Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/24/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobkyne: T. E., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, C., zastúpená: JUDr. Jana Firmentová, advokátka, so sídlom Krivá 23, Košice, proti žalovanému: B. E., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, C., o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu, takto

rozhodol:

I. Zrušuje sa právo spoločného nájmu bytu účastníkov k družstevnému bytu, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Y., U. C. - V. I., U. C. T. Q. N. G. L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor ako K. Č.. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., G. O. P. C. - „. Č.. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Furča, ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna a súčasne sa určuje žalobkyňa výlučným nájomcom bytu, ktorý bude naďalej ako člen družstva užívať.

II. Žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu.

III. Žalovaný je povinný vypratať byt, nachádzajúci sa v katastrálnom území Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor ako byt Č.. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., G. O. P. C. - „. Č.. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Furča, a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov k družstevnému bytu, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor ako byt Č.. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., na parcele registra KN - „C“ č. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna a súčasne určil žalobkyňu výlučným nájomcom bytu, ktorý bude ďalej ako člen družstva užívať. Zároveň žiadala, aby súd určil, že žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu a tiež žiadala uložiť žalovanému povinnosť vypratať

predmetný družstevný byt do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa zároveň žiada priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela manželstvo dňa 15.09.1990 v Košiciach. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, dcéra E., G.. XX.XX.XXXX a dve, dnes už plnoleté deti, dcéra A., G.. XX.XX.XXXX Q. V. W., G.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 15.11.2011, ktorý sa stal právoplatným dňa 10.01.2012, bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloletá E. bola zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný na výživu maloletej E. E.. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.01.1994, uzavretej so Stavebným bytovým družstvom III Košice, so sídlom: Furčianska 60/1013, Košice, IČO: 00 222 089, zapísanom do obchodného registra Okresného súdu Košice I, odd.: Dr, vložka číslo: XXX/V, sa žalobkyňa a žalovaný stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor ako byt č. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., na parcele registra C. - „. Č.. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna. Žalobkyni a žalovanému podľa čl. 3 odsek 1 prvej nájomnej zmluvy, vznikol v zmysle - 704 spoločný nájom bytu manželmi a spoločné členstvo manželov podľa . Výpoveďou nájmu družstevného bytu zo dňa 29.01.2010, adresovanou žalobkyni, vypovedalo Stavebné bytové družstvo podľa čl. 38 bod 1 písm. b/ stanov družstva v nadväznosti na nájom bytu z dôvodu, že nájomca ako člen družstva porušoval svoje základné povinnosti, vyplývajúce z čl. 11 bod 1 písmeno c) stanov družstva, v dôsledku čoho vznikol nájomcovi voči SBD dlh v celkovej výške 562,77 EUR (z titulu včasného nezaplatenia nájomného a z titulu poplatku z omeškania). Žalobkyňa dňa 30.11.2010 (počas plynutia 3 mesačnej výpovednej lehoty) celý dlh voči Stavebnému bytovému družstvu vyrovnala a od tohto dňa uhrádzala nájomné a plnila si povinnosti nájomcu sama. Listom zo dňa 20.12.2010 požiadala SBD o opätovné uzavretie nájomnej zmluvy k družstevnému bytu, a teda o obnovenie nájmu k družstevnému bytu. Listom zo dňa 02.05.2011, označeným ako Výpis uznesenia z predstavenstva z 28.04.2011 č. , bod č. 4, oznámilo Stavebné bytové družstvo žalobkyni, že „Predstavenstvo SBD III Košice vyhovuje podľa čl. 63 písm. g) Stanov SBD Košice III žiadosti o uzavretie nájomnej zmluvy pre B. E., členské číslo 10166 a manželka T. E.Á., k družstevnému bytu č. 17, na 1. Poschodí, na ulici C. Č.. X, Z. C..“ Žalobkyňa dňa 08.06.2011 uzavrela so Stavebným bytovým družstvom novú nájomnú zmluvu, na základe ktorej sa žalobkyňa a žalovaný od 1.5.2011 opätovne stali spoločnými nájomcami predmetného družstevného bytu. Žalobkyni a žalovanému podľa čl. II druhej nájomnej zmluvy vznikol v zmysle a spoločný nájom družstevného bytu manželmi a spoločné členstvo manželov podľa . Prioritným záujmom žalobkyne bolo (a stále je) dospieť so žalovaným k dohode o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu a o určení výlučného nájomcu bytu, ktorý bude ďalej byt ako člen družstva užívať. S prihliadnutím na skutočnosť, že sporové strany v súčasne dobe spolu už vôbec nekomunikujú (pričom úplnému prerušeniu kontaktu medzi sporovými stranami predchádzali dlhodobé konflikty zásadného významu, ktoré viedli nielen k tomu, že žalobkyňa bola nútená iniciovať v novembri 2010, /a to z obáv o bezpečnosť žalobkyne a jej dcér, ako aj v snahe predísť akémukoľvek ich ohrozeniu zo strany žalovaného/ konanie o vylúčenie žalovaného z užívania družstevného bytu), a teda s prihliadnutím na to, že žalobkyňa už dlhodobo nevidí iný spôsob, ako zrušiť právo spoločného nájmu družstevného bytu a určiť výlučného nájomcu družstevného bytu a tým odstrániť právne a sociálne neistoty žalobkyne a jej maloletej dcéry, ktoré sú na bývanie v družstevnom byte odkázané, bola žalobkyňa nútená domáhať sa zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu cestou súdu. Žalobkyňa býva v družstevnom byte nepretržite od vzniku nájomného vzťahu so Stavebným bytovým družstvom na základe prvej nájomnej zmluvy. V družstevnom byte s ňou býva aj maloletá dcéra Timea. Žalobkyňa od novembra 2010 sama platí všetky úhrady spojené s užívaním družstevného bytu, a teda už dlhodobo, výlučne bez pričinenia žalovaného, sama plní všetky povinnosti nájomcu. Na bývanie v družstevnom byte s maloletou dcérou Timeou je odkázaná. Nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti a ani nemá nájomné alebo iné užívacie právo k inej nehnuteľnosti, ktorá by mohla uspokojiť tak jej, ako aj dcérine bytové potreby. Majetkové pomery žalobkyne jej neumožňujú zabezpečiť si bytovú náhradu. Výrazom nepriaznivého sociálneho postavenia žalobkyne a odkázanosti na bývanie v predmetnom byte je aj skutočnosť, že jej Centrum právnej pomoci priznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci v tomto konaní v celom rozsahu. Žalovaný v družstevnom byte od 15.06.2010 (kedy bol na základe trestného oznámenia

žalobkyne zaistený a vzatý do väzby) nebýva a nijako sa nepodieľa ani na plnení povinnosti nájomcu, dokonca dobrovoľne neplatil k rukám žalobkyne ani súdom určené výživné na maloletú dcéru (ktorého zaplatenia sa žalobkyňa musela domáhať prostredníctvom súdneho exekútora s tým, že dlžné výživné ku dňu podania návrhu predstavovalo sumu 1.507,34 EUR, pričom exekučné konanie vedené proti žalovanému ako proti povinnému stále prebieha), v dôsledku čoho spôsobil prehĺbenie nepriaznivej situácie žalobkyne. Bytová potreba žalovaného je uspokojená bývaním na M. F. Č.. XX, Z. C., ktorý je v jeho vlastníctve. Žalobkyňa zároveň uvádza, že žalovaný bol na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 09.04.2015 vylúčený z užívania družstevného bytu. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplynulo nielen to, že žalovaný v družstevnom byte od 15.06. 2010 nebýva a to, že žalovanému bolo Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. -32 zo dňa 19.10.2010 zakázané dočasne vstupovať do družstevného bytu, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, ale aj to, že Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č. k. -141 zo dňa 03.11.2010 bol odporca (v tomto konaní žalovaný) uznaný vinným, že v byte na C. X, Z. C. sa po dlhší čas vyhrážal smrťou manželke a starším plnoletým dcéram raz za mesiac od roku 2008, kedy dcéry udieral do tváre a manželke dával facky, škrtil ju a nadával jej, jeden deň vytiahol na dcéry aj nôž a 11.06.2010, keď boli v byte prítomné dcéry A. Q. M.. E., sa odporca rozbehol do detskej izby, kde v tomto čase bola A. a na túto vykrikoval, že ju zabije, hodil ju na zem a kopol ju, pričom vykrikoval, že ich pozabíja a že z bytu nevyjdú živí. K ďalšiemu útoku došlo 15.06.2010, kedy boli v byte manželka aj dcéry. Manželka videla, ako odporca v kúpeľni ťahal dcéru A. za vlasy a ruku, obe potom zatvoril do kúpeľne a začal škrtiť a vykrikovať, že ich zabije, čím vzbudil u manželky a starších dcér dôvodnú obavu o ich život a tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa a a . Skutočnosť, že žalovaný bol vylúčený z užívania družstevného bytu na základe rozsudku o vylúčení žalovaného z užívania družstevného bytu, žalobkyni nezaručuje, že tento stav je nemenný, pretože aj z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že ak sa zmenia pomery, súd môže vylúčenie žalovaného z užívacieho práva bytu zrušiť. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobkyňa za to, že jej právne a sociálne neistoty je možné odstrániť iba v konaní, ktorým bude spoločný nájom družstevného bytu zrušený, a v ktorom bude určený jediná nájomca bytu, ktorý bude ako člen družstva družstevný byt užívať. Žalobkyňa v nadväznosti na uvedené žiada, aby súd pri rozhodovaní o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu a určení výlučného nájomcu družstevného bytu prihliadol na uvedené skutočnosti a zároveň žiada súd, aby aj s prihliadnutím na záujmy jej maloletej dcéry určil, že výlučnou nájomníčkou predmetného bytu, ktorá bude ďalej družstevný byt ako člen družstva užívať, je žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla, že má za to, že skutočnosť, že žalovaný sa svojím správaním dopúšťal vo vzťahu k žalobkyni , ako aj k ich deťom fyzického a psychického násilia takej intenzity, že bol uznaný na tomto skutkovom základe vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, zakladá právo žalobkyne ako obete násilia žiadať, aby žalovanému nebola priznaná bytová náhrada.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení, k žalobe doložila rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15.11.2011, ktorým bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené, nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 29.03.1994, výpis z Obchodného registra Stavebného bytového družstva III Košice, IČO: 00222089, čiastočný výpis z LV č. XXXXX O. C.. Ú.. Y., U. C.

- V. I., výpoveď z nájmu družstevného bytu zo dňa 29.10.2010, prehľad ročných stavov na karte zo dňa 29.10.2010, žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2010, výpis uznesenia z predstavenstva Stavebného bytového družstva III Košice zo dňa 28.04.2011, nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 08.06.2011, upovedomenie o začatí exekúcie na majetok povinného B. E., sp. zn. EX 35/2015 zo dňa 16.06.2015, rozsudok tunajšieho súdu č. k. -210 zo dňa 09.04.2015, rozhodnutie Centra právnej pomoci o priznanie nároku na priznanie právnej pomoci a určenie advokáta zo dňa 13.06.2019 a rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 08.08.2019.

4. Žalovanému bola odo vlastných rúk doručená žaloba, spolu so žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi, procesné poučenia a výzva na vyjadrenie sa k žalobe dňa 15.10.2019.

5. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe a k doloženým listinným dôkazom písomne nevyjadril.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.01.2019. Súd mal vykázané doručenie predvolania u oboch strán sporu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd vec pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

7. Žalobkyňa na pojednávaní predložila čiastočný výpis z L. Č.. XXXXX O. U. C. T., U. C. J., C.. Ú.. E..

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom, oboznámením listinných dôkazov, žaloby, listinných dôkazov predložených žalobkyňou, ako aj so spismi tunajšieho súdu a .

9. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobkyne doložené listinnými dôkazmi nepoprel a súd má za to, že uvedené je medzi stranami nesporné

10. Súd zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 15.09.1990. Z manželstva pochádzajú tri deti, z toho dve už dospelé a jedna maloletá dcéra.

11. Za trvania manželstva bol stranám sporu ako manželom prenechaný do užívania družstevný byt č. XX, na prízemí, na ulici C. Č.. X Z. C., ktorý pozostával z troch izieb a príslušenstva s úžitkovou plochou bytu 64,78 m2 a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 29.03.1994 uzavretej so Stavebným družstvom III Košice sa žalovaný a žalobkyňa stali spoločnými nájomcami predmetného družstevného bytu

12. Žalobkyňa dňa 08.06.2011 uzavrela so Stavebným bytovým družstvom novú nájomnú zmluvu, po akceptácii žiadosti žalobkyne o obnovenie nájomnej zmluvy Stavebným bytovým družstvom po tom, čo Stavebné bytové družstvo vypovedalo pôvodnú nájomnú zmluvu z dôvodu neplnenia si povinností. Na základe zmluvy zo dňa 08.06.2011 sa žalobkyňa a žalovaný od 1.5.2011 opätovne stali spoločnými nájomcami družstevného bytu, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, okres Košice III a evidovaného na L. Č.. XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor ako byt Č.. XX na prízemí o rozlohe úžitkovej plochy 64,78 m2, ktorý sa nachádza vo vchode č. 6, v bytovom dome súpisné číslo XXX, G. F. C. Z. C., na parcele registra KN - „C“ č. XXXX, ktorá je evidovaná Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, a ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne, predsiene, kúpeľne, WC a balkóna. Žalobkyni a žalovanému podľa čl. II druhej nájomnej zmluvy vznikol v zmysle a spoločný nájom družstevného bytu manželmi a spoločné členstvo manželov podľa .

13. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č. k. -141 zo dňa 03.11.2010 bol žalovaný uznaný vinným, že v byte na C. X, Z. C. sa po dlhší čas vyhrážal smrťou manželke a starším plnoletým dcéram raz za mesiac od roku 2008, kedy dcéry udieral do tváre a manželke dával facky, škrtil ju a nadával jej, jeden deň vytiahol na dcéry aj nôž a 11.06.2010, keď boli v byte prítomné dcéry A. Q. M.. E., sa odporca rozbehol do detskej izby, kde v tomto čase bola A. a na túto vykrikoval, že ju zabije, hodil ju na zem a kopol ju, pričom vykrikoval, že ich pozabíja a že z bytu nevyjdú živí. K ďalšiemu útoku došlo 15.06.2010, kedy boli v byte manželka aj dcéry. Manželka videla, ako odporca v kúpeľni ťahal dcéru A. za vlasy a ruku, obe potom zatvoril do kúpeľne a začal škrtiť a vykrikovať, že ich zabije, čím vzbudil u manželky a starších dcér dôvodnú obavu o ich život a tým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa a a .

14. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -94 zo dňa 15.11.2011, týmto rozsudkom bola maloletá E., dcéra strán sporu, zverená na čas po rozvode do starostlivosti matky (žalobkyne) a otec (žalovaný v tejto veci) bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej E.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2012. Z odôvodnenia vyplýva, že súd dospel po vykonanom dokazovaní (znalecké dokazovanie, nález psychiatričky, ..) k záveru, že manželstvo účastníkov bolo dlhodobo vážne narušené a rozvrátené. Príčinou rozvratu manželstva súd videl najmä v tom, že po úraze hlavy sa správanie žalovaného výrazne zmenilo, správal sa agresívne k manželke i deťom. Súd citovaným rozsudkom zakázal styk odporcu s maloletou dcérou. Svoje rozhodnutie v tomto smere odôvodnil poukazom na závery znaleckého posudku PhDr.Evy Kitkovej, vyhotoveného v rámci trestného konania, z ktorého vyplynulo, že možnosti resocializácie odporcu sú limitované, reálne až v dlhodobom časovom horizonte, po medicínskom prehodnotení; recidíva rizikového asociálneho správania je pravdepodobná. Od doby, kedy sa odporca dopustil zločinu nebezpečného vyhrážania, neuplynul dostatočne dlhý čas na posúdenie zmeny jeho správania a súdu Nebolo preukázané, že od doby, kedy sa odporca dopustil zločinu nebezpečného vyhrážania, došlo k medicínskemu prehodnoteniu jeho osobnosti z psychického hľadiska. Rozvodový súd poukázal tiež na psychiatrický nález MUDr. Adrieny Smieškovej zo dňa 13.4.2011, podľa ktorého je síce odporca bez psychotických prejavov, bez

pozorovanej poruchy správania a bez farmakoterapie, avšak stále má pocit krivdy a impulzivitu, resp. sklon k agresivite, ktoré neguje.

15. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. -32 zo dňa 19.10.2010 bolo žalovanému zakázané dočasne vstupovať do družstevného bytu, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

16. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 09.04.2015 bol žalovaný vylúčený z užívania družstevného bytu. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že žalovaný v družstevnom byte od 15.06. 2010 nebýva. Súd poukázal na trestné konanie vedené na Okresnom súde Košice I a na trestný rozkaz vydaný v tom konaní, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania sa, na vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinickej psychológie. Súd ďalej v odôvodnení poukázal, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od právoplatnosti trestného rozsudku do rozhodovania súdu vo veci samej, súd zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či aj v čase rozhodovania hrozilo nebezpečenstvo opakovania správania, pre ktoré bol odporca (žalovaný) právoplatne odsúdený a pre ktoré bola nariadená ambulantná psychiatrická liečba najmä za situácie, že by bola obnovená možnosť prístupu odporcu do spoločného bytu s navrhovateľkou (žalobkyňou), vrátane otázky, či sa z psychologického hľadiska na navrhovateľke a dcérach účastníkov konania W. Q. A. aj v čase rozhodovania negatívne prejavovali stopy resp. následky skutkov, ktoré boli predmetom trestného konania. Súd napokon z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre vylúčenie odporcu (žalovaného) z užívania spoločného bytu; a že aj v čase rozhodovania súdu naďalej existovala hrozba použitia násilia voči žalobkyni a dcéram žijúcim v tomto byte, v dôsledku čoho nepochybne spolužitie so žalovaným nebolo možné charakterizovať ako znesiteľné. Aj keď bolo nesporné, že násilné správanie žalovaného bolo v dobe rozhodovania v menšej intenzite, ako pred začatím trestného stíhania, bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že súdom už bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané vstupovať do predmetného bytu a je teda možné dôvodne predpokladať, že k zmenšeniu intenzity násilia došlo iba z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia a tým k zmenšeniu kontaktu žalovaného s žalobkyňou a deťmi. Preto súd návrhu vyhovel a vylúčil žalovaného z užívania predmetného bytu.

17. Rozhodnutiami Centra právnej pomoci, Kancelária Košice, zo dňa 13.06.2019 a 08.08.2019 bol žalobkyni priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bola určená advokátka na zastupovanie žalobkyne v právnej veci o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu a určenie výlučného nájomcu družstevného bytu.

18. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na pojednávaní na to, že jej prioritným záujmom bolo dohodnúť sa so žalovaným na zrušení práva spoločného nájmu k družstevnému bytu, ale vzhľadom na to, že sporové strany dlhodobo spolu nekomunikujú a aj vzhľadom na to, že tej nekomunikácii predchádzali dlhodobé vážne konflikty, ktoré uviedli až k iniciovaniu konania o vylúčenie žalovaného z nájmu družstevného bytu č. XX, nemala žalobkyňa inú možnosť, než iniciovať toto konanie a domáhať sa svojich oprávnených nárokov cestou súdu s tým, že žalobkyňa poukazuje na to, že na bývanie v družstevnom byte je ona a jej maloletá dcéra, ktorú má zverenú do osobnej starostlivosti na základe rozsudku o úprave rodičovských práv a povinnosti, odkázaná. Obidve sú teda odkázané na tento byt, zatiaľ čo žalovaný má svoju bytovú otázku vyriešenú tým, že je vlastníkom bytu na ulici M., kde v podstate aktuálne podľa informácii, ktorými disponuje žalobkyňa sa zdržiava aj býva. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa domáha aj toho, aby žalovanému nebola priznaná bytová náhrada, najmä s prihliadnutím na to, že z dôkazov predložených žalobkyňou je jednoznačné, že počas trvania ich manželstva sa dlhodobo dopúšťal fyzického aj psychického násilia voči nej, aj voči ich blízkym osobám - dcéram žalobkyne a žalovaného. Vo vzťahu k družstvu, ako k prenajímateľovi uviedla žalobkyňa, že si pravidelne plní všetky povinnosti, ktoré vyplývajú z tohto vzťahu, teda platí nájomné, nemá žiadne pozdĺžnosti a taktiež poukazuje už aj na doložené skutočnosť, že vzniknutý dlh, ktorý vznikol počas manželstva, uhradila. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný má v byte na C. F., ktorého sa týka toto konanie svoje šatstvo, ktoré mu žalobkyňa chcela aj odovzdať, vyzvala ho aby ho prevzal, ale jednoducho odmietol si ho prevziať.

19. Žalobkyňa na pojednávaní predložila čiastočný výpis J. L. Č.. XXXXX pre okres Košice II, obec Košice Západ, C.. Ú.. E., z ktorého vyplýva, že žalovaný je vedený ako vlastník v podiele 1/1 nehnuteľnosti

- bytu č. XX, vo vchode 18 na 2. poschodí, ktorý sa nachádza v bytom dome M. XX, súpisné číslo

493, na parcele č. XXXX, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o dedičstve, dedičské rozhodnutie .

20. Podľa ust. , pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

21. Podľa ust. 703 ods. 1 , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

22. Podľa ust. 703 ods. 2 , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

23. Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

24. Podľa ust. , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

25. Podľa ust. , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

26. Podľa ust. , ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

27. Skutkový stav tvrdený žalobkyňou nebol sporný. Žalobca uvedené nerozporoval. Žalovanou tvrdené skutočnosti žalobkyňou vyplynuli aj z doložených listín.

28. Strany uzavreli manželstvo dňa 15.09.1990.

29. Dňa 29.03.1994 uzavrel žalovaný so Stavebným bytovým družstvom III nájomnú zmluvu o prenechaní predmetného družstevného bytu do užívania, stranám sporu ako manželom vznikol v zmysle -704 spoločný nájom bytu. Žalobkyňa dňa 08.06.2011 uzavrela so Stavebným bytovým družstvom novú nájomnú zmluvu, po akceptácii žiadosti žalobkyne o obnovenie nájomnej zmluvy Stavebným bytovým družstvom po tom, čo Stavebné bytové družstvo vypovedalo pôvodnú nájomnú zmluvu z dôvodu neplnenia si povinností. Na základe zmluvy zo dňa 08.06.2011 sa žalobkyňa a žalovaný od 1.5.2011 opätovne stali spoločnými nájomcami družstevného bytu.

30. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.11.2011, ktorým bola zároveň zverená maloletá dcéra E. do starostlivosti matky (žalobkyne) a bolo určené, že žalovaný nebol oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou.

31. Po rozvode manželstva nedošlo medzi stranami sporu k dohode kto bude ako člen družstva nájomcom bytu a tým sú dané predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu zrušil a zároveň určil kto bude ako člen družstva nájomcom.

32. Na základe uvedených skutočností súd pri rozhodnutí prihliadal aj na najširšie okolnosti rozvratu manželstva a na záujem maloletého dieťaťa. Súd vzal do úvahy, že dôvodom rozvratu manželstva bolo

správanie žalovaného a že bolo určené, že žalovaný nie je oprávnený sa stýkať s maloletou dcérou, ktorá bola zverená do starostlivosti matky. Žalovaný v byte nebýva od 15.06.2010, a podľa tvrdenia žalobkyne nijako sa nepodieľa ani na plnení povinností nájomcu, čo žalovaný nepoprel. Bolo preukázané, že žalovaný vlastní byt, v ktorom sa zdržuje. Keďže žalobkyňa si plní povinnosti člena a byt užíva aj spoločne s maloletou dcérou, súd jej návrhu na zrušenie spoločného nájmu a na určenie, že výlučným nájomcom bytu bude žalobkyňa ako člen družstva vyhovel a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať predmetný byt.

33. So zrušením spoločného nájmu je spojená aj otázka poskytnutia bytovej náhrady rozvedenému manželovi, ktorý má byť vypratať.

34. Podľa , bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

35. Podľa § 712a ods. 7, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

36. Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

37. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný sa počas trvania manželstva dopúšťal fyzického a psychického násilia voči žalobkyni, ako aj voči ich dcéram, ktoré s nimi zdieľali spoločnú domácnosť. Z vyššie citovaného právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Košice I v trestnej veci ako aj z právoplatného rozhodnutia zo dňa 09.04.2015 nepochybne vyplýva základná podmienka pre rozhodnutie súdu, že rozvedenému manželovi v zmysle ust. nepatrí bytová náhrada, a to existencia fyzického aj psychického násilia, resp. aj hrozby takéhoto násilia zo strany žalovaného a to nielen voči žalobkyni, ale aj ďalším blízkym osobám - spoločným dcéram strán sporu, ktoré podľa vykonaného dokazovania zdieľali v tom čase spoločnú domácnosť so žalobkyňou v predmetnom byte. V konaní bolo tiež preukázané (L. Č.. XXXXX, C..Ú.. E.) , že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu, v ktorom sa aj zdržuje. Na základe uvedeného súd určil, že žalovanému bytová náhrada nepatrí.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej bol voči neúspešnému žalovanému podľa a priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým /CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.