Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Co-11-2019.pdf
PDF · 84.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému J. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. - T., T. XXX/XX, občanovi SR, o zaplatenie 1.559,90 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14Csp/160/2017-63 zo dňa 19.09.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 1.559,90 € od 11. 07. 2017 do zaplatenia žalobu zamietol, vo výroku o splátkach a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.559,90 € v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- € s účinnosťou od mesiaca október 2018, najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 1.559,90 € od 11. 07. 2017 do zaplatenia žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v súdom určenej lehote s tým, že o ich výške bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom.
2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.559,90 € s príslušenstvom na tom základe, že dňa 08. 01. 2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet č. T Žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, dlh nevyrovnal, v dôsledku čoho žalobca účet žalovaného zatvoril, o čom informoval žalovaného posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu však žalobca dňa XX. XX. XXXX vykonal internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútornú pohľadávkový účet. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1.559,90 € úročená úrokom vo výške 28 % ročne (úroková sadzba platná od 01. 07. 2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
3. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný pohľadávku vzniknutú
z prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalobcovi neuhradil. Súd podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 1.559,90 €.
4. Súd žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od 11. 07. 2017 do zaplatenia, nakoľko podľa názoru okresného súdu celková suma zmluvných úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku, zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. spolu s istinou. Žalobca ako veriteľ nemohol oprávnene požadovať od žalovaného zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny.
5. Okresný súd žalovanému povolil zaplatiť žalobcovi súdom priznanú istinu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 80,- €, keď mal za to, že pokiaľ by uložil žalovanému sumu zaplatiť naraz „dostal by sa do situácie, ktorá nie je v jeho možnostiach, čím by sa zbytočne navyšovali trovy ďalších konaní. Pri rozhodovaní o splátkach okresný súd vzal do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného.
6. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 497, § 506, § 708 ods. 1 a § 710 Obchodného zákonníka. O splátkach rozhodol s poukazom na ust. § 232 ods. 4 CSP a o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) žalobca, a to proti zamietajúcemu výroku, výroku o povolení žalovanému zaplatiť žalovanú istinu v splátkach a vo výroku o náhrade trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).
8. Žalobca vo odvolaní tvrdil, že okresný súd právne nesprávne posúdil úrok 28 % ako úrok po zosplatnení, nakoľko tento úrok nie je zmluvný úrok, ale je to zákonný úrok z titulu prekročenia. Daný nárok si žalobca uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., naopak podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť žalobcu v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, a preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné. S poukazom na európsku judikatúru žalobca tvrdil, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo v sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP/Sadzobník/Výveska úrokových sadzieb sú súčasťou zmluvy. Výška úroku pri nepovolenom debete na účte bola upravená vo Výveske úrokových sadzieb. Oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie 28 % úrokov ročne žalobca odvodzoval aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/4/2018-54 zo dňa 27. 03. 2018, v zmysle ktorého, ak sa majiteľ dostal s prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Pokiaľ okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi požadovanú istinu v pravidelných mesačných splátkach, žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaný mohol peňažný dlh splácať priebežne aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný počas celého súdneho konania neuskutočnil ani jednu úhradu. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch žiadal zmeniť, vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v súdenej veci nemá právo na zaplatenie úrokov vo výške 28 % zo žalovanej istiny z dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu. Navyše však odvolací súd uvádza, že žalovaný zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ, a preto sa posudzovaný zmluvný vzťah okrem ustanovení o bežnom účte podľa Obchodného zákonníka riadi aj § 52 Občianskeho zákonníka. Nie je sporným, že nedovolené prečerpanie bežného účtu žalovaného sa považuje za úver, ktorý mohol žalobca úročiť zmluvne dohodnutým úrokom za predpokladu, ak by žalobca preukázal, že zmluvné podmienky boli dohodnuté písomne. Žalobca však súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky - Y. T., D.., s účinnosťou od 07. 12. 2013, ktorý nepovolené prečerpanie na účte (občania) neupravuje. Rovnako pokiaľ predložil sadzobník poplatkov I. časť - fyzické osoby (občania), predložil sadzobník s účinnosťou od 01. 08. 2017. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné obchodné podmienky Y. P. s účinnosťou od 01. 08. 2017, ktoré už postup pri nepovolenom prečerpaní upravujú v bode 3.12 a s odkazom aj na bod 3.8 VOP. Tieto všeobecné obchodné podmienky ale, ani sadzobník poplatkov účinný od 01. 08. 2017, nemohli byť v čase uzavretia zmluvy žalovanému známe, keďže zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 08. 01. 2014. Žalobca nemá nárok požadovať úroky a poplatky, o ktorých žalovaný nemal vedomosť v čase uzavretia zmluvy. Platné dojednanie úrokov vo výške 28 % ročne žalobca v konaní nepreukázal.
12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd nemal žalovanému povoliť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach a spochybnil správnosť zistenia osobných a majetkových pomerov žalovaného, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19. 09. 2018 nevyplýva, že by tvrdenia žalovaného, ktorými odôvodnil svoju žiadosť o povolenie splátok, boli do skončenia dokazovania sporné. Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej bol správny aj záver okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých okresný súd správne rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Tento výrok síce nebol predmetom odvolania žalobcu, avšak ide o výrok, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj v tomto výroku.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP) podľa zásady úspechu v konaní, avšak v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli, a preto krajský súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).