Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. Š. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2020 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Š. V., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, L. R. X/XA,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

od februára roku 2017 do 20.03.2019 poškodenú U. V., ktorá bola najprv družkou obvineného, od 07.10.2017 matkou ich spoločného dieťaťa a od 20.01.2018 manželkou obvineného, verbálne a fyzicky napádal, v noci ju budil a pýtal od nej peniaze na alkohol, cigarety a hracie automaty a púšťaním hlasnej hudby vo večerných hodinách poškodenej znemožňoval spánok, čím jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, pričom

v presne nezistený deň vo februári 2017 pod vplyvom alkoholu na chodbe v ubytovni I., na R. H. Č.. X/ A v Bratislave chytil poškodenú U. V. za rameno a sotil do nej tak, že spadla na zem, na zemi ju ťahal za vlasy a udieral ju päsťami do rúk, poškodenej sa následne podarilo utiecť na ulicu, kde ju obvinený dobehol, opätovne ju sotil na zem a na zemi ju obidvomi rukami škrtil tak, že silno stláčal krk poškodenej,

v presne nezistený deň v apríli 2017 na izbe Č.. XXX, na 8. poschodí ubytovne I., na R. H. Č.. X/A v Bratislave, kde žil spoločne s poškodenou U. V. pod vplyvom alkoholu poškodenej vulgárne nadával, ťahal ju za vlasy, kopal do nôh a rukami sácal do tela,

následne raz do mesiaca na izbe Č.. XXX, na 8. poschodí ubytovne I., na R. H. Č.. X/A v Bratislave, na poškodenú U. V. útočil tak, že jej vulgárne nadával, trhal jej vlasy, sácal do poškodenej, kopal do končatín alebo ju bil päsťami a otvorenou dlaňou do hlavy,

približne v poslednom pol roku vyššie uvedeného obdobia zintenzívnil útoky na poškodenú U. V., nakoľko na poškodenú útočil takmer každý deň, prevažne v noci, keď už poškodená spala a to tak, že od poškodenej pýtal peniaze na alkohol alebo na hracie automaty a keď mu ich nechcela poskytnúť, poškodenej vulgárne nadával a keď mu aj napriek tomu peniaze nedala, poškodenú bil tak, že jej silno oboma rukami stláčal hlavu alebo vyvíjajúc silu ťahal ruky a keď sa následne poškodená postavila, kopal do nej,

dňa 15.03.2019 asi o 19.00 hod. na izbe č. XXX, na 8. poschodí ubytovne I., na R. H. Č.. X/A v Bratislave pod vplyvom alkoholu poškodenej U. V. vulgárne nadával, tri krát ju udrel päsťou do hlavy a tváre v

oblasti brady a keď sa poškodená obvineného pokúšala od seba odstrčiť, dva krát ju udrel otvorenou dlaňou do tváre a odišiel z ich spoločnej izby, následne sa poškodenej telefonicky vyhrážal, že ju zabije a že jeho kamaráti poškodenú zabijú,

dňa 20.03.2019 asi o 20.00 hod. na izbe č. 810, na 8. poschodí ubytovne I., na R. H. Č.. X/A v Bratislave pod vplyvom alkoholu po zistení, že poškodená nemá cigarety, začal na ňu kričať a vulgárne jej nadával, v dôsledku čoho sa zobudila maloletá dcéra obvineného a poškodenej, ktorá už spala, následne žiadal od poškodenej peniaze, keď mu ich odmietla dať, začal poškodenej prezerať obsah kabelky a keď sa poškodená voči jeho konaniu slovne ohradila, sotil do nej rukami, v dôsledku čoho spadla na posteľ a keď sa poškodená postavila, zaháňal sa na ňu päsťami a keďže mu poškodená napriek tomu peniaze nedala, znova poškodenú sotil na posteľ a udieral ju päsťami tak, že jednou päsťou ju udrel do hlavy, druhou päsťou do rebra, poškodená ho odsotila, potom ju opakovane udrel otvorenou dlaňou na tvár a poškodená následne aj s maloletou dcérou zo strachu pred obvineným utiekla na vrátnicu ubytovne I., odkiaľ zavolala políciu,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyvolávaním strachu a stresu a bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s poukazom na na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa s poukazom na mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa mu súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.

Podľa mu súd ukladá primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku.

Podľa mu súd ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa súd odkazuje poškodenú U. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú advokátkou JUDr. Martou Heidingerovou, advokátska kancelária Bratislava, Vysoká 23 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. Š. V. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne-poškodenej U. V.Č., výsluchom svedkov W. Š., R. T., V..I. Š., Š. V.Í., C. V., E. P., U. O., P. U., R. V., Ľ. Y., M. T., W. B., výsluchom znalkyne U.. M. F., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov a zvukového záznamu.

Poškodená U. V. sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody za rozbitý telefón vo výške 500,-eur.

Obžalovaný Š. V. po zákonnom poučení odmietol urobiť akékoľvek vyhlásenie. Na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že sa s poškodenou hádali, ale odmietol, že by ju mlátil a týral. Pokiaľ ide o skutok z februára 2017 uviedol, že vtedy sa kvôli niečomu pohádali, poškodená chcela odísť, on ju prosil, aby sa vrátila, ale táto bola ako nepríčetná. Potom spolu išli von. Pri kríži bola policajná hliadka, nakoľko poškodená kričala, bola hysterická, tak sa ich hliadka opýtala, či majú nejaký problém. Poškodená im povedala, že ju nechce pustiť domov, hliadka ho skontrolovala, povedali, aby od ďalšieho konania upustili a tak išli každý zvlášť domov. Nie je pravda čo je uvedené v obžalobe, že by do poškodenej nej sotil, na zemi ťahal za vlasy, udieral ju päsťami do rúk. Ak by to pravda bola, mohla to oznámiť tej policajnej hliadke. Pokiaľ ide o skutok z apríla 2017, k tomu uviedol, že k ničomu takému nedošlo. Pokiaľ sú ďalej v obžalobe uvádzané útoky, ktoré mali byť raz do mesiaca v ubytovni, hádali sa s poškodenou, ale to, že by ju mal udierať, to je nezmysel. Pokiaľ je ďalej uvádzaný útok v poslednom polroku, poškodená vtedy chodila do práce, on bol s malou doma, keď sa poškodená vrátila z práce, prišla ako veľká voda, začala byť agresívna, vyčítala mu, že napríklad nevyniesol smeti a on sa radšej zobral a išiel von za kamarátmi. Nie je pravdou, že by si od poškodenej pýtal peniaze na alkohol a na automaty. Z karty vyberal peniaze na veci pre malú. Pokiaľ ide o skutok zo dňa 15.03.2019, pamätám vtedy sa hral na počítači, poškodená prišla domov, dala mu 3 alebo 4 krát úder do hlavy, kričala, že jej zobral kartu a peniaze. On jej povedal, že z karty kúpil obom cigarety a nejaké jedlo. Na to sa pohádali a to bolo všetko. Určite sa poškodenej nevyhrážal zabitím, alebo že jej kamaráti ublížia.

Pokiaľ ide o posledný skutok zo dňa 20.03.2019, vtedy sa doma pohádali, on odišiel z domu, poškodená ho vymkla. On volal políciu. Pred príchodom polície poškodená mu z izby vyhodila jeho veci. V ten večer spal u svojho kamaráta E.. Jeho odchodu z bytu predchádzala nejaká bežná hádka, presne si to nepamätá. Počas hádok on poškodenú v poslednej dobe ignoroval a preto aj z bytu odišiel. Pokiaľ ide o jeho vzťah k poškodenej, tak po pôrode začala biť poškodená agresívna, vulgárna, útočila naňho. On to riešil tak, že sa rozklepal a utiekol von. Je pravdou, že sa hádali, pričom iniciátorom hádok bola poškodená. Zo začiatku jej pri hádkach oponoval, ale potom už na to nemal nervy a išiel preč. Poškodená na neho útočila aj fyzicky, bila ho ako chlap. Udierala ho päsťami aj do hlavy, aj do chrbta. On počas jej útokov len stál, smial sa nech si udrie, keď jej to urobí dobre. On asi do februára 2018 chodil do práce, Potom sa s poškodenou dohodli, že ona bude chodiť do roboty. Pokiaľ poškodená pracovala, on sa staral o malú. Keď poškodená prišla z práce, nič nerobila, nemala o nič záujem, ľahla a spala. Z práce chodila poškodená domov okolo 16:00- 17:00 hodine. On mohol chodiť s kamarátmi len keď bola poškodená s malou, teda na večer. Pri malej si nikdy nedovolil piť alkohol. Pokiaľ ide o užívanie alkoholu, bolo to normálne, s kamarátmi sa opili a to bolo všetko. Takto alkohol užíval 3-4 krát do týždňa. Pil aj sám. Po alkohole okná mával málokedy. Kvôli alkoholu sa chcel liečiť, bol na Hraničnej asi 2- krát, ale potom tam už nechodil. Keď mal vypité, tak vo vzťahu k manželke si buď dal slúchadlá, počúval hudbu alebo išiel spať. Pokiaľ bývali na ubytovni, nikto so susedov ich nekonfrontoval s tým, že tam dochádza u nich k nejaký atakom, hádkam. Pokiaľ ide o incident z roku 2017 kedy bol kontrolovaný hliadkou Pri kríži, poškodená hliadke nehovorila, že by jej nejako ublížil, len to že ju nechcem pustiť domov, že jej nedám pokoj. Určite poškodenú nikdy zámerne nebudil zo spánku, ani si nepúšťal večer nahlas hudbu. Neevidoval sťažnosti susedov na hlasnú hudbu v nočných hodinách z jeho strany.

Svedkyňa-poškodená U. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným mali spočiatku dobrý vzťah, bola do neho zaľúbená, avšak neskôr vznikali medzi nimi časté hádky. Posledný pol rok to už bolo s obžalovaným veľmi zlé, sám si volal pre seba sanitku, hádali sa denne, obžalovaný len pil a vôbec sa o nich nestaral. Obžalovaný na ňu útočil tak, že ju sácal, rozbíjal nábytok, kopal do kočíka, nadával jej, kopal do nej, zamykal ju. Fyzicky ju napádal tak, že ju udieral do hlavy päsťami aj otvorenými dlaňami, fackal ju po lícach, rukami mi stláčal hlavu, keď sa mu nechcela podvoliť, tak jej spôsobil zranenia na nohách a päsťami ju ešte udieral do horných častí rúk. Obžalovaný ju ťahal za vlasy tak, že mu v rukách ostávali chumáče jej vlasov. Obžalovaný jej aj nadával. Ku skutku z februára 2017 uviedla, že chcela odísť od obžalovaného domov, on za ňou vybehol na chodbu, sotil ju na zem, päsťami ju bil do rúk vláčil ju späť domov. Podarilo sa jej utiecť, ale na ulici ju

obžalovaný dobehol, zvalil ju na zem, začal ju škrtiť, silno je stláčal krk. Potom zbadala policajné auto. Keď stretli policajnú hliadku, títo im len povedali, aby išli od seba. Od apríla 2017 tieto útoky pokračovali, dátumovo to nevie ohraničiť, spája si ich s bitkami, ktoré boli jedenkrát do mesiaca. Potom ako porodila, jej mama obžalovaného poradila, aby sa pri jeho útokoch bránila, a tak sa bránila rukami, a dala mu aj facku, bolo to viackrát, nebolo to však takej intenzity, ako on dával jej. Posledného pol roka bolo konanie obžalovaného voči nej intenzívnejšie, bol takmer denne opitý. Keď bol obžalovaný opitý, bol na ňu agresívny, správal sa, akoby mal delírium, pýtal od nej peniaze, ktoré míňal na alkohol a na automaty. Keď mu peniaze nechcela dať, tak ju zbil. Bez jej vedomia jej bral kartu, budil ju aj malú v noci, raz to bolo 5-krát za noc, hoci ráno vstávala do práce. K útoku zo dňa 15.03.2019 svedkyňa uviedla, že tam boli dva útoky krátko za sebou, pri jednom to bola bitka do brady, ktorú jej dal a pri druhom do nej sotil, drgol do malej a vie, že išla dole na ubytovňu volať políciu, lebo jeho rodičia povedali, že už si s ním nevedia dať rady. Útoky sa jej zlievajú. Uviedla, že k útoku došlo tak, ako je to uvedené v obžalobe. po skutku obžalovaného vymkla a nevpustila ho dnu. Pokiaľ ide o posledný skutok zo dňa 20.03.2019, stalo sa to tak ako je to uvedené v obžalobe. Obžalovaný prišiel domov, doma ju napadol, malá začala plakať, v ponožkách musela utekať dole, volať políciu. Príčinou hádok s obžalovaným boli peniaze, alkohol, násilie, agresivita, to že bol ľahostajný a že jej urobil dieťa, a z nej otroka, ktorý ho mal živiť. Pri hádkach s obžalovaný boli čiastočne prítomní jeho rodičia, pri fyzických útokoch z jeho strany na ňu nebol nikto prítomný. Po uvedených útokoch nevyhľadávala pomoc lekára, ani polície, bola izolovaná a vnímala to ako normálnu vec. Po uvedených útokoch mala škrabance a podliatiny na ramenách a na nohách. Tieto modriny mohli vidieť v práci. Pokiaľ ide o konzum alkoholu obžalovaným, posledného pol roka pil 5-7 pív a k tomu 2-3 panáky. Posledného pol roka pil obžalovaný denne len jeden krát za dva mesiace bol 3 dni triezvy. Keď bol obžalovaný s malou, tak nepil. Jemu stačilo málo alkoholu na to aby mu preplo. Obžalovaného môže charakterizovať ako výbušného, cholerika, ktorý je možno vnútri citlivý. O týchto problémoch sa zverovala svojej mame, sociálnej pracovníčke, o tých problémoch vedeli aj rodičia obžalovaného. Konanie obžalovaného vnímala tak, že sa cítila ponížená, zneužitá, využitá, bála sa čo sa stane keď príde z práce. V marci tohto roku podala návrh na rozvod manželstva. K útokom zo strany obžalovaného na ňu dochádzalo vtedy, keď mal tento vypité. Útokom obžalovaného sa nevedela brániť, neušla. Trestné oznámenie na obžalovaného išla podávať preto, lebo to bolo dobré pre všetkých troch, nechcela aby ju viac týral, on aby pil a aby bola ich dcéra vystresovaná. Podanie trestného oznámenia bolo jej rozhodnutie. Obžalovaného sa bála každý deň posledný polrok, bála sa prísť domov, bála sa či sa vyspí. Pokiaľ obžalovaný púšťal hlasnú hudbu nemohla kvôli nej zaspať, resp. ju to budilo, púšťal ju cez PC asi dvakrát do mesiaca. Priamo vedúci ubytovne napísal obžalovanému jeden alebo dva listy za porušovanie ubytovacieho poriadku v tejto súvislosti. Iní susedia sa na hudbu nechodili sťažovať. Hádky medzi ňou a obžalovaným boli hoci kedy, aj nočných hodinách, aj v ranných aj v poobedných. Nikto sa nechodil sťažovať na tieto hádky, že ich rušia. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o rozbitý telefón, tento jej rozbil obžalovaný, hodil jej ho o stenu.

Svedkyňa W. Š., uviedla, že je sociálnou pracovníčkou. Z ubytovne I. dostali podnet na dohľad nad rodinou V.. Prvý kontakt mali v mesiaci október 2017. Veľkým problémom v rodine bol alkohol u obžalovaného, z čoho potom vznikali medzi manželmi konflikty. Nedostali sa k nej správy, že by mala byť poškodená bitá, toto ani nebolo zistené. V ich prípade bolo zistené že ide o hádky, lebo obžalovaný bol opitý. Na tele poškodenej nevidela žiadne zranenia. Nezistila na nej žiadne známky týrania. Ani na obžalovanom nevidela žiadne stopy násilia. Obaja, ako obžalovaný, tak aj poškodená, boli viackrát volaní na pohovor ktorý končil prevažne tým, že sa objali. Nič patologické v ich rodine nezistila. Presný dôvod ich hádok si už nepamätá.

Svedkyňa R. T. uviedla, že keď jej dcéra pracovala v predajni Z., volal jej nadriadený jej dcéry s tým, že kolegyne v práci videli na rukách a chrbte jej dcéry modriny a že je asi týraná. Jej dcéra sa priznala, že ju obžalovaný bije. Obžalovaný to popieral. Začiatkom apríla 2017 sa jej dcéra nasťahovala do ubytovne I., kde začala žiť s obžalovaným. V auguste 2017 jej poškodená poslala správu, že ju obžalovaný zbil a vytrhal jej vlasy na hlave a nemá čo jesť. U., jej dcéra jej hovorila, že ju obžalovaný bije, ale chcela, aby jej dcéra mala rodinu. Poškodená sa sťažovala na obžalovaného že tento pije, že v izbe, kde je malá obžalovaný fajčí, že je agresívny, nenechá ju spať, budí ju pýtal od nej peniaze, nahlas púšťa hudbu. Ona sama nebola svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, ale stalo sa že za jej prítomnosti

sa obžalovaný na poškodenú zaháňal päsťami, ale ona sa medzi nich postavila. Má vedomosť o tom, že obžalovaný dcére rozbil mobil, stávalo sa u neho že v zúrivosti rozbíjal veci. Od februára 2017 do 20.03.2019 na dcére modriny nevidela, neukazovala jej ich.

Svedkyňa V.. I. Š., uviedla, že je pracovníčkou ÚPSVaR. Rodina obžalovaného je v evidencii od novembra 2017 kedy podnet nahlasovala matka U. V. že v rodine sú problémy a obžalovaný mal na poškodenú fyzicky útočiť. Ona od februára 2019 sleduje rodinné pomery v rodine V.. Na šetrení v domácnosti bola dva krát. Pri prvej návšteve 19.02.2019 zistili, že obžalovaný doma spal, je stále pod vplyvom alkoholu. Poškodená im povedala, že medzi ňou a obžalovaným dochádza dennodenne ku konfliktom, ktoré pramenia z nezáujmu obžalovaného o ich spoločnú domácnosť a z jeho nekontrolovaného alkoholizmu. Druhé šetrenie vykonala 21.03.2019. poškodená jej oznámila, že 20.03.2019 došlo k incidentu, pri ktorom došlo k psychickému a fyzickému útoku na poškodenú a bola privolaná polícia. Pri návšteve bol prítomný aj otec obžalovaného, ktorý uviedol, že je sklamaný zo správania obžalovaného voči poškodenej a ich dcére. Poškodená jej k incidentu uviedla, že obžalovaný prišiel domov večer pod vplyvom alkoholu, žiadal od nej peniaze na kúpu alkoholu a cigariet, krikom zobudil poškodenú aj ich dcéru. Keď mu poškodená odmietla peniaze dať, zobral jej z kabelky bankomatovú kartu a keď sa ju snažila získať späť, tak obžalovaný poškodenú napadol, fackoval ju a udieral ju päsťami. Poškodená jej tiež uviedla, že predchádzajúci mesiac jej obžalovaný z karty vybral 500,-Eur a prehral ich na automatoch. Poškodená jej hovorila aj to, že ju obžalovaný nenecháva spať. Už 15.11.2017 oznamovala matka poškodenej, že obžalovaný poškodenú bije. Na poškodenej videla aj zranenia na ruke na zápästí. Pokiaľ ide o trestné oznámenie ktoré bolo podávané dňa 20.03.2019 ona pri svojej návšteve poškodenej povedala, že prostredie v ktorom maloletá vyrastá nie je vhodné na jej vývoj a ak sa situácia nezmení, tak oni ako úrad v danej veci zakročia, pričom konštatovala že je to na nej ako sa rozhodne. Na poškodenú nevplývala v tom zmysle ako má vypovedať na polícii. Nepovedala poškodenej, že ak nepôjde podať na obžalovaného trestné oznámenie tak že jej sociálka vezme dieťa. Poškodenú sprevádzala pri podávaní trestného oznámenia preto, lebo plakala a sama ju o to poprosila.

Svedok Š. V., uviedol, že medzi oblažovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam, ale boli to bežné hádky. Je pravdou, že povedal pracovníčke kurately, že je sklamaný zo správania svojho syna, ale bolo to len kvôli jeho alkoholu. Syn bol od rána do večera s malou a keď dostal voľno, tak išiel s kamarátmi a vypil si. Takto si mohol vypiť dvakrát do týždňa. Pokiaľ ide o poškodenú stalo sa že k nim táto v noci prišla a sťažovala sa že syn si hlasno počúva hudbu a ona nemôže spať, ale keď on prišiel do izby, vide, že syn ma na ušiach sluchátka a malá spala. Raz poškodená tiež prišla s tým, že ju mal obžalovaný chytať za vlasy že jej mal vytrhnúť chumáč vlasov a keď jej povedal, ukáž mi ten chumáč, tak mu to nevedela ukázať. Keby to bola pravda a obžalovaný by poškodenej ubližoval, tak by to syn odo neho nerozdýchal. Raz sa stalo že syna aj zbil na základe toho, že sa mu poškodená sťažovala na neho že do nej vyskakoval, nakoniec zistil, že to nebola pravda a syna zbil zadarmo. Stalo sa, že poškodená pred nimi syna bila, fackovala, raz syn prišiel s rozbitým nosom, syna búchala aj do chrbta. Bolo to preto, že keď poškodená sa dostala do konfliktnej situácie, tak skákala do každého, aj do neho, aj do jeho manželky. Dôvod prečo poškodená syna napadla uviesť nevie. Na poškodenej žiadne zranenia nevidel, ani v oblasti tváre. Trestné oznámenie poškodená podávala na obžalovaného preto, lebo ju na to naviedli zo sociálky a tvrdili, že jej inak zoberú malú. Nemá vedomosť o tom, že by sa susedia na ubytovni sťažovali na obžalovaného v tejto súvislosti. Nevie nič o tom, že by obžalovaný na ubytovni rušil nočný kľud hlasnou hudbou.

Nevidel že by v izbe, kde býval obžalovaný s poškodenou bol porozbíjaný nábytok, alebo poškodené zariadenie akurát tam bol neporiadok.

Svedkyňa C. V., uviedla, že pri hádkach poškodená syna napádala, dokonca mu rozsekla aj oko a musela byť privolaná aj sanitka aby poškodenú ukľudňovali. Syn mohol byť v žalovanom období pod vplyvom alkoholu 2-3 krát do týždňa nevie to presne povedať. Syn sa staral celý deň o malú a potom sa išiel večer vyventilovať. Žiadne fyzické útoky mu poškodená zo strany jej syna nespomínala. Poškodená im k incidentu z mesiaca február 2017 povedala, že ju mal obžalovaný škrtiť, vytrhať jej vlasy a ona s manželom vyčítali poškodenej, že nevolala políciu. Po incidente na nej s manželom zranenia nevideli. Syn im k tomu povedal, že si na nič nepamätá. Na hlavnom pojednávaní k tomu uviedla, že to, na čo sa im sťažovala poškodená sa nezakladalo na pravde. Keď prišla poškodená k nim, tak prišla s

úsmevom na tvári. Syn im k tomuto incidentu z februára 2017 povedal, že sa s poškodenou pohádali, lebo poškodená chcela, aby ju išiel odprevadiť až na Mlynské nivy, s čím on nesúhlasil. Pri konfrontovaní oboch jej tvrdení uviedla, že nevie čo hovorila, ona si nepamätá čo bolo včera. Ona nebola nikdy svedkom útoku zo strany obžalovaného na poškodenú. V posledných šiestich mesiacoch pred marcom 2019 na poškodenej nevidela žiadne zranenia. Na obžalovanom videla že mal monokel, rozseknutý mal nos a pod nosom a k týmto zranenia sa priznala poškodená že ich spôsobila. Nikdy neradila poškodenej aby sa voči útokom zo strany obžalovaného bránila tak, aby útočila späť. Nestalo sa, že by sa im niekto z personálu alebo ubytovaných sťažoval, že v rodine jej syna dochádza k fyzickým atakom. Nevie o tom, že by obžalovaný mal rušiť nočný kľud hlasnou hudbou.

Svedok E. P., uviedol, že s obžalovaným sú kamaráti. S poškodenou sa pozná z videnia. Pokiaľ ide o vzťah medzi obžalovaným a poškodenou o tomto nevie nič uviesť. Podľa neho ona týrala jeho, bila ho. Viackrát sa stalo, že obžalovaný prišiel k nemu s tým, či môže uňho spať, lebo ho poškodená vyhodila. Mal monokel alebo rozbitú hubu a tvrdil, že to už nezvláda. Nevie uviesť dôvod prečo mala poškodená obžalovaného vyhodiť. Nevie sa vyjadriť k tomu ako často obžalovaný pil. K incidentu ktorého bol svedkom uviedol, že videl ako raz prišla poškodená k ich spoločnej kamarátke M. s malou, po nadávkach dala obžalovanému päsťovku do hlavy, kričala na neho a na baby, že sú kurvy. Vzápätí, po tom údere sa obžalovaný s poškodenou pri okne porozprávali, poškodená mu povedala poď hore a obaja odišli. Keď poškodená prišla dole, obžalovaný ju neprovokoval, normálne ju pozdravil. Na poškodenej on nikdy nevidel žiadne zranenia.

Svedok U. O., uviedol, že s kolegom L. bol volaný a zákrok na ubytovňu I., kde malo dochádzať k rodinným nezhodám. Po príchode na miesto zistili, že k ničomu nedochádza, nikto nebol zranený. Obžalovaný sedel na stoličke, bol pod vplyvom alkoholu. Poškodená uviedla,, že ju obžalovaný napáda a povedala, že ju udrel do tváre. On na nej nevidel žiadne známky po zranení, lekárske ošetrenie odmietla. Naliehala na nich, aby obžalovaného zobrali preč. Keď videla, že nerobia to čo chce ona, začala sa správať arogantne. Obžalovaný nebol agresívny, plakal, ospravedlňoval sa za to, že je pod vplyvom alkoholu a bolo mu to ľúti. Poškodená od neho pýtala nejakú stravovaciu kartu. Oni požiadali obžalovaného, aby sa išiel vyvetrať aby sa vrátil triezvy.

Svedok P. U., uviedol, že boli viackrát volaní na zákrok na ubytovňu ohľadom oblažovaného a poškodenej, išlo však vždy o drobné bežné hádky, nevie či niekto z nich mal v čase ich zákroku vypité. Nespomína si už kto na zákrok políciu volal. V predsúdnom konaní uviedol, že na zákroky ich volala poškodená keď mal obžalovaný vypité. Oni na mieste nevedeli preukázať spáchanie priestupku, alebo trestného činu, nikto nebol zranený, nikto nežiadal lekárske ošetrenie. Na poškodenej nevidel žiadne zranenia,

išlo väčšinou o ústne hádky. Podľa neho sa mu poškodená nezdala ako týraná osoba, otvorila si dosť ústa. Poškodená im nehovorila, že by ju v minulosti obžalovaný bil, napádal, budil hlasnou hudbou.

Svedok R. V., uviedol, že on sa viac stretával s bratom, s poškodenou moc nie. Keď k nim prišli na návštevu tak boli obaja v pohode, ale čo sa dialo u nich, to ja nevie. O hádkach medzi nimi on nevie nič povedať. Ani nevie nič povedať o nejakých útokoch. Nevidel ani na jednom z nich žiadne zranenia. Pri stretnutiach, kde bol obžalovaný aj poškodená nemal pocit, že by mala poškodená z obžalovaného strach. Obžalovaného v minulosti videl opitého. Keď bol obžalovaný opitý, agresívne sa nesprával.

Svedok Ľ. Y., uviedol, poškodená pracovala u nich v spoločnosti Z.. Poškodená s nim svoje súkromie neriešila, ale vie že obžalovaný s ktorým vtedy žila bol žiarlivý. On raz telefonoval matke poškodenej, aby s ich vzťahom niečo robila, lebo poškodená bola psychicky na dne. V práci boli malý kolektív, bolo tam 6 ľudí, poškodená sa zdôverovala kolegyniam, mala chodiť do práce s modrinami. Pokiaľ ide o obžalovaného, s týmto sa on osobne nestretol, len ho dvakrát videl. Pre stupňujúce sa psychické problémy poškodenej napokon táto dostala výpoveď. O vzťahu poškodenej s obžalovaným sa rozprával aj s jej mamou. Uvádzané modriny na poškodenej si všimli asi dva krát, poškodená ich mala na rukách na predlaktí. Pokiaľ v predsúdnom konaní uvádzal, že on na poškodenej modriny nevidel, na hlavnom pojednávaní uviedol, že on nad tým potom dlhšiu dobu uvažoval a spomenul si, že keď poškodená mala vyhrnuté rukávy, tak jej na rukách modriny videl. Bolo to v roku 2016.

Svedok M. T., uviedol, že obžalovaného pozná ako slušného, inteligentného človeka. Ako obžalovaného, tak aj poškodenú pozná z ubytovne, má oproti nim izbu. Nikdy nevidel ani nepočul, že by oblažovaný poškodenú niekedy bil, ani žiadne hádky, párkrát videl oblažovaného, že mal vypité. V predsúdnom konaní uviedol, že pár krát počul, ako sa obžalovaný s poškodenou hádajú, počul ako sa často obžalovaný dobíjal do izby, búchal na dvere. Obžalovaný si rád vypil. Na poškodenej zranenia nevidel, raz videl na obžalovanom zranenie v okolí čela. Nepočul , že by niekto z nich z izby v noci púšťal hlasnú hudbu. K rozporom vo výpovediach na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na tom, čo hovoril na súde, z izby kde býval oblažovaný on hádky nepočul, pokiaľ v predsúdnom konaní uvádzal, že hádky počul, možno od susedov. Pokiaľ v predsúdnom konaní uvádzal, že počul, ako sa obžalovaný dobíjal do izby, búchal a dvere tak toto nepovedal. Pri jeho výpovedi ktorú urobil na polícii bol prítomný aj obhajca obžalovaného. Predtým ako išiel vypovedať na hlavné pojednávanie nebol nikým inštruovaný ako má na súde vypovedať.

Svedkyňa W. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od matky poškodenej sa dozvedela, že obžalovaný poškodenú napádal fyzicky, táto mala mať modriny, plakala, mali také talianske manželstvo. Ona sama nebola svedkom žiadnych incidentov. Od poškodenej vie, že obžalovaný sa nestaral o malú, hral sa na počítači. Mama poškodenej hovorila, že modrinu, ktorú na poškodenej videla jej mal spôsobiť obžalovaný a aj v Z., kde poškodená pracovala si všimli na nej modriny. Buď poškodená, ale bo jej mama spomínali, že poškodenú obžalovaný budí púšťaním hlasnej hudby.

Znalkyňa U.. M. F., sa na hlavnom pojednávaní odvolala na závery písomne vypracovaných znaleckých posudkov z predsúdneho konania. K osobe obžalovaného znalkyňa uviedla, že vyšetrením bolo zistené, že obžalovaný je kompletne somaticky a psychicky závislý od alkoholu. Z vývojového hľadiska ide o varovnú fázu alkoholizmu charakterizovanú frekventovaným excesívnym konzumom alkoholu, zmenou tolerancie, výskytom ebriet, palimpsestov, sociálnym descenzesom,

racionalizáciou pitia a vytváraním rôznych alibizmov, ktoré mu dovoľujú pokračovať v konzume alkoholu. Abusus alkoholu deliberuje konanie obžalovaného, znižuje autokontrolu, autokritičnosť a autoregulačné mechanizmy a odbrzďuje jeho pudové a obranné mechanizmy. V stave opitosti sa u obžalovaného prejavujú poruchy správania v zmysle zvýšenej konfliktogénnosti, iritability až verbálnej a brachiálnej agresivity, v triezvom stave agresivita nie je jeho dominantnou črtou. Pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečný len v prípade nadužívania alkoholu. V čase spáchania skutku mal obžalovaný kontakt s realitou zachovaný, vedel rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania. Abusus alkoholu už dlhodobo deliberoval maladaptívne konanie obžalovaného, v čase spáchania skutku, t.j. dňa 21.03.2019 bolo konanie obžalovaného voči manželke podmienené stavom opitosti, avšak nejednalo sa o patickú ebrietu. Podľa popisu skutku išlo o jednoduchú ebrietu, kedy kontakt s realitou mal obžalovaný z forenzného hľadiska zachovaný. Jeho konanie bolo psychologicky zrozumiteľné, podmienené abusom alkoholu a ako aj jeho osobnostnými charakteristikami. Znalkyňa navrhuje uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, pri nedodržiavaní abstinencie znalkyňa navrhuje zmenu na ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. K osobe poškodenej znalkyňa v posudku uviedla, že vyšetrením poškodenej nebola zistená žiadna závažná duševná choroba alebo porucha z okruhu schizfrénnych psychóz, organického poškodenia mozgu, či mentálnej retardácie. Osobnosť poškodenej je emočne nezrelá, afekt-emotívne labilná, so zníženou frustračnou toleranciou. Poškodená netrpí duševnou poruchou, ani duševnou chorobou, ktorá by mala vplyv na vnímanie, spracovanie, prežívanie a reprodukovanie podnetov z okolia. U poškodenej nebol zistený sklon k nadmernej fantázii, k pseudológii, ani ku konfabuláciám. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa k posudkom dodala že si už nepamätá ako dlho trvalo stretnutie s obžalovaným pred vypracovaním znaleckého posudku. Vie, že bola za obžalovaným na vyšetrenie jedenkrát. Pred vypracovaním posudku mala k dispozícii celý spisový materiál a výsledky psychologických testov U.. M.. Z celého materiálu vyplynul záver, že oblažovaný v stave intoxikácie alkoholom alebo v stave emočnej záťaže má sklony k uvedeným výbuchom. Pokiaľ nie je v stave alkoholickej intoxikácie, agresivita nie je u neho dominantnou črtou jeho osobnosti, poukazuje však na to, že jeho osobnosť je nezrelá, emočne nestabilná. Vyšetrením zistila, že obžalovaný zvyšoval frekvenciu

konzumu alkoholu najmä v záťažových situáciách a v konfliktoch ktoré nastali boli zistené všetky známky syndrómu závislosti na alkohole a neschopnosti abstinovať u obžalovaného v nechránenom prostredí svedčí aj to, že obžalovaný si bol vedomý tohto problému s alkoholom, dvakrát bol vyšetrený v CPLDZ, avšak v konzumovaní alkoholu pokračoval. Pokiaľ uvádzala verbálnu a brachiálnu agresivitu zo strany obžalovaného, tento sa k tomuto pri jej vyšetrení nepriznával, vychádzala v tomto smere zo spisového materiálu a z vyšetrenia samotnej poškodenej. Pokiaľ sa týka poškodenej a uvádzaného lieku Depakine, jedná sa o antiepileptikum psychiatrami je predpisované pri kolísaní nálad, má nežiaduce účinky širokospektrálne alergie, tras, nevoľnosť, bolesti žalúdka, pokiaľ sa týka psychických ťažkostí, môže spôsobovať útlm, ospalosť, popisované sú aj stavy zmätenosti, pokiaľ by ošetrujúci psychiater zaevidoval nežiaduce účinky lieku je pravidlom, že tento liek vysadí a nahradí iným liekom. Podľa konzultácie s pánom doktorom Andrém, menovaná neuvádzala že by jej Depakine robil problémy, preto usudzujem, že nemal vplyv na je psychické zdravie alebo dekompenzácie v stave. V čase jej vyšetrenia bola poškodená orientovaná, adekvátna, bez porúch vnímania myslenia, žiadne psychopatické fenomény neboli u nej zistené ani psychologickým vyšetrením zistené. Počas jej medicínskej praxe sa jej ani raz nevyskytol problém s vedľajším účinkom lieku Depakine v zmysle halucinácie, vyskytli sa vedľajšie účinky ako priberanie ospalosť, bolesti žalúdka.

Pokiaľ ide o uvádzanú paranoidnú schizofréniu poškodenej, ani ona, ani doktor R., ani znalkyňa psychologička sa s touto diagnózou nestotožnili. Podľa nich sa jednalo o laktačnú psychózu, depresiu, pretože z ich vyšetrení im na schizofréniu nevyšlo vôbec nič.

Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov. U. M. uviedla, že bola kolegyňou poškodenej v práci v Z., nevidela na nej žiadne modriny a poškodená jej nepovedala, že by ju jej priateľ napádal. M. V. uviedla, raz bola svedkom toho, ako poškodená dala obžalovanému facku. Na poškodenej nevidela nikdy žiadne modriny, ani iné zranenia. M. Z. uviedla, bola svedkom ako poškodená dala päsťou do hlavy obžalovanému a urobila žiarlivostnú scénu. F. X. uviedla, že raz poškodená prišla do izby, kričala na obžalovaného, udrela ho do tváre a potom spolu odišli. Na obžalovanom videla raz modrinu na tvári, hovoril že ho poškodená facká.

Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítal znalecké posudky P.. X. M.. Znalkyňa K osobe obžalovaného uviedla, že jeho osobnosť je simplexná, naivná, nezrelá, emočne málo diferencovaná, slabšie sociálne zakorenená, nestabilná, s nižšou toleranciou v dôsledku čoho sa ťažšie prispôsobuje, v záťaži má sklony k unáhleným nepremysleným reakciám. Za bežných okolností je kontrola brzdiacich a regulačných mechanizmov rigidná, v emočných situáciách môžeme očakávať neadaptívne správanie, resp. útočnejšie interpersonálne role s pohotovosťou k direktívnym postojom, v dôsledku čoho je sťažený sociálny kontakt. Agresivita netvorí dominantnú črtu osobnosti, je však ľahko odtlmiteľná napr. alkoholom. Oblasť vyšších citov je skôr formálne proklamovaná, hodnotový systém neustálený, aktuálne pretrvávajú hodnoty zabezpečujúce základné potreby a konzumný spôsob života, so subjektívnym zameraním. Prejavy organického alebo psychotického ochorenia alebo poruchy sa t.č. nemanifestovali. Úroveň a štruktúra intelektových funkcií spadá do hraničného pásma populačnej normy zohľadnenej vekom a vzdelaním. Známky organickej deteriorácie nie sú prítomné. U obžalovaného sa vyšetrením nemanifestovali znaky dominantnej agresivity. Za bežných okolností je schopný ovládať agresívne impulzy. V stave alkoholického opojenia je agresivita deliberovaná. Nezhody v manželskom vzťahu riešil predovšetkým únikom k alkoholu, ktorý následne facilitoval jeho agresívne prejavy. Obvinený sa ťažšie prispôsobuje životným sociálnym zmenám, vrátane slabšej prispôsobivosti, nízkych sociálnych zručností a hodnotového systému. Verbálne a potencionálne aj fyzické agresívne prejavy voči sociálnemu okoliu (manželke) Sú dôvodom jeho instability a poruchy vôľovej činnosti. Obžalovaný tieto agresívne formy interakcie nepreferuje ako prvotné, avšak pri frustrácii jeho potrieb a alkoholickom opojení dochádza k ich aktivácii. Obvinený vníma svoj vzťah k poškodenej výrazne ambivalentne, prechováva k nej pozitívne city ako k matke svojho dieťaťa, avšak spoločný život spája s predstavami existenčného strachu a obavami zo vzájomnej interakcie, ktorá by mala viesť k harmonickej atmosfére rodinného života.

Motivačným predpolím v danom prípade sa javí zmena rodinnej klímy a materiálnych podmienok v rodine, ktoré sa v značnej miere vysoko pravdepodobnostne podieľajú na vzájomnej konfliktnej interakcii, ktorú posudzovaný rieši „svojským“ spôsobom - konzumom alkoholu, ktorý deliberuje agresívne prejavy. Z hľadiska všeobecnej vierohodnosti u obvineného nenachádzame znaky, ktoré by svedčili pre psychotický alebo organický proces. Rovnako nenachádzame znaky svedčiace pre poškodenie kognitívnych funkcií - pamäť, pozornosť, myslenie, súvisiacich so závažným organickým procesom CNS. Osobnostné charakteristiky, hraničná úroveň intelektu

a pamäťových schopností ktorá je viac menej podmienená sociálne však prispievajú k dôvodom na zníženie všeobecnej vierohodnosti. Čo sa týka vierohodnosti jeho výpovede v vzťahu ku skutku, táto je ovplyvnená jeho právnym postavením ako obvineného. K osobe poškodenej znalkyňa v posudku uviedla, že sa jedná o osobnosť nezrelú, emočne plochšiu s tendeciou k afektolabilizácii, s nižšou frustračnou toleranciou, intelektovo priemernú s nenarušenými pamäťovými schopnosťami. Schopnosť poškodenej zvládať psychický tlak je v bežných každodenných stresoch primeraná, klesá v stavoch vyvolaných hlavne interpersonálnou záťažou, pri pocitoch strachu a strate pocitu podpory. K prvotným spôsobom riešenia konfliktných situácií je u poškodenej vyhýbanie a potláčanie svojich pocitov. Uvedené reakcie ale nevedú k riešeniu problému, ale ku kumulácii vnútorného napätia v dôsledku čoho je v stálom vnútornom napätí, je v strehu, v obozretnom nastavení, lebo neustále očakáva útok voči sebe. Tento stav následne zvyšuje pohotovosť k náladovosti, vysokej reakčnej pohotovosti a možný afektívnym výbuchom, čo je v súlade s jej osobnostnou štruktúrou. Od narodenia dieťaťa a následného uzavretia manželstva vzťah poškodenej a obvineného vykazuje vysokú konfliktnosť, k čomu prispievajú hlavne manželove alkoholické excesy, jeho vlastná nezamestnanosť a celková neschopnosť postarať sa o zabezpečenie rodiny, čo u posudzovanej vyvoláva hlavne negatívne emócie, hnev, úzkosť a anticipačné obavy. Prah odolnosti u poškodenej, ktorá predstavuje osobnosť nezrelú, v globále plochšiu so sklonom k afektolabilizácii a so zníženou frustračnou toleranciou je znížený. V dôsledku spolužitia v konfliktnom manželskom živote, opakovaných interpersonálnych konfliktov vznikajúcich na báze konzumu alkoholu so znížením sociálno - ekonomického statusu, ktorý vykazuje až znaky sociálne odkázanosti, vyvoláva u poškodenej pocity anticipačných obáv, subjektívne pocity bezmocnosti, vlastnej nemohúcnosti, čo sa pre poškodenú ako matku maloletej dcéry stáva neúnosné a podnietilo jej rozhodnutie situáciu inštitucionálne riešiť. Poškodená pociťovala správanie obvineného hlavne v stave alkoholickej ebriety ako príkorie, ktorého intenzita kolísala v závislosti od častosti alkoholických excesov a ich prejavov, kde vnímanie príkoria je dané aktuálnou situáciou neuspokojenia základných potrieb. Konaním obvineného jej bolo spôsobené psychické utrpenie, ktoré sa prejavovalo kolísavým nárastom pocitov anticipačnej úzkosti a hnevom. Celková aktuálna úroveň globálnych funkcií (vnímanie, vedomie, pozornosť), ako aj úroveň kognitívnych schopností (intelekt, pamäť, myslenie) nie je narušená organickým alebo psychotickým procesom. Klinicky ani psychodiagnosticky sa nemanifestovali prejavy konfabulácie, nezaznamenali sme zvýšenú sugestibilitu, ktorá by nás oprávňovala zvažovať možnosť ovplyvnenia druhou osobou. Čo sa týka klamstva, ako vedomého procesu hovorenia nepravdy, to nemôžeme jednoznačne vylúčiť, posudzovaná disponuje dostatočnou mentálnou úrovňou a pokiaľ chce a bude mať motív, bude klamať, pokiaľ nie, nebude klamať. Čo sa týka motivácie rozhodnutia s vysokou pravdepodobnosťou je tvorila subjektívna nespokojnosť a prežívaný dyskonfrot potenciovaný hlavne požívaním alkoholu u manžela a jeho nezamestnanosťou, v rámci čoho nedokázal zabezpečiť základné potreby rodiny, čo facilitovalo opakované interpersonálne konflikty s verbálnymi aj brachiálnymi agresívnymi prejavmi. Vierohodnosť poškodenej je zachovaná jej nenarušenou intelektovou úrovňou a bezporuchovými kognitívnymi schopnosťami. Čo sa týka vierohodnosti jej výpovede vo vzťahu ku skutku, vo väčšine kritérií nevykazuje známky významnejšieho narušenia. S vysokou pravdepodobnosťou predpokladáme, že správanie obvineného predstavovalo pre posudzovanú zvýšenú stresovú situáciu, ktorá mohla aj facilitivať popôrodnú krátkodobú psychotickú epizódu. Prognóza vývoja osobnosti poškodenej závisí nielen od osobnostných charakteristík, ale aj od iných faktorov (či bude mať dostatočné materiálne a finančné podmienky na obnovu pokojného života s dieťaťom, či bude mať dostatok podporných zdrojov vo svojom okolí a pod.). Na základe uvedeného predpokladáme prognózu za priaznivú ale limitovanú uvedenými faktormi.

Z listinných dôkazov súd oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení v ktorej poškodená popísal jednotlivé útoky a konanie obvineného zhodne so svojim tvrdením po vznesení obvinenia obvinenému.

Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že úrad vykonal v rodine obvineného a poškodenej šetrenie dna 21.03.2019, pričom bolo zistené, deň predtým volala poškodená políciu, nakoľko obžalovaný bol opitý, pýtal peniaze na alkohol a cigarety, zobudil maloletú a poškodenú, ukradol poškodenej kreditnú kartu. Poškodená uvádzala, že má z obžalovaného strach a chce predísť poškodeniu maloletej do budúcna. Poškodená dostala od obžalovaného niekoľko faciek, bola udieraná päsťami, kým nenašiel kartu. Poškodená bola za ich účasti na polícii podať trestné oznámenie. Úrad vykonal šetrenie v rodine poškodenej a obžalovaného aj 19.02.2019, kedy bolo zistené, že v čase ich príchodu obžalovaný spal, predchádzajúcu noc bol pod vplyvom alkoholu, nebol schopný súvislo komunikovať. Uvádza hádky s poškodenou, necíti sa komfortne v aktuálnej situácii, ktorú nemá pod kontrolou. Problémy rieši útekom a alkoholom. Ďalšie záznamy sa netýkaj žalovaných skutkov. Súd oboznámil lekárske správy k poškodenej, ktoré boli súčasťou znaleckých posudkov. Z protokolu o prehliadke tela obžalovaného vyplýva, že na jeho tele neboli zistené žiadne stopy, na tele poškodenej bol zistený na ľavom stehne škrabanec, na ľavom lýtku modrina a pod ľavým kolenom modrina. Z protokolu o dychovej skúške na alkohol zo dňa 21.03.2019 vyplýva, že obžalovaný mal v čase 15.59 hod. 1,05 mg/l alkoholu v dychu a o 16.14 hod. 0.96 mg/l alkoholu v dychu. Zo záznamu zo služby policajnej hliadky zo dňa 20.03.2019 vyplýva, že hliadky bola vyslaná na ubytovňu I. , kde bolo zistené, že sa jedná o domáce nezhody, manželia sa mali vzájomne sácať, nedošlo k žiadnemu zraneniu. Manžel za ich prítomnosti ubytovňu opustil a povedal, že sa vráti až vytriezvie. Z uznesenia OKP OR PZ BA-IV sp.zn. ORP-435/1-VYS-B4-2017, zo dňa 16.02.2018 vyplýva, že vyšetrovateľ odmietol podnet na začatie trestného stíhania poškodenej pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , ktorého sa mali dopustiť rodičia oznamovateľky. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento má v registri trestov jeden záznam hľadí sa neho akoby nebol odsúdený, v registri priestupkov má dva záznamy.

Súd oboznámil zvukový záznam z linky 158, z ktorého vyplýva, že dňa 21.03.2019 volala poškodená na políciu s tým, že obžalovaný prišiel opitý, napadol ju, zbil ju a jej dieťa, lebo chce od nej peniaze.

Súd v predmetnej trestnej veci vykonal na hlavnom pojednávaní kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil, jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe a výrokovej časti rozsudku a že tento skutok je žalovaný trestným činom týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , .

Obžalovaný Š. V. nepoprel že sa s poškodenou hádali, ale odmietol, že by ju mlátil a týral. Poprel, že by si od poškodenej pýtal peniaze na alkohol a na automaty. Z karty vyberal peniaze na veci pre malú. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím, alebo že jej ublížia jeho kamaráti. Počas hádok on poškodenú v poslednej dobe ignoroval. Uviedol, že poškodená na neho útočila aj fyzicky, bila ho ako chlap. Udierala ho päsťami aj do hlavy, aj do chrbta. Obžalovaný potvrdil, že alkohol pil pravidelne. Podľa neho to bolo normálne, s kamarátmi sa opili a to bolo všetko. Takto alkohol užíval 3-4 krát do týždňa. Pil aj sám. Poprel, že by poškodenú budil zo spánku, ani nepúšťal hlasno hudbu.

V prospech obžalovaného sú výpovede niekoľkých svedkov. Pri niektorých z nich je nutné vierohodnosť ich výpovede posudzovať aj s prihliadnutím na ich príbuzenský, alebo kamarátsky pomer k obžalovanému. Ani jeden z týchto svedkov nebol priamym svedkom uvádzaných incidentov v podanej obžalobe. Svedkyňa W. Š., nepotvrdila, že by mala byť poškodená bitá. Medzi obžalovaným a poškodenou išlo o hádky, lebo obžalovaný bol opitý. Na tele poškodenej nevidela žiadne zranenia. Nezistila na nej žiadne známky týrania. Svedok Š. V., otec obžalovaného uviedol, že medzi oblažovaným a poškodenou dochádzalo k hádkam, ale boli to bežné hádky. Na poškodenej žiadne zranenia nevidel. Potvrdil, že aj poškodená bola agresívna voči obžalovanému. Nevie nič o tom, že by obžalovaný na ubytovni rušil nočný kľud hlasnou hudbou. Svedkyňa C. V., matka obžalovaného uviedla, že pri hádkach poškodená syna napádala. Žiadne fyzické útoky jej poškodená zo strany jej syna nespomínala. Ona nebola nikdy svedkom útoku zo strany obžalovaného na poškodenú. Nevie o tom, že by obžalovaný mal rušiť nočný kľud hlasnou hudbou.

Svedok E. P., kamarát obžalovaného vypovedal len všeobecne, k žalovaným skutkom nevedel nič konkrétne uviesť. Raz videl ako poškodená dala obžalovanému päsťovku do hlavy. Na poškodenej on nikdy nevidel žiadne zranenia. Svedok U. O. a svedok P. U. ako policajti uvádzali, že boli na zákrokoch v rodine obžalovaného, pričom sa jednalo o bežné hádky, zistili, že k ničomu nedochádza, nikto nebol zranený. Na poškodenej nevideli žiadne známky zranenia. Svedok R. V., brat obžalovaného uviedol, že o hádkach medzi obžalovaným a poškodenou nevie nič povedať. Ani nevie nič povedať o nejakých útokoch. Nevidel ani na jednom z nich žiadne zranenia.

Druhú skupinu dôkazov tvoria dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenia obžaloby. Svedkyňa-poškodená U. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným denne hádali, lebo pil, obžalovaný na ňu útočil tak, že ju sácal, rozbíjal nábytok, kopal do kočíka, nadával jej, kopal do nej, zamykal ju. Fyzicky ju napádal tak, že ju udieral do hlavy päsťami aj otvorenými dlaňami, fackal ju po lícach, rukami jej stláčal hlavu, keď sa mu nechcela podvoliť. Päsťami ju udieral do horných častí rúk, ťahal ju za vlasy tak, že mu v rukách ostávali chumáče jej vlasov. Obžalovaný jej aj nadával. Popísala jednotlivé konania obžalovaného pri žalovaných skutkoch. Uviedla, že posledného pol roka bolo konanie obžalovaného voči nej intenzívnejšie, bol takmer denne opitý. Keď bol obžalovaný opitý, bol na ňu agresívny, správal sa, akoby mal delírium, pýtal od nej peniaze, ktoré míňal na alkohol a na automaty. Keď mu peniaze nechcela dať, tak ju zbil. Bez jej vedomia jej bral kartu, budil ju aj malú v noci. Príčinou hádok s obžalovaným boli peniaze, alkohol, násilie, agresivita, to že bol ľahostajný a že jej urobil dieťa, a z nej otroka, ktorý ho mal živiť. Po uvedených útokoch mala škrabance a podliatiny na ramenách a na nohách. Konanie obžalovaného vnímala tak, že sa cítila ponížená, zneužitá, využitá, bála sa čo sa stane keď príde z práce. Obžalovaného sa bála každý deň posledný polrok, bála sa prísť domov, bála sa či sa vyspí. Hoci konanie obžalovaného voči poškodenej prebiehalo v ich domácnosti, za zatvorenými dverami, bez iných priamych svedkov, tvrdenia poškodenej preukazujú iné svedecké výpovede. Svedkyňa R. T. uviedla, že v práci, kde poškodená pracovala videli na rukách a chrbte jej dcéry modriny. Poškodená jej posielala správy, že ju obžalovaný zbil a vytrhal jej vlasy na hlave. Hovorila jej, že ju obžalovaný bije, že pije, že v izbe, kde je malá obžalovaný fajčí, je agresívny, nenechá ju spať, budí ju, pýta od nej peniaze, nahlas púšťa hudbu. Svedkyňa V.. I. Š., uviedla, že poškodená im povedala, že medzi ňou a obžalovaným dochádza dennodenne ku konfliktom, ktoré pramenia z nezáujmu

obžalovaného o ich spoločnú domácnosť a z jeho nekontrolovaného alkoholizmu. Poškodená jej k incidentu zo dňa 20.3.2019 uviedla, že obžalovaný prišiel domov večer pod vplyvom alkoholu, žiadal od nej peniaze na kúpu alkoholu a cigariet, krikom zobudil poškodenú aj ich dcéru. Keď mu poškodená odmietla peniaze dať, zobral jej z kabelky bankomatovú kartu a keď sa ju snažila získať späť, tak obžalovaný poškodenú napadol, fackoval ju a udieral ju päsťami. Poškodená jej tiež uviedla, že predchádzajúci mesiac jej obžalovaný z karty vybral 500,-Eur a prehral ich na automatoch. Poškodená jej hovorila aj to, že ju obžalovaný nenecháva spať. Na poškodenej videla aj zranenia na ruke na zápästí. Svedok Ľ. Y., uviedol, že poškodená chodila do práce s modrinami. Hoci to bolo v roku 2016, dokresľuje to vzťah medzi poškodenou a obžalovaným Svedkyňa W. B. potvrdila, že od matky poškodenej sa dozvedela, že obžalovaný poškodenú napádal fyzicky, táto mala mať modriny, plakala. Buď poškodená, alebo jej mama spomínali, že poškodenú obžalovaný budí púšťaním hlasnej hudby. Svedkovia U. O. a P. U. potvrdili, že polícia bola volávaná poškodenou na zákroky v ich domácnosti pre konanie obžalovaného. Hoci priamo nevedeli na mieste pre absenciu viditeľných zranení na poškodenej potvrdiť fyzický útok na poškodenú, nevedeli vylúčiť psychické násilie zo strany obžalovaného, ktorého napokon museli prinútiť opustiť spoločnú domácnosť s poškodenou. Potvrdili, že pri zákrokoch bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Výpoveď svedka M. T. na hlavnom pojednávaní súd hodnotí ako nevierohodnú. Za vierohodnú súd považuje jeho výpoveď z predsúdneho konania, vykonanú za prítomnosti obhajcu obvineného, kde uviedol, že počul, ako sa obžalovaný s poškodenou hádajú, počul ako sa často obžalovaný dobíjal do izby, búchal na dvere. Obžalovaný si rád vypil. Na poškodenej zranenia nevidel, raz videl na obžalovanom zranenie v okolí čela. Nepočul, že by niekto z nich z izby v noci púšťal hlasnú hudbu.

Za významné dôkazy pre rozhodnutie vo veci súd považuje znalecké posudky.

Z posudku a výsluchu znalkyne U.. M. F. vyplýva, že obžalovaný je kompletne somaticky a psychicky závislý od alkoholu. Abusus alkoholu deliberuje konanie obžalovaného, znižuje autokontrolu, autokritičnosť a autoregulačné mechanizmy a odbrzďuje jeho pudové a obranné mechanizmy. V stave opitosti sa u obžalovaného prejavujú poruchy správania v zmysle zvýšenej konfliktogénnosti, iritability až verbálnej a brachiálnej agresivity. U poškodenej znalkyňa nezistila žiadnu závažnú duševnú chorobu alebo poruchu z okruhu schizfrénnych psychóz, organického poškodenia mozgu, či mentálnej retardácie, ktorá by mala vplyv na vnímanie, spracovanie, prežívanie a reprodukovanie podnetov z okolia. U poškodenej nebol zistený sklon k nadmernej fantázii, k pseudológii, ani ku konfabuláciám. Znalkyňa P.. X. M. k osobe obžalovaného uviedla, že v záťaži má sklony k unáhleným nepremysleným reakciám. V emočných situáciách môžeme očakávať neadaptívne správanie, resp. útočnejšie interpersonálne role s pohotovosťou k direktívnym postojom, v dôsledku čoho je sťažený sociálny kontakt. Agresivita netvorí dominantnú črtu osobnosti, je však ľahko odtlmiteľná napr. alkoholom. U obžalovaného sa vyšetrením nemanifestovali znaky dominantnej agresivity. Za bežných okolností je schopný ovládať agresívne impulzy. V stave alkoholického opojenia je agresivita deliberovaná. Nezhody v manželskom vzťahu riešil predovšetkým únikom k alkoholu, ktorý následne facilitoval jeho agresívne prejavy. K osobe poškodenej znalkyňa v posudku uviedla, že schopnosť poškodenej zvládať psychický tlak je v bežných každodenných stresoch primeraná, klesá v stavoch vyvolaných hlavne interpersonálnou záťažou, pri pocitoch strachu a strate pocitu podpory. Poškodená pociťovala správanie obvineného hlavne v stave alkoholickej ebriety ako príkorie, ktorého intenzita kolísala v závislosti od častosti alkoholických excesov a ich prejavov. Konaním obvineného jej bolo spôsobené psychické utrpenie.

Celková aktuálna úroveň globálnych funkcií (vnímanie, vedomie, pozornosť), ako aj úroveň kognitívnych schopností (intelekt, pamäť, myslenie) nie je narušená organickým alebo psychotickým procesom. Klinicky ani psychodiagnosticky sa nemanifestovali prejavy konfabulácie, nezaznamenali sme zvýšenú sugestibilitu, ktorá by nás oprávňovala zvažovať možnosť ovplyvnenia druhou osobou. Čo sa týka klamstva, ako vedomého procesu hovorenia nepravdy, to nemôžeme jednoznačne vylúčiť. Vierohodnosť poškodenej je zachovaná jej nenarušenou intelektovou úrovňou a bezporuchovými kognitívnymi schopnosťami. Čo sa týka vierohodnosti jej výpovede vo vzťahu ku skutku, vo väčšine kritérií nevykazuje známky významnejšieho narušenia.

Z listinných dôkazov preukazujúcich spáchanie žalovaného skutku obžalovaným súd poukazuje na zápisnicu o trestnom oznámení, správu ÚPSVaR lekárske správy, protokol o prehliadke tela poškodenej, protokolu o dychovej skúške na alkohol u obžalovaného, záznam zo služby policajnej hliadky. Obraz o skutkovom deji dopĺňa aj zvukový záznam z linky 158.

Výpovede svedkov U. M., M. V., M. Z., F. X. nič podstatné ku žalovanému skutku nepriniesli.

Pri hodnotení uvedených dvoch skupín dôkazov súd poukazuje na latentnosť žalovanej trestnej činnosti. Pri páchaní skutkov obžalovaným nie je žiadny iný priamy svedok, okrem poškodenej. Ostatné svedecké výpovede sú nepriame dôkazy, ktoré súd musí vyhodnocovať v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Hoci aj na strane obžalovaného sú svedecké výpovede, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia, resp. nepotvrdzujú tvrdenia poškodenej, je nutné konštatovať, že sa jedná o rodinných príslušníkov obžalovaného, alebo o jeho blízkeho kamaráta, teda osoby, ktoré majú záujem na tom, aby bol obžalovaný vykresľovaný v lepšom svetle, než v akom v skutočnosti pri páchaní žalovaných skutkov bol. Na druhej strane bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný v žalovaním období nadmerne konzumoval alkohol, ktorý ovplyvňoval jeho konanie, zvyšoval jeho agresivitu a celkom zrozumiteľne je teda potvrdené, že v stave takejto alkoholickej opojenosti na poškodenú útočil či už fyzicky, alebo psychicky. Už sama skutočnosť, že obžalovaný tri- štyri krát do týždňa príde domov večer opitý, musí byť psychickým stresom pre poškodenú. Je nutné si uvedomiť, že obžalovaný býval s poškodenou a ich maloletou dcérou v jednej izbe. Poškodená nemala objektívnu možnosť pred takýmito alkoholickými excesmi zo strany obžalovaného nikam uniknúť. Musela dávať pozor na dieťa, aby jej obžalovaný v opitosti neublížil. Ráno vstávala do práce a nočné budenie zo strany obžalovaného prispievalo k jej psychickej nepohode a pocitom strachu. Pokiaľ ide o púšťanie hudby obžalovaným, súd poukazuje na to, že aj púšťanie hudby v nočných hodinách v menšej intenzite, teda v takej, že to nepočujú susedia je pre osoby v jednej miestnosti tak intenzívne, že znemožňuje ich spánok.

Z výpovedí svedkov, ktoré potvrdzujú tvrdenia poškodenej vyplýva, že poškodená mala v rozhodnom období na tele zranenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri žalovanom trestnom čine sa nevyžaduje, aby fyzické násilie zo strany obžalovaného bolo takej intenzity, aby spôsobovalo obeti výrazné zranenia. Fyzické útoky môžu byť aj menšej intenzity, ak sa pravidelne opakujú a spôsobujú obeti príkorie. Ak je jediným priamy usvedčujúcim dôkazom voči obžalovanému výpoveď poškodenej, tak súd pri nej konštatuje, že táto vypovedala celé konanie identicky, svoje výpovede nemenila, zotrvávala na nich po celé konanie. Zo znaleckého skúmania nevyplýva nič, čo by svedčilo tomu, že poškodená nehovorí pravdu, alebo fabuluje. Súd konštatuje, že výpoveď poškodenej, ktorej nemal objektívny dôvod neveriť, dopĺňa reťaz vyššie uvedených usvedčujúcich dôkazov, ktoré tvoria ucelenú reťaz

usvedčujúcich dôkazov voči obžalovanému a dopĺňajú a preukazujú pravdivosť tvrdení poškodenej. Zo znaleckého posudku P.. M. jednoznačne vyplýva, že konanie obžalovaného poškodenej spôsobovalo psychické utrpenie a pociťovala správanie obžalovaného ako príkorie. Zo spisového materiálu vyplýva, že takéto konanie obžalovaného voči poškodenej nebolo ojedinelé, vyznačovala sa určitou intenzitou a dlhou dobou trvania.

Trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti lebo výchove spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývaniam výchovy alebo vzdelávania.

Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne mimo rozumnú pochybnosť preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky žalovaného trestného činu, uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného trestného činu v zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby, ktorá je pri žalovanom trestnom čine od troch do osem rokov. Súd v okolnostiach prípadu, ani v osobe obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. Obžalovaný má v registri trestov jeden záznam, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, ale spáchané priestupky nesvedčia tomu, že by pred spáchaním žalovaného trestného činu viedol riadny život. Súd ukladal obžalovanému výchovný podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere tri roky, výkon ktorému mu odložil na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní tri roky. Ako primerané obmedzenie uložil súd obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov, nakoľko práve alkohol bol spúšťačom protiprávneho konania obžalovaného voči poškodenej a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom sociálnemu výcviku. Súd v súlade so závermi znalkyne s prihliadnutím na existujúcu závislosť obžalovaného od alkoholu tomuto uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, výkon ktorého by mal pomôcť obžalovanému zaradiť sa do normálneho života bez alkoholu.

Takto uložený trest aj spolu s uloženým ochranným opatrením je plne v súlade s účelom trestu ako to má na mysli .

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o uplatnenom nároku poškodenej na náhradu škody. Táto sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 500,-Eur za rozbitý telefón. Táto škoda nebola predmetom dokazovania v trestnom konaní, nebola ani preukázaná a preto dokazovanie v tomto smere by presiahlo rámec dokazovania v trestnom konaní. Preto súd odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.