Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-113-2019.pdf
PDF · 102.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaného L. T., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2020, takto
rozhodol:
obžalovaný L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX
je vinný, že
dňa XX.XX.XXXX 0 XX,XX h po ceste 1/66 v smere X. - L. viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, ev. č. X. XXXAY, pričom v km 139,00 v k. ú. X., časť K. plne sa nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a ľavou prednou časťou vozidla narazil v blízkosti prechodu pre chodcov do chodkyne Q. O. vychádzajúcej spoza autobusu stojaceho na autobusovej zastávke, následkom čoho utrpela zlomeninu pravého predkolenia, trieštivú vnútrokíbnu zlomeninu hornej časti píšťaly vpravo s posunom a trieštivú zlomeninu hlavičky ihlice predkolenia vpravo s posunom s prítomnosťou hematómu z vonkajšej strany pravého kolena v oblasti hlavičky ihlice ako následok dopravnej nehody po silnom náraze do oblasti dolnej časti kolena vpravo z pravej a trochu prednej strany kolena po náraze ľavou prednou časťou nárazníka motorového vozidla s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 6 mesiacov, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák
za to sa odsudzuje
Podľa § 157 ods. 1, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 500,- (päťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. v prípade, ak bude peňažný trest zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, určuje sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX škodu - bolestné vo výške 1 823,40 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, škodu vo výške 1 912,50 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodení so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 06.11.2019 obžalobu na L. T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 ods. 1 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX o XX.XX h viedol osobné motorové vozidlo značka Audi v smere X. L., pričom nedal prednosť chodkyni Q. O., kráčajúce po prechode pre chodcov, vychádzajúcej spoza autobusu stojaceho na autobusovej zastávke, ľavou prednou časťou vozidla do nej narazil, následkom čoho utrpela zlomeninu pravého predkolenia, trieštivú vnútrokĺbnu zlomeninu hornej časti píšťaly vpravo s posunom a trieštivú zlomeninu hlavičky ihlice predkolenia vpravo s posunom s prítomnosťou hematómu z vonkajšej strany pravého kolena v oblasti hlavičky ihlice ako následok dopravnej nehody po silnom náraze do oblasti dolnej časti kolena vpravo z pravej a trochu prednej strany kolena po náraze ľavou prednou
časťou nárazníka motorového vozidla s dobou liečenia a obmedzením v obvyklom spôsobe života po dobu 6 mesiacov, čím obžalovaný porušil ustanovenie § 137 ods. 2 písm. r) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.01.2020 obžalovaný neurobil vyhlásenie, pretože sa nestotožňuje s právnou kvalifikáciou skutku, ktorého sa mal dopustiť. Určite z jeho strany nedošlo k závažnejšiemu spôsobu konania. Namieste je preto kvalifikácia v zmysle § 157 ods. 1 Tr. zák., nakoľko poškodená mala veľké spoluzavinenie na vzniknutom následku, sama porušila ust. § 53 od. 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Ďalej na svoju obranu uviedol, že v predmetný deň okolo XX.XX hod. sa približoval k obci K., k autobusovej zastávke, z ktorej v protismernom jazdnom pruhu práve odchádzal linkový autobus. V čase, keď zbadal autobus a prechod pre chodcov, o ktorom vie, že sa v tom mieste nachádza, jazdil rýchlosťou medzi 70 až 80 km/hodina. Nedá sa tam ísť rýchlejšie, nakoľko predtým je pravotočivá zákruta. Chodkyňu poškodenú zbadal, až keď sa priblížila k deliacej čiare vozovky. Z dôvodu, že pri ceste stál autobus a už vychádzal zo zastávky, nevidel celý protiľahlý jazdný pruh, preto aj chodkyňu zbadal až v uvedenom mieste. Obžalovaný hneď začal brzdiť, ale nedokázal nehode už zabrániť. Chodkyňu zasiahol v mieste, kde je ľavý svetlomet alebo ľavý blatník, ktorý je nad kolesom. Obžalovaný nevidel, či niekto vchádza alebo či niekto prechádza po priechode pre chodcov alebo mimo priechodu pre chodcov. Myslí si však, že poškodená prechádzala rýchlou chôdzou, a to v mieste asi 2 metre od priechodu pre chodcov. Poprel, žeby mu autobus dával nejaké výstražné znamenie, že idú chodci. Rovnako si nepamätá, kde presne stál autobus, keď vychádzal zo zastávky, ale podľa jeho pozorovaní, častokrát autobus zastaví v mieste kde je priechod pre chodcov.
Okrem výsluchu obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu poškodenú Q. O., svedkyňu W. K., spolujazdkyňu obžalovaného, prečítal znalecké posudky znalcov z odvetvia cestná doprava a z odvetvia chirurgia, prečítal výpovede svedkov N.. X., N.. X. a Y. Y., vodiča autobusu, ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Svedkyňa poškodená Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň sa vracala autobusom domov. Vystúpila, ako obvykle, na zastávke pri hlavnej ceste. Vystúpila zo zadných dverí a išla spoza autobusu smerom k priechodu pre chodcov. Poškodená sa pozrela smerom na X., smerom na X. sa
nepozrela, či idú nejaké motorové vozidlá, nakoľko tam stál autobus. Poukázala však na to, že prax je tam väčšinou taká, že im dávajú autá prednosť, keď vystupujú z autobusu a idú cez priechod pre chodcov. Poškodená si však nepamätala, kde presne prechádzala na druhú stranu cesty, či to bolo na priechode alebo vedľa priechodu. Rovnako si nepamätala, kde presne stál autobus na zastávke, či to bolo pred priechodom pre chodcov alebo na priechode pre chodcov, ale po nehode si všimla, že často stávajú autobusy aj na priechode pre chodcov. V čase nehody mala poškodená oblečený čierny kožený kabát a nemala žiadny reflexný prvok.
Svedkyňa W. K., družka obžalovaného a jeho spolujazdkyňa uviedla, že pred nehodou zbadala poškodenú až vtedy, keď vybehla spoza autobusu a bola skoro na stredovej čiare. Myslí si, že sa vozidlom pohybovali pomaly asi 70 km/hodina. Je presvedčená o tom, že sa poškodená pohybovala mimo prechodu pre chodcov. Išla veľmi rýchlo,
ponáhľala sa a pozerala sa len smerom na X. a nie smerom na X.. Keď prichádzali k miestu, kde je zastávka, tak autobus vychádzal zo zastávky a bol ešte zadnou časťou na priechode pre chodcov. Autobus dával smerovku, ale určite im nedával výstražné znamenie o tom, že prechádzajú cez cestu chodci.
Z výsluchu svedkya N.. N. X., ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní, súd zistil, že sa pohyboval so svojim motorovým vozidlom za motorovým vozidlom obžalovaného. Približne tak 15 - 20 metrov pred zastávkou obžalovaný spomalil, preto spomalil aj on, takže sa pohybovali asi rýchlosťou 50 km/hodina. Autobus mal vyhodenú ľavú smerovku, pohýnal sa, vychádzal iba zo zastávky a vchádzal do svojho jazdného pruhu. Podľa neho došlo k zrážke motorového vozidla s poškodenou tak 3 - 4 metre za priechodom pre chodcov. Poškodenú veľmi neodhodilo, žeby letela vzduchom.
Z výsluchu svedkyne N.. T. X., z prípravného konania súd zistil, že bola spolujazdkyňa v motorovom vozidle svedka N.. X.. Pred dopravnou nehodou bola svedkom toho, ako v opačnom smere sa pohýňa linkový autobus, pričom spoza neho vyšla staršia pani, ktorá išla veľmi rýchlo priamo cez cestu a za chvíľu do nej narazilo motorové vozidlo obžalovaného. Toto auto zachytilo poškodenú ľavým bokom a poškodenú odhodilo do boku. Obžalovaný v momente s motorovým vozidlom zastal. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kde presne sa pohybovala poškodená, myslí si, že poškodená nebola priamo na priechode pre chodcov. Čo sa týka pohybu motorového vozidla obžalovaného, tak sa nevedela k tomu presne vyjadriť, myslí si však, že nešiel rýchlo.
Z výsluchu svedka Y. Y., vodiča autobusu, z prípravného konania súd zistil, že na zastávke jeho autobus zastavil, otvoril zadné dvere, cez ktoré vystúpili cestujúci. Matne si spomína, že určite vystupovala jedna staršia pani. Následne zavrel zadné dvere, keď sa presvedčil, či všetci vystúpili. Pohol sa, pozrel do spätných zrkadiel a zaraďoval sa do svojho jazdného pruhu. Ako sa pohol, zaregistroval, že tá pani, ktorá vyšla zadnými dverami, prechádzala k zadnej časti autobusu a potom prešla zaňho. Svedok už viac nevidel. Vodič sa nevedel vyjadriť, presne ako stál na zastávke, či bol celou zadnou časťou autobusu za prechodom pre chodcov. Obvykle sa snaží stáť na zastávke tak, že autobus ťahá čo najďalej na odstavnú plochu, pokým sa nezačne zastávka zužovať a viac vpravo. Tak isto si nepamätal, či dával protiidúcim vozidlám výstražné znamenie o tom, že cez vozovku prechádzajú chodci.
Zo znaleckého posudku znalca T.. G. G., znalca z odboru zdravotníctvo a odvetvia chirurgia a traumatológia súd zistil, že poškodená utrpela pri dopravnej nehode trieštivú vnútrokĺbnu zlomeninu hornej časti píšťaly vpravo s posunom
a trieštivú zlomeninu hlavičky ihlice predkolenia vpravo s posunom, kde hematóm bol prítomný z vonkajšej strany pravého kolena v oblasti hlavičky ihlice. Že ide o vnútrokĺbnu zlomeninu váhonostného kĺbu je indikovaná anatomická repozícia operačným spôsobom a následná fixácia kovovými dlahami a skrutkami. Predmetné poranenie poškodenej mohlo vzniknúť v dôsledku predmetnej dopravnej nehody. Zlomenina vznikla silným nárazom do oblasti dolnej časti kolena vpravo, pričom náraz smeroval z pravej a trochu prednej strany
kolena, čo zodpovedá nárazu ľavou prednou častou nárazníka predmetného osobného motorového vozidla. Zlomenina je vysoko energetická, trieštivá, kde zlomené sú obe kosti v rovnakej výške. Hematóm je z vonkajšej strany pravého kolena, nie je pochybnosť o priamom mechanizme vzniku zlomeniny. Išlo o náraz vysokou intenzitou. Takáto trieštivá zlomenina nemôže vzniknúť slabým nárazom. Je vylúčené, aby táto zlomenina vznikla tak, že auto stálo alebo temer stálo a poškodená sama narazila kolenom do auta. Náraz musel byť silný. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, poranenie vzniklo tak, že poškodená sa v momente nárazu nachádzala v zóne tesne vľavo, a vpredu od ľavého predného rohu nárazníka auta, pričom pri rýchlej chôdzi bola v krokovej fáze s predkročenou pravou dolnou končatinou, kde došlo k silnému nárazu do kolena sprava z boku a poškodenú následne odhodilo doľava dopredu niekoľko metrov, kde telo poškodenej bolo odhodené v smere pohybu motorového vozidla v kombinácii s rotáciou tela doľava a šikmo doľava. Z medicínskeho hľadiska nie je vylúčené, že k určitému zhoršeniu posunu trieštivej zlomeniny došlo aj pri presune poškodenej z miesta dopadu na zastávku autobusu. S istotou to však tvrdiť nemožno. Znalec z medicínskeho hľadiska vylúčil, aby poškodená sama po náraze a vzniku zlomeniny sa presunula bez pomoci na iné miesto, ako dopadla. Záťaž kolena bez odľahčenia by nevydržala, bolesť je enormná. Poškodená však bola v šoku, v krvi mala vysokú hladinu adrenalínu, čo dopomohlo k tomu, aby s pomocou prešla na zastávku. Znalec ustálil dobu liečenia poškodenej na 6 mesiacov, ak nenastanú ďalšie komplikácie a obmedzenie v obvyklom spôsobe života ustálil na 42 dní. Minimálne je u poškodenej nutné 5 mesiacov nohu odľahčovať používaním barlí. Znalec bolestné hodnotil u poškodenej na 180 bodov, čo je 3 646,80 Eur (180 bodov x 20,26 Eur).
Zo znaleckého posudku znalca N.. Z., znalca z odvetvia cestná doprava, súd zistil, že znalec pracoval s rôznymi priebehmi nehodového deja. Čo sa týka nehodového deja podľa svedka N.. X., tak znalec takýto priebeh nehodového deja považuje z technického hľadiska za neprijateľný. Podľa miesta, kde odhodilo chodkyňu, je vylúčené, aby sa pohybovala v mieste asi 3 - 4 metre za priechodom pre chodcov. Podľa znalca sa vodič pohyboval po vozovke rýchlosťou cca 85 km/hod., s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k nárazu do chodkyne na priechode pre chodcov. Z technického hľadiska však je možné pripustiť, že miesto nárazu bolo najviac 1 meter za priechodom pre chodcov. Znalec výpočtom zistil, že pre kombináciu pohybu chodkyne a pohybu autobusu a rozhľadu na chodkyňu z vozidla Audi najlepšie zodpovedá skutočnosť, že na začiatku reakcie vodiča Audi sa vozidlo Audi pohybovalo rýchlosťou cca 85 km/hod. Chodkyňa sa pohybovala zrýchlenou chôdzou cca 4,7 km/hod. Podľa rýchlosti chodkyne a podľa miesta nárazu, chodkyňa vstúpila na prechod v čase cca 4,2 sekundy pre nárazom a Audi sa nachádzalo cca 87 metrov od
miesta nárazu. Rýchlosť vozidla zodpovedá začiatok reakcie vodiča cca 2,7 sekundy pre nárazom vo vzdialenosti cca 52 metrov pred miestom nárazu. Začiatok reakcie vodiča dobre zodpovedá momentu, keď mal vodič možnosť prvýkrát rozpoznať chodkyňu, ktorá mu vyšla zo zakrytého výhľadu spoza protiidúceho autobusu. Do momentu keď mali chodkyňa a vodič na seba vzájomný rozhľad 1,5 sekundy po vstupe chodkyne do vozovky a 2,7 sekundy pred nárazom, chodkyňa prešla po prechode cca 2 metre a bola cca 3,5 metra od miesta nárazu. Podľa znalca bola príčina nehody na strane vodiča tá, že neprispôsobil rýchlosť jazdy
okolnostiam, ktoré možno predvídať, teda existencia autobusovej zastávky v mieste nehody, existencia priechodu pre chodcov a odchádzajúci autobus zo zastávky. Pri existencii takýchto okolností nemožno považovať chodkyňu, ktorá vyšla spoza odchádzajúceho autobusu, za náhlu prekážku z technického hľadiska, a to aj vtedy, ak by chodkyňa kráčala mimo priechodu pre chodcov.
Znalec zistil príčinu nehody aj na strane chodkyne, ktorá vstúpila na priechod, hoci nemala dostatočný rozhľad na to, aby sa presvedčila, či s ohľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel môže cez vozovku bezpečne prejsť. Na vzdialenosť 40 metrov, na ktorú mala chodkyňa pri vstupe do vozovky rozhľad, dokážu bezpečne zastaviť iba vozidlá jazdiac rýchlosťou najviac 52 km/hod. Na vzdialenosť 45 metrov dokážu s plným využitím adhézie zastaviť vozidlá jazdiace rýchlosťou najviac 70 km/hod. V mieste odkiaľ prichádzali vozidlá je povolená rýchlosť 90 km/hodina. Ak mala chodkyňa povinnosť očakávať, že vozidlá môžu ísť rýchlosťou 90 km/hod., tak nemohla s ohľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel cez vozovku bezpečne prejsť. Chodkyňa preto v čase, keď prechádzala cez priechod sa mala neustále presviedčať, či jej nehrozí nebezpečenstvo, nakoľko mala zakrytý výhľad na celú vozovku. Vodič mohol zabrániť nehode vtedy, ak by mal buď skoršiu reakciu, alebo by sa pohyboval nižšou rýchlosťou. Vodič by dokázal zabrániť nehode, ak by v čase, keď rozpoznal chodkyňu, jazdil rýchlosťou najviac 78 km/hod.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situácia v cestnej premávke.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, prechádzanie cez cestu je chodec povinný prednostne použiť prechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, a to vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či môže tak urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania a v zmysle horeuvedenej právnej úpravy dospel súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil len skutkovú podstatu prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., keď nedbanlivostné konanie obžalovaného bolo jednou z príčin vzniku ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. Súd v tom smere musí poukázať na judikatúru (R 5/1971), teda aj keď konanie obžalovaného bolo len jedným z článkov reťaze príčin, ktoré spôsobili následok, ťažkú ujmu na zdraví poškodenej, je príčinou následku aj vtedy, keby následok nenastal bez ďalšieho konania tretej osoby, v tomto prípade poškodenej.
Po zhodnotení výpovede obžalovaného, svedkyne poškodenej, ako aj záverov znaleckého posudku znalca z odvetvia dopravy, v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný nedal prednosť poškodenej, ktorá sa pohybovala po prechode pre chodcov. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi, že poškodená sa pohybovala asi 2 metre od priechodu pre chodcov, poškodená si na túto skutočnosť nepamätala a znalec z odvetvia dopravy pripustil, že sa poškodená mohla pohybovať po vozovke aj vo vzdialenosti do 1 metra od priechodu pre chodcov. Pred predmetnou dopravnou nehodou sa autobus, z ktorého vystúpila poškodená, pohýňal zo zastávky, pričom nebolo preukázané, či predmetný autobus stál pred priechodom pre chodcov, alebo stál v časti priechodu, alebo za priechodom. Každopádne, vzhľadom na polohu, kde sa ocitla poškodená po náraze a skutočnosť, že chcela čo najskôr prejsť na druhú stranu vozovky, by bolo nepravdepodobné, žeby poškodená prechádzala cez vozovku vo vzdialenosti až 3 metre od priechodu pre chodcov, určite prechádzala na druhú stranu vozovky v blízkosti priechodu pre chodcov.
Čo sa týka príčin vzniku dopravnej nehody a skutočnosti, či poškodená vytvorila obžalovanému náhlu preukážku, sa súd v plnej miere stotožňuje so závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia dopravy. Na predmetnej dopravnej nehode sa tak podieľala poškodená ako aj obžalovaný. Chodkyňa začala prechádzať cez vozovku, hoci nemala dostatočný rozhľad na to, aby sa presvedčila či vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel, môže cez vozovku bezpečne prejsť. Sama uviedla, že rozhľad mala len smerom na X., ale smerom na X. nemala rozhľad, nakoľko tam stál autobus. Poškodená sa preto mala, ako prechádzala cez vozovku, neustále presvedčiať, či jej nehrozí nebezpečenstvo, pretože mala zakrytý výhľad. Ak si nemohla svoju povinnosť o presvedčení splniť pri vstupe na vozovku, tak táto povinnosť jej ostala do miesta, kde sa jej rozhľad otvoril a nič jej nebránilo rozpoznať prichádzajúce vozidlo obžalovaného. Poškodená preto svojim konaním porušila ust. § 53 ods. 1, 2, 4 Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Naopak obžalovaný, vodič motorového vozidla, neprispôsobil rýchlosť svojej jazdy okolnostiam, ktoré mohol predvídať. V mieste nehody sa nachádzala nielen autobusová zastávka, ale aj priechod pre chodcov, pričom v čase, keď sa približoval k autobusovej zastávke, sa autobus pohýňal zo zastávky a obžalovaný nevidel, či sa vedľa autobusu, prípadne na priechode pre chodcov alebo v blízkosti priechodu pre chodcov, nenachádzajú nejakí chodci. Pri existencii takýchto okolností v situácii nehody, preto nemožno považovať poškodenú, ktorá vyšla spoza odchádzajúceho autobusu ako náhlu prekážku z technického hľadiska, aj keď sa poškodená pohybovala po vozovke mimo priechodu pre chodcov. Obžalovaný mal prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy daným okolnostiam tak, aby bol schopný
zastaviť v prípade, ak by mu do cesty vošiel chodec, ktorého prítomnosť mohol predvídať, keďže videl ako autobus vychádza zo zastávky, a teda mohol predpokladať, že aj z autobusu vystúpili nejakí
chodci, ktorí budú prechádzať na druhú stranu vozovky. Preto súd nemohol súd zobrať do úvahy obranu obžalovaného, že v dôsledku stojaceho autobusu, ktorý prípadne stál aj na priechode pre chodcov, obžalovaný nevidel, či sa niekto nachádza na priechode pre chodcov. Práve táto okolnosť mala byť dôvodom, aby obžalovaný znížil rýchlosť svojho vozidla, tak, aby bol schopný prípadne zastaviť. Obžalovaný sa teda dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, čím porušil § 4 ods. 1 písm. c) Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Konanie obžalovaného bolo len jednou z príčin vzniku následku dopravnej nehody, a to ťažkej ujmy na zdraví, ktorú utrpela poškodená, v rozsahu ako ju popísal v hore uvedenom znaleckom posudku znalec z odvetvia chirurgia a traumatológia. Rovnakú mieru zavinenia na následku mala aj sama poškodená, súd preto uznal obžalovaného vinným len z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný, v roku 2019 bol len raz priestupkovo riešený na úseku dopravy a to pre rýchlu jazdu, pričom mu bola uložená pokuta len vo výške 30,- Eur. V mieste bydliska je hodnotený kladne. Súd ďalej pri ukladaní trestu zvažoval u obžalovaného pomer priťažujúci a poľahčujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil prevahu poľahčujúcich okolností, obžalovaný pred schápaním predmetného skutku viedol riadny život. Súd potom ukladal obžalovanému trest podľa § 157 ods. 1 (sadzba 6 mesiacov až 2 roky), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., keď hodnú hranicu trestnej sadzby § 157 ods. 1 Tr. zák. znižoval o 1/3 a nakoniec dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného bude dostatočný peňažný trest vo výške 500,- Eur. Súd pri uložení tohto trestu zohľadnil okolnosti celého prípadu, hlavne mieru spoluzavinenia poškodenej, prechádzajúci život obžalovaného, ale aj postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď svoje konanie oľutoval. V prípade, ak bude peňažný trest zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, určil mu súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.
Čo sa týka náhrady škody, tak poškodená Q. O. si uplatnila náhradu škody bolestné vo výške 3 646,80 Eur, tak ako to ustálil znalec z odvetvia chirurgie, traumatológie a Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Banská Bystrica za liečebné náklady vynaložené na ošetrenie poškodenej škodu vo výške 3 825,46 Eur. Súd však pri určení výšky náhrady škody, ktorú má uhradiť obžalovaný poškodeným, musel zobral do úvahy aj horeuvedenú mieru zavinenia poškodenej, ktorú ustálil v rovnakej miere ako obžalovaného a nakoniec zaviazal obžalovaného, aby podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaplatil poškodeným len 1 uplatnenej náhrady škody, a to Q. O. vo výške 1823,40 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. vo výške 1912,50 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodených zo zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.