Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-119-2019.pdf
PDF · 72.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.01.2020 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaný S. P., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Č. XX,
uznáva sa za vinného, že
najmenej od novembra roku 2016 do 20.08.2019 vrátane, v obci Č., okres S., v rodinnom dome č. XX, kde žil so svojou družkou D. U. a spoločnou dcérou D. P., nar. v decembri roku 2001, svojej družke vulgárne nadával, podozrieval ju z nevery, zakazoval jej stretávať sa o samote s inými ľuďmi, izoloval ju od rodinných príslušníkov, pod vplyvom alkoholu ju viackrát týždenne fyzicky napádal tým spôsobom, že ju fackal, škrtil, päsťami udieral do oblasti hlavy, ťahal ju za vlasy, ktoré si poškodená z dôvodu aby tomuto zabránila, ostrihala, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví, aj za použitia nožov, sekery, odopieral jej spánok, bezdôvodne ju budil zo spánku, pričom v jednom prípade, jej k posteli priniesol nádobu s benzínom s tým, že keď nevstane, tak podpáli posteľ, proti jej vôli ju nútil sledovať porno filmy, pričom dňa 19.08.2019 opäť pod vplyvom alkoholu, keď ju podozrieval z nevery, ju chytil za krk, dal jej facku a následne dňa 20.08.2019 v nočných hodinách približne okolo 00.30 hod. s kutáčom v ruke sa jej vyhrážal zabitím a ráno okolo 06.30 hod. vošiel do detskej izby, kde poškodená spala spolu s dcérou, pritlačil jej päsť na pery, opäť sa jej vyhrážal zabitím, stiahol ju z postele, hodil ju na dlážku, chytil ju pod krk a hlavu jej pritlačil o skriňu, pričom neustále opakoval svoje hrozby,
teda
blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmená a/, b/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, § 138 písmeno b/ Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona (§ 36 písm. j/, l/ Trestného zákona), § 39 ods. 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný S. P. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu.
Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. vyhodnotil súd ako poľahčujúce okolnosti. Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Pokiaľ ide druh a výšku uloženého trestu súd aplikoval stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR zo 27.06.2017, sp. zn. Tpj/55/2016 (Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.) a per analogiam po použití § 39 ods. 4 Tr. zák. mimoriadne znížil trest odňatia slobody o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov. Na tomto mieste ma súd za potrebné poukázať aj na postoj obžalovaného počas pojednávania, ktorý okrem prejavu emócie vo forme sĺz sa viackrát počas hlavného pojednávania priamo poškodenej a dcére ospravedlnil. Aj na základe tohto konania obžalovaného považoval súd za dôvodné pristúpenie k mimoriadnemu zníženiu trestu. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol súdne trestaný z čoho je zrejmé, že nebol ani v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.