Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_28Cbi-3-2018.pdf
PDF · 137.11 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cbi/3/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ľubicou Mojžišovou, v právnej veci žalobcu JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 164 928, správca úpadcu W., R..F.. ". M., F. F. F. XX/A, XXX XX V. V., C.: XX XXX XXX, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s. r. o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 51 309 017, proti žalovanej R. D. Y. U., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, XXX XX E., právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2018 sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon úpadcu W., R..F.. ". M., F. XX/A, XXX XX V. V., C.: XX XXX XXX (ďalej len "úpadca"), ktorým žalovaná jednostranne započítala kúpnu cenu za motorové vozidlo G. E. I. X, X.: F. v celej výške, t.j. v sume 13 019 Eur s údajnými pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi vo výške, v ktorej sa vzájomne kryli, t.j. 13 019 Eur je neprávne neúčinný. Zároveň sa žalobca domáhal určenia, že Kúpna zmluva č. 1, ktorou úpadca previedol motorové vozidlo G. E. I. X, X.: F. na žalovanú je právne neúčinná. V ďalšom sa žalobca domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu vo výške 13 019 Eur a uplatnil si trovy konania. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016 zo dňa 08. 03. 2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 53/2017 zo dňa 16. 03. 2017 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, teda účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 17.03.2017. Dňa 21.10.2015 uzatvoril úpadca so žalovanou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj motorového vozidla G. E. I. X, Č. U., X. Č. U. XXXDT, X.: F., rok výroby 2012, číslo technického preukazu R., evidenčné číslo vozidla K. XXX I. (ďalej len "kúpna zmluva"). V zmysle článku 3 kúpnej zmluvy sa žalovaná zaviazala za toto motorové vozidlo zaplatiť kúpnu cenu v sume 13 019 Eur vrátane DPH (ďalej len "kúpna cena"). Dňa 27.10.2015 vyhotovila žalovaná v zmysle ust. § 358 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník") jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorým započítala kúpnu cenu v celej výške, t.j. v sume 13 019 Eur s údajnými pohľadávkami žalovanej voči úpadcovi vo výške, v ktorej sa vzájomne kryli, teda 13 019 Eur (ďalej len "zápočet"). Týmto mala zaniknúť pohľadávka úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny voči žalovanej. Z listín, ktoré má žalobca k dispozícii nemá za preukázané doručenie zápočtu ako jednostranného adresovaného právneho úkonu úpadcovi, v dôsledku čoho, podľa žalobcu zápočet nenadobudol účinnosť, čím nemohlo dôjsť k zániku započítaných pohľadávok. V žalobe žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaná je členom predstavenstva úpadcu, a teda blízkou osobou úpadcu. Žalobca má za to, že predmetné právne úkony úpadcu napĺňajú jednak všeobecné náležitosti odporovateľného právneho úkonu v zmysle § 57 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu vyhlásenia konkurzu (ďalej len "ZKR"), ako aj osobitné náležitosti v zmysle § 59 ZKR ako zvýhodňujúci právny úkon a v zmysle § 60 ZKR ako ukracujúci právny úkon. Odporovaný právny úkon sa týka hnuteľného majetku úpadcu, peňažnej pohľadávky úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny a aj údajného záväzku úpadcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky žalovaného (§ 57 ods. 1 ZKR). Rovnako lehota na podanie odporovacej žaloby je v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR zachovaná, pretože posledným dňom na podanie odporovacej žaloby je deň 19. 03. 2018. Odporovaný právny úkon bol realizovaný dňa 21. 10. 2015 a 27. 10. 2015, pričom podľa priloženého zoznamu pohľadávok zostaveného správcom podľa § 31 ZKR, mali v čase realizovania odporovaného právneho úkonu voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti minimálne veritelia IO.. E. M., V. O. E. XXX/XX, XXX XX Ž. - K.X., M. M. R..F.., F. F. P. X. XX, XXX XX B., Č. E., C.: XXX XX XXX R. S. W., F..E..D.., F. F. P. XXXX/X, XXX XX V., C.: XXX XX XXX. V prípade, že by odporovaný právny úkon nebol zrealizovaný, uvedení veritelia mohli byť uspokojení vo vyššej miere. Ku dňu podania žaloby na súd, má úpadca evidovaných celkovo 245 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 16 336 228,74 Eur. Žalobca v ďalšom uviedol, že v zmysle reštrukturalizačného posudku vypracovaného L.. W. P., P.., E. XXXX, XXX XX Y. M., C.: XX XXX XXX, bol úpadca v čase odporovaného právneho úkonu v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, tzn. nebol schopný splácať záväzky v lehote splatnosti, preto má žalobca za to, že je naplnená aj podmienka odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR. Konkurzu úpadcu predchádzala reštrukturalizácia, ktorej začatie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 154/2016 zo dňa 10. 08. 2016. Účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali preto podľa § 199 ods. 9 ZKR dňa 11. 08. 2016. Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 OZ v spojení s § 59 ods. 4 ZKR, možno odporovať právnym úkonom realizovaných spätne až do 11. 08. 2013, prípadne v spojení s § 60 ods. 3 ZKR spätne až do 11. 08. 2011. Žalobca je preto názoru, že aj podmienka odporovateľnosti podľa § 57 ods. 5 ZKR je splnená. Podľa názoru žalobcu možno právne úkony úpadcu vyhodnotiť aj ako zvýhodňujúce ale aj ukracujúce právne úkony. Uzatvorením kúpnej zmluvy a následným zápočtom, úpadca jednak nedôvodne zvýhodnil jedného zo svojich veriteľov a súčasne znevýhodnil seba, a to tým, že úpadca uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, ktorý je zakladateľom úpadcu a jeho predsedom predstavenstva, pričom tak urobil s vedomím, že pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny nikdy reálne neuhradí, ale žalovaný ju započíta na svoje údajne existujúce pohľadávky evidované voči úpadcovi. Úpadca zvýhodnil žalovaného tým, že mu ako spriaznenej osobe umožnil získať majetok úpadcu v čase, keď bolo zrejmé, že je v úpadku, pričom k reálnemu zaplateniu pohľadávky za poskytnuté plnenie nedošlo. Ak by sa tak nestalo, úpadca mohol za prevádzaný majetok získať reálne finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na úhradu pohľadávok aj ostatných veriteľov, nie len jedného (§ 59 ods. 1 a 2 ZKR). Vzhľadom k tomu, že právny úkon bol vykonaný s osobou spriaznenou s úpadcom, úpadok úpadcu v čase vykonania právneho úkonu sa predpokladá, preto je splnená aj podmienky odporovateľnosti podľa § 59 ods. 3 ZKR. Rozhodným dátumom pre určenie lehoty na odporovanie právneho úkonu je v zmysle § 57 ods. 5 ZKR, začatie reštrukturalizačného konania, ktoré bolo začaté ku dňu 11. 08. 2016. Vzhľadom na spriaznenosť žalovaného s úpadcom možno odporovať právnym úkonom vykonaným až ku dňu 11. 08. 2013, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 21. 10. 2015 a jednostranný zápočet dňa 27. 10. 2015, preto je splnená aj podmienky odporovateľnosti podľa § 59 ods. 4 ZKR. Žalobca právne úkony úpadcu žaluje aj ako právne úkony ukracujúce, pretože ak by nebol previedol svoj majetok spriaznenej osobe, ktorá si voči úpadcovi započítala svoje údajné pohľadávky, mohol úpadca za svoj majetok získať reálne finančné plnenie, ktoré by mohol použiť na úhradu pohľadávok aj ostatných veriteľov, nie len jedného, ktorý je naviac spriaznenou osobou úpadcu. Kúpnou zmluvou a zápočtom úpadcu v súlade s § 60 ods. 1 ZKR, úpadca ukrátil svojich veriteľov. Z dôvodu spriaznenosti žalovaného s úpadcom sa úmysel úpadcu ako aj vedomosť žalovaného o úmysle ukrátiť veriteľov predpokladá. Odporovaný právny úkon bol urobený v roku 2015, pričom odporovať možno ukracujúcemu právnemu úkonu až ku dňu 11. 08. 2011, čiže aj lehota na odporovanie je zachovaná. V závere žaloby žalobca poukázal na účelovosť konania žalovaného a ďalších členov predstavenstva, a to C.. L. T., ktorá rovnakým spôsobom ako žalovaný získala od úpadcu motorové vozidlá a kúpna cena za motorové vozidlá bola vysporiadaná jednostranným zápočtom a časť kúpnej ceny bola vložená v hotovosti do pokladne úpadcu. Týmto spôsobom, došlo podľa názoru žalobcu k zvýhodneniu niektorých veriteľov úpadcu, konkrétne členov predstavenstva úpadcu (prednostné a účelové vysporiadanie pohľadávok) a zároveň k znevýhodneniu úpadcu pred inými veriteľmi (strata pohľadávok a hnuteľných vecí úpadcu). Zároveň došlo k ukráteniu uspokojenia ostatných legitímnych veriteľov, keďže odporovanými právnymi úkonmi úpadca prišiel tak o motorové vozidlá ako aj o pohľadávky voči členom predstavenstva a prakticky nenadobudol žiadne protiplnenie. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 21. 10. 2015, faktúru č. 20151523 vystavenú úpadcom na sumu 13 019,- Eur zo dňa 27. 10. 2015, splatná dňa 28. 10. 2015, jednostranný zápočet žalovaného ako oznamovateľa zo
dňa 27. 10. 2015, výtlačky Obchodného vestníka č. 152/2017 deň vydania 09. 08. 2017, č. 164/2016 deň vydania 24. 08. 2016, č. 53/2017 deň vydania 16. 03. 2017, č. 154/2016 deň vydania 10. 08. 2016, internetový výpis úpadcu z obchodného registra a zoznam pohľadávok úpadcu vyhotovený správcom konkurznej podstaty ako žalobcom podľa § 31 ZKR.
2. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21. 05. 2018 žalovaný uviedol, že nie je spornou skutočnosťou, že dňa 21. 10. 2015 uzatvoril s úpadcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie motorového vozidla s dojednanou kúpnou cenou 13 019,- Eur. Za dodanie bola úpadcom vystavená faktúra č. 20151523 zo dňa 21. 10. 2015 na sumu 13 019,- Eur. Jednostranným zápočtom zo dňa 27. 10. 2015 žalovaný započítal pohľadávku úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny s pohľadávkami žalovaného na zaplatenie poskytnutých finančných výpomocí úpadcovi z rokov 2014, spolu vo výške 20 687,59 Eur, v rozsahu v akom sa kryli, t.j. v sume 13 019,- Eur. Pohľadávky žalovaného vyplývajú z účtovných dokladov, ktoré sú založené v účtovníctve úpadcu a žalobca ich má nepochybne k dispozícii, preto nie sú namieste skutkové tvrdenia žalobcu o "údajných pohľadávkach žalovaného". Žalovaný zároveň žiadal, aby žalobca predložil vystavené faktúry žalovaného spolu s úhradami. Jednostranný zápočet žalovaného bol úpadcom zaevidovaný pod interným dokladom č. 20150068, tak ako je uvedené v záhlaví samotného zápočtu, nie je preto namieste tvrdenie žalobcu o tom, že možno mať pochybnosti, či bol jednostranný zápočet ako prejav vôle žalovaného doručený úpadcovi. Zaúčtovanie jednostranného zápočtu žalovaného úpadcom interným dokladom preukazuje doručenie právneho úkonu žalovaného, t.j. jednostranného zápočtu, úpadcovi. Započítaním pohľadávok žalovaným v plnom rozsahu zanikla pohľadávka úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny aprobovaným spôsobom bežným v obchodných záväzkových vzťahoch. Žalovaný navyše dodal, že jeho pohľadávky voči úpadcovi zostali naďalej nevysporiadané a boli prihlásené do konkurzného konania prihláškou, pričom žalovanému nebol doručený žiadny prejav vôle žalobcu o popretí jeho prihlásených pohľadávok. Žalobca ako právny úkon úpadcu označil právny úkon, ktorým žalovaný jednostranne započítal kúpnu cenu za motorové vozidlo. Z obsahu napádaného právneho úkonu, tak ako ho označil žalobca vyplýva, že napáda právny úkon, ktorý nie je právnym úkonom úpadcu. Právny úkon žalovaného nemožno označiť ako právny úkon úpadcu, keď z jeho obsahu i spôsobu účtovania v účtovníctve úpadcu, jednoznačne vyplýva právny úkon inej osoby ako úpadcu. Žalovaný má za to, že žalobcom požadovaný petit žaloby v tejto časti nespĺňa základné podmienky ustanovené v § 57 ods. 4 ZKR a podmienka neexistencie právneho úkonu dlžníka v označenom právnom úkone je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. Žalovaný vyjadril názor, že uzatvorením kúpnej zmluvy nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, ale došlo len k zmene štruktúry majetku úpadcu, pretože úpadca namiesto majetku vyjadreného peňažným plnením získal majetok finančný. Cena za uvedené motorové vozidlo bola určená znaleckým posudkom č. 31/2015 vyhotoveného znalcom C.. Ľ. M.E., ktorý žalovaný priložil k svojmu vyjadreniu. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadnym spôsobom nenamietal neprimeranosť kúpnej ceny, má žalovaný za to, že nejde o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Žalovaný v ďalšom uviedol, že veritelia nemohli byť žiadnym spôsobom ukrátení, keďže úpadca získal finančný majetok nepochybne vo väčšom rozsahu, ako by to bolo obvyklé pri speňažovaní tohto majetku v konkurze (určite nie 100% znaleckej ceny, určite nie ani len 100% súpisnej hodnoty v konkurze určenej správcom). Ani samotným započítaním pohľadávok žalovaného nedošlo k ukráteniu veriteľov, pretože došlo k zníženiu záväzkov úpadcu a tým k väčšej možnosti ostatných veriteľov upokojiť ich pohľadávky z majetku úpadcu. Žalovaný v ďalšom uviedol, že žalobca v podanej žalobe nepreukázal základnú podmienku odporovateľnosti, a to osvedčenie, že odporovateľné právne úkony (kúpna zmluva) ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Preukázanie podmienky ukrátenia je primárne spojené s preukázaním konkrétneho ekonomického dopadu odporovateľného právneho úkonu na celkovú majetkovú sféru úpadcu, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané, nemôže byť žalobcom len predpokladané. Žalobca nepreukázal ukrátenie v tom smere, že by práve v dôsledku odporovaných právnych úkonov (kúpna zmluva) došlo k takému odčerpaniu majetkových hodnôt úpadcu, že by tento potom, ako nastali účinky odporovaných právnych úkonov, nemal dostatok majetku na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalobcom tvrdená platobná neschopnosť vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Prípadné samotné preukázanie úpadku v čase, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu, automaticky nezakladá záver o preukázaní ukrátenia. Zo skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v podanej žalobe nevyplýva, akým konkrétnym konaním by mala byť naplnená hypotéza právnej normy pri osobitných podmienkach odporovateľnosti zvýhodňujúceho či ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca cituje len príslušné ustanovenia hypotézy právnej normy bez toho, aby argumentačne zdôvodnil, v čom spočíva naplnenie skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu a v čom ukracujúceho právneho úkonu.
Na základe uvedeného žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a žalovanej priznať náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
3. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26. 06. 2018 žalobca uviedol, že má za to, že jednostranný zápočet pohľadávok žalovanej nemožno vzhľadom na skutkové okolnosti oddeľovať od konania úpadcu, a to z dôvodu, že žalovaná je štatutárnym orgánom úpadcu, ktorý môže konať samostatne. Právne úkony žalovanej sa javia ako účelové obchádzanie zákona, pričom nedobromyseľnosť žalovanej ako aj ďalších členov predstavenstva zachytáva žaloba v časti, kde sú popísané ďalšie prevody motorových vozidiel úpadcu na členov predstavenstva. Podľa jedného zo základných princípov súdnej ochrany, zákony nesmú byť vykladané v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (napr. ÚS ČR III. ÚS 150/1999, ÚS SR IV. ÚS 192/2008, ÚS SR I. ÚS 26/2010 a iné). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že vykonaním odporovaného právneho úkonu nedošlo k zmenšeniu majetku, ale len k zmene štruktúry majetku, pretože zo žalovanou nadobudnutého finančného majetku nie je nijakým spôsobom možné uspokojiť žiadneho z veriteľov úpadcu. Tvrdenie žalovanej o tom, že samotným započítaním pohľadávok žalovanej nedošlo k ukráteniu veriteľov, pretože došlo k zníženiu záväzkov úpadcu a tým k väčšej možnosti ostatných veriteľov uspokojiť ich pohľadávky, považuje žalobca za vysoko zavádzajúce, pretože žalovaná je osobou spriaznenou s úpadcom, ktorej pohľadávky sa v zmysle § 95 ods. 3 ZKR, uspokojujú ako podriadené pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že účtovne sa záväzky úpadcu znížili, avšak na uspokojenie veriteľov v konkurze to nemá žiaden vplyv. Naopak v prípade získania finančných prostriedkov za pohľadávky úpadcu voči žalovanej, by úpadca disponoval reálnymi finančnými prostriedkami, ktoré by mohol použiť na uspokojenie veriteľov. Žalobca v ďalšom vyjadril názor, že konaním žalovanej, ktorý je štatutárnym orgánom úpadcu a má podstatne odlišný prístup k informáciám o stave úpadcu ako aj o jeho ďalšom smerovaní, si prednostne vysporiadal svoje záväzky voči úpadcovi započítaním pohľadávok a nadobudnutím motorových vozidiel. Žalovaná uviedla, že úpadca nezmenšil svoj majetok, pričom však úpadca predal motorové vozidlo za započítanie pohľadávok so spriaznenou osobou, t.j. iba účtovne optimalizoval svoj majetok, keďže úpadca v konkurze reálne neuspokojuje nijakým spôsobom svojich podriadených veriteľov vrátane žalovanej, ale naopak, pohľadávky voči spriazneným osobám vymáha. Započítaním pohľadávok medzi spriaznenými osobami tak úpadca prišiel o majetok - pohľadávky voči spriaznenej osobe, čím ukrátil ostatných veriteľov s odôvodnením, že zároveň nemusí uhradiť svoje záväzky voči spriaznenej osobe, ktorú však v rámci konkurzu aj tak neuspokojuje. V čase vykonania odporovaných právnych úkonov bol úpadca v stave platobnej neschopnosti, t.j. nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Predmetnými zápočtami v čase platobnej neschopnosti štatutári v mene úpadcu uhradili svoje pohľadávky voči úpadcovi transformáciou na nadobudnutie motorových vozidiel, pričom v konkurze by tieto pohľadávky neboli uspokojené ani z časti a svojich záväzkov sa zbavili v celosti. Uvedeným konaním došlo k takému odčerpaniu majetkových hodnôt úpadcu, že pohľadávky veriteľov (splatné v čase odporovaných právnych úkonov) budú uspokojované v menšej miere ako by boli uspokojované, ak by úpadca inkasoval finančné prostriedky za predávané motorové vozidlá, prípadne ak by mal v majetku predmetné motorové vozidlá.
4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.09.2018 vyslovila nesúhlas s tvrdením žalobcu, že jednostranný zápočet žalovanej je právnym úkonom úpadcu, pretože z hľadiska jeho formálneho označenia, ako aj z hľadiska jeho obsahu, nemožno tento právny úkon vyhodnotiť inak ako že je to jednostranný právny úkon žalovanej. Predložený dôkaz je formálne označený ako jednostranný zápočet a teda ten, kto obsah tohto prejavu vôle uskutočňuje dáva jasne najavo, že robí tento právny úkon jednostranne bez ohľadu na vôľu adresáta tohto právneho úkonu. Zároveň sa v texte zápočtu žalovaná označuje ako oznamovateľ a veriteľa, ktorého pohľadávky započítava, označuje ako adresáta. Sú tak jednoznačne odlíšené osoby veriteľ ako oznamovateľ a adresát. Oznamovateľ z hľadiska obsahu textu je nepochybne osoba, ktorá tento právny úkon iniciovala, t.j. žalovaný a oznamuje ho svojmu veriteľovi, t.j. úpadcovi. Podľa názoru žalovanej obsah právneho úkonu nesvedčí o prílišnom formálnom výklade prejavu vôle predloženého zápočtu. Bez ohľadu na spriaznenosť žalovanej so žalobcom, nie je bez ďalšieho tvrdenie žalobcu o ukrátení veriteľov prihlásených pohľadávok na mieste. Žalobca žiadnym spôsobom, okrem ním tvrdenej platobnej neschopnosti, ktorá navyše vypovedá len o prechodnom nedostatku disponibilných peňažných prostriedkov, ukrátenie veriteľov doposiaľ nepreukázal. Platobná neschopnosť úpadcu pre účely preukázania ukrátenia veriteľov z rozhodného obdobia, dôkazné bremeno, ktoré znáša žalobca,
je nepostačujúce. Vypovedá len o tom, že úpadca mal v rozhodnom období objektívne problémy s "cash flow", vôbec však nevypovedá o majetku úpadcu. Je preto mylné tvrdenie žalobcu, že stotožnenie objektívneho stavu platobnej neschopnosti úpadcu v určitom období sa automaticky rovná ukráteniu veriteľov. Podľa názoru žalovanej, je preto nevyhnutné posúdiť, či majetok úpadcu v rozhodnom období bol postačujúci na uspokojenie pohľadávok veriteľov, pri ktorých žalobca dôvodí, že mali byť ukrátení. Zo žalobcom predloženého zoznamu pohľadávok však žalovaná nedokáže špecifikovať, v ktorom rozhodnom období sa žalobcom označené pohľadávky stali splatnými, pretože zoznam takúto informáciu neobsahuje. Z účtovnej závierky za rok 2015, v ktorom došlo k uskutočneniu napádaných právnych úkonov vyplýva, že úpadca disponoval majetkom postačujúcim na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov a žalobcom tvrdené ukrátenie nie je na mieste. Z predmetnej účtovnej závierky vyplýva, že úpadca disponoval k 31. 12. 2015 majetkom v súhrnnej výške 19 485 127,00 Eur a evidoval záväzky voči veriteľom v celkovej výške 19 393 727,00 Eur. Rozdiel majetku a záväzkov tak predstavoval kladnú hodnotu vo výške 91 200,00 Eur. Vlastné imanie úpadcu tak predstavovalo sumu 91 200 Eur. Z predloženej účtovnej závierky sú tak závery žalobcu o ukrátení veriteľov nedôvodné. Žalovaná zároveň poukázala na ust. § 3 ods. 3 ZKR, v zmysle ktorého sa pre účely určenia predlženia podnikateľa do sumy záväzkov nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Žalovaná predložila súdu detailný výpočet vlastného imania úpadcu v čase vykonania odporovaného právneho úkonu postupom podľa § 3 ods. 3 ZKR. Prílohu vyjadrenia žalovanej tvorí účtovná závierka úpadcu zostavená k 31. 12. 2015. Vyjadrenie zaslal súd žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie.
5. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 22.01.2020, na ktorý sa dostavili obidve strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Obidve strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach obsiahnutých vo svojich podaniach obsiahnutých v súdnom spise.
6. Zo žalobcom predložených výtlačkov Obchodného vestníka č. 154/2016 zo dňa 10. 08. 2016 mal súd za osvedčené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016 zo dňa 03. 08. 2016, bolo na majetok úpadcu začaté reštrukturalizačné konanie. Následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016 zo dňa 17. 08. 2016, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 164/2016 zo dňa 24. 08. 2016, bola povolená reštrukturalizácia úpadcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016 zo dňa 08. 03. 2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 53/2017 zo dňa 16. 03. 2017, bolo reštrukturalizačné konanie na majetok úpadcu zastavené, bolo začaté konkurzné konanie a na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 152/2017 zo dňa 09. 08. 2017, bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený žalobca namiesto odvolaného správcu Mgr. Roberta Antala.
7. Z dôkazov predložených žalobcom mal súd za dokázané, že úpadca v postavení predávajúceho a žalovaná v postavení kupujúceho uzatvorili dňa 21. 10. 2015 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj osobného motorového vozidla G. E. I. X, Č. U., X.. Č.. U. XXXDT, X.: F., rok výroby 2012, č. technického preukazu R., W. Č. X. K. XXX I. za dohodnutú kúpnu cenu. Faktúrou č. 20151523 úpadca dňa 27. 10. 2015 fakturoval žalovanému kúpnu cenu za motorové vozidlo vo výške 13 019,- Eur s DPH, pričom faktúra sa stala splatnou dňa 28. 10. 2018. Dňa 27. 10. 2015 vystavila žalovaná v postavení oznamovateľa jednostranný zápočet pohľadávok podľa § 358 a nasl. ObZ, adresátom ktorého bol úpadca a ktorým si žalovaná jednostranne započítala jej pohľadávky vo výške 20 687,59 Eur voči pohľadávke úpadcu na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške, v ktorej sa vzájomne kryli, t.j. vo výške 13 019,- Eur. Jednostranný zápočet bol účtovne zaevidovaný úpadcom pod interným dokladom č. 20150063/10, čo preukazuje ručne dopísané číslo interného dokladu v záhlaví jednostranného zápočtu predloženého žalobcom. Tieto skutočnosti žalobca nijakým spôsobom nerozporoval.
8. Zoznamom pohľadávok predložených súdu, žalobca preukázal, že v konkurze vedenom na majetok úpadcu si prihlásili svoje pohľadávky o.i. aj veritelia C.. E. M., V. O. E. XXX/XX, XXX XX Ž. - K., M. M. R..F.., F. F. P. X. XX, XXX XX B., Č. E., C.Č.: XXX XX XXX R. S. W., F..E..D.., F. F. P. XXXX/X, XXX XX V., C.: XXX XX XXX, ktorých pohľadávky sú zároveň zistené. Žalobca v žalobe poukázal na reštrukturalizačný posudok L.. W. P., P.., F. F. E. XXXX, XXX XX Y. M., F., C.: XX XXX XXX, v zmysle ktorého mal byť úpadca v čase vykonania odporovaných právnych úkonov v úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Žalobca reštrukturalizačný posudok, na ktorý poukazuje v žalobe súdu nepredložil.
9. Zo žalovanou predloženej účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31. 12. 2015 mal súd za preukázané, že úpadca disponoval k 31. 12. 2015 majetkom v súhrnnej hodnote 19 485 127,00 Eur (riadok 01/Netto 2) a evidoval záväzky voči svojim veriteľom v celkovej výške 19 393 727,00 Eur (riadok 101 B. záväzky vo výške 19 271 380,00 Eur plus časové rozlíšenie riadok 141 vo výške 122 347,00 Eur).
10. Z výpisu z obchodného registra úpadcu mal súd za preukázané, že žalovaná je členom predstavenstva ako štatutárneho orgánu úpadcu. Podľa výpisu z obchodného registra je každý člen predstavenstva oprávnený konať a podpisovať za spoločnosť úpadcu samostatne.
11. Medzi stranami sporu zostala sporná otázka, či možno odporovať právnemu úkonu osoby odlišnej od osoby úpadcu, a to v prípade, že ide o osobu spriaznenú s úpadcom, teda či možno odporovať právnemu úkonu započítania urobeného osobou spriaznenou s úpadcom adresovaného úpadcovi a s ohľadom na spriaznenosť medzi stranami kúpnej zmluvy, z ktorej vznikla započítaná pohľadávka, možno jednostranný právny úkon považovať za súčasť právneho úkonu úpadcu - kúpnej zmluvy, z ktorej vznikla pohľadávka úpadcu zaniknutá započítaním pohľadávky osoby spriaznenej s úpadcom.
12. Nakoľko podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR sa konkurzné konanie považuje za samostatné konanie, nakoľko sa v konkurze nezachovávajú účinky žiadnych úkonov z reštrukturalizačného konania a slovenské konkurzné právo je vybudované na principiálnej oddelenosti reštrukturalizácie a konkurzu, na toto konanie, ako konanie vyvolané konkurzom, je potrebné aplikovať ustanovenie citovaného zákona v znení účinnom od 01.03.2017, pretože rozhodnutie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 03. 2017.
13. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby.
14. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.
17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
18. Podľa § 57 ods. 5 ZKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
19. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
20. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
21. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016 zo dňa 08. 03. 2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 53/2017 zo dňa 16. 03. 2017, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR, dňom nasledujúcim po dni zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku, t.j. dňa 17. 03. 2017. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu dlžníka zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 17. 03. 2017, bol posledným dňom na uplatnenie odporovacieho práva na súde deň 19. 03. 2018 (posledný deň lehoty pripadol na sobotu 17. 03. 2018, preto došlo k zákonnému predĺženiu lehoty na pondelok 19. 03. 2018 podľa § 122 ods. 3 OZ). Žaloba žalobcu bola súdu doručená elektronicky dňa 14. 03. 2018, čo preukazuje elektronická doručenka založená na č. l. 22 obsahu spisu, t.j. včas v prekluzívnej lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. V danom prípade, mal súd za dokázané, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016 zo dňa 31. 07. 2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 152/2017, deň vydania 09. 08. 2017, bol z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu odvolaný Mgr. Robert Antal a do funkcie bol ustanovený žalobca. Žalobca je teda aktuálnym správcom konkurznej podstaty úpadcu a je v zmysle § 57 ods. 1 ZKR v spojení s § 86 ods. 2 ZKR, osobou aktívne legitimovanou na podanie odporovacej žaloby, v rámci jeho zákonnej povinnosti využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva. Žaloba v danej veci smeruje voči osobe pasívne legitimovanej podľa § 62 ZKR, t.j. voči osobe, ktorá z odporovateľného právneho úkonu nadobudla prospech.
23. Právnym následkom odporovateľnosti právneho úkonu je neúčinnosť právneho úkonu v konkurznom konaní, teda neúčinnosť vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktorí si riadne a včas prihlásili svoju pohľadávku voči úpadcovi v konkurznom konaní vedenom na jeho majetok. Právnym následkom neúčinnosti právneho úkonu je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR aj povinnosť tých, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu úspešne uplatnilo, poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má v prípade neúčinnosti právneho úkonu právo voľby domáhať sa peňažnej náhrady alebo vydania veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty v prospech príslušnej konkurznej podstaty za predpokladu, že tieto sa nachádzajú u povinného, teda žalovaného. Odporovateľnosť právneho úkonu je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne následky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia, v konkurze riadne prihlásenej a zistenej pohľadávky veriteľa, ktorá existovala (bola splatnou) v čase vykonania odporovaného právneho úkonu, resp. v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. Všeobecnými predpokladmi odporovateľností sú právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon sa týka majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku. Účelom odporovania právnemu úkonu dlžníka je získať do konkurznej podstaty to, o čo bola ukrátená konkurzná podstata, z ktorej majú byť uspokojovaní veritelia úpadcu a druhej zmluvnej strane vzniká v dôsledku neúčinnosti tohto právneho úkonu pohľadávky voči konkurznej podstate, do ktorej má byť plnenie z odporovaného právneho úkonu vydané. Zmyslom a účelom konkurzného konania je speňažovanie majetku úpadcu a v tejto súvislosti práve s týmto základným charakteristickým znakom konkurzného konania, t. j. speňažovaním majetku za účelom pomerného uspokojenia veriteľov úpadcu, vyplývajú aj majetkové práva správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k majetku patriaceho do konkurznej podstaty.
24. Všeobecné obligatórne podmienky úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní sú vymedzené v ust. § 57 ZKR. Základnou podmienkou úspešného odporovania právnemu úkonu je skutočnosť, že ide o právny úkon dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR), ktorý sa týka majetku dlžníka (§57 ods. 1 ZKR) a ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka (§ 57 ods. 4 ZKR). Podmienka právneho úkonu dlžníka (§ 57 ods. 4, časť vety pred čiarkou ZKR), že dlžník vždy musí byť jednou stranou právneho úkonu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal neúčinnosti zápočtu
kúpnej ceny v sume 13 019,- Eur vzniknutej z kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou s tým, že tento právny úkon označil v petite ako právny úkon úpadcu a zároveň sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcim. Odporovateľnosti týchto právnych úkonov sa domáhal z titulu skutkovej podstaty jednak zvýhodňujúceho právneho úkonu, ale aj ukracujúceho právneho úkonu, pričom argumentoval tým, že ide o účelové konanie žalovanej ako osoby spriaznenej s úpadcom a ďalších osôb spriaznených s úpadcom, preto ich nemožno oddeliť. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.06.2018 (č.l. 41) označil toto konanie ako účelové obchádzanie zákona, ktoré by v prípade preukázania malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá by vylučovala možnosť domáhať sa jeho neúčinnosti. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že jednostranný zápočet nie je právnym úkonom dlžníka, resp. úpadcu, ale je to jednostranný právny úkon žalovanej, ktorým oznámila úpadcovi ako adresátovi, že si voči jeho pohľadávke na zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo započítava svoje splatné pohľadávky, ktoré má voči úpadcovi plynúce z poskytnutých finančných výpomocí pre úpadcu. Z obsahu jednostranného zápočtu podľa názoru žalovanej vyplýva, že tento právny úkon vykonala žalovaná ako fyzická osoba, ktorá ho iniciovala ako oznamovateľ a smeruje voči úpadcovi ako adresátovi právneho úkonu. Z obsahu právneho úkonu ako i zo spôsobu účtovania v účtovníctve úpadcu jednoznačne vyplýva, že jednostranný zápočet je právny úkon inej osoby ako úpadcu. Žalobca sa naopak bránil tým, že žalovaná je spriaznenou osobou úpadcu, predsedom predstavenstva, ktorý môže konať samostatne, preto nemožno jednostranný zápočet pohľadávok žalovaného vzhľadom na skutkové okolnosti oddeľovať od konania úpadcu. Právne úkony žalovanej voči úpadcovi sa podľa názoru žalobcu javia ako účelové obchádzanie zákona.
25. Súd poukazuje v tejto otázke na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, že právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu a prejavenej vôle účastníkov právneho úkonu. Započítanie ako jednostranný právny úkon je prejavom vôle oznamovateľa, t.j. žalovanej ako fyzickej osoby (§ 34 OZ), ktorého adresátom je nepochybne a jednoznačne označený úpadca. V žalobcom predloženom jednostrannom zápočte je ako oznamovateľ označená žalovaná, a to ako fyzická osoba menom, priezviskom a adresou pobytu, nie ako štatutárny orgán úpadcu a adresátom tohto právneho úkonu je jednoznačne úpadca označený obchodným menom. Z obsahu tohto právneho úkonu je zrejmé, že žalovaná v súlade s § 358 a nasl. ObZ vykonala jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok medzi ňou a úpadcom. Pohľadávky sú špecifikované variabilným symbolom, celkovou sumou splatnej pohľadávky a časti splatnej pohľadávky použitou na započítanie proti pohľadávke úpadcu voči žalovanej v sume 13 019,-Eur. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že jednostranný zápočet je podpísaný žalovaným, pričom nič v zápočte nesvedčí o tom, že by bol zápočet uskutočnený v mene úpadcu konajúc jeho štatutárnym orgánom. Súd vedený týmito úvahami dospel k záveru, že takýto právny úkon nemožno vyhodnotiť inak ako právny úkon žalovanej a nie úpadcu a nakoľko žalobca svoje pochybnosti o existencii splatných pohľadávok žalovanej voči úpadcovi ničím nepreukázal, dokonca nevyvrátil obranu žalovanej o evidencii tejto pohľadávky a listín v účtovníctve úpadcu, argumentáciu žalobcu o neúčinnosti započítacieho úkonu súd považoval za ničím nepreukázanú rovnako ako vyslovené pochybnosti o existencii spôsobilej pohľadávky žalovanej a v dôsledku toho aj účinnosť započítacieho úkonu považoval súd za nespornú. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žaloba žalobcu je v časti, v ktorej napáda jednostranný zápočet žalovanej nedôvodná, pretože žalobca napáda právny úkon inej osoby ako úpadcu a úpadca nie je ani zmluvnou stranou tohto právneho úkonu. Žalobca napadol neúčinnosťou aj kúpnu zmluvu, z ktorej vznikla žalovanej pohľadávka voči úpadcovi použitá na započítanie. Napriek tomu, že v prípade kúpnej zmluvy ide o právny úkon úpadcu (dlžníka), ktorý sa týka jeho majetku, podmienkou neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Rozhodovacia súdna prax vyžaduje pre úspešnosť odporovacej žaloby v konkurze okrem iných predpokladov odporovateľnosti tiež preukázanie skutočnosti, že majetok dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu stačil aspoň na pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti sporného právneho úkonu došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti sporného právneho úkonu sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase keď došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali splatné pohľadávky veriteľov, ktoré mohli byť odporovateľným právnym úkonom ukrátené, pričom tieto pohľadávky veriteľov musia byť v konkurze zároveň prihlásené a zistené, pretože len zistené pohľadávky sa uspokojujú v konkurze. To znamená, že ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených žalobcom samozrejme za predpokladu, že sú aj súdu hodnoverne preukázané. To, či týmto právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom jednotlivom prípade. V danom prípade žalobca preukazoval
skutočnosť, že odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov skutkovým tvrdením, že úpadca vykonal právne úkony v čase, keď bol v zmysle reštrukturalizačného posudku v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, tzn. nebol schopný splácať záväzky v lehote splatnosti. V čase realizovania odporovaného právneho úkonu mali podľa žalobcu voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti traja veritelia, ktorých existenciu preukazoval žalobca predloženým zoznamom pohľadávok, ktorý vyhotovil ako správca podľa § 31 ZKR. Žalovaná sa v spore bránila tým, že stav, že bol úpadca v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, automaticky nezakladá záver o preukázaní ukrátenia veriteľov. Súd považuje za relevantnú aj obranu žalovanej, že zo zoznamu pohľadávok nemožno určiť moment splatnosti žalobcom označených pohľadávok. Navyše tvrdená platobná neschopnosť vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Žalovaná zároveň poukázala na to, že z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31. 12. 2015 vyplýva záver, že úpadca nebol v čase uskutočnenia právnych úkonov v predlžení a bol schopný svojim majetkom uhradiť pohľadávky všetkých svojich veriteľov. Na túto argumentáciu žalovanej žalobca nereagoval. Na základe týchto skutočností súd v danej veci dospel k názoru, že žalobca jednak svojimi skutkovými tvrdeniami ako aj predloženými dôkazmi, nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa. Samotné tvrdenie o platobnej neschopnosti úpadcu, tak ako skonštatovala žalovaná, vypovedá len o finančnom majetku úpadcu (§ 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia), ale nie o ukrátení veriteľov. Podľa názoru súdu, ak by uzatvorením kúpnej zmluvy malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, mal žalobca uviesť stav aktív a pasív v čase, pred a bezprostredne po uskutočnení, príp. nadobudnutí účinnosti právneho úkonu. Žalobca v konaní nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou kúpnej zmluvy stačil na uspokojenie splatných pohľadávok veriteľov a po účinnosti došlo k ukráteniu ich uspokojenia práve v dôsledku urobenia právneho úkonu dlžníka, ktorému žalobca odporuje. Samotné predloženie konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu a rovnako aj tvrdenie o platobnej neschopnosti úpadcu, bez predloženia akéhokoľvek iného hodnoverného dôkazu za situácie, že žalovaná, aj keď ako osoba spriaznená s úpadcom, vyvracia zákonnú fikciu úpadcom. S ohľadom na takto zistený skutkový stav považoval súd za neúčelné a nadbytočné doplnenie dokazovania v zmysle návrhov žalovaného predložením faktúr s úhradami, ktoré by súdu preukázali, že žalovaný mal voči úpadcovi pohľadávky ktoré boli spôsobilé na započítanie, účtovnou evidenciou úpadcu z roku 2014 a 2015 na preukázanie vzniku a zániku vzájomných pohľadávok a pripojením prihlášok pohľadávok žalovanej do konkurzu, nakoľko tieto otázky súd považoval v tomto konaní za nesporné.
26. Súd vedený vyššie prezentovanými úvahami dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ekonomického dopadu napádaných právnych úkonov, v prípade právneho úkonu započítania dokonca ani podmienku, že ide o právny úkon dlžníka, súd dospel k záveru, že nie sú splnené základné kumulatívne podmienky úspechu domáhania sa neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR, preto súd ďalej neskúmal splnenie osobitných náležitostí zvýhodňujúceho úkonu podľa § 59 ZKR a ukracujúceho úkonu podľa § 60 ZKR a žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady pomeru úspechu vo veci priznal nárok žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica (§ 357 písm. a/ a m/ CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podľa § 365 ods. 2 CSP, proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.