Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-56-2019.pdf
PDF · 125.37 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: U. Q., narodený XX. Z. XXXX, trvale bytom Z. XX, Y. XX V., zastúpený advokátskou kanceláriou Procházka & partners, spol. s r. o., so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-TT-OVBP2-2019/012975/Do-6 zo dňa 29. apríla 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky číslo OU-TT-OVBP2-2019/012975/Do-6 zo dňa 29. 04. 2019 a rozhodnutie Mesta Šamorín číslo 373/2019-00007/SOcÚ (p.č.1389/2018) zo dňa 15. 01. 2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Mesto Šamorín ako stavebný úrad svojim rozhodnutím číslo 373/2019-00007/SOcÚ (p.č.1389/2018) zo dňa 15. 01. 2019 rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania vo veci územného konania na stavbu „Predajňa - prestavba a nadstavba na bytový dom s občianskou vybavenosťou“ na pozemku parc. č. 542 v k. ú. V., mesto Šamorín pre navrhovateľa ARDO, s.r.o., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, IČO 50 190 032 v zmysle § 39 vo väzbe na ustanovenie § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a doplnkov.
2.
Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že stavebný úrad určil okruh účastníkov územného konania podľa § 34 stavebného zákona v oznámení o začatí územného konania a upustení od ústneho konania č.1389/2018-00002/SOcú zo dňa 18.6.2018, to znamená, že vyrozumel navrhovateľa stavby, vlastníkov susedných pozemkov a stavieb na nich, ktorých užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté v zmysle § 139 ods. 2 písm. c) a d) stavebného zákona a dotknuté orgány štátnej správy. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že parc. č. 523/1 rodinný dom na parc.č.523/2 so súpis. č. XXX v k. ú. V., mesto Šamorín, v spoluvlastníctve U. Q., t. j. žalobcu sa nachádza na druhej strane miestnej komunikácie parc. č. 394 k. ú. V. (X. ul.) ako je navrhovaná stavba „Predajňa - prestavba a nadstavba na bytový dom s občianskou vybavenosťou“ na pozemku parc. č. 542 v k. ú. V., mesto
Šamorín. Šírka miestnej komunikácie na parc. č. 394 k. ú. V., mesto Šamorín je cca 12 m a vzdialenosť navrhovanej stavby na pozemku parc. č. 542 k. ú. V. je vo vzdialenosti minimálne 2 m od hranice miestnej komunikácie parc. č. 394 k. ú. V.. Z toho vyplýva, že vzdialenosť navrhovanej stavby na pozemku parc. č. 542 k. ú. V. je vo vzdialenosti minimálne 14 m od hranice pozemku parc. č. 523/1 k. ú. V. vlastníka U. Q., t. j. žalobcu.
Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že navrhovaná stavba „Predajňa - prestavba a nadstavba na bytový dom s občianskou vybavenosťou“ na pozemku parc. č. 542 v k. ú. V., mesto Šamorín má navrhnutých 18 parkovacích státí, z toho 11 parkovacích miest, je na vlastnom pozemku severovýchodne a severozápadne od navrhovanej stavby. Ďalších 7 parkovacích miest je navrhnutých z časti na verejnom pozemku parc. č. 499 k. ú. V. vo vlastníctve mesta Šamorín, kde sa zachová chodník a za chodníkom sa vytvoria kolmé parkovacie miesta napojené na miestnu komunikáciu ( nová ulica). Navrhovateľ v konaní o umiestnení stavby na pozemku parc. č. 542 k. ú. V., mesto Šamorín poukázal na vyjadrenie mesta Šamorín zo dňa 18.6.2018, v ktorom súhlasí s vybudovaním parkovacích miest na pozemku parc. č. 499 k. ú. V., mesto V.. Navrhovaná stavba je v súlade s platným územným plánom mesta V., schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v V. č. 27/2017/VII zo dňa 21.9.2017, na základe stanoviska mesta Šamorín č. OVICRM/15204/1708/2018 zo dňa 25.4.2018. V zmysle uvedených skutočností v predmetnej veci stavebný úrad nekonal ani nemal konať o právach alebo právom chránených záujmoch U. Q. a niet predpokladu, že jeho práva alebo právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 31.1.2019, doručené Mestskému úradu Šamorín 01.02.2019 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žaloby.
4.
Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, Trnava, svojim rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/012975/Do-6 zo dňa 29. 04. 2019 ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Šamorín číslo 373/2019-00007/SOcÚ (p. č.1389/2018) zo dňa 15.01. 2019.
5.
Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v ust. § 34 ods. 1 a 2 , v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že stavebný zákon ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ust. § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie priamo dotknuté vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný.
6.
Odvolateľ svoju žiadosť o vstup do územného konania o umiestnení stavby odôvodnil tým, že ich vlastnícke právo k domu so súpis. č. 329 na pozemku s parc. č. 523/2 a pozemku parc. č. 523/1 v kat. ú. V. bude touto stavbou priamo dotknuté tým, že výrazne zníži kvalitu jej bývania, je zrejmé, že navrhovaná premena navrhovanej stavby na bytový dom s desiatimi bytovými jednotkami bude mať vplyv na užívanie stavieb a pozemkov v okolí navrhovanej stavby, a to prinajmenšom z hľadiska frekvencie dopravy, parkovacích potrieb a ďalších okolností, bezprostredne ovplyvňujúcich užívanie jej stavby. Je teda zrejmé, že jeho nehnuteľnosť spĺňa zákonné kritériá susednej stavby, čo osvedčuje jeho postavenie účastníka územného konania.
7.
Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že U. Q., bytom Z. XX, XXX XX V., tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Nie je totiž vlastníkom pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka a nie je vlastníkom ani susedného pozemku, či stavby. Medzi pozemkom parc. č. 542 vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom sa umiestňuje predmetná stavba a pozemkom parc. č. 523/2 - rodinný dom v spoluvlastníctve U. Q. je pozemok parc. č. 394, na ktorom je postavená inžinierska stavba - miestna komunikácia, teda jej práva nemôžu byť napadnutým rozhodnutím dotknuté. Vzdialenosť navrhovanej stavby na pozemku parc. č. 542 v kat. ú. V. od hranice pozemku parc. č. 523/1 v kat. ú. V., na ktorom je umiestnený rodinný dom s parc. č. 523/2 odvolateľa U. Q., bytom Z. XX, XXX XX V. je cca 14,000 m a rodinný dom je umiestnený cca 17 m od navrhovanej stavby. Dôvodmi, ktoré uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní ako je riešenie dopravnej situácie v danej lokalite, zníženie kvality bývania a zachovania súkromia, nemôže byť priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.
II. Žaloba a žalobné dôvody
8.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 5. júna 2019 žalobu, v ktorej namietal rozpor napadnutého rozhodnutia so stavebným zákonom, rozpor napadnutého rozhodnutia so správnym poriadkom. Rozpor napadnutého rozhodnutia so stavebným zákonom vidí žalobca v tom, že podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby o využívaní územia o stavebnej uzávere a ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Ďalej poukázal na ust. § 139 ods. 2 stavebného zákona, kde sa okrem iného za susednú stavbu rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
9.
V prípade navrhovanej stavby má dôjsť k vytvoreniu ôsmich nových bytových jednotiek a 18 parkovacích miest, ktorých užívanie celkom zásadným spôsobom ovplyvní aj dopravnú situáciu v tichej rezidenčnej zóne, v ktorej sa nachádza stavba žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že jeho nehnuteľnosť sa od hranice navrhovanej stavby nachádza takpovediac cez ulicu. Povinnosťou stavebníka je všetky normované parkovacie miesta vytvoriť na vlastnom pozemku, pričom však jeho projekt počíta s tým, že časť parkovacích miest vznikne na cudzom pozemku. Je teda zrejmé, že realizáciou navrhovanej stavby dôjde k zásadnému vplyvu na užívanie nehnuteľnosti žalobcu. Navyše na žiadne z týchto námietok správny orgán v doterajšom priebehu konania nijako nereagoval a bez účasti žalobcu v konaní sa s nimi ani nebude musieť vysporiadať. Ďalej namietal, že ďalšou významnou okolnosťou s ktorou sa správne orgány opomenuli vysporiadať je fakt, že územný plán v danej zóne umožňuje bytovú výstavbu iba v podobe nadstavby nad objektom občianskej vybavenosti, projekt však počíta s výstavbou bytových jednotiek nielen v podobe nadstavby alebo aj v podobe prestavby prvého nadzemného podlažia a rovnako územný plán neumožňuje tretie nadzemné podlažie, s ktorým však projekt počíta. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti žalobcu s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti celkom jednoznačne spadajú pod pojem susedná stavba podľa § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, nie je možné vyvodiť iný záver než ten, že žalobca by mal byť účastníkom územného konania v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona.
10.
Rozpor napadnutého rozhodnutia so správnym poriadkom vidí žalobca v tom, že napadnuté rozhodnutie je v nesúlade s ustanovením § 14 správneho poriadku. Podľa § 14 správneho poriadku totiž osoby spĺňajúce podmienky stanovené osobitnými predpismi sú definované v správnom poriadku aj tie ako účastníci konania o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom je aj ten kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach a právom chránených
záujmov alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa preukáže opak. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na súdnu prax NS SR, ktorý pri zisťovaní okruhu účastníkov konštatoval, že nemožno vychádzať v tomto prípade reštriktívne z vymedzenia okruhu účastníkov ustanoveným v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku totiž nemožno opomenúť časticu aj, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku. Z druhej a tretej definície účastníka podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., ( ako aj z definície účastníka podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona ) vyplýva, že pre priznanie postavenia účastníka určitej fyzickej osoby postačuje, ak existuje možnosť predpokladu priameho dotknutia práv osôb rozhodnutím. Z toho tiež vyplýva, že účastníkom nie je len ten u koho možno bez pochybností konštatovať, že jeho práva nemôžu byť za žiadnych okolností rozhodnutím dotknuté. Postup ako sa vysporiadať s tvrdeniami o dotknutosti potenciálnych účastníkov konania možno identifikovať priamo v súdnej praxi; „nepriznanie účastníctva osobe v konaní predpokladá, že sa jednak správny orgán bude zaoberať každým čiastkovým dôvodom o ktoré dotknutá osoba domáhajúca sa účastníctva svoje tvrdenie opiera, jednak že kvalifikovaným spôsobom vyvráti opodstatnenosť každého dôvodu a tým správnosť celého tvrdenia. Z jeho rozhodnutia preto musí byť zjavné o čo sa tento záver opiera a či bol zhromaždený dostatok podkladov pre vytvorenie úsudku v tejto veci.
11.
Osobitným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, podľa názoru žalobcu, je jeho nepreskúmateľnosť z titulu absolútneho nedostatočného odôvodnenia. Žalovaný cituje, že odôvodnenie žalovaného bolo veľmi stručné a uvádza, že pre odôvodnenie je potrebné splnenie požiadavky, aby sa zaoberal žalovaný každým čiastkovým dôvodom o ktorý dotknutá osoba domáhajúca sa účastníctva svoje tvrdenie opiera, aby kvalifikovaným spôsobom vyvrátil opodstatnenosť každého dôvodu a tým správnosť celého tvrdenia, čím sa však správny orgán v danom prípade neriadil.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
12.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 8.7.2019, keď uviedol, že žalobca svoju žiadosť o vstup do územného konania o umiestnení stavby odôvodnil tým, že jeho vlastnícke právo k domu so súp. č. XXX na pozemku s parc. č. 532/2, pozemku parc. č. 523/1 v kat. ú. V. bude touto stavbou priamo dotknuté tým, že výrazne zníži kvalitu jeho bývania, je zrejmé, že navrhovaná premena navrhovanej stavby na bytový dom s desiatimi bytovými jednotkami bude mať vplyv na užívanie stavieb a pozemkov v okolí navrhovanej stavby, a to prinajmenšom z hľadiska frekvencie dopravy, parkovacích potrieb a ďalších okolností, bezprostredne ovplyvňujúcich užívanie jeho stavby. Je teda zrejmé, že jeho nehnuteľnosť spĺňa zákonné kritériá susednej stavby, čo osvedčuje jej postavenie účastníka územného konania.
13.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že U. Q. tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Nie je totiž vlastníkom pozemku, ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby týka a nie je vlastníkom ani susedného pozemku, či stavby. Medzi pozemkom parc. č. 542 vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom sa umiestňuje predmetná stavba a pozemkom parc. č. 523/2 - rodinný dom vo vlastníctve U. Q. je pozemok parc. č. 394, na ktorom je postavená inžinierska stavba - miestna komunikácia, teda jeho práva nemôžu byť napadnutým rozhodnutím dotknuté. Vzdialenosť navrhovanej stavby na pozemku parc. č. 542 v kat. ú. V. od hranice pozemku parc. č. 523/1 v kat. ú. V., na ktorom je umiestnený rodinný dom s parc. č. 523/2 odvolateľa U. Q., bytom Z. XX, XXX XX V. je cca 14,000 m a rodinný dom je umiestnený cca 17 m od navrhovanej stavby. Dôvody, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe, ako je riešenie dopravnej situácie v danej lokalite, zníženie kvality bývania a zachovania súkromia, nemôže byť priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.
14.
K dopravnej situácii sa vyjadrilo Okresné riaditeľstvo PZ v Dunajskej Strede, Okresný dopravný inšpektorát a vydalo stanovisko z hľadiska dopravného riešenia predmetnej stavby. To, či je alebo nie je
navrhovaná stavba v súlade s územným plánom nemá žiadny vplyv na to, či má alebo nemá v konaní žalobkyňa postavenie účastníčky konania. Toto sa posudzuje podľa ust. § 34 stavebného zákona a nie podľa toho či je alebo nie je stavba v súlade s územným plánom mesta V.. Súlad s územným plánom mesta V. a tiež to, ako budú rozmiestnené parkovacie miesta, či bude časť parkovacích miest pozdĺžnych alebo kolmých na komunikáciu, posúdi stavebný úrad v konaní o veci - o umiestnení stavby.
15.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 5. augusta 2019, keď uviedol, že argumentácia žalovaného vo vyjadrení neberie žiadny ohľad ani na znenie zákonnej úpravy, ani na jej výklad zo strany najvyšších súdnych autorít, je absolútne nedostatočná a zároveň vecne nesprávna. Právny zástupca žalobcu ďalej namieta, že dôvody, ktoré sú uvedené vo vyjadrení, nemôžu nahrádzať dôvody rozhodnutia a tieto musia byť súčasťou rozhodnutia žalovaného. Po druhé, predovšetkým existujúce stanovisko Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Okresného dopravného inšpektorátu ohľadne namietanej námietky týkajúcej sa dopravnej situácie, toto stanovisko je neaktuálne a bolo vydané k inej situácii aká je v súčasnosti resp. aká je v čase vydania rozhodnutia. Uvedené stanovisko sa vyjadrovalo aj k iným okolnostiam, ktoré sú predmetom projektovej dokumentácie, ako aj napadnutého rozhodnutia. Na vlastnom pozemku je totiž navrhovaných 11 parkovacích miest a 7 miest z časti na verejnom pozemku, kde sa zachová chodník a za chodníkom sa vytvoria kolmé parkovacie miesta napojené na verejnú komunikáciu. V skratke, žalovaný odkazuje na vyjadrenie, ktoré hodnotí inú situáciu, než aká je predmetom územného rozhodnutia. Žalobca ďalej namieta, že v tejto súvislosti sú dôležité dve okolnosti. Po prvé, že takto navrhnuté parkovacie miesta nespĺňajú bezpečnostné požiadavky, nakoľko vozidlá pri východe z parkoviska na cestu nebudú mať žiaden výhľad a po druhé, spôsob akým sa s vecou vysporiadal stavebný úrad a následne aj žalovaný, v plnom rozsahu dokumentuje nevyhnutnosť toho, aby žalobca mal možnosť zúčastniť sa územného konania ako jeho účastník a vlastnými úkonmi chrániť svoje práva.
16.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
17.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
18.
Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. (3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 34 stavebného zákona (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. (3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona (2) Ak sa v tomto zákone používa pojem a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, 14) c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
Podľa § 140 stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
19.
Mesto Šamorín ako stavebný úrad svojim oznámením č.1389/2018-00002/SOcÚ zo dňa 18.6.2018, oznámením o začatí územného konania a o upustení ústneho konania, začal konanie vo veci umiestnenia stavby „Predajňa - prestavba a nadstavba na bytový dom s 10 bytovými jednotkami, na pozemku parc. č. 542 v k. ú. V., mesto V.. Zároveň vyslovil, že upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania.
20.
Mesto Šamorín rozhodnutím č.1389/2018-00003/SOcÚ zo dňa 18.7.2018 vyzval navrhovateľa stavby spoločnosť ARDO s.r.o., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, aby v lehote 60 dní doplnil žiadosť o potrebné doklady, ktoré boli špecifikované v tejto výzve.
21.
Mesto Šamorín oznámením č.1389/2018-00004/SOcÚ zo dňa 17.10.2018, vydal oznámenie o začatí územného konania a o upustení ústneho konania, po zmene projektovej dokumentácie.
22.
Mesto Šamorín rozhodnutím č.1389/2018-00006/SOcÚ zo dňa 30.11.2018, prerušil územné konanie u navrhovateľa ARDO s.r.o., so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava, z dôvodu, že je potrebné zaoberať sa predbežnou otázkou podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku a to posúdenie účastníctva v územnom konaní, ktorým sa prihlásili viaceré osoby, medzi nimi aj žalobca.
23.
Mesto Šamorín oznámením č.1389/2018-00005/SOcÚ zo dňa 3.12.2018, vydal oznámenie o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka územného konania pre osoby ktoré o toto postavenie žiadali, medzi ktorými bol aj žalobca.
24.
Následne mesto Šamorín prvostupňovým rozhodnutím číslo 373/2019-00007/SOcÚ (p.č.1389/2018) zo dňa 15.01.2019 nepriznalo žalobcovi postavenie účastníka v konaní vo veci územného konania, pričom po odvolaní žalobcu žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
25.
Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v intenciách žalobných dôvodov, pričom zistil, že žaloba je čiastočne dôvodná.
26.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v nesúlade s ustanovením § 14 správneho poriadku, krajský súd poznamenáva, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná.
27.
Krajský súd uvádza, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené ( rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS 752/2017).
28.
Ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke práva alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný ( rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžp 1/2010 z 29. marca 2011). Na druhej strane treba poukázať na to, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým (rovnako aj prvostupňový správny orgán), že navrhovaná stavba nemá spoločné hranice s pozemkom žalobcu, resp. nejedná sa o susednú stavbu. Táto argumentácia žalovaného resp. prvostupňového správneho orgánu je podľa názoru krajského súdu nesprávna, keď krajský súd rovnako ako aj právny zástupca žalobcu poukazuje na ustanovenie § 139 ods. 2 stavebného zákona, kde v časti b/, d/ sa uvádza, že susednou stavbou sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorá síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívaním môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
29.
Je nesporné, že navrhovaná stavba sa nachádza oproti stavbe žalobcu, čo nespochybňuje ani žalovaný, ani sám žalobca, pričom žalovaný tvrdí, že táto stavba sa nachádza cca 14 m od pozemku žalobcu, resp. 17 m od rodinného domu žalobcu a medzi touto stavbou a nehnuteľnosťami žalobcu je cestná komunikácia.
30.
Tu krajský súd dáva do pozornosti, že žalobca v žalobe namietal rovnako ako aj v správnom konaní namietal to, že vytvorením parkovacích miest pri navrhovanej stavbe dôjde k takému dopadu na bezpečnosť cestnej premávky v blízkosti rodinného domu žalobcu, ktorý vážne zasiahne do jeho práv a oprávnených záujmov, čím dôjde aj k zásadnému vplyvu na užívanie nehnuteľnosti žalobcu.
31.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že minimálne v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa touto konkrétnou námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadali. Túto odignorovali len konštatovaním, že pozemok, resp. stavba žalobcu nemá spoločnú hranicu s navrhovanou stavbou.
32.
Keďže predmetom právneho posúdenia v tomto konaní je otázka účastníctva žalobcu v konaní o vydanie územného rozhodnutia, bolo potrebné zo strany prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného skúmať, či žalobca bude navrhovanou stavbou ukrátený na jeho právach, pričom táto skutočnosť nemôže byť skúmaná bez toho, aby nebol žalobcovi priznaný status účastníka konania.
33.
Podľa názoru súdu, postavenie účastníctva v správnom konaní v tej ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému zákon vyslovene v príslušnom ustanovení takéto postavenie priznáva. Eventuálne možným jednostranným výkladom zákona, postavenie účastníka správneho konania je možné priznať aj vtedy, ak sa konanie a rozhodovanie bezprostredne dotýka práva, oprávnených záujmov príslušného subjektu.
34.
Rozhodovanie v správnom konaní má vždy zásadný, konkrétny a individuálny charakter, keďže sa priamo dotýka individuálnych práv fyzických alebo právnických osôb. Pre správne konanie je veľmi dôležité posúdiť, od ktorého okamihu sa s konkrétnou osobou koná ako s účastníkom konania a to najmä z hľadiska posudzovania zákonnosti vykonaných dôkazov. Za záväznú formálnu vadu konania považuje judikatúra skutočnosť, že účastník nemal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom, t. j. že nemal možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní. Všeobecne možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu, alebo od okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania, či už od okamihu, keď je zo strany správneho orgánu vykonaný právny úkon. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu, keď je právoplatné rozhodnutie, že nie je účastníkom správneho konania ( rozsudok NS SR 10Sžo 57/2016).
35.
Krajský súd poznamenáva, že pre posúdenie či fyzická osoba resp. právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom územného konania je potrebné skúmať, či umiestnením stavby podľa podmienok územného konania existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné skúmať reálny, faktický zásah do týchto práv ( uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp 20/2012 zo dňa 13.12.2012).
36.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že existencia ( hoci len potenciálneho) ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám je spätá výlučne so stavbou uskutočnenou v zmysle stavebného konania. Zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že žalobca namietal v konaní o umiestnení stavby, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby dôjde k takej dopravnej situácii, ktorá bude mať za následok ohrozenie bezpečnosti cestnej premávky. Ďalej namietal zníženie kvality bývania a zachovanie súkromia a tým vlastne namietal, že je vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.
37.
V prípade, že sa niekto domáha postavenia účastníka územného konania, ako je to aj v prípade žalobcu, ktorý tvrdí že môže byť dotknutý na svojich právach, čo odôvodnil aj konkrétnymi skutkovými okolnosťami, úlohou stavebného úradu bolo v zmysle platnej judikatúry najvyššieho súdu posúdiť, či skutočne žalobca môže byť dotknutý na svojich právach vydaním územného rozhodnutia.
38.
V prípade, ak sa určitá osoba domáha postavenia účastníka v konaní o umiestnení stavby, nemôže stavebný úrad, bez toho, aby sa zaoberal konkrétnymi námietkami tejto osoby, ktorými preukazuje zásah do svojich práv, vysloviť bez ďalšieho jednoznačný záver, že táto osoba nie je účastníkom konania. Nepriznanie účastníctva v takomto prípade má charakter konania, v ktorom bola takejto osobe odňatá možnosť v rámci správneho konania uplatňovať svoje práva.
39.
Krajský súd v tejto súvislosti sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že pri nepriznaní účastníctva osobe v konaní sa predpokladá, že správny orgán sa pri vydaní tohto rozhodnutia bude zaoberať každým čiastkovým dôvodom o ktorý dotknutá osoba domáhajúca sa účastníctva svoje tvrdenie opiera a jednak že kvalifikovaným spôsobom vyvráti opodstatnenosť každého dôvodu, ktorý táto osoba v správnom konaní namieta.
40.
V tomto smere krajský súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.
41.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
42.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
43.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.