Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu: PLOSE Sistem Service S.P.A., so sídlom Via Vittorio Veneto 69, 390 42 Bressanone, zastúpený: LEGART s.r.o., advokátska kancelária, Hrachová 16B, 821 05 Bratislava, IČO: 47 252 332, proti žalovanému: TRM Logistics, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 50 008 579, o zaplatenie 13.604,27 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.604,27 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

- zo sumy 877,24 eura od 02.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 14,10 eura od 09.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 717,38 eura od 13.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 272,88 eura od 14.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 4.598,83 eura od 20.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 291,61 eura od 25.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 868,36 eura od 28.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 980,84 eura od 30.04.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 1.977,93 eura od 05.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 346,17 eura od 10.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 56,56 eura od 13.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 215,09 eura od 14.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 692,86 eura od 19.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 274,- eur od 22.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 927,18 eura od 29.05.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 14,10 eura od 09.06.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 224,20 eura od 10.06.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 123,21 eura od 29.06.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 14,10 eura od 10.07.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 7,63 eura od 14.07.2017 do zaplatenia,

- zo sumy 110,- eur od 09.08.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13.604,27 eura s príslušenstvom, z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby, ktoré žalobca poskytol žalovanému

na základe objednávky - žiadosti zo dňa 28.04.2016. Žalovaný žalobcovi poskytol len čiastočné plnenie vo výške 4.257,23 eura, pričom túto časť použil žalobca na čiastkovú úhradu faktúry č. 5908. Žalovaný sa emailom zo dňa 27.04.2017 zaviazal uhradiť aj zvyšné dlžné faktúry.

2. Voči platobnému rozkazu č.k. zo dňa 03.11.2017 podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcov nárok nezodpovedá skutočnosti, nebol odsúhlasený a takýto záväzok neeviduje vo svojom účtovníctve. Zároveň uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá zábezpeka, ktorá mu z dlhu odrátaná nebola.

3. Žalobca v následnej replike uviedol, že žalovaný mu skutočne poskytol zábezpeku vo výške 6.066,93 eura, táto však bola použitá na úhrady starých neuhradených pohľadávok, fakturovaných faktúrami č. 4683, č. 15550 a čiastočne na úhradu faktúry č. 5908 (vo výške 2.539,02 eura). Žalobca vystavil a zaslal žalovanému v auguste 2017 dokument - Zábezpeka, v ktorom mu uviedol informáciu o započítaní jednotlivých úhrad. Vo zvyšku mal žalobca za to, že žalovaný svoje tvrdenia v odpore nijak nepreukázal.

4. V duplike žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený dlh neeviduje. Prejavil však vôľu mimosúdne sa dohodnúť so žalobcom v prípade, ak by mu ten preukázal doručenie započítania depozitu aj predmetných faktúr, ich opodstatnenosť a správnu výšku ich výpočtu. Podľa žalovaného bol žalobca splnomocnený na podanie žiadosti o vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí, ktoré aj podal a DPH mu bolo vrátené. Žalovaný požiadal žalobcu, aby mu doložil vyúčtovanie výšky vrátenej DPH a zároveň požiadal žalobcu o stanovisko k mailu zo dňa 06.04.2018, ktorý bol adresovaný pani K. a ktorým žiadal zaslať rozpis faktúr, priradenie depozitu k faktúram a vyčíslenie vrátenej DPH.

5. Na pojednávaní žalobca poukázal na žalobu a repliku, pričom mal za to, že jeho nárok je dôvodný. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal svoje tvrdenia o opaku požadovaného nároku, pričom vyjadrenia ohľadom saldokonta neboli oprávneným nárokom a nie sú ani predmetom sporu. To, že faktúry boli žalovanému doručené bolo preukázané podľa žalobcu tým, že žalovaný emailovými komunikáciami uznal svoj záväzok, potvrdil dlh a uznal, že doplatí zvyšok. Doručená bola taktiež predžalobná výzva, kde boli všetky potrebné informácie. K preukázaniu vyúčtovania DPH žalobca uviedol, že je zahraničnou spoločnosťou a takáto DPH nebola nikdy uplatňovaná. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že by mu nejaký nárok na vrátenie DPH mal vzniknúť.

6. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že naďalej od žalobcu žiada doložiť potvrdenie o doručení faktúr a zaúčtovania zábezpeky. Opätovne požiadal od žalobcu doložiť vyúčtovanie vrátenej DPH zo zahraničia, na ktoré mal byť žalobca splnomocnený a zároveň upresniť konečnú sumu, na ktorej úhrade by bolo možné sa dohodnúť. Plnú moc na vratky DPH by podľa žalovaného mala mať p. K. a p. J.. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá vedomosť o podpísaní uznania záväzku. Žalovaná na pojednávaní navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedkov p. K. a p. J..

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: žiadosť o využití kreditných služieb z 28.04.2016 (č.l. 18 spisu), faktúry č. 5908, č. 17663, č. 18425, č. 18543, č. 7268, č. 20907, č. 21494, č. 21648, č. 8511, č. 23882, č. 24760, č. 24858, č. 9820, č. 10183, č. 10474, č. 29805, č. 30567, č. 33567, č. 37260, č. 38041, č. 43309 (č.l. 19-29), potvrdenie o zadaní prevodu zo dňa 27.04.2017 (č.l. 30), email zo dňa 27.04.2017 (č.l. 31), predžalobná výzva zo dňa 24.08.2017 (č.l. 32), podací lístok zo dňa 25.08.2017 (č.l. 33), zábezpeka (č.l. 61).

8. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov p. K. a p. J., nakoľko tento návrh bol podaný až na pojednávaní dňa 22.01.2020. Rovnako tak súd neprihliadal a nevykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalovaným na pojednávaní dňa 22.01.2020, email zo dňa 27.06.2019. Súd v tomto prípade prihliadol na ustanovenia až 3 o sudcovskej koncentrácii konania, keďže tieto dôkazy mohol a mal žalovaný navrhnúť už v odpore, prípadne v následnom vyjadrení (tzv. duplike). Žalovaný bol pritom uznesením č.k. -72 zo dňa 11.06.2018 vyzvaný na vyjadrenie sa k replike žalobcu, ako aj k predloženiu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Napriek tomu žalovaný doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov včas nenavrhol, preto jeho návrh na doplnenie dokazovania podaný až na pojednávaní súd zamietol. Súd tu zároveň poukazuje na to, že účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro

vykonanými procesnými úkonmi, najmä nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania.

Súd poukazuje aj na žiadosť žalovaného o doloženie dokumentov, ktorá bola súčasťou podania zo dňa 16.07.2018 a prednesená tiež na pojednávaní dňa 22.01.2020. Súd má za to, že tieto žiadosti neboli návrhom na doplnenie dokazovania, nakoľko boli žalovaným smerované priamo voči žalobcovi, a to za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody. Žalobca navyše poprel, že by takéto dokumenty mal k dispozícii, preto aj keby ich žalovaný ako listinné dôkazy navrhol, nebolo by možné takéto dokazovanie vykonať, keďže ani jednou stranou sporu tieto listiny predložené neboli a ich existencia bola žalobcom popretá.

9. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalovaný si na základe žiadosti o využití kreditných služieb zo dňa 28.04.2016 objednal u žalobcu poskytovanie služieb, ktoré žalobca pre žalovaného poskytol a následne si cenu za ich poskytnutie vyfakturoval. Faktúry č. 5908, č. 17663, č. 18425, č. 18543, č. 7268, č. 20907, č. 21494, č. 21648, č. 8511, č. 23882, č. 24760, č. 24858, č. 9820, č. 10183, č. 10474, č. 29805, č. 30567, č. 33567, č. 37260, č. 38041, č. 43309 neboli žalobcovi žalovaným uhradené. Žalovaný žalobcovi uhradil celkovú fakturovanú sumu len čiastočne, a to vo výške 4.257,23 eura, pričom časť z tejto sumy bola započítaná na faktúru č. 5908. Žalovaný sa zároveň emailom zo dňa 27.04.2017 zaviazal uhradiť aj ďalšie platby, avšak k ďalším úhradám už nedošlo. Časť fakturovanej sumy bola krytá tiež zábezpekou, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil v celkovej výške 6.066,93 eura. Fakturovaná suma vo výške 13.604,27 eura však žalovaným uhradená nebola. Žalovaný neuhradenie tejto sumy odôvodnil tým, že faktúry mu neboli doručené a zároveň celková suma mala byť znížená o vratky DPH zaplatenej v zahraničí, na ktoré požiadanie mal byť žalobca žalovaným splnomocnený.

10. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa až 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a

to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

11. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť žaloby. Medzi stranami sporu nebola sporná ich spolupráca a samotné poskytovanie služieb žalobcu pre žalovaného. Rovnako tak žalovaný nespochybnil oprávnenosť vystavených faktúr za dodanie služieb. Sporné bolo doručenie predmetných faktúr a zábezpeky žalovanému, ako aj výška pohľadávky, nakoľko žalovaný mal za to, že fakturovaná suma mala byť žalobcom znížená o vratky DPH, ktoré si mal uplatniť žalobca v zahraničí.

12. Súd mal z vykonaného dokazovanie za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená nepomenovaná zmluva na základe žiadosti o využití kreditných služieb zo dňa 28.04.2016, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal poskytovanie predmetných služieb. To, že žalobca pre žalovaného požadované služby poskytoval, súd nepovažoval za sporné, nakoľko žalovaný poskytovanie služieb nerozporoval. Rovnako tak žalovaný nerozporoval ani jednotlivé fakturované položky. Žalovaný rozporoval doručenie samotných faktúr a výslednú nárokovanú sumu, nakoľko mal za to, že táto bola vypočítaná nesprávne, keďže od nej neboli odrátané vratky DPH uplatňované žalobcom v zahraničí. Je pravdou, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o doručení predmetných faktúr, avšak tak z emailu zo dňa 27.04.2017, kde žalovaný uviedol, že posiela doklad o úhrade a zaviazal sa ďalšiu platbu uhradiť v budúcom týždni, ako aj z potvrdenia o zadaní prevodu zo dňa 27.04.2017 vyplýva, že žalovaný o faktúrach vystavovaných za poskytnuté služby vedel. Aj v prípade ak by o nich nevedel, ich zoznam ako aj výška mu bola oznámená v predžalobnej výzve zo dňa 24.08.2017, ktorá mu bola doručovaná poštou, čo žalobca preukázal kópiou podacieho lístka zo dňa 25.08.2017. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by na túto výzvu reagoval a namietal u žalobcu zoznam a výšku vystavených faktúr. Súd mal za preukázané, že žalovaný o faktúrach vedel a s ich výškou súhlasil, keď aj sám v emailovej komunikácii uviedol, že platby uhradí, a to bez akýchkoľvek námietok. Zo zábezpeky predloženej žalobca mal súd taktiež preukázané ako bola uhradená zábezpeka čiastočne započítaná na faktúru č. 5908.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2018, ako aj na pojednávaní rozporoval výšku celkového nároku žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca neodpočítal od fakturovanej sumy vratky DPH zo zahraničia, o ktoré mal v zahraničí žiadať. Žalovaný tvrdil, že žalobcu splnomocnil na podanie žiadosti o vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí. Žalovaný však súdu nepredložil žiadnu plnú moc, ktorá by preukázala, že žalobca bol poverený na žiadanie vratkov DPH v zahraničí. Rovnako tak nepredložil žiadnu dohodu, z ktorej by takáto povinnosť žalobcovi vyplývala, pričom takáto povinnosť nie je ani obsahom žiadosti o využití kreditných služieb zo dňa 28.04.2016, či obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou žiadosti. Žalovaný až na pojednávaní uviedol, že plnú moc má p. Bartáková a p. J., ktorých navrhol vypočuť ako svedkov, avšak súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, a to vzhľadom na uplatnenie zásady koncentrácie konanie, čo odôvodnil vyššie v ods. 8 tohto rozsudku. Z predložených faktúr navyše vyplýva, že DPH nebola súčasťou fakturácie, keď na mieste kde je DPH uvedená je prázdna kolónka, alebo je tam uvedená suma 0,00 eur. Súd tak obranu žalovaného spočívajúcu v namietaní výšky sumy, ktorá mala byť znížená o vratky DPH v zahraničí vyhodnotil ako účelovú, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich povinností, nakoľko takéto tvrdenia neboli v konaní žalovaným preukázané.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

15. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou fakturovaných súm, súd mu v zmysle cit. ust. zákona uložil aj povinnosť zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a úroky z omeškania, výška ktorých je súdu známa z rozhodovacej činnosti, a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.