Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-86-2019.pdf
PDF · 121.47 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobkyne: Z. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX C., právne zastúpenej: Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdkova 4, 811 04 Bratislava, IČO : 36 854 948, v mene a na účet ktorej koná JUDr. Radoslav Procházka, konateľ a advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2019/012975/Do-3 zo dňa 26.04.2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OVBP2-2019/012975/Do-3 zo dňa 26.04.2019 a rozhodnutie mesta Šamorín č. 373/2019-000013/SOcÚ (p. č. 1389/2018) zo dňa 15.01.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a mestu Šamorín na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 15.11.2018 žiadala o vstup do územného konania o umiestnení stavby „Predajňa - prestavba a nadstavba na bytový dom s občianskou vybavenosťou“, na pozemku parcela č. 542, kat. úz. C., pre navrhovateľa ARDO, s.r.o. Svoju žiadosť o vstup do územného konania dôvodila tým, že spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné č. XXX na pozemku s parcelným č. 734/1 a pozemku s parcelným č. 734/3, v k. ú. C., pričom tieto nehnuteľnosti sú v zmysle zákona susednými k navrhovanej stavbe z dôvodu, že touto umiestňovanou stavbou môžu byť priamo dotknuté. Priamy dotyk na svojich právach žalobkyňa vzhliadla vo výraznom znížení kvality jej bývania a v zmene frekvencie dopravy v dôsledku zmeny navrhovanej stavby na bytový dom s desiatimi bytovými jednotkami a z toho vyplývajúcimi parkovacími potrebami a ďalšími okolnosťami, bezprostredne ovplyvňujúcimi užívanie jej stavby.
2. K. C. ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) rozhodnutím číslo : 373/2019-000013/SOcÚ (p.č.1389/2018) zo dňa 15.01.2019 nepriznal žalobkyni postavenie účastníčky konania vo veci územného konania na stavbu „Predajňa - prestavba a nadstavba na bytový dom s občianskou vybavenosťou“, na pozemku parcela č. 542, katastrálne územie : C., pre navrhovateľa ARDO, s.r.o., IČO : 50 190 032 v zmysle § 39 vo väzbe na ustanovenie § 39a stavebného zákona.
3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dôvodom nepriznania postavenia účastníčky územného konania bola skutočnosť, že stavebný úrad učil okruh účastníkov územného konania podľa § 34 stavebného zákona v oznámení o začatí územného konania a o upustení ústneho konania č. 1389/2018-00002 zo dňa 18.06.2018, teda vyrozumel navrhovateľa stavby, vlastníkov susedných pozemkov a stavieb na nich, ktorých užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona a dotknuté orgány štátnej správy. Vo vzťahu k žalobkyni argumentoval stavebný úrad tak, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka a nie je vlastníčkou ani susedného pozemku, či stavby. V tejto súvislosti stavebný úrad dôvodil, že medzi pozemkom parc. č. 542 vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom sa umiestňuje predmetná stavba a pozemkom parc. 734/1 - rodinný dom v spoluvlastníctve žalobkyne, je pozemok parc. č. 499, ktorom je postavená inžinierska stavba - miestna komunikácia, teda jej práva nemôžu byť umiestňovanou stavbou dotknuté. Ďalej stavebný úrad dôvodil, že navrhovaná stavba má navrhnutých 18 parkovacích státí, z toho 11 parkovacích miest je na vlastnom pozemku severovýchodne a severozápadne od navrhovanej stavby a ďalších 7 parkovacích státí je navrhnutých z časti na verejnom pozemku parc. č. 499, k. ú. C. vo vlastníctve mesta Šamorín, kde sa zachová chodník a za chodníkom sa vytvoria kolmé parkovacie miesta napojené na miestnu komunikáciu (R. ulica) dodajúc, že navrhovateľ v konaní o umiestnení stavby preukázal vyjadrenie mesta Šamorín zo dňa 18.06.2018, v ktorom súhlasí s vybudovaním parkovacích miest na pozemku parc. č. 499, k. ú. C.. Tiež poukázal na to, že navrhovateľ v konaní predložil svetlotechnický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou, v ktorom je konštatované, že nedôjde k prekročeniu miery možného zatienenia okolitej zástavby. Záverom uviedol, že navrhovaná stavba je v súlade s platným územným plánom mesta Šamorín, schváleného uznesením MsZ v Šamoríne č. 27/217/VII zo dňa 21.09.2017, na základe stanoviska mesta Šamorín č. OVICRM/15204/1708/2018 zo dňa 25.04.2018. S poukazom na uvedené preto stavebný úrad uzavrel, že v predmetnej veci sa nekoná a ani sa nemá konať o právach alebo právom chránených záujmoch žalobkyne a ani niet predpokladu, že jej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
4. Žalovaný na odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvého stupňa rozhodnutím č. OU-TT- OVBP2-2019/012975/Do-3 zo dňa 26.04.2019 postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie Évy Katony a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
5. K dôvodom odvolania žalovaný s odkazom na ustanovenia § 14 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku a § 140, § 34 a § 139 ods. 2 stavebného poriadku poukázal na to, že správny poriadok pojem účastníka konania vymedzuje veľmi všeobecne, pričom pri posudzovaní otázky, kto je účastníkom konania pri tak všeobecnej formulácii, je potrebné vždy posudzovať všetky súvislosti s tým, že odpoveď na to, koho správny poriadok za účastníka konania považuje, dávajú predpisy hmotného práva, ktorým je v danom prípade stavebný zákon, ktorý účastníctvo upravuje v § 34. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona sú účastníkmi územného konania o umiestnení stavby aj právnické či fyzické osoby, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté dodajúc, že nakoľko stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou správneho poriadku vylúčené. Žalovaný tiež dôvodil, že slovné spojenie priamo dotknuté vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý, pričom tento stav musí byť účastníkmi preukázaný. K tvrdeným skutočnostiam, ktorými žalobkyňa preukazovala svoju žiadosť o vstup do územného konania, konkrétne, že vlastnícke právo k domu so súp. č. XXX na pozemku parc. č. 734/1 a k pozemku parc. č. 734/3 v k. ú. C., žalovaný s poukazom na obsah administratívneho spisu uviedol, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky. V tejto súvislosti dôvodil, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka a nie je vlastníčkou ani susedného pozemku, či stavby doplniac, že medzi pozemkom parc. č. 542 vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom sa umiestňuje predmetná stavba a pozemkom parc. č. 749/2 a 750/1 v jej vlastníctve, na ktorých sa rodinný dom nachádza, je pozemok parc. č. 499, na ktorom je postavená inžinierska stavba
- miestna komunikácia, a teda jej práva nemôžu byť napadnutým rozhodnutím dotknuté. Tiež poukázal na to, že vzdialenosť navrhovanej stavby na pozemku parc. č. 542 v k. ú. C. od hranice pozemku parc. č. 734/3 v k. ú. C., na ktorom je umiestnený rodinný dom s parc. č. 734/1 je cca 12 m a rodinný dom je umiestnený cca 15 m od navrhovanej stavby. Žalovaný vyhodnotil, že dôvodmi uvádzanými žalobkyňou, ako je riešenie dopravnej situácie v danej lokalite, zníženie kvality bývania a zachovanie súkromia, nemôže byť žalobkyňa priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach, a preto žalobkyňa rozhodnutím o umiestnení stavby nebude priamo dotknutá na svojich právach. Záverom žalovaný dodal, že k námietkam, ktoré nie sú predmetom konania o nepriznaní postavenia účastníkov konania, sa nevyjadruje.
II. Rozsah žaloby a jej dôvody
7. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia vrátane rozhodnutia prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.
8. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadami zakladajúcimi dôvod na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) a tieto vady majú pôvod najmä v tom, že obe rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení splnenia podmienok pre účastníctvo žalobkyne v územnom konaní. Mala za to, že žalovaný postupoval pri posudzovaní otázky prípustnosti účastníctva žalobkyne v územnom konaní v priamom rozpore s ustanoveniami stavebného zákona, ako aj správneho poriadku.
9. Dôvodila, že v prípade navrhovanej stavby má dôjsť k vytvoreniu ôsmich nových bytových jednotiek a osemnástich nových parkovacích miest, ktorých užívanie celkom zásadným spôsobom ovplyvní okrem iného dopravnú situáciu v tichej rezidenčnej zóne, v ktorej sa jej stavba nachádza, pričom to platí o to viac, že v jej prípade nehnuteľnosť, ktorej je vlastníčkou sa nachádza od hranice navrhovanej stavby len takpovediac cez ulicu. Poukázala na to, že je povinnosťou stavebníka všetky normované parkovacie miesta (minimálne 16) vytvoriť na svojom vlastnom pozemku, pričom projekt počíta s tým, že časť parkovacích miest má vzniknúť na cudzom pozemku, pričom miestne príslušný orgán Policajného zboru Slovenskej republiky vydal súhlas výlučne na vytvorenie pozdĺžnych parkovacích miest, zatiaľ čo projekt počíta a mesto súhlasí s kolmými miestami. Táto okolnosť má a bude mať zásadný dopad na bezpečnosť cestnej premávky v bezprostrednej blízkosti jej rodinného domu. Tiež poukázala na to, že na danom mieste, kde autá rezidentov parkujú na ceste, je takéto riešenie nespôsobilé zachovať bezpečnosť cestnej premávky a jeho prípadné schválenie je spôsobilé priamo zasiahnuť do užívania dotknutej stavby, ktorej je vlastníčkou. S poukazom na uvedené mala za to, že realizáciou navrhovanej stavby dôjde k zásadnému vplyvu na užívanie jej nehnuteľnosti, pričom na žiadne z týchto námietok správne orgány v doterajšom priebehu konania nijako nereagovali a bez jej účasti v konaní sa s nimi nebudú musieť ani vysporiadať.
10. Ďalej poukázala na to, že správne orgány sa opomenuli vysporiadať s faktom, že územný plán v danej zóne umožňuje bytovú výstavbu iba v podobe nadstavby nad objektom občianskej vybavenosti, pričom projekt počíta s výstavbou bytových jednotiek nielen v podobe nadstavby, ale aj v podobe prestavby prvého nadzemného podlažia. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti, že územný plán neumožňuje tretie nadzemné podlažie, s ktorým však projekt umiestňovanej stavby počíta. Uviedla, že ani tieto okolnosti, dokumentujúce nesúlad projektu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, správne orgány v doterajšom priebehu konania nijako nezohľadnili, pričom je nepochybné, že za účelom ochrany jej práv je nevyhnutné, aby mala možnosť svoje námietky uplatniť v územnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastala názor, že jej nehnuteľnosti s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti celkom jednoznačne spadajú pod pojem „susedná stavba“ podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, a preto nie je možné vyvodiť iný záver než ten, že mala byť účastníkom územného konania v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona. Mala za to, že správne orgány oboch stupňov, ktoré zhodne dospeli k opačnému názoru, postupovali v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a napadnuté rozhodnutie je preto nezákonné.
11. Rovnako ako v odvolaní žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie je v nesúlade aj s ustanovením § 14 správneho poriadku, ktoré definuje účastníctvo v stavebnom konaní, pričom v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný ani stavebný úrad nezaoberali otázkou, či žalobkyňa v danom prípade spĺňa podmienky účastníctva podľa tohto ustanovenia, hoci sa touto otázkou boli povinné zaoberať. S poukazom na uvedené mala za to, že oba konajúce správne orgány okrem nesprávneho právneho posúdenia uvedenej otázky [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] a jej nedostatočného zdôvodnenia [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP] porušili tiež podstatným spôsobom ustanovenia o konaní pred orgánom
verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP]. Žalobkyňa vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku dôvodila, že žalovaný otázku účastníctva neposúdil dôsledne, nakoľko v prípade jej náležitého posúdenia by musel dospieť k záveru o jej účastníctve v územnom konaní, a nie k záveru, ku ktorému dospel v napadnutom rozhodnutí.
12. Ďalej uviedla, že osobitným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia je jeho nepreskúmateľnosť z titulu absolútne nedostatočného odôvodnenia poukazujúc na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v skutočnosti na odvolacie dôvody nijako neodpovedal. V tejto súvislosti uviedla, že žalovaný okrem citácie zákonnej úpravy a skutkového stavu sa v odôvodnení obmedzuje na nijako nepodložené, nevysvetlené a neodôvodnené konštatovanie, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie účastníctva v predmetnom konaní. Námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobkyňa podporila citáciou právnych záverov z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 As 36/2009 z 18. februára 2010, s skonštatovaním, že z napadnutého rozhodnutia nie je „zjavné, o čo sa tento záver opiera a či bol zhromaždený dostatok podkladov pre vytvorenie úsudku v danej veci.“ Nesúhlasila so záverom žalovaného, ktorý bez akéhokoľvek vysvetlenia uzavrel, že jej práva a právom chránené záujmy nemajú byť navrhovanou stavbou dotknuté, a to napriek tomu, že vo vzdialenosti zodpovedajúcej približne dĺžke pojednávacej miestnosti na krajskom súde, jej má pred rodinným domom vyrásť obytný dom a 16 parkovacích miest. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia tiež poukázala na to, že rozpor navrhovanej stavby s potrebami bezpečnosti cestnej premávky, s podmienkami umiestnenia a tvaru parkovacích miest, so zákazom prestavby existujúcej stavby a so zákazom tretieho nadzemného podlažia žalovaný nepovažoval za vhodné podrobiť akémukoľvek posúdeniu. S poukazom na uvedené považovala takéto rozhodnutie za celkom zjavne nepreskúmateľné.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že spolu so stavebným úradom v konaní postupovali v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, zistili presne a úplne skutočný stav veci a obstarali si potrebné doklady pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 32 správneho poriadku. V ostatnom obsahu je vyjadrenie žalovaného zhodné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval, že žalobkyňa nespĺňa zákonom stanovené podmienky, nakoľko nie je vlastníčkou pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka a nie je ani vlastníčkou susedného pozemku, či stavby s tým, že vzdialenosť navrhovanej stavby na pozemku parc. č. 542 od hranice pozemku parc. č. 734/3 k. ú. C., na ktorom je umiestnený rodinný dom s parc. č. 734/1 žalobkyne je 12 m a rodinný dom je umiestnený cca 15 m od navrhovanej stavby.
15. Žalovaný mal za to, že dôvodmi uvádzanými v žalobe, ako je riešenie dopravnej situácie v danej lokalite, zníženie kvality bývania a zachovania súkromia, nemôže byť žalobkyňa priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Ďalej uviedol, že k dopravnej situácii sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo PZ v Dunajskej Strede, Okresný dopravný inšpektorát a vydalo súhlasné stanovisko z hľadiska dopravného riešenia predmetnej stavby. Ďalej dôvodil, že to, či je alebo nie je navrhovaná stavba v súlade s územným plánom, nemá žiadny vplyv na to, či žalobkyňa má alebo nemá v konaní postavenie účastníčky konania, nakoľko toto sa posudzuje podľa ustanovenia § 34 stavebného zákona, a nie podľa toho, či je alebo nie je stavba v súlade s územným plánom mesta Šamorín. Dodal, že súlad navrhovanej stavby s územným plánom, ako aj to, ako budú rozmiestnené parkovacie miesta, či bude časť parkovacích miest pozdĺžnych alebo kolmých na komunikáciu, posúdi stavebný úrad v konaní vo veci samej - o umiestnení stavby. Záverom žalovaný poukázal na to, že v súčasnosti prebieha odvolacie konanie proti rozhodnutiu mesta Šamorín č. 373/2019-000030/SOcÚ zo dňa 06.06.2019, ktorým bola umiestnená navrhovaná stavba.
16. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného poukázala na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení opäť len konštatuje, že jej nepatrí postavenie účastníka konania, pretože jej nehnuteľnosti nesusedia s nehnuteľnosťou, na ktorej sa má stavať, úplne bezprostredne, ale ich delí relatívne úzka komunikácia, teda laicky povedané, dotknuté nehnuteľnosti nie sú plot pri plote, ale hneď cez cestu. V súvislosťou s argumentáciou žalovaného zastala názor, že táto neberie žiadny ohľad ani na znenie zákonnej úpravy,
ani na jej výklad zo strany najvyšších súdnych autorít dodajúc, že je nielen absolútne nedostatočná, ale je zároveň aj vecne nesprávna. K pokusu žalovaného uviesť aspoň nejaký meritórny dôvod pre zamietané rozhodnutie, a to v podobe jednej vety k dopravnej situácii žalobkyňa uviedla dve poznámky, a to, že dôvody rozhodnutia musia byť súčasťou rozhodnutia s tým, že ponúkať ich vo vyjadrení k správnej žalobe nijakým spôsobom a v nijakom rozsahu nerektifikuje namietané vady napadnutého rozhodnutia žalovaného a ďalej a predovšetkým, že existujúce stanovisko Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Okresný dopravný inšpektorát je neaktuálne vo vzťahu k aktuálnej projektovej dokumentácii, ako aj k napadnutému rozhodnutiu. V tejto súvislosti poukázala na to, že na vlastnom pozemku je navrhovaných 11 parkovacích miest a 7 miest (zo strany R. ulica) z časti na verejnom pozemku, kde sa zachová chodník a za chodníkom sa vytvoria kolmé parkovacie miesta napojené na verejnú komunikáciu. V súvislosti s takto navrhnutými parkovacími miestami uviedla, že tieto nespĺňajú bezpečnostné požiadavky, nakoľko vozidlá pri východe z parkoviska na cestu nebudú mať žiaden výhľad a súčasne poukázala na to, že spôsob, akým sa s vecou vysporiadal stavebný úrad a následne žalovaný v plnom rozsahu dokumentuje nevyhnutnosť toho, aby žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa územného konania ako jeho účastníčka a vlastnými úkonmi chránila svoje práva. S poukazom na uvedené zotrvala na svojom pôvodnom návrhu.
17. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej súdom nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
21. Podľa § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.
22. Podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
23. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
24. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
26. V prejednávanom prípade je medzi účastníkmi sporná otázka priznania postavenia účastníka konania žalobkyni podľa stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, ktorá sa umiestňuje na pozemok priamo nesusediaci s pozemkom, na ktorom je umiestnená stavba žalobkyne
- rodinný dom, pričom oba spomenuté pozemky sú oddelené len cestnou komunikáciou zriadenou na pozemku vo vlastníctve mesta Šamorín.
27. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 14 správneho poriadku, je potrebné konštatovať, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia urobil už žalovaný, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým a fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
28. Vzhľadom k tomu, že stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou správneho zákona vylúčené ( rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 752/2017).
29. Ďalším osobám teda priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp 1/2010 z 29. marca 2011).
30. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný (rovnako aj prvostupňový správny orgán) svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka (zrejme mal na mysli pozemku, na ktorom má byť realizovaná navrhovaná prestavba a nadstavba) ani susedného pozemku či stavby, nakoľko medzi parc. č. 542 a parc. č. 734/1- rodinný dom vo vlastníctve žalobkyne sa nachádza miestna komunikácia.
31. S prihliadnutím na skutočnosť, že podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie ( užívanie tejto stavby) môže byť navrhovanou stavbou dotknuté, je vyššie uvedená argumentácia správnych orgánov oboch stupňov zjavne nedostatočnou a nesprávnou. Výpovednú hodnotu vo vzťahu k možnému ovplyvneniu užívania stavby žalobkyne nemá bez ďalšieho stručné konštatovanie týkajúce sa vzdialenosti navrhovanej stavby od hranice pozemku žalobkyne s parc. č. 734/1 (12 metrov) a od stavby žalobkyne (cca 15 metrov), rovnako ako ničím nevysvetlené a zmätočné konštatovanie, že riešením dopravnej situácie v danej lokalite, znížením kvality bývania a zachovania súkromia nemôže byť žalobkyňa priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Žalovaný teda na jednej strane pripustil zníženie kvality bývania žalobkyne a jej súkromia, ale na druhej strane nepovažoval to za zasahujúce do jej práv alebo právom chránených záujmov. Navyše, žalobkyňou namietaný rozpor umiestňovanej stavby so záväznými regulatívmi územného plánu pre danú obytnú zónu čo do počtu povolených nadzemných podlaží, resp. nadstavaného tretieho podlažia, žalovaný nepoprel, ale len odkázal na územné konanie ako také, v ktorom sa spomínaný rozpor posudzuje. Aj tento spôsob vybavenia námietky napádajúcej nedodržanie záväzného regulatívu územného plánu, spolu s pripustením zníženia kvality bývania žalobkyne v dôsledku umiestnenia navrhovanej stavby, dáva dostatočný dôvod na prijatie záveru, že v danom prípade možno pripustiť existenciu čo i len potencionálneho vplyvu navrhovanej stavby na výkon vlastníckych práv vlastníkov pozemkov a stavieb v bezprostrednom okolí predmetnej zóny obce, určenej predovšetkým na bývanie v rodinných domoch.
32. Z vyjadrení oboch účastníkov konania ako aj z obsahu spisového materiálu, najmä projektovej dokumentácie stavby, je nesporné, že navrhovaná stavba sa nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemku a stavby rodinného domu žalobkyne, že tieto sú oddelené iba miestnou komunikáciou, a preto aj v laickom ponímaní ide o susedné stavby nakoľko medzi nimi sa iné stavby nenachádzajú (s výnimkou miestnej komunikácie).
33. Zjavne nedôvodnou a nevyžadujúcou akékoľvek zdôvodnenie zo strany správneho orgánu preto nemôže byť ani odvolacia námietka žalobkyne týkajúca sa zhoršenia dopravnej situácie aj v súvislosti s vytvorením nových parkovacích miest na verejnom priestranstve, ktorých vybudovanie je podľa oznámenia o začatí územného konania a o upustení od ústneho konania zo dňa 17.10.2018 predpokladané v rozpore s riešením, ku ktorému súhlasné stanovisko zaujal dopravný inšpektorát (kolmé parkovacie miesta, nie pozdĺžne, ku ktorým sa dopravný inšpektorát vyjadroval), či pripustenia tretieho nadzemného podlažia navrhovanej stavby, ktoré je podľa žalobkyne v rozpore s územným plánom.
34. Pokiaľ sa žalovaný s týmito odvolacími námietkami žalobkyne zrozumiteľným spôsobom, teda spôsobom ozrejmujúcim úvahy žalovaného a ním hodnotené skutkové i právne okolnosti vo vzťahu k potencionálnemu, čo i len možnému dotyku na jej právach, nevysporiadal, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
35. Rovnako, ako v tomto predmetnom konaní, je aj pre správne konanie všeobecne dôležité určenie, od ktorého okamihu sa s konkrétnou osobou koná ako s účastníkom konania, a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti vykonaných dôkazov, pretože za závažnú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník nemal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, t. j. že nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní.
36. Všeobecne pritom možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu, alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania, či od okamihu, keď je zo strany správneho orgánu voči nej vykonaný právny úkon. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu, keď je právoplatné rozhodnutie, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok NS SR 10Sžo 57/2016).
37. Pre posúdenie či fyzická osoba resp. právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom územného konania, je potrebné skúmať, či umiestnením stavby podľa podmienok územného konania existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, a nie je potrebné skúmať reálny, faktický zásah do týchto práv (uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp 20/2012 zo dňa 13.12.2012).
38. Preto, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala postavenia účastníka v konaní o umiestnení stavby, stavebný úrad bez vysporiadania sa s jej konkrétnymi námietkami poukazujúcimi na zásah umiestňovanej stavby do jej práv alebo právom chránených záujmov, nemôže vysloviť jednoznačný záver, že žalobkyni postavenie účastníčky územného konania neprislúcha. Nepriznanie účastníctva v takomto prípade má charakter konania, v ktorom bola dotknutej osobe odňatá možnosť v rámci správneho konania uplatňovať svoje práva.
39. Nepriznanie účastníctva v konaní predpokladá, že sa správny orgán pri vydaní rozhodnutia bude zaoberať každým čiastkovým dôvodom, o ktorý dotknutá osoba domáhajúca sa účastníctva v územnom konaní svoje tvrdenie opiera, t. j. že správny orgán kvalifikovaným spôsobom vyvráti opodstatnenosť každého dôvodu, ktorý táto osoba v správnom konaní namieta, a že správne posúdi samotný charakter námietky, pretože ani nedôvodnosť námietky proti zámeru navrhovateľa územného konania nemusí byť vždy dôvodom pre záver o nenaplnení podmienok účastníctva namietajúcej osoby v územnom konaní (môže byť však dôvodom pre záver, že prekážka vydania územného rozhodnutia aj za účasti dotknutej osoby v predmetnom konaní nie je daná). Preto je podstatné predovšetkým posúdiť zo strany stavebného úradu, či tu je čo i len predpoklad možnej existencie vplyvu navrhovanej stavby na práva a právom chránené záujmy osoby domáhajúcej sa účastníctva v územnom konaní, a to bez ohľadu na opodstatnenosť jej námietok smerujúcich proti stavebnému zámeru navrhovateľa o umiestnenie stavby, napr. ohľadom vzdialenosti susedných stavieb, narušenia pohody bývania, nadmerné tienenie alebo nedodržania záväzných regulatívov územného plánu, platných pre dotknutú zónu obce.
40. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, rozhodnutie žalovaného vychádzajúce zo záveru, prijatého bez akéhokoľvek jasného a zrozumiteľného vysvetlenia o tom, že žalobkyňa nie je vlastníčkou susedného pozemku alebo stavby a že riešením dopravnej situácie v danej lokalite, znížením kvality bývania a zachovania súkromia nemôže byť dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmov, svojim odôvodnením nenapĺňa požiadavky kladené na jeho obsah ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku.
41. Súd preto žalobou primárne napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.04.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP vyhovel aj návrhu žalobkyne na zrušenie rovnakými nedostatkami trpiaceho rozhodnutia prvého stupňa, mesta Šamorín zo dňa 15.01.2019, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie, ktoré sa vysporiada vo svojom obsahu s celým rozsahom relevantnej argumentácie žalobkyne.
42. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).
43. Súd priznal úspešnej žalobkyni podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.