. V emočne náročnejších situáciách potrebuje podporu zo strany sociálneho okolia, no túto potrebu nedáva vždy najavo. V rámci vzťahu k sebe je zvýšená pohotovosť k pocitom neistoty a menšej sebadôvery. Preto je aj zvýšene citlivá na také reakcie zo strany okolia, ktoré vníma ako nedostatočne podporné, či empatické. Takéto reakcie ju ľahko zraňujú a spôsobujú, že takýchto ľudí zo svojho okolia odmieta, inak sa snaží pôsobiť navonok pozitívne a vyjadrovať okoliu podporu a porozumenie. Uvedené charakteristiky sú relatívne stálymi povahovými, resp. osobnostnými rysmi. K svojmu správaniu dokáže byť parciálne kritická. 22. Celkovo možno o rodičoch podľa znalca uviesť, že ani u jedného z nich sa nezistili známky, ktoré by poukazovali na prípadnú duševnú poruchu v pravom zmysle slova. U oboch ide o povahové, resp. osobnostné rysy. Každý z rodičov má isté povahové „slabiny“ a na základe získaných výsledkov znalec vyslovuje hypotézu, že povahová vlastnosť, ktorú majú obaja „spoločnú“, sa mohla podstatným spôsobom podieľať na rozpade ich vzťahu. Obaja rodičia sú (z hľadiska vnútorného nastavenia) menej sebavedomí, totiž skôr neistí, a preto sú aj značne citliví na také reakcie na svoju osobu, ktoré vnímajú ako „nie priateľské“, resp. málo „podporné“. Na základe tohto sa potom začal utvárať „začarovaný kruh“ ich vzájomného konfliktu, ktorý viedol k rozpadu vzťahu. Podľa zistení znalca sú z hľadiska svojho osobnostného vybavenia obaja rodičia schopní mať vo svojej starostlivosti dieťa. 23. Na súdom položené otázky súdny znalec odpovedal: a) aká je v súčasnosti kvalita vzájomných vzťahov medzi rodičmi, vzťahov rodičov k maloletému dieťaťu a vzťahov maloletého dieťaťa k rodičom - Podľa popisu oboch rodičov nie je ich vzájomný vzťah dobrý, komunikujú spolu málo, neveria si vzájomne a do istej miery si robia „prieky“ (otec ide na políciu, keď matka nie je doma, matka žiada od neho prehlásenie, že dieťa neunesie) t.j. sú vzájomne voči sebe málo tolerantní. Vo vzťahu k
maloletému dieťaťu obaja prezentujú snahu o to, aby sa malo čo najlepšie, obaja sa chcú podieľať, resp. spoluzúčastňovať na jeho výchove. b) vplýva niektorý z rodičov negatívne na maloleté dieťa vo vzťahu k druhému rodičovi, pokiaľ áno, v akom smere - Pre maloletého je negatívne už len to, že vníma „nesúlad“ medzi rodičmi (a ich vzájomnú netoleranciu), ktorých má rád oboch. Je samozrejmé, že pôsobenie na maloletého je u každého z rodičov určované, resp. limitované jeho osobnostnými charakteristikami. Je preto prirodzené, že každý z rodičov „vysiela k nemu signály“ vo svoj prospech. Zo strany matky je to asi o tom, aby bol čo najviac s ňou, zo strany otca to, aby to bolo „narovnako“. c) aká je úroveň vzájomnej akceptácie rodičovských kompetencií rodičov k maloletému dieťaťu - Vzájomná akceptácia rodičov by určite mala byť väčšia. Zásadne sa rozchádzajú už pri popise príčin rozpadu ich vzťahu, kde každý z nich prejavil výrazne limitovanú schopnosť kritickejšieho náhľadu na vlastné správanie. d) sú rodičia pri výchove a starostlivosti o maloleté dieťa ovplyvňovaní inými osobami, pokiaľ áno ktorými, a či je tým narušená schopnosť rodičov samostatne sa rozhodovať a slobodne uplatňovať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu - Obaja rodičia sú dospelí ľudia, ktorí sú plne schopní realitu správne vnímať a interpretovať. Sú schopní samostatne sa rozhodovať, resp. riadiť svoj život. Ani u jedného z nich sa v rámci výsledkov psychologického vyšetrenia nezistili známky zvýšenej potreby závislosti. Možno matka dieťaťa je k tomuto v niektorých situáciách náchylnejšia ako otec dieťaťa, no zásadné rozdiely tam nie sú. Čo sa týka ovplyvňovania inými osobami (matka dieťaťa sa sťažovala, že otec držal so svojou matkou a nie s ňou), obaja rodičia udávajú dobrý vzťah so svojimi rodičmi (matka má už len otca), charakterizujú ich povahy v podstate pozitívne, takže sa dá predpokladať, že ich rešpektujú. Platí, že „osamelý rodič“ je väčšinou viac prístupný vplyvu zo strany svojej primárnej rodiny, než rodič vo fungujúcom partnerskom vzťahu. Nie je samozrejme možné presnejšie zistiť nakoľko intenzívny je vplyv rodinných príslušníkov rodičov na to, ako oni sami zaobchádzajú so svojim dieťaťom. e) sú rodičia aktuálne spôsobilí vzájomnej komunikácie a kooperácie z hľadiska prípadnej realizácie striedavej osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa - Obaja rodičia síce „teoreticky akceptujú“ obtiažnosť situácie, no v praxi toto len málo prispieva k zvýšeniu ich vzájomnej tolerancie. f) vykazujú výchovné metódy rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu zhodu, resp. v čom si odporujú - Hoci sú si rodičia navzájom v niektorých osobnostných charakteristikách podobní, predsa je každý z nich iná osobnosť, čo sa prejavuje aj vo výchovnom pôsobení na dieťa. Podľa získaných údajov je matka prísnejšia, viac od syna vyžaduje, otec mu zas viac dovolí. Zdá sa to byť psychologicky zrozumiteľné, otec je so synom menej, viac „bojuje“ o kontakt s ním, chce ho mať „pol na pol“, preto môže mať tendenciu viac mu vychádzať v ústrety, získať si ho. Táto „nezhoda“ rodičov môže byť v prospech maloletého, ak v tom bude maloletý vnímať „inakosť“ prístupov rodičov a nie súťaž o to, ktorý z prístupov je správnejší či lepší. g) má doterajší výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa za súčasnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom negatívny vplyv na psychiku maloletého dieťaťa a jeho celkový vývoj (vrátane striedania dvoch predškolských zariadení v rôznych mestách), pokiaľ áno, v akom smere - Doterajšie okolnosti starostlivosti o maloletého sú menej štandardné (vzdialenosť rodičov, dve škôlky), no zdá sa, že negatívne následky na maloletého nezanechali. h) je z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (aj s prihliadnutím na vzdialenosť ich bydlísk), pokiaľ áno v akých časových intervaloch, alebo jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky - Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloletého nie je za daných okolností možná a pre dieťa ani vhodná, ak sa tým myslí, že striedavá starostlivosť musí byť v bezprostrednom fyzickom kontakte s jedným z rodičov rovnako dlho, ako s druhým. Pre dieťa je jedno, ako sa ktorá starostlivosť o neho volá (právne hľadisko), dôležité pre neho je, s ktorým z rodičov koľko času strávi a ako je tento čas vyplnený (psychologická rovina). Znalec navrhuje zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, pretože sa domnieva, že na túto je naviazaný viac, resp. viac sa obáva jej „straty“, než je tomu u otca. ch) v akom rozsahu a v akej frekvencii je vhodné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v prípade jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky - Znalec by zatiaľ ponechal doterajší model starostlivosti o maloletého, ktorý funguje cca rok. Určite je v niektorých ohľadoch menej štandardný (rodičia sú od seba vzdialení 280 km, maloletý chodí do dvoch škôlok), no nezdá sa, že by zanechal na maloletom zjavne negatívne následky. K tomuto zrejme prispieva aj to, že u jedného rodičia je dlhšie (matka) a u druhého kratšie, s čím súvisí aj rôzna dĺžka
pobytu v škôlkach, takže maloletý môže vnímať jedno prostredie (škôlku) ako viac domáce, čo mu môže poskytovať určitú istotu. Od začiatku školskej dochádzky je však nevyhnutné, aby bol maloletý v starostlivosti len jednej osoby (znalec navrhol matku), kde bude aj chodiť do školy. 24. Z obsahu znaleckého posudku tiež vyplýva, že doterajší model styku otca s maloletým v zásade funguje, preto by ho znalec ponechal do začiatku leta 2020, v mesiaci august by si rodičia starostlivosť o maloletého rozdelili. Vzhľadom na začiatok školskej dochádzky maloletého však znalec považuje za dôležité, aby maloletý bol posledné dva týždne prázdnin (pred začiatkom školy) v starostlivosti matky, v starostlivosti matky by potom zostal aj naďalej, pričom s otcom by sa pravidelne stretával. Tieto stretnutia by už neboli také dlhé ako doteraz, ale išlo by skôr o „klasické“ víkendové stretnutia, keby by si ho otec zobral v piatok okolo obeda, resp. poobede a matke by ho vrátil v nedeľu podvečer - večer. V rámci toho, že by otec bol počas pracovného týždňa s dieťaťom menej ako doteraz, mohlo by sa to do určitej miery „vykompenzovať“ tým, že by bol so synom dlhšie počas prázdnin, či sviatkov. Tu však treba mať na pamäti, že vzhľadom na existujúce podmienky nemusí byť (nemala by byť) takáto „kompenzácia“ na 100%, toto by potom mohlo posilňovať delenie rodičov na pracovného a na prázdninového, tiež treba brať do úvahy, že „veľké sviatky“ by mal maloletý tráviť raz s jedným a raz s druhým rodičom. 25. S poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, ako aj na v konaní preukázané skutočnosti, súd rozhodol o zverení maloletého R. do osobnej starostlivosti matky. Maloletý bol do osobnej starostlivosti matky zverený aj rozsudkom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu a otec mal iba upravený styk s maloletým, i keď v rozsahu pripomínajúcom striedavú starostlivosť. Maloletý je doposiaľ v predškolskom veku, avšak o niekoľko mesiacov (september 2020) nastúpi na povinnú školskú dochádzku, kedy sa jeho osobné pomery podstatným spôsobom zmenia. Za takýchto okolností je bezpredmetné, aby pokračoval styk otca s maloletým v takom rozsahu, ako je v súčasnosti upravený súdnym rozhodnutím na čas do rozvodu manželstva rodičov a už vôbec nie je v záujme dieťaťa jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Nie je totiž mysliteľné, aby sa maloletý v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov presúval v týždňových intervaloch medzi I. T. a P., a dokonca aj medzi dvomi základnými školami a menil tak neustále školské prostredie, pedagógov, spolužiakov a učebný režim. Prvý ročník základnej školy kladie na dieťa a jeho psychiku zvýšené nároky čo sa týka prechodu na iný životný rytmus, návyku na pravidelnú prípravu na vyučovanie a na celkové prispôsobenie sa novému sociálnemu prostrediu, v ktorom bude tráviť väčšinu aktívneho denného času. Nevyhnutná je preto pre dieťa stabilita domáceho prostredia, výchovného vedenia a denného režimu, ako aj stabilita nárokov na neho kladených v súvislosti so vzdelávaním a plnením si školských povinností. 26. Pokiaľ aj súdny znalec odporučil do polovice augusta t.r. ponechať doterajší model pobytu maloletého u otca, súd nemôže rozhodnúť o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode len na určité konkrétne obdobie a zároveň túto úpravu aj zmeniť na obdobie nasledujúce. Je na rodičoch, či budú odporúčania súdneho znalca akceptovať tak, aby to bolo v záujme ich maloletého dieťaťa. Matka na pojednávaní prehlásila, že je ochotná poskytnúť otcovi písomné prehlásenie o akceptovaní doterajšieho režimu styku. Otec sa k tomu postavil opozične s tým, že matka mu robí schválnosti, trval na súdnom rozhodnutí a voči matke sa vyslovil tak, že jej výpoveď mieni riešiť v trestnoprávnej rovine. Je nesporné, že takéto antagonistické nastavenie rodičov situáciu nerieši, naopak ju sťažuje a nevedie k odstráneniu ich doterajších diskrepancií. 27. Otec sa domáhal toho, aby súd maloletého vypočul a vopred ho oboznámil s tým, ako vo veci rozhodne. Ustanovenie § 116 CMP uvádza, že ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. Z dikcie zákona teda nevyplýva povinnosť súdu maloletého oboznamovať s tým, ako vo veci rozhodne. Súd musí prihliadnuť na rozumovú a vôľovú vyspelosť dieťaťa v súvislosti s jeho schopnosťou pochopiť význam prebiehajúceho konania. Maloletý R. je vo veku L.. Súd nespochybňuje jeho rozumovú vyspelosť primeranú veku, ale rozhodne nepovažuje za vhodné objasňovať mu dôsledky súdneho rozhodnutia, keď je absolútne neprijateľné oboznámiť ho s tým, ako vo veci rozhodne. Je na rodičoch, aby svojmu dieťaťu vysvetlili všetko preň dôležité a potrebné primeraným spôsobom v rámci svojich rodičovských kompetencií. Otec zároveň súdu vyčítal, že nesleduje záujem maloletého R., ktorý mu povedal, že jeho záujmom je, aby mal oboch rodičov. Otec by si mal uvedomiť, že on podal návrh na rozvod manželstva, a že súčasná situácia je dôsledkom vôle, konania a správania sa tak matky, ako aj jeho samotného, a že ju teda nezapríčinil súd, ale oni sami. 28. Rodičia našli zhodu len čo sa týka zastupovania a spravovania majetku maloletého. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti brániace poveriť uvedeným obidvoch rodičov v zmysle ich vyjadrení.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 30. Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. 31. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 32. Osobnú starostlivosť o maloleté dieťa bude vykonávať matka, pričom túto starostlivosť je v dôsledku veku dieťaťa potrebné považovať za určitú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu. 33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 35. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné - stravovanie, odev a obuv, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, lieky a zdravotnícke úkony a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka - kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko zodpovedajúce veku. 36. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú vyjadrené nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale v celosti všetkými príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, okruhom vyživovacích povinností. 37. Maloletý Matej je vo veku šesť rokov, v septembri t.r. nastúpi do prvého ročníka základnej školy. Mimoriadne výdaje spojené s jeho výživou v konaní preukázané neboli. 38. Otec je zamestnaný na V., kde jeho priemerný mesačný netto zárobok za obdobie december XXXX až november XXXX predstavuje X.XXX eur. Matka je od 01.04.2019 držiteľkou osvedčenia o živnostenskom oprávnení na vykonávanie živnosti činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov a vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti. V daňovom priznaní za rok 2019 uviedla: úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov X.XXX eur, z toho základ dane X.XXX,XX eur, výšku príjmov zo živnosti 9.652 eur, výdavkov X.XXX,XX eur a daň na úhradu XXX eur. Zároveň poberá rodičovský príspevok na dieťa s nárokom na jeho vyplácanie do XX.XX.XXXX, ktorého výška bola v roku XXXX: XXX,XX eur mesačne. Obidvaja rodičia sú vlastníkmi bytov v Bratislave, otec v mieste svojho trvalého pobytu, v ktorom aj býva, matka na K. ul. 8, ktorý prenajíma, pričom tento prenájom končí k XX.XX.XXXX. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. 39. Súd vyhovel požiadavke matky akceptovať pri určení výšky výživného skutočnosť, že maloletý začne onedlho navštevovať základnú školu, keď výdaje s tým spojené vznikajú u každého dieťaťa už pred samotným nástupom do školy, najmä nákupom školských pomôcok a celkového školského vybavenie. Výživné v sume 250 eur považuje za primerané veku a potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, po zohľadnení celkových pomerov na strane matky, ktorá svojou osobnou starostlivosťou o dieťa čiastočne kompenzuje svoju finančnú povinnosť k nemu a istú časť jeho potrieb uhrádza aj z rodinných prídavkov. Na zreteľ boli vzaté aj výdaje otca spojené s realizáciou styku s maloletým v dôsledku značnej vzdialenosti jeho bydliska od bydliska matky. 40. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 41. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 42. Rodičia sa na úprave styku otca s maloletým nedokázali dohodnúť. Súd pristúpil k takej úprave styku, ktorá musí zohľadňovať značnú vzdialenosť bydlísk rodičov, a teda aj čas potrebný na prekonanie tejto vzdialenosti. Zároveň akceptuje aj to, že maloletý si bude musieť onedlho plniť školské povinnosti a jeho pobyt u otca musí byť teda viazaný len na obdobie víkendov a školských prázdnin. Styk otca s maloletým je upravený v bežnom kalendárnom mesiaci a osobitne v období školských prázdnin, zahŕňajúcich aj veľkonočné a vianočné sviatky.
43. Podmienkou úspešného realizovania styku bude schopnosť rodičov dokázať medzi sebou ohľadne svojho maloletého dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne a aby v prípade nemožnosti styk uskutočniť, napr. pre ochorenie dieťaťa alebo otca, túto skutočnosť druhej strane včas oznámili, keďže v súvislosti so vzdialenosťou ich bydlísk vznikajú otcovi vyššie cestovné náklady. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude bydlisko matky, ktorá je povinná dieťa na styk riadne pripraviť. 44. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. V konaní vznikli trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli uhradené zo štátnych finančných prostriedkov. Tieto trovy vyúčtované súdnym znalcom za vypracovaný znalecký posudok činili celkovo 976,08 eur. V dôsledku porušenia povinnosti súdnym znalcom spočívajúcej v nedodržaní lehoty na vypracovanie znaleckého posudku, súd pristúpil k zníženiu jeho odmeny na sumu 451,92 eur. 46. Ani u jedného z rodičov nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov pre ich sociálny status, obidvaja sú pracovne aktívny, preto je ich povinnosťou participovať na vzniknutých trovách konania rovnakou mierou. Súd uložil rodičom povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každému v jednej polovici, t.j. v sume 225,96 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na základe ustanovenia § 232 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 CSP a podľa § 363 CSP - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP a § 62 ods. 1, 2 CMP. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné), alebo na súdny výkon rozhodnutia (styk).