Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Ek/1065/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A.. Z. Z., K. Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, C.: F. XX/XX, XXX XX K., Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42 173 353, proti povinnému: P.. Z. Š., H.: XX.XX.XXXX, F. XX/XX, XXX XX K. o vymoženie 214.833,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 577, pod číslom 18EX 185/19, rozhodujúc o návrhu povinného na zatavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.07.2019 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 214.833,00 Eur na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.05.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2018. 2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou dňa 18.07.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, so sídlom exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 060 577, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 18EX 185/19. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.07.2019 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 07.08.2019. Podanie povinného - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.08.2019. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. 4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.09.2019 podanie k spisu - Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.08.2019 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.09.2019, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.07.2019 a doručenky. 5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 22.08.2019 uvádza dôvody, pre ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že obchodný podiel v spoločnosti MWE, s.r.o. (ďalej len „spoločnosť“), so sídlom Lichnerova 38, 903 01 Senec, IČO: 36 789 593 nadobudol od svojho otca Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XX, K. v dobrej viere za sumu uvedenú v zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 22.01.2013. Nadobudnutie predmetného obchodného podielu vnímal ako možnosť pokračovať ďalej v podnikateľskej činnosti svojho otca. O finančných problémoch svojho otca podľa jeho vyjadrenia nevedel a zistil o nich až po vyhlásení konkurzu na jeho otca Uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. zo dňa 12.11.2013. Vo svojom návrhu ďalej uvádza, že o stave konania a ani o rozhodnutí súdu prvej inštancie nebol riadne informovaný a oboznámený, a to aj napriek tomu, že bol ako žalovaný právne zastúpený advokátom. O samotnej existencii exekučného titulu sa podľa jeho slov dozvedel až v dôsledku zablokovaného účtu

a doručeného upovedomenia o začatí exekúcie od povereného súdneho exekútora. V tejto súvislosti uvádza, že mu bolo odopreté právo podať relevantné prostriedky procesného útoku, resp. obrany, vrátane práva odvolať sa voči rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný ďalej oboznamuje súd o jeho nepriaznivej finančnej situácii a majetkových pomeroch. Udáva, že jeho majetok v súčasnosti nepokryje ani úhradu trov exekúcie vyčíslenú v upovedomí o začatí exekúcie. Zároveň uvádza, že z dôvodu konkurzného konania vedeného na majetok jeho otca je dlhmi zaťažená celá rodina a táto situácia mu znemožňuje vykonávať vedecko-výskumnú činnosť v plnom rozsahu. Na základe uvedeného považuje exekučný titul za neprimeraný a nespravodlivý. Podľa povinného nič nebráni oprávnenému v tom, aby bola jeho pohľadávka uspokojená z majetku spoločnosti a nie vykonaním exekúcie prikázaním z účtu v banke. Povinný je tiež vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie toho názoru, že II. výrok exekučného titulu, ktorým ho Okresný súd Bratislava I zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 214.833,00 Eur nie je vykonateľný, pretože v zmysle ustanovení (konkrétne prvá veta) spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie vrátiť spoločníkom ich vklady. Správca konkurznej podstaty úpadcu podľa názoru povinného musí využiť iné možnosti na získanie hodnoty obchodného podielu do všeobecnej podstaty úpadcu a ako príklad uvádza prevod obchodného podielu úpadcu inej osobe odplatne, či iniciovanie zrušenia spoločnosti žalovaného s likvidáciou a následne získania likvidačného zostatku po uspokojení nárokov všetkých známych veriteľov spoločnosti žalovaného. Na základe vyššie spomenutého žiada povinný exekučné konanie v zmysle Exekučného poriadku zastaviť. 6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 04.09.2019. Oprávnený uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a dôvody, ktoré vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza povinný, považuje za irelevantné. Oprávnený uvádza, že povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa skutočne dostal do ťaživej situácie (materiálnej tiesne) alebo bez vlastného pričinenia. Naopak, situácia v ktorej sa povinný nachádza je podľa jeho slov spôsobená práve tým, že povinný vykonal odporovateľný úkon. Oprávnený ďalej poukazuje na vyjadrenie povinného, ktorým povinný potvrdil, že má pravidelný príjem aj určitý majetok. To, že tento majetok momentálne nepostačuje na úhradu celej vymáhanej pohľadávky nie je podľa oprávneného rozhodné. Ku zvyšku návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnený uvádza, že povinný takmer výlučne poukazuje len na proces meritórneho konania, čo je však mimo preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Z dôvodu opatrnosti sa však vyjadril k dôvodom povinného na zastavenie exekúcie aj samostatnými vyjadreniami. Oprávnený uvádza, že povinný sám uznal, že bol v meritórnom konaní právne zastúpený advokátom, ktorý vykonáva všetky úkony v mene strany sporu. Skutočnosť, či advokát uplatnil alebo neuplatnil prostriedky procesného útoku alebo obrany nie je podľa oprávneného rozhodná. Taktiež ani to, v akom rozsahu bol povinný o priebehu meritórneho konania informovaný svojím advokátom. Tieto okolnosti sú podľa vyjadrenia oprávneného vnútornou záležitosťou medzi povinným a jeho advokátom, čo nemôže ovplyvniť právoplatný rozsudok súdu. K tvrdeniu povinného o tom, že si mal oprávnený uplatniť náhradu v majetku spoločnosti MWE, s.r.o. ako práva spoločníka na vyrovnávací podiel, podiel na zisku, či podiel na likvidačnom zostatku oprávnený uvádza, že toto tvrdenie je irelevantné, nakoľko v zmysle a (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) je správca tým, kto určuje, ktorý zo spôsobov náhrady za odporovateľný úkon uplatní. Zdôrazňuje, že poskytnutie peňažnej náhrady priamo osobou, ktorá na základe odporovateľného úkonu nadobudla majetok (t. j. povinným), je zákonom preferovaný spôsob vyrovnania. V závere svojho vyjadrenia oprávnený uvádza, že právo na zaplatenie náhrady v sume 214.883,00 Eur si oprávnený uplatnil priamo v žalobe a súd mu toto právo priznal. K tvrdeniu povinného o nevykonateľnosti rozsudku uviedol, že je absurdné, pretože ten znie na úplne najjednoduchšie plnenie, a to zaplatenie peňažnej sumy. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 13. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, čo je v tomto prípade Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.05.2018, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2018. 14. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. 15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. 16. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 17. K tvrdeniu povinného o nevykonateľnosti exekučného titulu (výroku, ktorým ho súd zaviazal plniť) súd uvádza, že vykonateľnosť je podľa vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky nemohli byť exekučnými titulmi. 18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15.05.2018, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.07.2018 je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť

exekúciu voči povinnému. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. 19. K tvrdeniam povinného týkajúcich sa nadobudnutia obchodného podielu spoločnosti MWE, s.r.o. v dobrej viere na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 22.01.2013, k majetkovým pomerom a nepriaznivej finančnej situácii, či nemožnosti vykonávať vedecko-výskumnú činnosť súd uvádza, že sa jedná o skutočnosti, ktoré mohol a mal povinný namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. 20. Exekučný súd opäť zdôrazňuje, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 21. K námietkam povinného, že nebol o základnom konaní riadne a včas informovaný svojím právnym zástupcom súd uvádza, že právny zástupca je pri výkone prác pre klienta povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Je v jeho dispozičnom oprávnení využiť/nevyužiť všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme svojho klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Tieto okolnosti sú vzťahom výlučne medzi klientom a jeho právnym zástupcom. To, do akej miery bol klient informovaný svojím právnym zástupcom o priebehu meritórneho konania nie je po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia rozhodné. Pokiaľ nebol povinný spokojný s poskytovaním právnych služieb od svojho právneho zástupcu počas základného konania, mal možnosť vypovedať zmluvný vzťah medzi nimi a nahradiť novým, či využiť pre zistenie stavu svojho konania infocentrum na príslušnom súde. 22. Súd má za to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22.08.2019 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.