Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Pc-14-2018.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX Bytča, zastúpená: matkou I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/ XX, XXX XX S., proti žalovanému: M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom mesto Žilina, právne zastúpený: JUDr. Juraj Ďurajda, advokát, X. kancelária, I. 12, XX0 XX Žilina, IČO: 37 973 631, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný platiť žalobkyni výživné po 160,- € mesačne odo dňa 1.9.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2018 do 22.1.2020 v sume 680,- € je povinný platiť žalovaný v splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia celej dlžnej sumy vždy k 15. dňu v mesiaci vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení, čo i len jednej splátky.
II. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 1.6.2018 podala žalobu, v ktorej žiadala zvýšiť výživné zo sumy 120 eur na sumu 200 eur s účinnosťou od 1.6.2018. V žalobe uviedla, že podľa rozsudku Okresného súdu Žilina číslo konania 27C/241/2008-53 zo dňa 9.3.2009 v spojení s rozsudkom KS v Žiline spisová značka 9Co/231/2009 zo dňa 31.8.2009, právoplatný 23.11.2009 bolo manželstvo rodičov žalobkyne rozvedené a ona bola zverená do osobnej starostlivosti matke a žalovaný ako otec hol zaviazaný platiť výživné po 120 eur mesačne. Od uvedenej doby došlo k výrazným zmenám a žalobkyňa je už študentkou vysokej školy, s čím má spojené zvýšené výdavky. Na základe týchto skutočností žiadala žalobkyňa, aby žalovaný bol povinný platiť výživné po 200 eur mesačne odo dňa podania žaloby 1.6.2018.
2. Na pojednávaní 22.1.2020 žalovaný uviedol, že súhlasí zo zvýšením výživného maximálne na sumu 160 eur, ale len do budúcnosti a nie spätne, odo dňa podania žaloby.
3. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nemá námietky s výživným v sume 160 eur mesačne, ale odo dňa podania žaloby od 1.6.2018, pretože už v tom čase boli podstatne zvýšené výdavky žalobkyne. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že v čase rozhodovania v roku 2009, kedy bolo určené výživné po 120 eur mesačne, žalobkyňa navštevovala základnú školu a teraz študuje druhý ročník na Trnavskej univerzite. Žalobkyňa nemá žiaden príjem, mimo brigádnickej činnosti, kde nepravidelne chodieva na brigády, možno raz alebo dvakrát do týždňa a zarobí sumu asi 25 eur za týždeň. Žiaden iný príjem nemá a nemá ani žiaden majetok, neplatí pôžičky, úvery, ani poistenia. V školskom roku 2018/2019 žalobkyňa bývala na internáte, kde sa platilo mesačne 80 eur. V tomto školskom roku už nedostala internát a
pretože nemá finančné prostriedky na podnájom, kde ceny sú okolo 150 eur, tak dochádza do Trnavy, kde študuje. Žalobkyňa cestuje zvyčajne vlakom, ktorý majú študenti zadarmo a pokiaľ táto zľava neplatí, tak jedna cesta je 3,80 eur a ďalej cestuje autobusom, kde má výdavky asi 20 eur mesačne a v Trnave na dopravu má výdavky asi 10 eur mesačne. Žalobkyňa má výdavky na obedy asi 20 eur mesačne a nemá žiadne ďalšie výdavky s mimoškolskou činnosťou. Pokiaľ ide o výdavky so štúdiom, tak tieto sú nie pravidelné, len napríklad na nákup učebníc. Žalobkyňa má chronické zdravotné problémy a berie tabletky a za tieto platí asi 30 eur mesačne. Samotná zástupkyňa žalobkyne uviedla, že má priemerný mesačný čistý zárobok 520 eur a iný príjem nemá. Je podielovou spoluvlastníčkou 1 rodinného domu a pozemku spolu so svojou sestrou. V tomto dome býva a nevlastní žiaden iný majetok väčšej hodnoty. Výdavky na bývanie má 113 eur za plyn, 27 eur za elektrinu, ďalej bežné výdavky za televíziu, internet, domovú daň, vodné, stočné a za odvoz smetí. Ďalej spláca hypotekárny úver 127 eur mesačne, ale mesačne sa jej vracia suma 40 eur a ide o štátny príspevok. Ďalej platí spotrebný úver 63 eur a úver na bývanie 114 eur. Nemá výdavky na zdravotný stav. Ďalej má vyživovaciu povinnosť k dcére M., narodená XX.X.XXXX, ktorá navštevuje základnú školu a táto má vyššie výdavky, lebo nosí okuliare. Výživné na ňu bolo určené po 80 eur mesačne.
4. Žalovaný potvrdil, že naposledy bolo výživné určené pri rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu Žilina 27C/241/2008-53 zo dňa 9.3.2009. V uvedenom období mal priemerný mesačný čistý zárobok 900 eur a pracoval ako vodič, tak ako pracuje až doposiaľ. Z dôvodu zdravotného stavu a financií došlo k skončeniu pracovného pomeru na základe dohody ku dňu 30.11.2017. Ďalej v priebehu roku 2018 menil zamestnanie dvakrát, ale keďže tiež nemal dostatočný zárobok, tak skončil na základe dohody pracovný pomer. Od februára 2019 pracuje s priemerným mesačným zárobkom 400 eur. Žalovaný uviedol, že má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti ako taxikár a pracuje príležitostne. Žiaden iný príjem nemá. Žalovaný je nemajetný, neplatí úvery ani pôžičky a bol u neho vyhlásený osobný bankrot. Spláca sumu 14 eur po dobu 6 rokov. Ďalej býva v podnájme, za ktorý platí 250 eur mesačne a nemá žiadne iné pravidelné výdavky. Žalovaný má zdravotné problémy a výdavky na lieky asi 15 eur mesačne. Žalovaný má vyživovaciu povinnosť k žalobkyni a k dcére M. po 80 eur mesačne a výživné platí. Ďalej sa vyjadril, že vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery, nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť vyššiu sumu na výživnom, mimo toho čo uvádza vo vyjadrení. Žalovaný doplnil, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia pracoval ako osobný vodič vo výskumnom ústave a tento pracovný pomer skončil dohodou.
5. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov, potvrdenia Trnavskej univerzity v Trnave, zápisnice vo veci OS Žilina číslo konania 21P/320/2019, správy Sociálnej poisťovne, potvrdenia o príjme, výplatných lístkov, vyhlásenia o osobných majetkových a zárobkových pomerov a rozsudku Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/241/2008-53 zo dňa 9.3.2009 mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
6. Podľa rozsudku Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/241/2008-53 zo dňa 9.3.2009 bolo zistené, že manželstvo účastníkov M. I. a I. I., rod. M., ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené a maloletá B., nar. XX.X.XXXX a maloletá M., nar. XX.X.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca je povinný platiť na výživu maloletej B. po 120 eur mesačne a maloletej M. po 80 eur mesačne. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, tak navrhovateľka mala priemerný mesačný čistý zárobok 10.600 Sk, čo je 351,86 eur a poberala rodičovský príspevok 4700,- Sk, čo je 156,01 eur a mimo toho žiaden iný príjem nemala. Odporca mal priemerný mesačný čistý zárobok 13.500,- Sk čo je 448,12 eur, s tým že v roku 2008 mal vyšší príjem okolo 18.000,- Sk, ale potom mal menej nadčasových hodín. Ďalej uvádzal, že tento čistý zárobok je už po odpočítaní exekučných zrážok v sume 2000,- Sk, čo je 66,39 eur a 1800,- Sk, čo je 59,75 eur.
7. Podľa zápisnice vo veci OS Žilina, spisová značka 21P/320/2019 bolo zistené, že bol spísaný návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú M. I., nar. XX.X.XXXX s tým, že matka požaduje výživné zo sumy 80 eur zvýšiť na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 1.10.2019 a návrh bol podaný 21.10.2019 a doposiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie.
8. Podľa správy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka žalobkyne si uplatnila nárok na nemocenskú dávku v období od 14.10. do 1.12.2018, kedy jej bolo vyplatené nemocenské v celkovej výške 847,70 eur. Ďalej od 1.10.2018 až do dňa podania správy 11.12.2019 nepoberala úrazové dávky. Žalovaný je nemocensky poistený a nepoberal od 1.11.2018 žiadnu nemocenskú ani úrazovú dávku.
9. Podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa Chovateľské potreby Regina Nehajová zo dňa 13.12.2019 bolo zistené, že v októbri 2018 mala matka žalobkyne čistú mzdu 69,60 eur a má náhradu príjmu pri PN 99,75 eur. Ďalej mala čistú mzdu od januára do novembra 2019 vrátane spolu v sume 6621,65 eur. Podľa potvrdenia je v organizácii zamestnaná od 15.2.2017.
10. Podľa výplatných listov žalovaného tento mal čistú mzdu za január 2019 suma 10,40 eur, február 2019 suma 25,98 eur, marec 2019 suma 25,98 eur, apríl 2019 suma 600,37 eur, máj 2019 suma 25,98 eur, jún 2019 suma 25,98 eur, júl 2019 suma 25,98 eur, august 2019 suma 25,98 eur, september 2019 suma 25,98 eur, október 2019 suma 25,98 eur a november 2019 suma 31,18 eur a zamestnávateľ je spoločnosť E-LISA, s.r.o.
11. Podľa vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch v konaní OS Žilina spisová značka 21P/320/2019, ktoré podala matka žalobkyne, táto uviedla, že pracuje ako predavačka a má priemerný mesačný zárobok 510 eur a ďalej má záväzky hypotekárny úver 127 eur, úver na bývanie 114 eur, spotrebný úver 63 eur a ďalej platí za plyn 113 eur, elektrina 27 eur, mobil a internet 50 eur mesačne.
12. Podľa potvrdenia Trnavskej univerzity v Trnave žalobkyňa je v akademickom roku 2018/2019 poslucháčkou prvého roku bakalárskeho stupňa štúdia v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.
13. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods.1 veta prvá, druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že vo veci výživného na žalobkyňu bola naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/241/2008-53 zo dňa 9.3.2009, kde v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spisová značka 9Co/231/2009 zo dňa 31.8.2009, právoplatný 23.11.2009 vo veci výživného bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného ako otca, platiť výživné na vtedy maloletú žalobkyňu po 120 eur mesačne.
19. Na základe dokazovania bolo nesporne preukázané, že sú splnené podmienky, aby podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine došlo k zmene rozhodnutia o výživnom, pretože sa zmenili pomery na strane žalobkyne. Žalobkyňa v čase predchádzajúceho rozhodovania navštevovala základnú školu a v súčasnej dobe navštevuje druhý ročník Trnavskej univerzity, čo samozrejme predpokladá podstatne vyššie výdavky. Súd konštatuje, že k takejto podstatnej zmene pomerov došlo od 1.9.2018 odkedy žalobkyňa začala študovať na vysokej škole. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky výdavky žalobkyne, ktoré má tak ako boli nesporné a uvedené zástupkyňou žalobkyne na pojednávaní. Pokiaľ ide o príjem zástupkyne žalobkyne ako jej matky, tak v čase rozhodovania o rozvode manželstva, kedy bolo naposledy určované výživné po 120 eur mesačne, táto poberala spolu mesačný čistý zárobok
a rodičovský príspevok vo výške 507,87 eur. Ďalej podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie bolo to, že žalovaný v dobe predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom mal spolu priemerný mesačný čistý zárobok 574,26 eur. Ako vyplynulo z výpovede samotného žalovaného, tento skončil pracovný pomer u vtedajšieho zamestnávateľa na základe dohody a uvádzal zdravotné dôvody a nedostatočný príjem s tým, ale že žiadne zdravotné dôvody bližšie nešpecifikoval a ani nepredložil žiaden doklad o tom, že na základe zdravotných dôvodov bol nútený zmeniť zamestnanie. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi naviac uviedol, že v uvedenom období, kedy bolo rozhodované o výživnom pri rozvode, tak mal čistý zárobok až 900 eur. Počas celej doby aj v minulosti, aj teraz pracuje ako vodič z povolania. Žalovaný predložil výplatné listy, z ktorých bol zistený jeho príjem 25,98 eur a len za jeden mesiac apríl 2019 mal čistú mzdu 600,37 eur. Žalovaný uvádzal, že má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti, pracuje ako vodič - taxikár a len príležitostne, keď je to potrebné. Súd pri rozhodovaní, ale vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a to, že žalovaný sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetku a majetkového prospechu. V konaní teda bolo preukázané na základe rozsudku o rozvode manželstva, že zárobok žalovaného, pričom vykonával tú istú prácu vodiča, bol suma 574,26 eur, kde samozrejme sa vychádzalo z čistého zárobku ešte pred odpočítaním exekučných zrážok a samotný žalovaný uvádzal, že v uvedenom období dosahoval čistý zárobok až vo výške 900 eur. Sám žalovaný ďalej uviedol, že skončil pracovný pomer u vtedajšieho zamestnávateľa na základe dohody. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, ani o týchto nepredložil dôkaz, kde by teda bolo možné konštatovať, že z objektívnych dôvodov zmenil zamestnanie a dosahuje nižší zárobok. Pretože takýto dôkaz a ani tvrdenie žalovaný neposkytol, tak súd vychádzal z toho, že bez vážneho dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a zárobku a pri rozhodovaní o výživnom sa prihliadalo na jeho zárobok tak ako dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa v čase rozhodovania o rozvode manželstva a výživnom podľa rozsudku Okresného súdu Žilina, číslo konania 27C/241/2008-53 zo dňa 9.3.2009. Súd zároveň konštatuje, že pokiaľ ide o majetok, príjmy a výdavky obidvoch strán konania, tak tieto neboli medzi stranami sporné tak ako ich strany konania uvádzali na pojednávaní. Pri takomto zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k takému záveru, že suma výživného, kde došlo aj k zhode medzi oboma stranami konania vo výške 160 eur mesačne je primeraná a zodpovedá na jednej strane odôvodneným potrebám žalobkyne a zároveň je v schopnostiach a možnostiach žalovaného, aby takto platil určené výživné po 160 eur mesačne a to odo dňa 1.9.2018 od doby, kde došlo k podstatnej zmene pomerov u žalobkyne, keďže začala študovať na vysokej škole.
20. Pokiaľ ide o zameškané výživné tak rozdiel medzi výživným, ktoré je povinný platiť žalovaný podľa rozsudku OS Žilina, číslo konania 27C/241/2008-53 zo dňa 9.3.2009 vo výške 120 eur a výživným, ktoré je povinný platiť podľa tohto rozsudku 160 eur je 40 eur a keďže bolo výživné zvýšené od 1.9.2018, tak zameškané výživné je spolu suma 680 eur. Zameškané výživné za mesiace september, október, november, december roku 2018 je suma 40 eur krát 4 spolu 160 eur, za 1 až 12 rok 2019 je 12 krát 40 eur spolu 480 eur a za január 2020, keďže splatnosť je k 15.dňu, takže je splatné aj januárové výživné, je suma 40 eur, čo je spolu 680 eur. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobkyni spolu s bežným výživným aj zameškané výživné od 1.9.2018 a to spolu suma 680 eur a tu bolo rozhodnuté o povinnosti platiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že pri nezaplatení čo i len jednej splátky sa stáva splatnou celá dlžná sume. Pri určovaní plnenia v splátkach a výške splátok sa prihliadalo na majetkové, zárobkové, osobné a rodinné pomery žalovaného tak ako boli preukázané na pojednávaní počas konania.
21. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v časti vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného platiť žalobkyni výživné po 160 eur mesačne odo dňa 1.9.2018 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred a zároveň bolo rozhodnuté o povinnosti platiť zameškané výživné za obdobie od 1.9.2018 do dňa rozhodnutia súdu 22.1.2020 v sume spolu 680 eur a to v splátkach po 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
22. Pretože žalobkyňa v žalobe žiadala určiť výživné vo vyššej sume 200 eur mesačne a za dlhšie obdobie od 1.6.2018 a bolo rozhodnuté v menšom rozsahu len o výživnom po 160 eur mesačne odo dňa 1.9.2018, tak žaloba vo zvyšku ako nedôvodná bola zamietnutá.
23. Vo výroku o trovách konania súd v zmysle ustanovenia Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Podľa ust. § 221 písm. a) CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo ak to ustanovuje tento zákon.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.