Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14S-11-2019.pdf
PDF · 108.63 KB
No categories available
14S/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: MEZON Services s.r.o., so sídlom Stredná 19, 917 02 Trnava, IČO: 45 895 091, právne zastúpený advokátom: Mgr. Andrej Maar, so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 30 789 354, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PO/BEZ/2019/2480, O-22/2019 zo dňa 25.01.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania.
1.
Inšpektorát práce Trnava svojim rozhodnutím č. R278/2018/SE, ROZ/2018/745, 2018/19509 zo dňa 6.12.2018 rozhodol tak, že žalobcovi uložil podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod č.1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 2.000,-Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode zákona č.125/2006 Z. z. o inšpekcii z dôvodu, že žalobca ako účastník konania využíval v mesiaci január 2018 závislú prácu fyzickej osoby - Ing. U. C., nar.XX.XX.XXXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu - ekonomické práce pri správe budov na pracovisku zamestnávateľa v Trnave a s ktorou nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že výkonom inšpekcie práce bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnania, ktoré je uvedené v Protokole č.ITA-290-56-53-2.4/P- E24,28-18 zo dňa 4.4.2018. V uvedenom protokole bolo konštatované, že žalobca využíval v mesiaci január 2018 závislú prácu fyzickej osoby Ing. U. C., nar. X.X.XXXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu - ekonomické práce pri správe budov na pracovisku zamestnávateľa v Trnave, hoci nemal žalobca s touto osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Obsah protokolu bol prejednaný dňa 04.04.2018 s p. Eleonórou Jablonickou, konateľkou spoločnosti žalobcu, ktorá uviedla, že Ing. U. C. bol zamestnaný v spoločnosti žalobcu na základe dohody č. 1, podľa ktorej mal odpracovať 300 hodín za odplatu 1600,- Eur, dohodnutý pracovný čas mal odpracovať do konca roka 2017 a keďže ho neodpracoval v roku 2017, mal pokračovať v práci až do odpracovania dohodnutých
300 hodín aj v roku 2018. Správny orgán k tejto skutočnosti uviedol, že dohodu o vykonaní práce uzatvoril žalobca so zamestnancom p. C. na dobu do 31.12.2017, z čoho vyplýva že uvedená dohoda mimo pracovného pomeru nebola uzatvorená na dlhšie obdobie a teda nebola platná v roku 2018. Podľa názoru správneho orgánu tým, že žalobca zamestnával svojho zamestnanca Ing. U. C. aj v roku 2018 bez uzatvorenia ďalšej dohody, dopustil sa žalobca správneho deliktu nelegálneho zamestnávania.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 11.12.2018 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ako uviedol aj v žalobe.
4.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo PO/BEZ/2019/2480, O-22/2019 zo dňa 25.01.2019 ako odvolací orgán vo veci rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava.
5.
Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so svojim zamestnancom Ing. U. C. dohodu o vykonaní práce v rozsahu 300 hodín, pričom táto dohoda mala presne stanovený dátum ukončenia 31.12.2017. Odvolací orgán má za to, že v roku 2018 mala byť uzatvorená nová dohoda o vykonaní práce, nakoľko p. C. vykonával prácu aj po 31.12.2017. Keďže žalobca so zamestnancom neuzatvoril ďalšiu dohodu, dopustil sa žalobca správneho deliktu, spočívajúcom v nelegálnom zamestnávaní fyzickej osoby. Žalovaný ďalej uviedol, že dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. Žalovaný ďalej dal do pozornosti aj inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo bez ohľadu či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k ich pochybeniu došlo zavinením určitých okolností zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Tvrdenie účastníka konania, že správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým záverom je nesprávne, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, na základe ktorých sa chcel vyviniť zo spáchania správneho deliktu a neuniesol v danom smere dôkazné bremeno.
II. Žaloba a jej dôvody
6.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 27.2.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu, v ktorej namietal, že zamestnanec Ing. C. vykonával u žalobcu práce na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 ku dňu 31.12.2017, kedy mala byť pracovná úloha vykonaná a práce v rozsahu 194 hodín, teda ku dňu kedy mala byť pracovná úloha vykonaná zamestnanec teda nevykonal v dohodnutej dobe pracovnú úlohu v rozsahu 300 hodín ako stanovila dohoda o vykonaní práce. Uplynutím doby vykonania pracovnej úlohy však dohoda nezanikla. Zákon nespája s márnym uplynutím doby na vykonanie pracovnej úlohy skončenie platnosti dohody o výkone práce, ale iba vznik práva zamestnávateľa na odstúpenie od dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno podľa § 226 ods. 1 Zákonníka práce uzatvoriť najviac na 12 mesiacov, avšak ani táto lehota v predmetnom prípade ku dňu 31.12.2017 neuplynula a preto nemohla spôsobiť zánik dohody mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ od dohody neodstúpil a zamestnanec pokračoval v januári 2018 v plnení pracovných úloh v zmysle dohody o vykonaní práce v dohodnutom rozsahu 300 hodín. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Ing. U. C. nebol v januári 2018 v spoločnosti u žalobcu nelegálne zamestnaný, nakoľko mal uzatvorenú so zamestnávateľom platnú písomnú dohodu o vykonaní práce zo 7.11.2017, ktorej platnosť neskončila 31.12.2017, ani v iný deň v januári 2018. Podľa názoru žalobcu žalovaný svoje rozhodnutie založil na nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávne zistený skutkový stav následne z časti nesprávne aj z časti zmätočne nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu je nesporné, že dohoda o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 nemá žiadne ustanovenie o dobe platnosti, ani o skončení platnosti a doba určená na vykonanie úlohy neurčuje dobu platnosti dohody. Žiadne zákonné ustanovenia ani výklad a dokonca ani napadnuté rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie explicitne neuvádzajú, že by dobu na vykonanie pracovnej úlohy považovali za dobu platnosti dohody o vykonaní práce. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 138 Zákonníka práce o zmene o predĺžení dohody o vykonaní práce, keď nesprávne posúdil tú skutočnosť, že dohoda o vykonaní práce mala byť
predložená jednostranným oznámením zo strany zamestnávateľa. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou zaujatosti, ktorú vzniesol žalobca v rámci správneho konania a k tejto námietke sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
7.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 15.4.2019, keď uviedol, že žalovaný nemôže súhlasiť s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu uvedenými v žalobe a naďalej zastáva názor, že inšpektorát práce ako aj žalovaný, po náležitom vyhodnotení všetkých relevantných dôkazov, spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, nepochybne preukázali spáchanie správneho deliktu žalobcom, právne kvalifikovaného ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní v znení a doplnení neskorších predpisov. Správny delikt žalobcu spočíval v tom, že žalobca v pozícii zamestnávateľa porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval v mesiaci január 2018 závislú prácu fyzickej osoby Ing. U. C., ktorý pre účastníka konania t. j. žalobcu vykonával závislú prácu - ekonomické práce pri správe budov na pracovisku zamestnávateľa v Trnave a žalobca nemal s touto osobou uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( zákonníka práce). Žalovaný ďalej uviedol, že v priebehu dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mal so svojim zamestnancom Ing. U. C. uzatvorenú dohodu o vykonaní práce s platnosťou do 31.12.2017. Ďalšia dohoda o vykonaní práce medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom Ing. U. C. nebola v roku 2018 uzatvorená, z čoho žalovaný dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu vykonával práce pre zamestnávateľa t. j. žalobcu bez akéhokoľvek uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že pokiaľ zamestnanec nevykonal dohodnutý rozsah práce v rozsahu 300 hodín do konca roku 2017, pokračoval v plnení pracovných povinností aj v roku 2018 a to až do splnenia rozsahu pracovných úloh v rozsahu 300 hodín. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje, že žalobca v dohode o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 neuviedol konkrétnu pracovnú úlohu, ktorú má zamestnanec v rámci dohody vykonať v rozsahu 300 hodín. Na základe dohody o vykonaní práce sa vykonala práca, ktorá je vymedzená výsledkom práce, ktorý v tomto prípade nebol stanovený. Keďže účastník konania v dohode zo dňa 7.11.2017 zaviazal zamestnanca vykonávať ekonomicko-administratívne činnosti pri správe bytového a nebytového fondu. Ak účastník konania tvrdí, že dohoda o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 trvala aj v roku 2018, mal k uvedenej dohode zapracovať dodatok, ktorý by predĺžil platnosť dohody, ktorá bola v skutočnosti len na obdobie do 31.12.2017.
8.
K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu replikou zo dňa 29.05.2019, v ktorej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol ani jeden zmluvný, zákonný ani relevantný dôvod, prečo dohoda o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 mala zaniknúť ku dňu 31.12.2017, napriek tomu, že zamestnávateľ dohodu nevypovedal podľa zákonníka práce a dohodnutá pracovná úloha nebola v dobe dohodnutia na splnenie pracovnej úlohy splnená. Žalovaný neustále uvádza, že doba platnosti je priamo v dohode uvedená, avšak toto tvrdenie nie je pravdivé a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žalovaný neuviedol doteraz kde v dohode sa obmedzenie platnosti dohody nachádza, ktoré slová ho vyjadrujú. Nie je možné zamieňať voľne dobu platnosti s dobou určenou na vykonanie pracovnej úlohy. Zákonník práce nespája sankciou neplatnosti s tým, že pracovná úloha bola dohodnutá časovým rozsahom. I keby to tak bolo, potom však napadnuté rozhodnutie neobsahuje túto skutočnosť ako dôvod pre porušenie zákona žalobcom, ani pre udelenie pokuty. Podľa názoru žalobcu nie je dovolené, aby dôvody pre vydanie rozhodnutia oznámil žalobcovi resp. zmenil v rámci vyjadrenia k žalobe a žiadal, aby sa súd s tvrdením žalovaného nezaoberal, nakoľko je pre predmetné súdne konanie irelevantné. Ďalej žalobca uviedol, že pri výkone inšpekcie práce predložil žalovanému dohodu o skončení dohody o vykonaní práce a dohodu o vykonaní práce zo dňa 31.12.2017, ktoré jednoznačne potvrdzujú úmysel účastníka t. j. žalobcu, uzatvoriť novú dohodu s Ing. Pavlom C. na obdobie 1.1.2018 o 31.1.2018. Žalobca tvrdí, že novú dohodu Ing. U. C. nepodpísal, preto je neplatná, resp. presnejšie neexistujúca dohoda nie je teda dohodou. Označenie dohoda je podľa názoru žalobcu zavádzajúce, keďže dohoda je dvojstranný právny úkon. Keďže medzi stranami k uzatvoreniu novej dohody nedošlo, presnejšie zamestnanec Ing.
C. si dohodu podpísanú od žalobcu odniesol, aby zabezpečil dôkazy pre svoje udanie, strany pokračovali v plnení záväzkov podľa pôvodnej platnej dohody zo dňa 7.11.2017.
9.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava
10.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a s obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, pričom za splnenia podmienok, keď účastníci nepožiadali o nariadenie pojednávania a zo strany správneho súdu nebol vzhliadnutý zákonný dôvod na nariadenie pojednávania, vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, 2)
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. (2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
Podľa § 226 Zákonníka práce (1) Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov. (2) Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
(3) Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla. (4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. (5) Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.
12.
Preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 7.11.2017 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnancom Ing. U. C. bola zamestnancovi
určená pracovná úloha - ekonomicko-administratívne činnosti pri správe bytového a nebytového fondu v rozsahu 300 hodín, pričom tento rozsah práce bol stanovený na dobu do 31.12.2017.
13.
Dňa 7.3.2018 bola vykonaná inšpekcia v sídle žalobcu, kde bolo zistené, že u zamestnávateľa spoločnosti MEZON Services s.r.o. v januári 2018 pracoval Ing. U. C. na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej dňa 7.11.2017, pričom dohoda o skončení dohody o vykonaní práce zo dňa 31.12.2017 nebola podpísaná zamestnancom a tak isto nebola predložená inšpekcii nová dohoda o vykonaní práce na rok 2018.
14.
Výsledkom inšpekcie bol protokol o výsledku inšpekcie podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní č. ITA-290-56-2.4/P- E24,28-18 zo dňa 4.4.2018, v ktorom bolo konštatované, že právnická osoba MEZON Services s.r.o. porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že v mesiaci január 2018, podľa evidencie pracovného času dochádzky predloženej zamestnávateľom, využívala závislú prácu fyzickej osoby Ing. U. C., nar.X.X.XXXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu a to ekonomické práce pri správe budov na pracovisku zamestnávateľa v Trnave a táto spoločnosť nemala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Kontrolovaný subjekt predložil inšpektorom práce len dohodu o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 a dohodu o vykonaní práce od 1.1.2018 ktorá nebola podpísaná zamestnancom Ing. U. C..
15.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že zásadnou námietkou, ktorá bola vznesená zo strany žalobcu je námietka, že dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi žalobcom a zamestnancom Ing. U. C. zo dňa 7.11.2017 určovala rozsah vykonania práce v rozsahu 300 hodín a táto dohoda nikde neobsahuje ustanovenie, ktoré by určovalo, dokedy je táto dohoda platná. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ zamestnanec nevykonal v roku 2017 potrebný rozsah práce 300 hodín, kontinuálne mohol pokračovať a teda aj pokračoval v plnení pracovných úloh na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 až do doby, keď mal byť splnený dohodnutý rozsah práce. 16. Krajský súd v súvislosti s touto skutočnosťou sa stotožňuje s názorom žalovaného, že dohoda o vykonaní práce uzatvorená dňa 7.11.2017 jasne určuje platnosť tejto dohody a to v článku II., bod 2, kde je uvedené, že pracovná úloha, ktorá bola určená v rozsahu 300 hodín, bude vykonaná do 31.12.2017. Tento dátum teda ohraničuje čas, v rámci ktorého zamestnanec plnil pracovné úlohy vyplývajúce z tejto dohody a pokiaľ mal žalobca záujem na tom, aby dodržal jeho zamestnanec dohodnutý rozsah pracovnej úlohy v rozsahu 300 hodín, tak bolo potrebné, aby túto dohodu o vykonaní práce doplnil napr. dodatkom dohody o vykonaní práce pre rok 2018.
17.
Krajský súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že v dohode o vykonaní práce nie je presne špecifikovaná platnosť tejto dohody, pretože podľa názoru krajského súdu, táto platnosť je vyslovene určená vo vyššie uvedenom článku II., bod 2, z ktorého vyplýva, že pracovná úloha bude vykonaná do 31.12.2017, čo znamená, že po tomto termíne už zamestnanec žalobcu nemal oprávnenie vykonávať pracovné úlohy, ktoré vyplývali z tejto dohody, pokiaľ nebola uzatvorená ďalšia dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
18.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že platnosť dohody je určená rozsahom pracovných úloh a to 300 hodín, s týmto názorom sa krajský súd nestotožňuje, pretože článok II., bod 1 určuje len objem práce, ktorý má vykonať zamestnanec pre žalobcu a neurčuje to, že platnosť dohody je určená rozsahom pracovných úloh, ktoré boli zamestnávateľovi zo strany žalobcu zadané.
19.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalobca predložil svojmu zamestnancovi dohodu o vykonaní práce, ktorá mala byť uzatvorená od 1.1.2018 do 31.1.2018, ktorú však zamestnanec nepodpísal, krajský súd dáva do pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, to znamená, že zamestnávateľ
je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo bez ohľadu či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, resp. opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Tu krajský súd poznamenáva, že správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú týmto zákonom. Od ostatných správnych deliktov sa tieto delikty odlišujú znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, nie fyzické osoby, jej zamestnanci, členovia, prostredníctvom ktorých koná. Subjektom správneho deliktu je právnická osoba, ak je deliktuálne spôsobilá. Realizácia deliktuálnej spôsobilosti je možná len tak, že právnu povinnosť poruší štatutárny orgán právnickej osoby, alebo iní zamestnanci alebo členovia a toto porušenie sa prizná právnickej osobe. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. Správny orgán sa odvolá len na zistený závadný stav a škodlivý následok, pričom nepreukazuje príčiny a okolnosti ktoré k tomu viedli a nezisťuje opatrenia právnickej osoby, ktoré tomu predchádzali (rozsudok NS SR 8Sžo 40/2012).
20.
Z ustanovenia § 226 ods. 2 Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že dohoda o vykonaní práce musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.
21.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže meniť alebo zrušiť iba písomne.
22.
Keďže nedošlo k podpisu novej písomnej dohody o vykonaní práce resp. k dodatku pôvodnej dohody oboma stranami ( podpísal ju len zástupca žalobcu), nová dohoda nebola platná a teda zamestnanec žalobcu Ing. U. C. nemal so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.
23.
V súvislosti s námietkou zaujatosti, ktorú vzniesol žalobca v rámci správneho konania, krajský súd poznamenáva, že žalovaný ako odvolací orgán sa touto námietkou zaoberal, napriek tomu, že táto námietka zo strany žalobcu nie je konkrétna, pretože žalobca v tejto námietke neuvádza mieru zaujatosti zamestnanca ktorý rozhodoval na prvom stupni v správnom konaní a žalobca neuviedol aké skutočnosti napáda v súvislosti s námietkou zaujatosti tohto zamestnanca, a teda aký mal tento zamestnanec pomer k prejednávanej veci, k účastníkom a pod.
24.
Žalobca v odvolaní, ktoré podal proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 11.12.2018 uviedol, že: „uvedené zistenie skutkového stavu je nepravdivé a zastávame názor, že úmyselne zavádzajúce. Pochybnosti o nezaujatosti konajúcich pracovníkov sme písomne oznámili Inšpektorátu práce, nakoľko aj zo samotného rozhodnutia je zrejmé, že vo veci konal, rozhodoval zaujatý pracovník“.
25.
V liste zo dňa 14.11.2018, označeného ako vyjadrenie k začatiu konania o uložení pokuty, žalobca uviedol, že: „podľa nášho názoru konajúci pracovníci správneho orgánu prejudikovali rozhodnutie vo veci skôr ako vo veci začali konať a vykonali dôkazy. V oznámení o začatí konania nie sú uvedené žiadne dôkazy, ktoré boli orgánom počas kontroly zabezpečené ( dohoda o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017), napriek tomu správny orgán uviedol ako vo veci rozhodne už pred začatím konania. Nakoľko správny orgán pred vykonaním dokazovania prejudikoval, že zamestnávateľovi uloží pokutu a tento zaujatý postoj k veci do značnej miery môže ovplyvniť nezaujaté rozhodovanie správneho orgánu, vznášame námietku zaujatosti pre pochybnosti o predpojatosti konajúcich zamestnancov správneho orgánu“.
26.
Podľa názoru krajského súdu, námietky ktoré boli vznesené v súvislosti so zaujatosťou pracovníkov, ktorí mali rozhodovať vo veci správneho deliktu na prvom stupni sú nekonkrétne, žalobca v nich neoznačil
aké skutočnosti ho viedli k tomu, že vznáša námietku zaujatosti. Pokiaľ ide o tvrdenie, že zamestnanci prejudikovali rozhodnutie vo veci skôr ako začali konať, správny súd takúto skutočnosť z obsahu administratívneho spisu nezistil.
27.
Záverom krajský súd poznamenáva, že v priebehu konania sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že okrem dohody o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 mal so zamestnancom Ing. U. C. uzatvorenú inú zmluvu, na základe osobitného predpisu a bolo jednoznačne preukázané, že tento zamestnanec pracoval u žalobcu aj po termíne 31.12.2017, t. j. v januári 2018, krajský súd rovnako ako žalovaný skonštatoval, že žalobca sa týmto konaním dopustil správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, pretože platnosť uzatvorenej zmluvy - dohody o vykonaní práce zo dňa 7.11.2017 bola skončená 31.12.2017 a pokiaľ zamestnanec plnil úlohy na základe tejto zmluvy ako tvrdí žalobca, tak zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže žalobca nelegálne zamestnával, resp. využíval závislú prácu fyzickej osoby, s ktorou nemal založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
28.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP, keď žalovanému ako orgánu štátnej správy, napriek úspechu vo veci, nepriznal trovy konania, pretože orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto okolnosti krajský súd v danom prípade nezistil.
30.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.