Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Ing. W. S. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2017 o zamietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 22. novembra 2016 vo veci priznania starobného dôchodku takto

rozhodol:

. Súd rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. marca 2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 22. novembra 2016 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 22. novembra 2016 Sociálna poisťovňa-ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. a o sociálnom poistení (ďalej len „“) a podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie Rady č. 1408/71“), priznala žalobcovi starobný dôchodok odo dňa 21.07.2005 v sume 9.930,- Sk mesačne, so zákonným zvýšením a valorizáciou podľa ust. , na sumu vo výške 10.521,-Sk mesačne.

2. Predchádzajúce konanie vo veci bolo ukončené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. -123 zo dňa 16.09.2015, ktorým pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci podľa ust. v spojení s ust. zrušil všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 20.11.2013 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V rozsudku správny súd uviedol, že do rozhodujúceho obdobia pre zistenie priemerného osobného mzdového bodu bolo žalobcovi započítané aj obdobie od 01.01.1991 do 31.01.1994, napriek konštatovaniu prvostupňového orgánu v odôvodnení rozhodnutia, že toto obdobie jeho výkonu činnosti experta v zahraničí, vrátane hrubých zárobkov, nie je možné takto zhodnotiť. Súd tiež konštatoval nedostatočné zistenie okolností vyslania žalobcu za experta do zahraničia, organizáciou Hydroconsult, Bratislava, v období od 01.07.1990 do 01.08.1991, t.j. či bola oprávnená vysielať takýchto pracovníkov podľa platných právnych predpisov. Žalovanej uložil povinnosť po došetrení týchto skutočností, znovu určiť žalobcovi rozhodujúce obdobie a tieto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia presvedčivo a dôkladne odôvodniť.

3. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v ďalšom konaní opätovne posúdil nárok žalobcu na starobný dôchodok, určil jeho sumu 9.930,- Sk mesačne a po zákonnej valorizácii podľa ust. a v sume 10.521,- Sk mesačne. Konštatoval, že postupoval v

súlade s právnym názorom KS BA č.k. -123, zo dňa 16.09.2015 a po rozsiahlom zisťovaní požadovaných skutočností a ich zhodnotení pre výpočet sumy starobného dôchodku, tento žalobcovi za aplikácie príslušných ust. a článkov nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, priznal. Ďalej uviedol, že :

• Vykonal rozsiahle zisťovanie skutočností, či v období od 01.07.1990 do 01.08.1991 bol Hydroconsult, š.p. Bratislava, ústredným orgánom štátnej správy, oprávneným vysielať zahraničných expertov s ohľadom na takéto pôsobenie žalobcu v rozhodujúcom období dôchodkového poistenia. Do pozornosti dal rozsiahlu písomnú korešpondenciu s príslušnými orgánmi, ako Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo vnútra SR a Slovenský národný archív, Bratislava, s výsledkom, že z dostupných dokumentov uvedenému štátnemu podniku takéto oprávnenie jednoznačne nevyplýva (list MV SR, archív SR zo dňa 01.07.2016). Na základe tejto skutočnosti potom postupoval podľa ust. a vyhodnotil príslušné dôkazy a písomnú korešpondenciu tak, že obdobie od 01.07.1990 do 31.07.1991 ako aj obdobie od 01.03.1990 do 30.06.1990 na základe výpočtu z hrubého zárobku podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí (ďalej aj „FMPaSV“) č. , účinnej od 01.10.1988 ako vykonávací predpis zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/88 Zb., žalobcovi zhodnotil do sumy starobného dôchodku.

• Podľa cit. vyhlášky FMPaSV je ust. § 44 ods. 1 do 01.05.1990 v znení : „ Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).“

• V znení od 01.05.1990 do 01.07.1990 (vyhl. č. ) sa za expertov v zahraničí považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce vykonávajú v cudzine pre zahraničných zamestnávateľov činnosť sprostredkovanú príslušným československým štátnym orgánom alebo oprávnenou československou organizáciou, pokiaľ títo občania uhrádzajú pravidelný príspevok podľa osobitných predpisov.

• V znení od 01.07.1990 (vyhl. č. ) sa za expertov v zahraničí považujú československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.

• Podľa § 44 ods. 4 cit. vyhl. sa za hrubý plat experta v zahraničí považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí.

• Zákonom č. 306/1988 Zb. bolo s účinnosťou k 31.07.1991 z ust. z vykonávacieho predpisu (vyhl. č. ) k o sociálnom zabezpečení, vypustené celé ustanovenie o expertoch v zahraničí.

• Pre výšku starobného dôchodku bol žalobcovi v zmysle ust. vyhl. č. z jeho hrubého zárobku za obdobie 12-tich kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, t.j. za obdobie od 01.03.1989 do 28.02.1990 vypočítaný hrubý zárobok, za obdobie od 01.03.1990 do 30.06.1990 v sume 27.311,- Kčs/Sk , za obdobie od 01.07.1990 do 31.12.1990 v sume 41. 190,-Sk, za obdobie od 01.01.1991 do 31.07.1991 v sume 47.458,- Sk a za obdobie od 01.08.1991 do 31.01.1994 pre zrušenie ust. osobný vymeriavací základ nie je.

• Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2007, nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) a dosiahnutím dôchodkového veku, ak poistenec dosiahol dôchodkový vek v období od 01.01.2004 do 31.12.2007. Dôchodkový vek podľa ust. dosiahol žalobca s pripočítaním deväť kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov dňa 21.07.2005, kedy splnil zákonné podmienky nároku na starobný dôchodok . K tomuto dňu získal 16 323 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 44 rokov a 263 dní (rozpis je v osobnom liste dôchodkového poistenia) a ďalšie obdobia neboli preukázané.

• Sumu starobného dôchodku mu bolo možné vypočítať podľa čl. 46 ods. 1 písm. b/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych

predpisov SR, pretože suma starobného dôchodku vypočítaná podľa je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezávislá (národná) dávka alebo paušálna (čiastková) dávka.

• Suma starobného dôchodku je určená podľa ust. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

• Priemerný osobný mzdový bod (ďalej aj „POMB“) je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“). Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie kalendárnych rokov podľa ust. je rok 1984 až 2004. Sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, keďže nemá 22 kalendárnych rokov podľa ust. , bolo rozšírené toto obdobie postupne pred 01.01.1984, aby malo 22 kalendárnych rokov.

• Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 24,1779. V rozhodujúcom období žalobca podľa ust. získal úhrnom 8 451 dní, t.j. 23, rokov obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod je 1,, ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (24,1779) a rokov ODP v rozhodujúcom období (23,1535), ktorý sa podľa ust. v hodnote nižšej ako 1, započítava v plnej výške. Vypočítaná suma starobného dôchodku za ODP do vzniku nároku na starobný dôchodok je 9 122,- Sk mesačne, t.j. súčin POMB bodu 1,0443 x 44,7206 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 195,31 Sk.

• Teoretická suma starobného dôchodku, určená ako súčin POMB, ODP spolu s dobou v Rakúskej republike a aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 21.07.2005, t.j. 1,0443 x 46,1316 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 195,31 Sk, je suma 9 409,10221 Sk mesačne

• Starobný dôchodok je podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 možné priznať len v sume zodpovedajúcej dobe dôchodkového poistenia, získaného podľa právnych predpisov SR, ktorá sa určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku k 21.07.2005, zodpovedajúca pomeru obdobia dôchodkového poistenia v SR, k úhrnu dôb poistenia spolu s Rakúskou republikou, t.j. 9 409,10221 Sk x 44,7206 rokov v SR/46,1316 rokov SR+RR je 9 121,31155208 Sk mesačne, ktorá v tejto výške patrí žalobcovi k 21.07.2005.

• Suma starobného dôchodku bola žalobcovi určená podľa čl. 46 ods. 1 písm. b/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a podľa Z,z, a je rovnaká bez ohľadu na to, či bola vypočítaná ako nezvislá (národná) alebo paušálna (čiastková) dávka. Priznaná suma starobného dôchodku vo výške 9.122,- Sk mesačne a po zákonnom zvýšení podľa ust. a od 01.07.2006 v sume 10 521,- Sk mesačne, je podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady č. 1408/71 len z doby poistenia získanej podľa právnych predpisov SR.

4. Toto rozhodnutie žiadal žalobca v podanom odvolaní zrušiť. Nesúhlasil s vypočítanou sumou starobného dôchodku, sociálnej poisťovni vyčítal nezohľadnenie dobrovoľného charakteru poistenia v SR v danom období, súvisiace s jeho postavením pracovníka zamestnaného v Rakúskej republike a tiež nezákonný postup a nesprávne zistenie rozhodujúceho obdobia pre výpočet sumy starobného dôchodku a vypočítaný priemerný osobný mzdový bod v hodnote 1,0443 označil za nesprávny. Tvrdil, že dobrovoľné príspevky do dôchodkového poistenia v relevantnom období mu naopak znížili dôchodok, k čomu priložil svoj výpočet dôchodku. Namietol aj zmiešanie dobrovoľného a povinného poistenia, ktoré sa mali posudzovať a zhodnotiť samostatne a aj nesprávne začlenenie dobrovoľného poistenia od 01.02.1994 do 20.02.2004 ako povinného, z ktorého má počítaný priemerný osobný mzdový bod. Ďalej namietol porušenie čl. 46 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 tým, že Sociálna poisťovňa neuskutočnila dva uvádzané výpočty pri určovaní sumy jeho starobného dôchodku, toto iba na str. 8 odôvodnenia konštatovala. Neuviedla podrobné výpočty, čím porušila európsky právny predpis. Poukázal na obdobie od 01.03.1990 do 31.01.1994, kedy pôsobil v zahraničí ako expert vyslaný podnikom zahraničného obchodu Hydroconsult Bratislava, na základe zmluvy s jeho zamestnávateľom

Hydrostav š.p., Bratislava s tým, že pracovný pomer mu naďalej trval a zamestnávateľ mu poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy.

5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „GR SP“) ako odvolací orgán v zmysle ust. , rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017, odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a podľa ust. potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení odkázal na realizáciu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -123 zo dňa 16.09.2015 s priznaním starobného dôchodku žalobcovi odo dňa 21.07.2005 v sume 9.930,-Sk mesačne, zvýšeného od 01.07.2006 zákonnou valorizáciou na sumu 10.521,-Sk mesačne, s aplikáciou čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 len z dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov SR. Dodal, že nárok posúdil aj podľa ods. 2 čl. 46 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Rakúskej republiky ku dňu 21.07.2005, a dospel tiež k výške 9 930,-Sk mesačne. V ďalšom zopakoval skutkovú aj právnu argumentáciu zhodnú s prvostupňovým rozhodnutím a na námietku žalobcu, týkajúcu sa povinnosti vykonať dva výpočty sumy starobného dôchodku podľa čl. 46 nariadenia Rady č. 1408/71 poukázal na to, že výsledok výpočtu je rovnaký pri posúdení nároku na dávku z dôb poistenia získaných aj podľa predpisov Rakúskej republiky (spolu doba SR+RR) podľa čl. 46 ods. 2 a len z dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov SR (čl. 46 ods. 1 písm. a/, i/) a predostrel úvahu, že potom je možné od dvojitého výpočtu dávky v zmysle čl. 46 ods. 1 písm. b/ nariadenia upustiť. Žalobca podmienky požadované právnymi predpismi SR pre vznik nároku na dávku splnil bez toho, aby sa musel použiť čl. 45 nariadenia, t.j. zápočet doby poistenia v Rakúsku.

6. Na námietku žalobcu ohľadom nesprávneho určenia rozhodujúceho obdobia a tiež priemerného osobného mzdového bodu, žalovaná zhodne s prvostupňovým rozhodnutím určila obdobie rokov 1981 až 2004 a k námietke vylúčenia obdobia od 01.01.1992 do 31.01.1994 konštatovala, že čerpanie neplateného voľna podľa ust. sa nepovažuje za náhradnú dobu v zmysle ust. a nie je možné uvedené obdobie vylúčiť. Žalobca teda v rozhodujúcom období získal 8 451 dní, t.j. 23,1535 rokov a vypočítaná hodnota priemerného osobného bodu 1,0443 je určená správne.

7. K námietke ukončenia rozhodujúceho obdobia, kedy žalobca ukončil pracovný pomer zamestnanca na území SR k 01.02.1994 žalovaná uviedla, že nemá oporu a je v rozpore s ust. v znení , keďže rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. K dobrovoľnému dôchodkovému poisteniu žalobcu v období od 01.02.1994 do 20.02.2004, žalovaná uviedla, že toto obdobie bolo zhodnotené podľa ELDZ vystaveného pobočkou Sociálnej poisťovne Bratislava v plnom rozsahu. V čase od 01.02.1994 žalobca pracoval ako zamestnanec na území Rakúskej republiky, v období od 01.02.1994 do 31.08.1994 mal trvalý pobyt v SR, za predmetné obdobie zaplatil poistné, ktoré bolo v súlade s ust. , zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok a sumu jeho starobného dôchodku. Poukázala na ust. v znení , ktorý rozšíril osobný rozsah účasti na dôchodkovom zabezpečení o osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok určených v ust. , ak tieto osoby majú trvalý pobyt na území SR a zaplatili poistné za tieto doby.

9. Na namietanú diskrimináciu žalobcu poukázal žalovaný na ustálenú judikatúru ESĽP a skutočnosť nepreukázania v konaní, že prvostupňový orgán so žalobcom zaobchádzal odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

10. Žalovaná v závere odôvodnenia poznamenala, že v súlade s čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady č. 1408/71 prvostupňový orgán posúdil nárok žalobcu na starobný dôchodok k 21.07.2005 len z dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov SR a jeho suma je 9.930,-Sk mesačne. Rovnaká suma je aj pri posúdení nároku podľa ods. 2 tohto článku, s prihliadnutím na doby poistenia získané aj z Rakúskej republiky. Vzhľadom k totožnosti výšky pri oboch výpočtoch, Sociálna poisťovňa vypláca žalobcovi starobný dôchodok podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady č. 1408/71. Na nárok a určenie sumy starobného dôchodku boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, v priložených dokladoch a údajoch nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Z uvedeného odvolací orgán uzavrel, že Sociálna poisťovňa postupovala pri hodnotení

dôkazov podľa ust. a po zhodnotení dôkazov v spisovej dokumentácii dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Žalobca podal správnu žalobu doručenú tunajšiemu súdu dňa 22.05.2017, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie pertraktovaného rozhodnutia, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 22.11.2016 vo veci priznania jeho starobného dôchodku. Rozhodnutie považoval za nezákonné pre rozpor so závermi rozsudku tunajšieho súdu č.k. -213, ktorý zrušil predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa 21.11.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie, pre rozpor s ust. a a Európskym právom, pre zrejmé chyby vo výpočtoch a konanie vykazujúce nedostatky, pre neodôvodnenie akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov podľa ktorých rozhodoval.

12. K rozporu s Európskym právom konštatoval, že v období rokov 1994 - 2004 nebol v SR vôbec pracovne a ani inak zárobkovo činný, od 01.01.1994 bol zamestnaný v Rakúsku a po informácii zo Sociálnej poisťovne, že pokračovať v sociálnom poistení bez prerušenia môže iba v dôchodkovom poistení ako SZČO a to z minimálnej mzdy, naďalej prispieval do systému dôchodkového poistenia v SR, kde do 17.03.2010 trvalý pobyt nemal, ten mal v Rakúsku. Poukázal na porušenie práva Európskej únie, konkrétne zásady o voľnom pohybe pracovníkov (čl. 45 a 48 ZFEÚ) tým, že mu Sociálna poisťovňa dobrovoľné poistenie hodnotila za povinné, ktoré sa časovo zhodovalo s povinným poistením v Rakúsku, z titulu zamestnania. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora, ktorý opakovane judikoval, že účel čl. 45 a 48 ZFEÚ (pôvodne čl. 39 až 42 zmluvy ES) by na voľný pohyb pracovníkov nebol dosiahnutý, ak by mali migrujúci pracovníci v dôsledku uplatnenia tohto práva stratiť výhody sociálneho zabezpečenia, ktoré im zabezpečuje právna úprava členského štátu. Poznamenal, že takýmto postupom bol znevýhodnený, bol mu znížený starobný dôchodok, pretože Sociálna poisťovňa zahrnula na základe jeho platieb poistného z minimálnej mzdy uvedené obdobie ( 01.02.1992 až 20.02.2004) ako obdobie dobrovoľného poistenia do rozhodujúceho obdobia (tým ho prekvalifikovala na povinné poistenie) pre určenie priemerného osobného mzdového bodu, ktorý bol nízky, čo potom ovplyvnilo celkovú výslednú sumu starobného dôchodku.

13. K porušeniu čl. 13 a 15 nariadenia Rady č. v spojení s v súčasnosti platným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 uviedol, že súbeh povinných poistení v dvoch členských štátoch je neprípustný a konštatoval, že Sociálna poisťovňa mala oddeliť dobrovoľné poistenie od povinného a hodnotiť ho samostatne. Okrem tohto poukázal na porušenie čl. 13 nariadenia aj v tom, že v období dobrovoľného poistenia nepodliehal právnym predpisom SR, od roku 1992 podliehal právnym predpisom Rakúskej republiky a jeho príspevky do systému dôchodkového poistenia v SR treba považovať za dobrovoľné, tak ako to už žalovaná listom zo dňa 15.07.2009 potvrdila nositeľovi poistenia v Rakúsku. V zmysle Zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi Rakúskou a Slovenskou republikou, platnej od 01.06.2003 si uplatnil nárok na starobný dôchodok za poistné obdobie v SR, podaním žiadosti spísanej dňa 28.02.2008, prostredníctvom miestne a vecne príslušnej dôchodkovej poisťovne v Rakúsku.

14. K námietke porušenia čl. 46 nariadenia Rady č. uviedol, že Sociálna poisťovňa neuskutočnila oba výpočty dávky starobného dôchodku, a to čo prezentuje v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá podmienkam dvoch výpočtov. Prvý výpočet je v zmysle čl. 46 ods. 1 a to výlučne z dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov SR, druhý je v zmysle ods. 2 tohto článku, s výpočtom teoretickej výšky dávky so zohľadnením všetkých dôb poistenia, t.j. aj podľa právnych predpisov Rakúska, s potrebou vypočítať čiastkový dôchodok podľa pomeru trvania doby poistenia podľa právnych predpisov v SR k úhrnu dôb v SR aj v Rakúsku a priaznivejší výsledok dávky by mal byť zhodnotený v preukázanom výpočte priznanej sumy.

15. K rozporu s ust. a žalobca uviedol, že postup žalovanej pri výpočte jeho starobného dôchodku neodráža princíp zásluhovosti v zmysle , keďže obdobie dobrovoľného poistenia je obdobím, kedy žiadnu aktivitu v SR nevykonával a kalendárne roky 1970 - 1994, ktoré požaduje zaradiť do rozhodujúceho obdobia, sú rokmi v súlade s ust. a .

16. Žalobca tiež poukázal na chyby vo výpočte sumy starobného dôchodku za obdobie od 01.03.1990 do 31.01.1994, kedy vykonával činnosť experta v zahraničí, na ktorý mu zamestnávateľ poskytol

pracovné voľno bez náhrady mzdy , keďže jeho pracovný pomer naďalej trval. S odkazom na ust. , podľa ktorého sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok, by sa roky 1992 a 1993 nemali započítať do tohto obdobia, keďže nebolo zaplatené ani poistné na dôchodkové poistenie a chybný je potom výpočet priemerného osobného mzdového bodu pre výpočet sumy dávky. Namietal tiež rozporný výpočet rozhodujúceho obdobia 23,1535 rokov, ako nesúladný so znením ust. , „aby v rozhodujúcom období bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov.“

17. Žalovanej naostatok vytkol, že nedodržiava zákonné alebo súdom určené lehoty, jej postup je neefektívny, čo tento spor predlžuje. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 20.03.2017 a aj prvostupňové zo dňa 22.11.2016 žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

18. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.06.2018 žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. zamietnuť pre správnosť napadnutých rozhodnutí, ktoré považuje za zákonné. Zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu označila za v zásade totožné s jeho odvolacími námietkami.

19. K žalobnému dôvodu, že rozhodnutie je v rozpore s ust. a a Európskym právom uviedla, že žalobcom požadované posunutie rozhodujúceho obdobia pred 01.02.1994 nie je v súlade s týmto ustanovením. K dobrovoľnému poistnému od 01.02.1994 do 31.08.1994 uviedla, že bol SZČO v cudzine, i keď mal trvalý pobyt na území SR, a za uvedené obdobie zaplatil poistné za dobu podľa ust. a z toho dôvodu ide o obdobie dôchodkového poistenia, preto bolo v súlade ust. predmetné obdobie zhodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia na nárok a sumu starobného dôchodku žalobcu. Poukázala na ust. , v znení ktorým bol rozšírený osobný rozsah účasti na dôchodkovom zabezpečení, podľa ktorého dôchodkovo zabezpečené boli aj osoby zárobkovo činné v cudzine, za podmienok daných ust.

20. K námietke žalobcu, ktorou žiadal dva výpočty starobného dôchodku podľa čl. 46 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zopakovala znenie z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a poukázala na to, že urobila dva výpočty podľa čl. 46 ods. 1 aj 2 cit. nariadenia a výsledok výpočtu sumy starobného dôchodku pri oboch bol rovnaký v sume 9 930,-Sk. Vzhľadom k uvedenému mu starobný dôchodok vypláca v sume priznanej podľa čl. 46 ods. 1 Nariadenia, ktorý bol vypočítaný len z doby poistenia získanej podľa právnych predpisov SR.

21. K žalobnému dôvodu chybných výpočtov dávky starobného dôchodku žalovaná konštatovala, že rozhodujúce obdobie rokov 1984 až 2004 je podľa ust. správne určené, keď nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol dňa 21.07.2005. Toto rozhodujúce obdobie bolo podľa ust. posunuté a rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Vylúčenie rokov 1992 a 1993 z rozhodného obdobia nie je možné, lebo v prípade neplateného pracovného voľna nejde o náhradnú dobu v zmysle ust. v spojení s ust. . Určený priemerný osobný mzdový bod je preto vypočítaný správne v hodnote 1,0443.

22. Žalobca v liste zo dňa 26.07.2018 skonštatoval, že vyjadrenie žalovanej neobsahuje vôbec stanovisko k žalobe a žalobným dôvodom. Podstatou predmetného sporu je otázka súladu rozhodnutí žalovanej s európskym právom, či mu namietaným postupom nespôsobila porušenie práv, ktoré mu priznáva právo EÚ v zmysle prednosti jeho uplatnenia pred vnútroštátnym právom. Zotrval na tom, že v jeho prípade bola porušená najmä zásada Európskeho práva o rovnakom zaobchádzaní, práv plynúcich zo slobody voľného pohybu pracovníkov podľa čl. 45 ZFEÚ, ust. Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a práva na vlastníctvo podľa čl. 17 Charty základných práv EÚ.

23. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 05.09.2018 žalovaná k tomuto žalobcovmu vyjadreniu, na jeho opätovnú námietku týkajúcu sa diskriminácie, s odkazom na ustálenú judikatúru ESĽP uviedla, že v konaní nepreukázal odlišné zaobchádzanie ako s inými poistencami Sociálnej poisťovne, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

24. Žalobca sa k tomuto vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril listom zo dňa 30.11.2018, konštatoval, že vo svojich vyjadreniach argumentuje nezrozumiteľne, bez vecnej a právnej argumentácie, ignoruje žalobné dôvody jeho žaloby, porušuje jeho právo na spravodlivý proces v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, diskriminuje ho, keďže žalovaná ignorovala odlišnosť jeho situácie pri rozhodovaní. Zopakoval, že v zmysle čl. 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach a ustálenej judikatúry EÚ je presvedčený, že žalovaná mala jeho poistné obdobie rozdeliť na dve samostatné poistné obdobia a to na obdobie od 01.09.1958 do 31.01.1994, kedy bol povinne poistený v SR a podliehal legislatíve SR a bolo s ním zaobchádzané rovnako ako s osobami v rovnakej situácii, alebo porovnateľnej situácii (Dohovor čl. 14) a druhé obdobie od 01.02.1994 do 21.07.2005, keď bol povinne poistený v Rakúsku, podliehal tam právnym predpisom a do poistného systému v SR prispieval dobrovoľne na dôchodkové poistenie a v tejto situácii nesprávne zohľadnila okolnosti, ktoré boli odlišné a pričlenila toto obdobie k prvému obdobiu. Určená suma starobného dôchodku k 21.07.2015 za obdobie dôchodkového poistenia v SR by mala byť určená ako súčet čiastkovej sumy dôchodku, stanovenej z jeho prvého poistného obdobia v SR a čiastkovej sumy dôchodku stanovenej z jeho druhého poistného obdobia v SR, súbežného s povinným poistením v Rakúsku.

25. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie Generálneho riaditeľa ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia trpia vadami a preto podľa ust. aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. zrušil a podľa prvá veta vec vrátil na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. až e/ , pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.

26. Podľa (ďalej aj „“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Aplikácia o sociálnom poistení (ďalej aj „“) platného od 01.01.2004:

29. Podľa , má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

30. Podľa , mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov.

31. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona.

32. Podľa , obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

33. Podľa , osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa druhej vety považuje za zaplatené.

34. Podľa , osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

35. Podľa , priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

36. Podľa , na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

37. Podľa , priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku a/ 2004 40 %, b/ 2005 60 %.

38. Podľa , priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

39. Podľa , rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa , ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsať dva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety.

41. Podľa , ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v , priemerný osobný mzdový bod je 0,.

42. Podľa ods. 1 , dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk, podľa ods. 2 dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.

43. Podľa , suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku

nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

44. Podľa , dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, sa a/ do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku, priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku; na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, b/ od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

45. Podľa , starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a/ o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa urč a/ v roku 2013 ako súčet 50 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 50 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, b/ v roku 2014 ako súčet 60 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 40 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, c/ v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, d/ v roku 2016 ako súčet 80 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 20 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, e/ v roku 2017 ako súčet 90 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 10 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku.

46. Podľa , zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, ak osobitný predpis (podľa odkazu 43a/ o kolektívnom vyjednávaní v znení plat. predpisov) neustanovuje inak, v období v ktorom a/ čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu ( podľa odkazu 44/ napr. v znení ) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu...

47. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

48. Podľa , dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

49. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného.

50. Podľa , za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

51. Podľa , osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok.

52. Podľa , je samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt do ôsmich dní od zmeny týchto skutočností.

53. Podľa , samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive, ktorého obsah určí Sociálna poisťovňa.

54. Podľa ust. Z. z, . o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

55. Podľa ,,, o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Aplikácia Zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „“) platného do 31.12.2003:

56. Podľa , samostatne zárobkovo činné osoby sú zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného.

57. Podľa (znenie do 01.09.1994) sú na dôchodkovom zabezpečení zúčastnení: a/ pracovníci v pracovnom pomere,...d/ občania, ktorí majú v dôchodkovom zabezpečení podľa tohto zákona práva a povinnosti ako pracovníci v pracovnom pomere, najmä uvoľnení poslanci zastupiteľských zborov, uvoľnení členovia výborov ľudovej kontroly, sudcovia z povolania, prokurátori, študenti a žiaci, vedeckí a umeleckí ašpiranti, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby, občania vykonávajúci práce na základe dohody o pracovnej činnosti...f/ samostatne zárobkovo činné osoby.

58. Podľa , b, c, d (v znení zák. č. 194/88 Zb. účinného od 01.09.1994), na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení, vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby, osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v .

59. Podľa , zamestnaním sa rozumie pracovný (učebný) pomer, podľa písm. g/ činnosť samostatne zárobkovo činných osôb, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom (vyhl. č. 149/88 Zb.)

60. Podľa , ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: a/ doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania, b/ doba inej vojenskej služby, c/ doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody, d/ doba nezamestnanosti, e/ doba, po ktorú sa žena starala o dieťa vo veku do troch rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v zariadení pre také deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosti rodičov, f/ doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo, g/ doba odborného školenia, h/ doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok, i/ doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom, j/ doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957, k/ doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od 1. januára 1976, l/ doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. októbra 1988.

61. Podľa (v znení zák.č. 110/88 Zb. účinného k 01.09.1994), pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzinárodných zmlúv, hodnotia sa z dôb zamestnania a náhradných dôb v cudzine pre vznik a výšku nároku na dôchodok a/ doby uvedené v a v /, aké ide o česko-slovenských štátnych občanov, doby uvedené v až d / a , ak ide o občanov, ktorí majú trvalý pobyt na území Československej federatívnej republiky a zaplatili za tieto doby poistné; výška poistného je 20 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej 2000 Sk mesačne.

62. Podľa a (v znení z.č.194/88 Zb. účinného od 01.09.1994), pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa z dôb zamestnania a náhradných dôb získaných v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, hodnotí štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky a doba uvedená v 9 ods. 1 písm. e/, ak ide o občanov Slovenskej republiky, činnosť osôb hodnotená na účely tohto zákona ako zamestnanie, samostatná zárobková činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb, ak tieto osoby majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a zaplatili za tieto doby poistné.

63. Podľa vykonávacieho predpisu k , vyhlášky č. v znení vyhlášky č. účinného od 01.mája 1990 k ust. , , , , poistné sa platí na základe prihlášky na účet príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia. Poistné sa platí najskôr za dobu po 30. apríli 1990. Platenie poistného sa ukončuje na základe odhlášky. Poistné sa platí za celý kalendárny mesiac. Pokiaľ sa občan s príslušným orgánom nedohodne inak, platí sa vopred a v mesačných splátkach.

64. Druhá veta ods. 1 § 23 znie: „Ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, považuje sa za príjem z jej činnosti vymeriavací základ (§ 65).

65. Podľa § 61 ods. 1, písm. a/ a b/ za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia považujú osoby prevádzkujúce podnikateľskú činnosť podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov a ďalšie osoby prevádzkujúce samostatnú zárobkovú činnosť vo vlastnej réžii a na vlastnú ťarchu podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov

66. Podľa § 62 ods. 1, 2 samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabepečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné. Zabezpečenie vzniká dňom, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uviedla na prihláške ako deň začatia činnosti,

najskôr však dňom, od ktorého je oprávnená vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorý uviedla na odhláške, najneskôr však dňom zániku oprávnenia.

67. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 4,5 samostatne zárobkovo činná osoba je povinná podať do ôsmich dní od začatia tejto činnosti prihlášku na zabezpečenie a do ôsmich dní po skončení tejto činnosti podať odhlášku. Za spolupracujúce osoby podáva v týchto lehotách prihlášku a odhlášku samostatne zárobkovo činná osoba. Samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná podávať prihlášku na zabezpečenie, ak bude vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá dosahovať 4800 Kčs ročne, alebo ak je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, alebo ak poberá starobný alebo invalidný dôchodok. Osoby uvedené v odseku 2 sa môžu odhlásiť zo zabezpečenia kedykoľvek. Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba preruší svoju činnosť z dôvodu výkonu vojenskej služby, starostlivosti o dieťa alebo z iných závažných dlhodobých dôvodôv, je na základe svojej žiadosti vyňatá z účasti na zabezpečení. V týchto prípadoch sa odhláška a pri opätovnom vzniku účasti na zabezpečení prihláška podáva v lehotách uvedených v odseku 1. Prihlášky a odhlášky sa podávajú na určených tlačivách príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia.

68. Podľa § 64 ods. 3, poistné sa platí po prvý raz za kalendárny mesiac, v ktorom zabezpečenie vzniklo, a to do ôsmich dní od začatia činnosti, a naposledy za kalendárny mesiac, v ktorom zabezpečenie zaniklo. Pokiaľ zabezpečenie vznikne po 20. dni v kalendárnom mesiaci, platí sa poistné na nasledujúci kalendárny mesiac v tej istej lehote.

69. Podľa § 65, sumu vymeriavacieho základu pre určenie výšky poistného určuje samostatne zárobkovo činná osoba, najviac však sumou 10 000 Kčs mesačne.

70. Podľa § 72 ods. 1, 2, na činnosť samostatne zárobkovo činných osôb sa prihliadne ako na dobu zamestnania, ak sa zaplatilo poistné za celú dobu trvania zabezpečenia; ak sa poistné za túto dobu nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje dôchodok, prihliadne sa na ňu ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného. Za hrubý zárobok sa považuje vymeriavací základ (§ 65).

Nariadenie Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva: 71. Žalobca o priznanie starobného dôchodku zo SR prostredníctvom nositeľa dôchodkového poistenia Rakúskej republiky požiadal žiadosťou zo dňa 28.02.2008. Ide o situáciu, v ktorej sa aplikuje Nariadenie Rady (EHS) č. , platné v čase uplatnenia nároku na dávku.

72. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 články 13 a 14d sa nevzťahujú na dobrovoľné poistenie alebo voliteľné nepretržité poistenie s výnimkou prípadu, pokiaľ v súvislosti s jednou z častí uvedených v článku 4 v ktoromkoľvek členskom štáte existuje len dobrovoľný systém poistenia. Ak má uplatnenie právnych predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov za následok prekrývanie poistenia:

- pri systéme povinného poistenia a jedného alebo viacerých systémov dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia sa na dotknutú osobu vzťahuje výlučne systém povinného poistenia;

- pri dvoch alebo viacerých systémoch dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia môže dotknutá osoba vstúpiť do systému dobrovoľného alebo do systému voliteľného nepretržitého poistenia, podľa toho, ktorý si zvolí. Podľa ods. 3, v súvislosti s invaliditou, starobou a smrťou (dôchodky) môže však dotknutá osoba vstúpiť do systému dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia členského štátu dokonca aj keď sa na ňu povinne vzťahujú právne predpisy iného členského štátu, ak takéto prekrývanie vyslovene alebo implicitne pripúšťa prvý členský štát. Dotknutá osoba, ktorá požiada o vstup do systému dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia v členskom štáte, ktorého právne predpisy ustanovujú okrem vyššie uvedených poistení aj doplnkové voliteľné poistenie, môže vstúpiť iba do posledne uvedeného systému. 73. Podľa ods. 1 čl. 44 všeobecné ustanovenia na priznanie dávok v prípadoch, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, nárok na dávky pracovníka, na ktorého sa vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, alebo jeho pozostalých, sa určuje v súlade s ustanoveniami tejto kapitoly.

74. Podľa čl. 45 ods. 2 nariadenia, ak právne predpisy členského štátu podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zohľadní inštitúcia

tohto členského štátu do takej miery, ako je to potrebné, doby poistenia započítané podľa právnych predpisov iného členského štátu tak, akoby sa dosiahli podľa jeho vlastných právnych predpisov.

75. Podľa čl. 46 ods. 1, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a ak spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi tohto členského štátu na nárok na dávky bez toho, aby bolo potrebné uplatniť článok 45, príslušná inštitúcia tohto členského štátu vypočíta výšku dávky v zmysle právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a stanoví výšku dávky, ktorá zodpovedá celkovej dobe poistenia, ktorá sa zohľadňuje v zmysle týchto právnych predpisov. Táto inštitúcia stanoví aj výšku dávky, ktorá by pracovníkovi patrila, ak by sa uplatnili pravidlá podľa odseku 2 písm. a) a b). Zohľadní sa vyššia z takto stanovených dávok.

76. Podľa ods. 2, ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a tento pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok, pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia článku 45, príslušná inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel: a/ táto inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia, ktoré sa jej započítajú podľa právnych predpisov členských štátov, ktoré sa na pracovníka vzťahovali, sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní doby poistenia, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku; b/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov. c/ ak je celková dĺžka doby poistenia, ktorú pracovník dosiahol podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov pred vznikom poistenej udalosti, dlhšia ako maximálna doba, ktorú vyžadujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov na priznanie plnej výšky dávky, ak sa vezmú do úvahy ustanovenia tohto odseku, príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní maximálnu dobu namiesto celkovej dosiahnutej doby; tento spôsob stanovenia nesmie viesť k tomu, že náklady tejto inštitúcie budú väčšie ako plná výška dávky, ktorú stanovujú právne predpisy, ktoré táto inštitúcia uplatňuje; d/ postup pri zohľadňovaní súbežných dôb pri uplatňovaní pravidiel na výpočet stanovený v tomto odseku sa upraví vo vykonávacom nariadení spomínanom v článku 97. Podľa ods. 3, dotknutá osoba má nárok na celkovú čiastku vypočítanú v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 2, ktorá nie je väčšia ako maximálna teoretická výška dávky vypočítaná podľa ods. 2 písm. a/. Ak výpočet presiahne výšku dávky uvedenú v predchádzajúcom pododseku, ktorákoľvek inštitúcia, ktorá uplatňuje odsek 1, upraví svoje dávky na výšku, ktorá zodpovedá pomeru výšky uvedenej dávky k súčtu dávok stanovených podľa odseku 1. 77. Podľa čl. 47 ods. 1 nariadenia, na výpočet teoretickej výšky uvedenej v článku 46 ods. 2 písm. a/ sa vzťahujú tieto pravidlá: a/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe priemerných zárobkov, priemerného príspevku, priemerného zvýšenia alebo pomeru, ktorý počas dôb poistenia existoval medzi žiadateľovým nezdanenými zárobkami a priemernými nezdanenými zárobkami všetkých poistených osôb okrem učňov, takúto priemernú výšku alebo pomer určí príslušná inštitúcia tohto štátu výlučne na základe dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov uvedeného štátu alebo na základe nezdanených zárobkov, ktoré dotknutá osoba poberala len počas týchto dôb; b/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu dávky počítajú na základe výšky zárobkov, príspevkov alebo zvýšení, určí príslušná inštitúcia štátu zárobky, príspevky a zvýšenia, ktoré sa zohľadnia v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iného členského štátu na základe priemerných zárobkov, príspevkov alebo zvýšení zaznamenaných v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; c/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky na základe paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky, príslušná inštitúcia tohto štátu považuje paušálne zárobky alebo pevne určenú čiastku zohľadňovanú v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov za rovné paušálnym zárobkom alebo pevne určenej čiastke alebo, ak je to vhodné, priemeru paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastke zodpovedajúcej dobám poistenia dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje; d/ ak sa podľa právnych predpisov členského štátu počítajú dávky za niektoré doby na základe výšky zárobkov a za iné doby na základe paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky, v súvislosti s

dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní zárobky alebo pevne určené čiastky stanovené v súlade s ustanoveniami uvedenými pod písm. b/ alebo c/) alebo, ak je to vhodné, priemer týchto zárobkov alebo pevne určených čiastok; ak sa dávky počítajú na základe paušálnych zárobkov alebo pevne určenej čiastky za všetky doby dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, príslušná inštitúcia považuje zárobky, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s dobami poistenia dosiahnutými podľa právnych predpisov iných členských štátov za rovné fiktívnym zárobkom zodpovedajúcim paušálnym zárobkom alebo pevne určeným čiastkam. 78. Podľa rozsudku ESD sp. zn. C-114/13 zo dňa 12.02.2015, čl. 46a ods. 3 písm. c/ nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa časť dávky vyplývajúcej z obdobia poistenia, počas ktorého mala dotknutá osoba nárok na priznanie oslobodenia od účasti v systéme povinného poistenia, za predpokladu, že takáto účasť má počas celého predmetného obdobia vplyv na rozsah dávky sociálneho zabezpečenia. Z ďalšieho rozhodnutia ESD: 79. Článok 15 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 zo dňa 21.03.1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 (Ú.v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83), v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, ktorý uvádza všeobecné pravidlá pre úhrn dôb, stanovuje: „ V prípadoch uvedených v článku 18 ods. 1, 38, 45 ods. 1 až 3, 64 a 67 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1408/71, úhrn dôb sa vypočíta podľa nasledujúcich pravidiel: a/ k dobám poistenia alebo bydliska dosiahnutým podľa právnych predpisov jedného členského štátu sa pripočítajú doby poistenia alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek druhého členského štátu, a to v rozsahu, ktorý je potrebný na doplnenie dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutých podľa právnych predpisov prvého členského štátu na účely nadobudnutia, zachovania alebo znovunadobudnutia nároku na dávky, a to za predpokladu, že sa tieto doby poistenia alebo bydliska neprekrývajú. … 80. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu žalovanej za preukázané, že žalobca si žiadosťou spísanou dňa 28.02.2008 u príslušnej inštitúcie, nositeľky sociálneho zabezpečenia/ poistenia v Rakúsku uplatnil nárok na starobný dôchodok zo Slovenskej republiky, od 21.07.2005, ktorý mu bol od uvedeného dňa priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.03.2009, doručeným mu prostredníctvom nositeľa poistenia v Rakúsku. Spolu s rozhodnutím zaslala Sociálna poisťovňa dňa 07.04.2009 nositeľovi poistenia v Rakúsku formuláre E201 Sk, E205 Sk a E210 Sk. Na str. SK, v potvrdení o histórii poistenia v SR, Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla obdobie poistenia od 01.02.1994 do 31.12.2003, v počte 3 621 dní ako SZČO s povinným dôchodkovým poistením a od 01.01.2004 do 20.02.2004 v počte 51 dní ako SZČO s dobrovoľným dôchodkovým poistením. Toto však bolo v rozpore s obsahom spisov, keďže ako vyplýva aj z formulára E207 SK zo dňa 22.09.2008, ktorý vyplnila pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava a ktoré podpísal žalobca, dobrovoľné poistenie ako SZČO mal od ukončenia pracovného pomeru v podniku Hydrostav Bratislava, dňa 31.01.1994, t.j. od 01.02.1994 do 20.02.2004. Sociálna poisťovňa, ústredie potom listom zo dňa 15.07.2009 žalobcovi oznámila, že nositeľovi poistenia v Rakúsku zaslala a spresnila hodnotenie doby poistenia za obdobie od 01.01.1992 do 31.01.1994, ako povinné poistenie počas neplateného voľna a dobu od 01.02.1994 do 20.02.2004, ako dobu dobrovoľného poistenia počas SZČO, keď žalobca nebol povinný platiť poistné.

81. Proti rozhodnutiu zo dňa 11.03.2009 podal žalobca dňa 29.11.2009 opravný prostriedok, o ktorom rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. -131 zo dňa 29.05.2012, ktorým toto rozhodnutie, v spojení so zmenovými rozhodnutiami zo dňa 25.02.2011 a dňa 09.06.2011 potvrdil.

82. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. zo dňa 25.06.2013 zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie zo dňa 11.03.2009 v spojení s rozhodnutím zo dňa 25.02.2011 a zo dňa 09.06.2011 a z jeho právneho názoru vyplýva, že s procesným spôsobom vybavenia veci krajským súdom sa nestotožnil a vyslovil, že jeho postup je v rozpore s princípom spravodlivého súdneho konania.

83. Sociálna poisťovňa - ústredie v ďalšom konaní vydala dňa 21.11.2013 nové rozhodnutie, s odkazom na realizáciu právneho názoru NS SR a žalobcovi od 21.07.2005 priznala starobný dôchodok. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 21.01.2014 opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -123 zo dňa 16.09.2015 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2013 a ďalšie pozmeňujúce rozhodnutia zrušil podľa ust.

84. V poradí druhom konaní Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla opätovne a s odkazom na realizáciu zrušujúceho rozsudku krajského súdu vydala dňa 22.11.2016 rozhodnutie, ktorým o priznala žalobcovi nárok na starobný dôchodok od 21.07.2005 v sume 9 930 Sk mesačne, podľa ust. a o sociálnom poistení a podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Na základe odvolania žalobcu bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 19.01.2017.

85. Súd zistil, že nositeľ sociálneho poistenia v Rakúsku potvrdil formulárom E205 AT zo dňa 05.03.2008 žalobcovi ako zamestnancovi, 194 mesiacov doby poistenia v Rakúsku, a to od februára 1992 do marca 2008.

86. Podľa dôchodkového spisu, začala Sociálna poisťovňa v roku 2008 na základe zaslaného formulára E 201 zo dňa 05.03.2008, zisťovať okolnosti dobrovoľného poistenia žalobcu u nositeľa sociálneho poistenia v Rakúsku - Pensionsversicherungsanstalt, Landesstelle Wien, podľa vyjadrenia ktorého: „V súčasnosti bola podaná žiadosť o slovenský starobný dôchodok, formulárom E205 SK zo dňa 31.05.2006 bolo potvrdené poistné obdobie do 31.01.1994. Poistenec podľa vlastných dokladov uvádza, že dobrovoľne odvádzal dôchodkové príspevky v období od 01.02.1994 do 31.12.2003.“

87. Podľa formulára E207 SK zo dňa 22.09.2008, založeného v dôchodkovom spise, dobrovoľné poistenie ako SZČO mal žalobca od ukončenia pracovného pomeru v podniku Hydrostav, Bratislava dňa 31.01.1994, t.j. od 01.02.1994 do 20.02.2004. Sociálna poisťovňa, ústredie mu listom zo dňa 15.07.2009 oznámila, že nositeľovi poistenia v Rakúsku zaslala a spresnila hodnotenie doby poistenia v SR, a to od 01.01.1992 do 31.01.1994 ako povinné poistenie počas neplateného voľna a od 01.02.1994 do 20.02.2004 ako dobu dobrovoľného poistenia počas SZČO, keď žalobca nebol povinný platiť poistné.

88. Z dávkových spisov vyplýva, že žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa slovenských právnych predpisov dňa 21.07.2005, keď dosiahol dôchodkový vek 60 rokov a 9 mesiacov a k tomuto dňu na území Slovenskej republiky odpracoval 44 rokov a 263 dní, teda viac ako potrebných 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia v zmysle ust. . V tento deň splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa slovenských právnych predpisov, bez potreby zohľadnenia doby zamestnania v cudzine. Dôchodok mu bol priznaný v súlade s právnou úpravou platnou v čase rozhodovania o nároku uplatnenom žiadosťou zo dňa 28.02.2008 (teda v súlade so slovenskými právnymi predpismi a úpravou )

89. Vznik právnych vzťahov sa posudzuje podľa práva platného v čase ich vzniku, avšak nároky z právnych vzťahov vzniknuté sa posudzujú podľa práva aktuálne platného v čase, keď tieto nároky vznikli. Keďže nárok na dôchodkovú dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom, splnenie týchto podmienok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase ich splnenia.

90. Žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 28.02.2008 vznikol po splnení podmienok nárok na starobný dôchodok dňom 21.07.2005, podľa právnej úpravy danej o sociálnom poistení, účinným od 01.01.2004. Sociálna poisťovňa, ústredie o jeho priznaní i o jeho výške rozhodovala postupom upraveným v ust. a , za použitia ust. až 64 tohto zákona, s výnimkou určenia osobného vymeriavacieho základu v rokoch 1990 (od 01.03.), 1991, 1994 (do 31.01.). Za uvedené obdobie určila osobný vymeriavací základ žalobcu podľa ust. vyhlášky č. , napriek tomu, že toto zákonné ustanovenie ani samotná právna norma nebola v čase rozhodovania účinná, bola už zrušená a nebola súčasťou platného právneho poriadku, podľa ktorého mala Sociálna poisťovňa-ústredie postupovať a rozhodovať. Ani prechodné ustanovenia k o sociálnom poistení, neodkazujú na aplikáciu uvedenej, už neúčinnej právnej normy. Z uvedeného vyplýva, že bolo možné aplikovať len platnú právnu normu a tou je .

91. Súd konštatuje, že Sociálna poisťovňa-ústredie žalobcovi do obdobia dôchodkového poistenia nesprávne zaradila obdobie od 01.03.1990 do 31.01.1994, kedy mal ako zamestnanec neplatené voľno, t.j. bez náhrady mzdy, ako to vyplýva aj z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia jeho zamestnávateľa, Hydrostav Bratislava. Počas tohto obdobia výkonu činnosti experta v zahraničí, nemal od čsl. zamestnávateľa žiaden príjem, nemá vykázaný žiaden hrubý zárobok v zmysle v tom čase platného o sociálnom zabezpečení. To, že vykonával činnosť experta v zahraničí, nie je pritom rozhodujúce. Toto obdobie nie je v zmysle ust. ani náhradnou dobou podľa ust. a nie je ani podľa ust. dobou v cudzine, za ktorú sa zaplatilo poistné a teda nepatrí do obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca mal správne mať obdobie, v ktorom ako zamestnanec čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy kvalifikované ako prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré sa nezapočítava do doby poistenia, podľa platného právneho predpisu, konkr. ust. . Skutočnosť, že nešlo o nepretržité poistenie, nie je pre priznanie dávok podstatná, ak je splnená doba poistenia. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu k obdobiu vykonávania činnosti experta v zahraničí nedôvodná (žalobný dôvod č. 4).

92. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na možnosť danú , že ak chce byť fyzická osoba (zamestnanec) sociálne poistená aj v období prerušenia povinného sociálneho poistenia, môže sa prihlásiť na dobrovoľné sociálne poistenie. Fyzická osoba (zamestnanec) má tiež možnosť dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, počas ktorého mala prerušené poistenie. Ide o právo na doplatenie, nie o povinnosť. Lehotu na využitie doplatenia poistného na dôchodkové poistenie neurčuje. Platí všeobecné pravidlo, že poistné na dôchodkové poistenie za obdobie prerušenia povinného poistenia je možné spätne doplatiť za obdobie od 01.01.2005 kedykoľvek (aj pri predkladaní žiadosti o dôchodok). Dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie zaviedol do systému sociálneho poistenia SR Zákon o sociálnom poistení, ust. a . Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť podľa ust. fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný alebo trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ust. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, t.j. odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky na dobrovoľné poistenie podľa ust. a Tento s účinnosťou od 01.07.2014 zamedzil v oblasti dobrovoľného sociálneho poistenia možnosti súbehu povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením a s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti.

93. K žalobnému dôvodu č. 2 - dobrovoľné poistenie a porušenie EÚ predpisov, súd uvádza, že dobrovoľné poistenie nepoznal a neupravoval. Ak žalobca platil poistné, jeho účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení zanikla skončením pracovného pomeru dňa 31.01.1992, nakoľko odišiel pracovať do Rakúska a od 01.02.1994 tam bol zamestnancom. Účasť na poistení mu vznikla iba na základe jeho dispozície, keď konal ako SZČO, čo však bude povinnosťou žalovanej zistiť, pretože ak žalobca SZČO nebol, Sociálna poisťovňa nemala právny titul ho zaregistrovať a platby boli platené bez právneho dôvodu. Bude tiež potrebné za obdobie od 01.02.1994 do 20.02.2004 (kedy platil tzv. dobrovoľné poistenie) zistiť ako a kedy sa z tohto poistenia v SR odhlásil, alebo či iba jednoducho prestal platiť (podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia pri rozhodnutí je poistenie do 20.02.2004). Zaradenie hodnotených dôb pod ust. ZSZ je nesprávne.

94. Podľa čl. 17 ods. 1 Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení a Vykonávacej dohody k Zmluve medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o sociálnom zabezpečení, platného od 01.07.2003, ak podľa právnych predpisov jedného zmluvného štátu vznik, trvanie alebo obnovenie nároku na dávku závisí od získania určitých dôb poistenia, príslušný nositeľ tohto zmluvného štátu, ak je to potrebné, započíta doby poistenia získané podľa právnych predpisov druhého zmluvného štátu tak, akoby boli získané podľa ním uplatňovaných právnych predpisov, ak sa neprekrývajú. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa prekrývajúce sa doby žalobcovi nespočítala, čo je dôvodom, pre ktorý jej pri oboch výpočtoch, aj podľa čl. 46 ods. 1 a aj podľa ods. 2 vyšla rovnaká výška starobného dôchodku, počítaného z teoretickej sumy. Z rozhodnutia žalovanej nevyplýva, ani

ktoré z pravidiel uvedených v čl. 47 nariadenia použila pri výpočte teoretickej výšky dôchodku. Vzhľadom na uvedený nedostatok súd dospel k záveru, že rozhodnutie je čo do výpočtu teoretickej výšky dôchodku nepreskúmateľné.

95. K námietke rozhodujúceho obdobia a požiadavke rozdeliť obdobie dôchodkového poistenia na dobrovoľné a povinné (žalobný dôvod 3) súd konštatuje, že rozhodujúce obdobie v období dôchodkového poistenia ( ), z ktorého sa počíta priemerný osobný mzdový bod, je určené ako rok pred vznikom nároku na starobný dôchodok, čo je v prípade žalobcu rok 2004 a počíta sa na 22 kalendárnych rokov a ak nie sú v tomto počte, predlžuje sa toto obdobie postupne pred 01.01.1984, aby sa dosiahlo 22 kalendárnych rokov. Žalobca namietal jednak chybu vo výpočte, pretože Sociálna poisťovňa mu napočítala 23 rokov a tiež požadoval zvlášť určiť rozhodujúce obdobie z dobrovoľného poistenia, čo je nemožné a aj v rozpore so . Dobrovoľné poistenie malo žalobcovi založiť obdobie dobrovoľných platieb SZČO, pričom nie je podstatné či platil dobrovoľne ale ide o jedno obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa u poistenca zakladá (vytvára) tým, že je poistený (dobrovoľne alebo povinne) a z tohto jedného, takto vzniknutého obdobia dôchodkového poistenia sa určujú rozhodujúce roky na výpočet, v počte 22. Dobrovoľné doplatenie je možné, ako už bolo uvedené, pri prerušení obdobia, ak by mu chýbali roky do obdobia dôchodkového poistenia. Dobrovoľné poistenie nie je samostatným obdobím dôchodkového poistenia, nie je to v súlade so slovenským a ani európskym právom, nariadenia v tejto oblasti sú iba koordinačné, vo vzťahu k dvom štátom. Súbeh poistení nepovoľuje za to isté obdobie ani poberanie dávok. Súbeh dvoch poistení však u nás vylúčila až právna úprava vnesená s účinnosťou od 01.01.2014.

96. Na základe vyššie uvedenej argumentácie správny súd napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. c/ S.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ten v zmysle vyššie uvedenej argumentácie po dodatočnom zistení, v kooperácii s nositeľom poistenia v Rakúsku upresní všetky potrebné údaje v súlade s platným Nariadením Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva a prehľadne podľa čl. 46 vyráta a odôvodní spôsob dvoch výpočtov sumy starobného dôchodku žalobcu a prizná mu vyššiu sumu dávky. Údaje, ktoré vstupujú do výpočtu starobného dôchodku sa budú meniť, nakoľko žalovaná musí vypočítať nové rozhodujúce obdobie po tom, ako vylúči roky z titulu prerušenia poistenia (výkon činnosti experta, keď čerpal neplatené voľno od 01.03.1990 do 31.01.1994) čím dospeje k inému výpočtu starobného dôchodku žalobcu.

97. V súvislosti s dobrovoľným poistením žalobcu v SR, ktoré je v súbehu s povinným poistením v Rakúsku, keďže na žalobcu od 01.09.1994 aj z titulu bydliska v Rakúsku (v SR mal trvalý pobyt od 01.01.1994, kedy začal pracovať v Rakúsku, do 31.08.1994) platia právne predpisy Rakúska. je tak potrebné po skončení pracovného pomeru dňa 31.01.1994 v SR a odchodu do Rakúska, kde od 01.02.1994 začal pracovať ako zamestnanec, zistiť jeho reálny status (SZČO) v čase registrácie na dôchodkové poistenie, či si do Sociálnej poisťovne podal prihlášku, čo v nej uviedol, či mal reálne oprávnenie a či vykonával zárobkovú činnosť, keď uviedol že platil poistné z minimálnej mzdy (v roku 1994 z minimálnej mzdy platili poistné podnikatelia, ktorí ešte nedosiahli príjem na povinné poistné platby). Keďže vtedy platný zák.č. 100/88 Zb. nepripúšťal, resp. nedisponoval ustanoveniami o dobrovoľnom poistení, ktoré zaviedla až úprava podľa , treba situáciu žalobcu posúdiť v súlade s čl. 15 Nariadenia, v spojení s vyššie uvádzaným rozsudkom ESD z pohľadu toho, či mu vôbec poistenie vzniklo. Povinnosťou Sociálnej poisťovne bude doplniť dokazovanie ohľadom nahlásenia zmeny bydliska žalobcu, naviac podľa ELDZ žalobcu došlo k jeho nesprávnemu zaradeniu, keď uviedla SZČO v cudzine v zmysle ust. zák.č. 100/88 Zb. Nie je zrejmé, či bol ako SZČO evidovaný aj na Slovensku, aký vymeriavací základ si uviedol v prihláške, či má priložené oprávnenie SZČO. Pre vzniknutý súbeh poistenia, keď bol v Rakúsku od 01.02.1994 povinne poistený ako zamestnanec a vzťahovala sa na neho právna úprava Rakúska. Je potrebné zistiť, či aj v Rakúsku bol žalobca SZČO. Za túto dobu mal zaplatiť poistné ako a kým určené.

98. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a v konaní mu žiadne ani nevznikli.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( S.s.p.).