Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: KLIMEX Hutnícky materiál s. r. o., so sídlom Mikovíniho 2/A, 917 01 Trnava, IČO: 36 255 963, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100762344/2019 zo dňa 01.04.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 100762344/2019 zo dňa 01.04.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 102348696/2018 zo dňa 26.11.2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 102348696/2018 zo dňa 26.11.2018, určil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 409 263,46 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 270 510,34 Eur a vyrubil daň v sume 138 753,12 Eur.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u daňového subjektu - žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013, pričom o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol o výsledku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 100558716/2017 zo dňa 31.3.2017. Predmetom preverovania bola preprava betonárskej ocele v reťazci spoločností, kde ako subdodávateľ vystupovala spoločnosť Brembio s.r.o., ako dodávatelia spoločnosti Probe Invest s.r.o. a v niektorých prípadoch spoločnosť SLOVMIX s.r.o. a ako odberatelia spoločnosti pôsobiace na území Českej republiky a to spoločnosť BEWEGA s.r.o. a NUBARRON a.s.

3.

Správca dane pri preverovaní dodávky tovaru v rámci vyššie uvedeného reťazca zistil, že väčšina dodávateľov spoločnosti KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. má zahraničných spoločníkov a konateľov, ktorí nekomunikujú so správcom dane, nepredkladajú požadované doklady, nevlastnia žiadne skladové priestory, nedisponujú žiadnym technickým ani personálnym vybavením na manipulovanie

s betonárskou oceľou. Dodanie tovaru je potvrdené len papierovo. Pôvod tovaru je neznámy, subdodávateľská spoločnosť Brembio s.r.o. naposledy podala daňové priznanie ohľadne dane z pridanej hodnoty za december 2012 a za jún 2013 nepredložila správcovi dane účtovníctvo. Okrem toho preprava tovaru a vystavenie faktúr zahrnutých na faktúrach a dokladoch CMR na trase Brembio s.r.o.

- Probe Invest s.r.o. - KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. - BEWEGA s.r.o. a Brembio s.r.o. - SLOVMIX s.r.o. - KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. - BEWEGA s.r.o., ktorú mal prepravovať prepravca E. X., nebola potvrdená zo strany prepravcu, preverované vozidlá uvedené na sporných faktúrach a dodávkach CMR boli prevažne osobné automobily. Ďalej správca dane konštatoval, že zo spoločností zapojených v reťazci firiem nepredložila faktúry za prepravu sporného tovaru na žiadnom z deklarovaných prepravovaných úsekov. Nebol zaznamenaný prejazd v elektronickom mýtnom systéme Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Bratislava, ani Riaditeľstvom silníc a dálníc v Českej republike na trasách Brembio s.r.o. - Probe Invest s.r.o. - žalobca - KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. - BEWEGA s.r.o., ani na trase Brembio s.r.o. - SLOVMIX s.r.o. - KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. - BEWEGA s.r.o. Ďalej správca dane skonštatoval, že na žiadnom z medzinárodných nákladných listoch CMR doložených k jednotlivým odberateľským faktúram kontrolovaným daňovým subjektom KLIMEX Hutnícky materiál s.r.o. pre odberateľa BEWEGA s.r.o. a v časti 24 „tovar prevzal, nenachádzala povinná náležitosť dokladu t. j. dátum a podpis a pečiatka príjemcu tovaru“. Z uvedeného vyplýva, že na dokladoch CMR chýba potvrdenie odberateľov. Ďalej nebolo preukázané, že na účet ktorej konkrétnej osoby boli vykonané predmetné prepravy, t. j. na účet ktorého dodávateľa alebo odberateľa. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatuje, že odberateľ BEWEGA s.r.o. nekomunikuje so správcom dane, daňové priznanie za jún 2013 nebolo podané, čím odberateľ tovaru nepriznal DPH pri nadobudnutí tovaru zo zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom. 4. V súvislosti s týmito dodávateľskými faktúrami u spoločnosti NUBARRON a.s., správca dane dospel k záveru, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne s cieľom uplatniť práva na odpočet DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi a uplatňovať si takto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. Správca dane ďalej skonštatoval, že v rámci medzinárodnej výmeny dožiadaní mu bola doručená dňa 11.4.2014 odpoveď č. P201303795 v ktorej bola preverovaná spoločnosť NUBARRON a.s., pričom bolo zistené, že táto spoločnosť je registrovaná na dani z pridanej hodnoty od 28.11.2001 do januára 2013 s mesačným zdaňovacím obdobím. Na adrese sídle nevykonala táto spoločnosť žiadnu ekonomickú činnosť, na adrese sídla sa nachádzala spoločnosť B.I.B s.r.o., ktorá poskytuje služby v oblasti virtuálnych kancelárií obchodnej adresy pre účely umiestnenia sídla spoločnosti prenájmu zasadacích miestností a kompletný administratívny servis. Daňový subjekt podal za obdobie jún 2013 riadne daňové priznanie na DPH, v ktorom nevykázal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pričom dňa 26.9.2013 podal dodatočné daňové priznanie na DPH za jún 2013, v ktorom uviedol nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, pričom základ dane bol 21 960 788,- CZK a daň na výstupe 4 615 965,- CZK. K podanému dodatočnému daňovému priznaniu DPH bola zaslaná výzva na odstránenie pochybností. Daňový subjekt však požadované doklady českému správcovi dane nepredložil. Splnomocnenému zástupcovi NUBARRON a.s. p. J. L. ako aj do dátovej schránky daňového subjektu bola zaslaná výzva k predloženiu dokladov za obdobie jún 2013, pričom daňový subjekt nereagoval a požadované doklady českému správcovi dane nepredložil. Taktiež boli preverované aj bankové účty spoločnosti NUBARRON a.s. za obdobie od 1.2.2013 do 31.12.2013, pričom z týchto účtov bolo zistené, že tento daňový subjekt neuhradil žiadne peňažné prostriedky žalobcovi. Posledné priznanie na DPH bolo podané za január 2014, registrácia DPH bola zrušená 10.7.2015. Na základe uvedenej skutočnosti daňový subjekt NUBARRON a.s. nepreukázal predmetné plnenie, ktoré za ktoré si uplatňoval žalobca odpočet DPH. Okrem iného správca dane aj preveril prepravcov tovaru, ktorí mali odberateľovi spoločnosti NUBARRON a.s. prepravovať hutnícky materiál od žalobcu. Jednalo sa o spoločnosť Šidlík s.r.o., so sídlom Dobřkovice, pričom správca dane zistil, že pri kontrole pohybu tovaru týmito prepravcami bola preprava tovaru spochybnená, čím správca dane dospel k záveru, že pohyb tovaru bol uskutočnený len fakturačne.

5.

Správca dane ďalej zistil, že žalobca si uplatnil odpočet DPH aj za dodávky tovaru od spoločnosti SLOVMIX s.r.o., so sídlom Alžbetin dvor, Miloslavov a od spoločnosti Ferer oceľ s.r.o. , so sídlom Tomášikova 26, Bratislava.

6.

V súvislosti s nákupom tovaru žalobcu od spoločnosti Ferer oceľ s.r.o. správca dane zhodnotil zistenia skutočností v takom zmysle, že priznal žalobcovi právo na odpočet dane z faktúr od spoločnosti Ferer oceľ s.r.o. v zdaňovacom období jún 2013 v sume 15 835,41 Eur.

7.

V prípade spoločnosti SLOVMIX s.r.o. správca dane dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru od tejto spoločnosti. Správca dane nepriznanie nadmerného odpočtu DPH od dodávateľa spoločnosti SLOVMIX s.r.o. pre žalobcu spochybnil najmä tým, že vo veci vykonal dokazovanie najmä výsluchom splnomocneného zástupcu spoločnosti V. V., ktorý za spoločnosť konal na základe udelenej moci, ktorý v priebehu daňovej kontroly nepreukázal dodanie tovaru touto spoločnosťou pre žalobcu, napriek tomu, že táto osoba spolupracovala a poskytla súčinnosť správcovi dane. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ktoré boli namietané aj v žalobe, keď uviedol, že zo strany správcu dane nebola dodržaná maximálna jednoročná dĺžka daňovej kontroly, namietal nezákonné prerušenie daňovej kontroly, namietal nevypočutie viacerých svedkov v rámci daňovej kontroly, ďalej žalobca namietal, že niektorí svedkovia boli vypočutí bez jeho prítomnosti a teda bolo odňaté procesné právo účastníka daňového konania zúčastniť sa na výsluchu predvolaných svedkov. Žalobca poukázal aj na to, že ak výsledky vykonanej kontroly naznačovali existenciu daňového podvodu v rámci reťazca dodávok predmetného tovaru, daňový subjekt o tejto skutočnosti nevedel a vzhľadom na okolnosti ani vedieť nemohol.

9.

Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, svojim rozhodnutím číslo 100762344/2019 zo dňa 01.04.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 102348696/2018 zo dňa 26.11.2018.

10.

Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že námietky daňového subjektu sú nedôvodné. K námietke prekročenia zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2013 vyplynula potreba získavať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a to dožiadaním do zahraničia. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedených 13 žiadostí o MVI, pričom daňová kontrola bola prerušená až do doby kým nedošli odpovede na tieto žiadosti, čo značí že k prerušeniu daňovej kontroly došlo za účelom preverenia zdaniteľných obchodov prijatých a uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania mali vplyv na správne určenie výšky dane. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nebol prítomný na výsluchoch niektorých svedkov a to konkrétne svedka J. L., svedka V. V. a V. J. a X. O., F. Vašíčku, tak títo svedkovia boli vypočutí v rámci trestného konania, právo byť prítomní na výsluchu podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku sa vzťahuje len na výsluchy vykonané podľa daňového poriadku. Toto právo sa nevzťahuje na výsluchy vedené v iných konaniach, podľa iných procesných predpisov. Pokiaľ ide o námietku daňového subjektu, že v napadnutom rozhodnutí nebolo možné zistiť dátum prijatia odpovedí na MVI, odvolací orgán, teda žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené z dôvodu, že zistenia uvedené v odpovediach neovplyvňujú výšku dane po kontrole. Žalovaný ďalej vyhodnotil námietku žalobcu o nevedomosti o existencii podvodu v reťazci dodaní ako nevieryhodnú, vzhľadom na dôkazy ktoré boli získané počas daňovej kontroly. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane postupoval v súlade so všeobecnými záväznými predpismi, rešpektoval zásady daňového poriadku, správca dane konal v súčinnosti s daňovým subjektom, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a využil všetky dostupné zákonné prostriedky ktoré mal k dispozícii a povinnosti daňového subjektu ukladal len v medziach stanovených zákonom a preto sa odvolací orgán t. j. žalovaný stotožňuje so závermi správcu dane.

II. Žaloba a žalobné dôvody

11.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 11.6.2019 žalobu, v ktorej namietal, že správca dane v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2013, ktorá predchádzala vydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia žalovaného nedodržal maximálnu lehotu na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 1 daňového poriadku. Ďalej namietal, že správca dane a žalovaný nesprávne interpretovali ustanovenia daňového poriadku o maximálnej lehote na vykonanie daňovej kontroly v spojení s ustanoveniami o prerušení kontroly ( § 61 daňového poriadku) a zároveň úplne opomenuli aplikovať príslušné ustanovenia Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a Smernice č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o dodržaní lehoty na vykonanie daňovej kontroly a napadnuté rozhodnutie teda vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej žalobca namietal, že viacerí svedkovia v rámci daňovej kontroly boli vypočutí bez toho, aby bol žalobca o týchto výsluchoch vopred upovedomený, v dôsledku čoho majú predmetné výsluchy povahu nezákonne získaných dôkazov, ktoré nemohli slúžiť ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ani napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správca dane zároveň použil ako podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia aj zápisnice z výsluchu svedkov, ktoré mali byť uskutočnené mimo príslušného daňového konania v rámci trestného konania a to bez toho, aby bolo žalobcovi umožnené sa týchto výsluchov zúčastniť a klásť predmetným svedkom otázky. Jednalo sa konkrétne o výsluchy svedkov F. Q., bývalej účtovníčky spoločnosti Probe Invest s.r.o. a SLOVMIX s.r.o., V. J., konateľa spoločnosti Probe Invest s.r.o., E. X., dopravcu, V. V., splnomocneného zástupcu spoločnosti SLOVMIX s.r.o., X. O., konateľa spoločnosti SLOVMIX s.r.o.

12.

Okrem toho žalobca v žalobe namietal, že správca dane ako aj žalovaný pri rozhodovaní vychádzali z nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu, keď nevzali do úvahy dobromyseľnosť žalobcu, ktorý nevedel a vzhľadom na okolnosti ani nemohol vedieť o možnom zaťažení preverovaného reťazca dodávok tovaru daňovým podvodom. Z obsahu administratívneho daňového spisu nevyplýva akýkoľvek dôkaz o vedomosti žalobcu o tom, že by mal byť súčasťou reťazca dodávok tovaru zaťaženého daňovým podvodným konaním. Zistenie skutkového stavu ku ktorému správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a správca dane v napadnutom rozhodnutí dospeli, nezodpovedá obsahu príslušného administratívneho spisu. Okrem toho žalovaný sa žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadali s podstatnými argumentami žalobcu uvedenými v odvolaní žalobcu zo dňa 11.1.2019. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa napriek veľkému rozsahu zaoberá odvolacími dôvodmi žalobcu len stručne na str. 38 a 40 druhostupňového rozhodnutia, pričom žalovaný v ňom celkom ignoruje viaceré podstatné argumenty uvedené v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 13. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 12.7.2019, keď uviedol, že čo sa týka prekročenia zákonnej lehoty týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že z dôkazov získaných v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie jún 2013 vyplynula potreba získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to podľa Nariadenia Rade EÚ č. 904/2010. Prvostupňový orgán zaslal v období od 6.11.2013 do 5.6.2014 spolu 23 žiadostí, z toho dve žiadosti o doplnenie o MVI. Z dôvodu, že dňa 11.7.2014 neobdržal konečné odpovede na 13 žiadostí o MVI, rozhodnutím č. 9201402/5/3407923/2014 zo dňa 11.7.2014 prerušil z dôvodov podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku predmetnú daňovú kontrolu odo dňa 6.7.2014 do dňa prijatia poslednej konečnej odpovede na žiadosť o MVI. V odôvodnení rozhodnutia je uvedených 13 žiadostí MVI, podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody pre ktoré sa konanie prerušilo alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Vzhľadom k tomu, že dôvod pre ktorý bola daňová kontrola prerušená pominul doručením poslednej konečnej žiadosti na žiadosť o MVI č. 9201402/5/4921915/13/Šaf,Ja a to dňa 20.2.2017, prvostupňový orgán v predmetnej daňovej kontrole pokračoval po pominutí dôvodov pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, kontrola bola prerušená za účelom preverenia zdaniteľných obchodov prijatých a uskutočnených žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverovania mali vplyv na

správne určenie výšky dane. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán obchádzal maximálnu lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané za účelom preverenia reálnosti obchodov formou MVI, to znamená že bolo nevyhnuté a primerané. Tvrdenie žalobcu o nečinnosti prvostupňového orgánu je nepravdivé, pretože prvostupňový orgán v danej veci konal, zasielal urgencie do dožiadaného členského štátu o poskytnutie požadovaných informácií v čo najkratšom čase. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , v ktorom najvyšší súd judikoval, že pokiaľ žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, túto námietku najvyšší súd považoval za nedôvodnú vo vzťahu k odkazu na článok 8 Nariadenia Rady EÚ č. 1798/2003, v ktorom sa uvádza, že tam upravená lehota sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. V otázke námietky, že viacerí svedkovia boli vypočutí bez toho, že by bol žalobca vopred o výsluchoch týchto svedkov upovedomený, žalovaný dospel k záveru, že táto námietka je nedôvodná, pretože žalobca bol upovedomený o všetkých svedkoch ktorí boli vypočutí v rámci daňovej kontroly, ktorí boli vypočutí v iných konaniach, neboli vypočúvaní v rámci daňového konania, resp. správca dane použil ako dôkazy zápisnice z výsluchu týchto svedkov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentami ktoré žalobca uviedol v odvolaní a že tieto žalovaný vysvetlil len stručne na str. 38 a 40 svojho rozhodnutia, žalovaný považuje túto námietku za nedôvodnú a najmä že sa nevysporiadal s námietkou, že prerušenie daňovej kontroly bolo neprimerane dlhé a že prvostupňový orgán pri medzinárodnej výmene informácií nerešpektoval lehoty ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Namiesto toho žalovaný len nesúvislo konštatuje, že medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie kontroly a že počas prerušenia kontroly neplynie lehota na jej ukončenie. Žalovaný k tejto námietke uvádza, že sa vyjadril komplexne k tejto námietke v spojení s námietkou dĺžky daňovej kontroly a preto nebolo dôvodné sa k tejto námietke opätovne vyjadrovať. Lehoty týkajúce sa žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií nemajú vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly. Zároveň platí, že prerušenie daňovej kontroly nie je žiadnym právnym predpisom limitované a preto samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly je irelevantná. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade išlo o komplikovaný a rozsiahly prípad, čomu zodpovedá aj samotný nález po vykonanej daňovej kontrole a preto je samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly primeraná vo vzťahu k množstvu preverovaných dokladov a dôkazov i k výslednému zistenému rozdielu. Pokiaľ ide o námietku, že žalovaný resp. prvostupňový správny orgán nijakým spôsobom nepreukázali vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v rámci reťazca prepravy tovaru, žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že s touto námietkou sa vysporiadal a všetky skutočnosti ktoré preukazujú nepravdivosť žalobcu a tvrdenia o jeho dobromyseľnosti tvoria obsah žalovaného rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že pohyb tovaru sa uskutočnil len fakturačne s cieľom uplatniť právo na odpočet DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty. Správnosť uvedeného záveru preukazujú zistenia

- nekontaktnosť dotknutých spoločností, nepredkladanie dokladov, nepreukázanie prepravy tovaru, vyjadrenie zúčastnených osôb, ktoré popísali celý priebeh a organizáciu podvodných reťazcov. Ich organizátorom mal byť práve žalobca, ktorý mal z uvedeného výhodu v podobe nadmerného odpočtu v sume 270 510,34 Eur. Všetky zistené skutočnosti, vykonané úkony ako aj nasledovné vyhodnotenie sú uvedené v rozhodnutí žalovaného.

14.

K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril právny zástupca žalobcu dňa 3.9.2019, keď uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že v danom prípade nemohlo dôjsť k prekročeniu dĺžky daňovej kontroly je nesprávne. Prerušenie daňovej kontroly má za následok neplynutie ( spočívanie) lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly len v prípade, ak je daňová kontrola prerušená zákonným spôsobom a to len na čas ktorý príslušné všeobecné právne predpisy pripúšťajú. Správca dane nemôže daňovú kontrolu prerušiť svojvoľne a na neobmedzený čas. Prerušenie daňovej kontroly musí byť za každých okolností účelné, nevyhnutné a primerané a v žiadnom prípade nemôže mať povahu formálneho prerušenia, ktorého účelom je obchádzanie zákonného limitu v podobe lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Je nepochybné, že aj prerušenie daňovej kontroly z dôvodu podanej žiadosti o MVI nemôže byť časovo neobmedzené. To ako dlho môže správca dane čakať na požadovanú informáciu je presne limitované a to príslušnými právnymi predpismi, ktoré upravujú postup správcu dane a požiadaného cudzieho orgánu pri podávaní a vybavovaní žiadostí o MVI. Tento postup je vzhľadom na jeho cezhraničný charakter upravený aj na úrovni práva Európskej únie a to Nariadením Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a Smernica č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní na európskej úrovni aj na úrovni vnútroštátneho práva. V tejto

súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , podľa ktorého lehoty na vybavenie medzinárodnej výmeny informácií podľa Nariadenia EÚ č. 904/2010 a Smernice č. 2011/16/EÚ sú záväzné a v tomto kontexte treba vykladať aj príslušné ustanovenia daňového poriadku upravujúce podmienky prerušenia daňovej kontroly. Krajský súd uvádza, že v súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ustanovenie § 61 ods. 4 daňového poriadku, ktorý je potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t. j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. K totožným záverom dospel aj Krajský súd v Bratislave v celkom aktuálnych rozsudkoch sp. zn. a zo dňa 10.7.2018. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR č.2Sžf 18/2014, na ktorý poukazoval žalovaný, je potrebné uviesť, že predmetný rozsudok vychádzal ešte zo staršej právnej úpravy a týkal sa obdobia pred prijatím Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a Smernice č. 2011/16/EÚ ako aj o medzinárodnej pomoci o spolupráci pri správe daní. Navyše Najvyšší súd SR sa v danom rozsudku otázkou limitácie dĺžky prerušenia kontroly v súvislosti s vybavovaním žiadosti o MVI vôbec nezaoberal. Súčasná súdna prax pritom jednoznačne poukazuje, že lehoty na vybavenie žiadosti o MVI majú vplyv na maximálnu dĺžku prerušenia kontroly a v tejto súvislosti aj na maximálnu dĺžku daňovej kontroly ako takej. Žalobca ďalej uvádza, že neakceptuje tvrdenie žalovaného, podľa ktorého v prípade že ak určitý výsluch svedka nevykonal priamo príslušný konajúci správca dane, ale na základe jeho žiadosti iný dožiadaný alebo požiadaný orgán, alebo príslušná svedecká výpoveď bola získaná v rámci iného daňového konania, právo byť prítomný pri výsluchu a klásť otázky svedkovi, kontrolovanému daňovému subjektu nepatrí. Prijatie takéhoto výkladu by malo za následok de facto úplné popretie práva garantovaného ustanovením daňového poriadku. Neexistuje dôvod pre ktorý by kontrolovaný daňový subjekt mal byť vo vzťahu ku svedkom ktorí boli vypočúvaní iným orgánom na základe dožiadania, či medzinárodnej výmeny informácií mal mať menší rozsah práv ako pri svedkoch ktorých vypočuje priamo správca dane počas daňovej kontroly. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatočné odôvodnenie, v ktorom sa žalovaný komplexne vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi, toto tvrdenie je opätovne nesprávne. Faktom je, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k námietke neprimeranej dĺžky prerušenia daňovej kontroly vôbec nevyjadril a tento odvolací dôvod v napadnutom rozhodnutí jednoducho odignoroval. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 38 len všeobecne konštatuje, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynie a že správca dane maximálnu lehotu neobchádzal. Napadnuté rozhodnutie však odôvodnení vôbec nereaguje na námietku, že prerušenie daňovej kontroly nemôže byť neobmedzené a že prípad kedy prerušenie trvá viac ako dva roky nemôže byť považované za zákonné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež chýba riadne vymedzenie sa s odvolacím dôvodom, v zmysle ktorého správca dane vychádzal z nesprávneho a neúplného zisteného skutkového stavu, keď nevzal do úvahy dobromyseľnosť žalobcu o neexistencii daňového podvodu. Na tento odvolací dôvod žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol len to, že žalobca zrejme figuroval v reťazci dodávok zaťažených daňovým podvodom, čo má vyplývať z dôkazov ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí neuviedol ktoré skutkové zistenia majú vedomosť žalobcu preukazovať. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný v závere svojho vyjadrenia, že nedobromyseľnosť žalobcu o absencii daňového podvodu majú spochybňovať výsledky vykonaného dokazovania. Žalovaný konkrétne poukazuje na to, že preverované subjekty boli viackrát nekontaktné a nepredkladali požadované doklady. Žalovaný sa odvoláva na výsluchy niektorých svedkov, podľa ktorých má celý reťazec dodávok v danom prípade žalobca priamo organizovať. S uvedeným záverom žalovaného žalobca nesúhlasí. Žalobca už viackrát uviedol, že z jeho pohľadu prebehli predmetné kontrolované obchody medzi žalobcom a jeho dodávateľmi a odberateľmi štandardne a zo žiadnych vtedy známych okolností nevyplývalo, že by tovar mohol byť v rámci širšieho reťazca dodávok zaťažený daňovým podvodom. V čase realizácie obchodov sa všetci dodávatelia i odberatelia žalobcovi javili ako riadne fungujúce spoločnosti, ktoré sa zaoberajú obchodom s hutníckym materiálom. Žalobca pri obchodovaní v kontrolovaných prípadoch prejavil nadštandardnú mieru opatrnosti, keď si od každého z príslušných obchodných partnerov vyžiadal potvrdenie o neexistencii daňových nedoplatkov, aby mal istotu, že spoločnosti s ktorými obchoduje si plnia svoje daňové povinnosti a nie je pri nich riziko nezaplatenia či už iného porušenia právnych predpisov.

15.

Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

16.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu uplatnených žalobných návrhov na pojednávaní konanom dňa 23. januára 2020, pričom zistil, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

17.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nebola dodržaná zákonná lehota týkajúca sa dĺžky daňovej kontroly uvedená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, na základe čoho má podľa názoru žalobcu protokol povahu nezákonného dôkazu. Podľa názoru žalobcu bola lehota daňovej kontroly prekročená tým, že daňová kontrola bola účelovo prerušená na viac ako dva a pol roka a to z formálnych dôvodov týkajúcich sa dožiadaní MVI. Podľa názoru žalobcu nedošlo zo strany žalobcu k rešpektovaniu judikatúry EU a to nariadenia Rady č. 904/2010 ako aj Smernice 2011/2016, ktoré boli neskôr zapracované do V tejto súvislosti poukázal aj na to, že aj samotný Krajský súd v Trnave v minulosti vyslovil právny názor, že správca dane je povinný dodržiavať lehoty na ukončenie daňovej kontroly aj v príp. že dôjde k prerušeniu daňovej kontroly, a to v rozsudkoch a . Ďalej poukázal, že v jednom prípade čakal správca dane na odpoveď na dožiadanie celkovú 1203 dní, jednalo sa o žiadosť zo dňa 6.11.2013, kde obdržal správca dane odpoveď až 20.2.2017. Poukázal na to, že práve táto odpoveď bola nepodstatná, pretože nebola opísaná ani v samotnom protokole a zo strany správcu dane nebolo zdôvodnené za akým účelom bolo potrebné na túto odpoveď čakať. Správca dane postupoval nezákonne, keď neumožnil žalobcovi v rámci výsluchu svedkov vykonávajúcich na základe dožiadaní MVI týchto výsluchov sa zúčastňovať. Žalobca konkrétne uviedol v žalobe o ktoré výsluchy sa jednalo a v tejto súvislosti namieta aj to, že pre výsledky daňovej kontroly boli zo strany správcu dane použité aj výsluch z iných konaní, ktoré podľa názoru žalobcu nemali byť použité. Právny zástupca žalobcu poukázal, že správca dane ako aj žalovaný nezohľadnil resp. nepreukázal na základe akých skutočností mal mať žalobca vedomosť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode v reťazci obchodov, o tom že sa mal zúčastniť žalobca podvodného konania v rámci reťazca spoločností sa dozvedel až z výsledkov daňovej kontroly. Podľa názoru žalobcu tento pristupoval k svojim obchodným partnerom s dostatočnou obozretnosťou, keď od nich žiadal napr. aj potvrdenia o zaplatení dane predtým ako s nimi začal obchodovať.

18.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný taktiež zotrváva na svojich vyjadreniach ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli. V súvislosti s námietkou nezákonného prerušenia a dĺžky daňovej kontroly uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, pretože daňová kontrola začala v septembri 2013 a žiadosti o MVI boli zasielané priebežne od novembra 2013. Celkovo sa jednalo o 23 žiadostí, informácie ktoré žiadal správca dane boli potrebné z tohto dôvodu, pretože žalobca deklaroval vyvezenie tovaru do cudziny a odpovede na žiadosti mali takto deklarovaný tovar potvrdiť resp. vyvrátiť. Čo sa týka neúčinnosti prerušenia daňovej kontroly, zástupkyňa žalovaného uviedla, že dĺžka bola ovplyvnená výsledkami MVI, ktoré ovplyvnili aj závery daňovej kontroly a každá jedna žiadosť bola nevyhnutná na vyhodnotenie deklarovaných obchodov zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o smernicu a nariadenie ktorými argumentu PZ žalobcu, lehoty ktoré sú uvedené v týchto predpisoch sú určené pre orgán ktorý je žiadaný o zaslanie žiadosti a nie sú to lehoty podľa daňového poriadku, ktorým sa spravuje orgán ktorý vykonáva daňovú kontrolu. Podľa názoru poverenej zástupkyne žalovanej prerušenie daňovej kontroly bolo dôvodné a primerané. Čo sa týka samotných svedkov, tak poukázala, že správca dane je povinný upovedomovať daňový subjekt o vykonaných výsluchoch len ak sa tieto výsluchy vykonávajú podľa Daňového poriadku v rámci daňovej kontroly, výsluchy ktoré boli vykonané podľa českého daňového poriadku v rámci dožiadaní boli vykonané inými orgánmi, kde sa táto povinnosť nevzťahuje. Rovnako sa to týka aj výsluchov ktoré boli získané v rámci iných konaní napr. trestného konania, tieto boli zo strany správcu dane vyhodnotené v zmysle § 24 Daňového poriadku ako dôkazy získané podľa všeobecných právnych predpisov. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcu, táto bola spochybnená celkovými výsledkami daňovej kontroly a jednotlivými dôkazmi ktoré boli v rámci daňovej kontroly vykonané, ako aj uznesením Ministerstva vnútra č. PPZ 891/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 7.11.2016, kde bolo konštatované, že žalobca bol organizátorom daňového podvodu.

19.

Právom záverečnej reči podľa právny zástupca žalobcu uviedol, že čo sa týka prerušenia daňovej kontroly a jej zákonnej dĺžky ako uviedla poverená zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení, dôvodom čakania bola len jedna žiadosť, ktorá bola podaná zo strany správcu dane v r. 2013 a správca dane na ňu čakal až do r.2017 a navyše ako bolo už hore uvedené výsledky tejto odpovede neboli podstatné, pretože neboli ani obsahom protokolu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že lehoty uvedené v nariadení a v smernici sa netýkajú správcu dane, tak toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože práve správca dane je povinný tieto lehoty sledovať, starať sa o to, aby odpovede boli zaslané v lehotách ktoré určujú tieto predpisy, čo však nespravil a čakal tri roky na odpoveď na dožiadane MVI. Pokiaľ ide o výsluch, ktoré mali byť vykonané v rámci iných konaní, tak isto nesúhlasí s tvrdením zástupkyne žalovaného, že tieto výsluchy spĺňajú podmienky zákonne získaného dôkazu podľa daňového poriadku, pretože sú získané v inom konaní, kde môžu byť zákonnými dôkazmi, ale v daňovom konaní musí správca dane posúdiť každý jednotlivý dôkaz vo vzťahu k použiteľnosti pre účely daňovej kontroly.

20.

Zástupkyňa žalovaného právom záverečnej reči uviedla, že nie je správne tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že v prípade ak neobdrží v lehote určenej nariadením resp. smernicou odpoveď na dožiadanie, má pokračovať správca dane v daňovej kontrole. Podľa názoru žalovaného výsledky daňovej kontroly vychádzali z vykonaného dokazovania a na základe toho žiadala žalobu zamietnuť.

21.

Podľa § 3 ods.2 a 3 daňového poriadku (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)

Podľa § 43 ods. 1 a 8 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

22.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2013, pričom žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Probe Invest s.r.o., so sídlom Bulharská 70, Bratislava, v celkovej sume základ dane: 1 323 108,80 Eur, DPH 20 %: 264 621,76 Eur na nákup tovaru - betónovej ocele. Okrem toho si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane taktiež z faktúr vystavených spoločnosťou SLOVMIX s.r.o., so sídlom Miloslavov, Alžbetin dvor, v celkovej sume základ dane: 723 208,50 Eur, DPH 20 %: 144 641,70 Eur na nákup tovaru - betonárskej ocele.

23.

V súvislosti s dodávateľskými faktúrami spoločnosti Probe Invest s.r.o., správca dane zistil, že tovar ktorý bol predmetom dodania pre žalobcu bol nadobudnutý spoločnosťou Probe Invest s.r.o. od spoločnosti Brembio s.r.o., so sídlom Panenská 24, Bratislava. Vykonaným šetrením bolo zistené, že spoločnosť Brembio s.r.o. sa na adrese sídla nenachádza, nemala tam ani označenie, konateľ spoločnosti zaslal elektronickou poštou informáciu, že v preverovanom období už nebol vlastníkom firmy, firmu mal do novembra 2012 a potom ju predal a všetky dokumenty si prevzal nový majiteľ a preto sa nevedel k danému obdobiu vyjadriť. Spoločnosť Brembio s.r.o. naposledy podala daňové priznanie za december 2012. Správca dane ďalej zistil, že prepravu tovaru od spoločnosti Probe Invest s.r.o. mal vykonať prepravca E. X. priamo pre odberateľa žalobcu spoločnosť BEWEGA s.r.o. Národná diaľničná spoločnosť a.s. poskytla informácie, že vozidlo s ev.č.5T3 5915 bolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, ale dané vozidlo nevyužívalo vymedzené úseky ciest v období jún 2013. Ostatné vozidlá ktoré mali vykonávať prepravu neboli zaregistrované taktiež v elektronickom mýtnom systéme, resp. v elektronickom mýtnom systéme nemali žiadny mýtny záznam. Ďalším preverovaním bolo zistené, že prepravca E. X. nikdy nespolupracoval so spoločnosťami BEWEGA s.r.o., ani so žalobcom a nikdy im nič nevyfakturoval, nevykonával pre nich prepravu, ani prostredníctvom iných prepravcov. Vykonaným preverovaním teda bolo zistené, že nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru pre žalobcu tak ako to deklarujú faktúry vystavené spoločnosťou Probe Invest s.r.o.

24.

V súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti SLOVMIX s.r.o., správca dane zistil, že konateľom spoločnosti bol Petr Heřman od 13.6.2013, ktorý mal ustanoveného splnomocneného zástupcu V. V.. Všetku činnosť za spoločnosť vykonával V. V., ktorý mal udelenú generálnu plnú moc. Spoločnosť SLOVMIX s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, žiadne výrobné zariadenia na spracovanie a manipuláciu pri nakladaní a vykladaní skladovaného tovaru. Faktúry vystavené pre žalobcu boli uhradené vkladom na účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., pričom spoločnosť SLOVMIX s.r.o. nemala skladovú evidenciu. Konateľ spoločnosti Petr Heřman bol od deviateho mesiaca roku 2014 nekontaktný. Zo záznamov z DPH spoločnosti vyplýva, že tovar pre spoločnosť ktorý bol predmetom dodania pre žalobcu bol nadobudnutý od spoločnosti Brembio s.r.o. Rovnako ako u predchádzajúcej spoločnosti bolo zistené, že prepravu tovaru od spoločnosti SLOVMIX s.r.o. priamo pre odberateľa žalobcu spoločnosť BEWEGA s.r.o. vykonával prepravca E. Pětvaldský. Vykonaným preverovaním rovnako ako u spoločnosti Probe Invest s.r.o. bolo zistené, že faktúry vystavené spoločnosťou SLOVMIX s.r.o. nepotvrdzujú reálne dodanie tovaru pre žalobcu tak ako to deklaroval žalobca. 25.

Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval aj dodanie tovaru - betonárskej ocele v celkovej sume 2 212 380,10 Eur, na ktorých je ako odberateľ uvedená spoločnosť BEWEGA s.r.o., so sídlom v Českej republike a spoločnosťou NUBARRON a.s., so sídlom v Českej republike a dodanie tovaru betonárskej ocele v celkovej sume 853 609,79 Eur. 26. V súvislosti s preverovaním dodania tovaru spoločnosťou žalobcu pre spoločnosti BEWEGA s.r.o. a spoločnosť NUBARRON a.s. do Českej republiky, správca dane v období od 6.11.2013 do 5.6.2013 zaslal 23 žiadostí o MVI.

27.

Z dôvodu, že dňa 11.7.2014 neobdržal správca dane konečné odpovede celkom na 13 žiadostí o MVI, rozhodnutím č. 9201402/5/3407923/2014 zo dňa 11.7.2014, prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku odo dňa 16.7.2014 až do dňa prijatia poslednej konečnej odpovede na žiadosti o MVI, z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly zo dňa 11.7.2014 vyplýva, že kontrola bola prerušená za účelom preverenia zdaniteľných obchodov prijatých a uskutočnených daňovým subjektom v kontrolovanom zdaňovacom období, pretože výsledky tohto preverenia majú vplyv na správne určenie výšky dane.

28.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa, keď prevádzajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku jeho odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. DPH smernica neobsahuje konkrétne ustanovenie v súvislosti s dôkazmi ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby mohlo byť priznané oslobodenie od DPH. Prináleží členským štátom v súlade s článkom 131 DPH smernice stanoviť podmienky za akých oslobodia od DPH dodania v rámci spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoduché uplatnenie týchto oslobodení a zabrániť akémukoľvek podvodu daňového úniku alebo prípadnému zneužitiu.

29.

Podľa slovenskej legislatívy sú tzv. intrakomunitárne dodania v rámci členských štátov EÚ oslobodené od DPH na základe ustanovenia § 43 zákona o DPH. Citované ustanovenie § 43 zákona o DPH oslobodzuje od dane dodanie tovaru do iného členského štátu pri splnení zákonom stanovených podmienok. Základnou podmienkou na oslobodenie tovaru odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet je, aby nadobúdateľ bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Takéto oslobodenie od dane musí platiteľ dane preukázať na základe prísne špecifikovaných dôkazov o preprave resp. o prevzatí tovaru v členskom štáte odberateľa.

30.

V zmysle právnej úpravy účinnej v čase realizácie sporného dodania tovaru žalobcom bol platiteľ povinný podmienky oslobodenia od dane preukázať kópiou faktúry, ďalej prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenou osobou, že tovar prepravil do iného členského štátu, ak prepravu tovaru vykonal odberateľa a inými dokladmi ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

31.

Správny súd v rámci preskúmania rozhodnutia zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH nielen z odberateľských faktúr, teda z tovaru ktorý mal byť žalobcovi dodaný od dodávateľov žalobcu, ale aj z faktúr, kde vystupoval žalobca ako dodávateľ pre odberateľov v Česku a to spoločnosť BEWEGA s.r.o. a spoločnosť NUBARRON a.s., obe spoločnosti so sídlom v Česku. Ďalej správny súd zistil, že v súvislosti s preverovaním dodávok tovaru žalobcu pre vyššie uvedené spoločnosti na územie Českej republiky, správca dane v období od 6.11.2013 do 5.6.2014 zaslal spolu 23 žiadostí o MVI, pričom do dátumu prerušenia kontroly do 16.7.2014 správca dane obdržal len celkovo 10 odpovedí na tieto žiadosti, zvyšných 13 odpovedí na žiadosti o MVI správca dane neobdržal a z tohto dôvodu dňa 16.7.2014 správca dane rozhodnutím č. 9201402/5/3407923/2014 prerušil daňovú kontrolu.

32.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v rámci jednotlivých etáp daňového konania sa môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho plynulý priebeh a znemožňujú v konaní pokračovať. Podľa povahy týchto okolností môže ísť o dočasnú nemožnosť alebo trvalú nemožnosť pokračovať v daňovom konaní. V tejto súvislosti dáva Daňový poriadok správcovi dane okrem možnosti, resp. povinnosti zastaviť konanie aj možnosť konanie prerušiť.

33.

Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t. j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Pokiaľ predmetná situácia nastane a daňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia.

34.

Zákon správcovi dane ukladá povinnosť prerušiť daňové konanie v prípade, ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke. Naproti tomu fakultatívnym oprávnením prerušiť konanie správca dane disponuje v prípadoch, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia alebo ak je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Posledným prípadom, kedy môže správca dane konanie prerušiť je situácia, keď sa na strane účastníkov konania vyskytnú dôležité dôvody a prerušenia konania účastníci zhodne navrhnú. V tomto prípade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní.

35.

Daňový poriadok okrem prípadu fakultatívneho prerušenia daňovej kontroly z iniciatívy účastníkov konania v zmysle § 61 ods. 2 predmetného zákona, neurčuje žiadne konkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Vnútroštátna právna úprava sa v tomto obmedzuje iba na všeobecnú formuláciu, podľa znenia ktorej správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania vtedy, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Podľa názoru kasačného súdu, dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je detorminovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Pričom žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať (článok 12 citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904 (2010).

36.

Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných vo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako významné ustanovenie v súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné chápať ustanovenie Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu ( SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane, musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie Daňového poriadku je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania vyjadrenou v Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov, pričom je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

37.

Z obsahu súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že správca dane začal s realizáciou daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013 dňa 19.9.2013. Daňová kontrola bola následne prerušená v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím správcu dane dňa 16.7.2013, s odôvodnením začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to z dôvodu podania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa DPH. Oznámením zo dňa 20.02.2017 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním protokolu zo dňa 18.04.2013, doručeným žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola v prejednávanom prípade, vrátane doby jej prerušenia, trvala celkovo 951 dní.

38.

V prejednávanej veci považoval krajský súd taktiež za nesporné, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za obdobie jún 2013 správca dane realizoval žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do iných členských štátov. Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi vybraných členských štátov EÚ a slovenskými daňovými orgánmi spolupracujúcimi na základe Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie EÚ svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady č. 904/2010).

39.

Účelom daňového konania vo všeobecnosti je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, je správca dane oprávnený aj prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií preverovať skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre vybraných odberateľov v zmysle § 43 zákona o DPH, skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru do iného členského štátu a skutočnosti týkajúce sa správneho posúdenia miesta dodania v zmysle § 19 zákona o DPH.

40.

Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade odôvodneného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. s využitím medzinárodnej výmeny informácií, overuje podklady potrebné na správne a úplne určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa čl. 19 Nariadenia Rady ES (č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003) o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 - prepracované znenie) (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27. júla 2016).

41.

Krajský súd v predmetnom kontexte zároveň dodáva, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity, determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.

42.

Opierajúc sa o vyššie uvedené východiská súd konštatuje, že prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t. j. musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej kontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola realizovaná.

43.

Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje nepochybne významný zásah do riadneho a bežného fungovania každého daňového subjektu. Jej výkon je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady rýchlosti a procesnej ekonómie je správca dane povinný konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je potrebné časovo obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto je aj správca dane povinný postupovať účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po sebe systematicky nasledovať a musia byť realizované v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr. rozhodnutie NSS ČR vo veci sp. zn. zo dňa 09.12.2004).

44.

V kontexte vyššie uvedeného krajský súd uvádza, že je nevyhnutné, aby v prípade prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, daňové orgány v rámci rozhodnutí, ktoré sa vo svojich záveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly (teda aj o informácie získané medzinárodnou výmenou informácií), náležitým spôsobom zdôvodnili, aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach daňových orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku riadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.

45.

Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z obsahu rozhodnutí daňových orgánov jednoznačne vyplýva, že v nich absentuje špecifikácia dôvodov a správnej úvahy o tom, aký význam malo prerušenie predmetnej daňovej kontroly na dobu v trvaní vyše dvoch rokov, ako aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných medzinárodnou výmenou informácií. Prvostupňové, ako ani druhostupňové rozhodnutie daňových orgánov zároveň neobsahuje zistenia vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií uskutočnenej počas tohto prerušenia, na základe ktorých by bolo možné posúdiť účelnosť sporného prerušenia daňovej kontroly.

46.

Krajský súd nespochybňuje skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly obsahoval údaj o tom, že správca dane zaslal za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa dodávok tovaru do iného členského štátu pre zahraničných odberateľov žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ako aj záver o tom, že z odpovedí na predmetné žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výšku nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2013. Súd mal zároveň za preukázané, že správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na spôsob zasielania a vybavovania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a tiež, že splnomocnený zástupca daňového subjektu bol oboznámený s počtom zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií, členskými štátmi zaslania žiadostí a o obchodných partneroch, s ktorými predmetné žiadosti súvisia.

47.

Ako podstatnú v danej veci však krajský súd označuje skutočnosť, že odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov neposkytli odpoveď na otázku, aký význam mali skutočnosti zistené predmetnou medzinárodnou výmenou informácií na vyvodenie záverov obsiahnutých v ich rozhodnutiach. Z odôvodnenia rozhodnutí nie je taktiež zrejmé, čo viedlo správcu dane k prerušeniu konania a k medzinárodným výmenám informácií, a to aj vo svetle informácií, s ktorými disponoval už v čase prerušenia daňovej kontroly. V prejednávanej veci je nepochybné, že správca dane využil ako podklad pre svoje rozhodnutie predovšetkým informácie získané pred začatím daňovej kontroly. Z uvedeného

dôvodu bol žalovaný povinný, pokiaľ potvrdil závery správcu dane, dôsledne odôvodniť správnosť jeho postupu pri medzinárodnej výmene informácií, ktorá bola dôvodom takmer dva roky trvajúceho prerušenia daňovej kontroly. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v rozhodnutí žalovaného zmienka o realizácii rozsiahlej medzinárodnej výmeny informácií a z nej vyplývajúca správna úvaha absentuje úplne. Naviac súdu nie je zrejmé prečo správca dane nekonal, keď Nariadenie stanovenej lehoty pre žiadané orgány maximálne tri mesiace na výmenu informácii a je uplatniteľné od 1. januára 2012 vo všetkých členských štátoch. Krajský súd je názoru, že pokiaľ zákon stanovuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly, nie je dostatočne efektívne prerušenie konania na dobu vyše dvoch rokov, keď samotné Nariadenie Rady (EÚ) stanovuje pre dožiadané orgány lehotu na vybavenie žiadosti obvyklou lehotou tri mesiace.

48.

Vyššie prezentovaným záverom neodporuje ani tvrdenie, s ktorým sa stotožňuje aj súd, a to že účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly nemožno posudzovať podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že správca dane nemôže vopred predpokladať obsah zistených skutočnosti z jednotlivých odpovedí, ich vzájomné súvislosti a ani skutočnosť, či takto získané informácie budú mať a v akom rozsahu, vplyv na správne určenie dane, resp. či tieto informácie vôbec využije pri rozhodovaní vo veci.

49.

Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť dĺžky predmetného prerušenia, na čo upozornil aj žalobca v žalobe.

50.

V tomto smere žalobca v replike správne poukázal na Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (konkrétne na oddiel 2, článok 10), stanovujúce žiadanému orgánu povinnosť poskytnúť požadované informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr však v lehote troch mesiacov od prijatia žiadosti.

51.

V kontexte vyššie uvedeného potom súd konštatoval, že nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nesmie byť na ťarchu práv žalobcu, nakoľko uvedené by malo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní.

52.

Skúmanie odôvodnenosti a účelnosti prerušenia daňovej kontroly má veľký význam predovšetkým z dôvodu možného zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly na účely umelého predlžovania zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu, ku ktorému v súvislosti s daňovou kontrolou bezpochyby dochádza, je obzvlášť dôležité, aby bol tento zásah realizovaný v súlade so zásadou proporcionality a účelnosti, s cieľom zamedziť faktickému a neefektívnemu predlžovaniu daňovej kontroly.

53.

Krajský súd pri preskúmavaní spisového materiálu zistil, že námietka žalobcu vznesená ohľadne neúčelného prerušenia daňovej kontroly je dôvodná aj z toho titulu, že skutočne ako tvrdil právny zástupca žalobcu na pojednávaní, správca dane zaslal takmer všetky žiadosti o MVI v priebehu novembra 2013, pričom odpoveď na žiadosť ktorá mu bola zaslaná až 20.2.2017 (teda odpoveď na poslednú žiadosť o MVI, po ktorej správca dane pokračoval v daňovej kontrole) žiadnym spôsobom nezapracoval do protokolu o výsledku daňovej kontroly a v priebehu celého konania a ani v konaní pred súdom nevysvetlil súdu účel pre ktorý bolo potrebné čakať na túto odpoveď o MVI od novembra 2013 do februára 2017.

54.

Krajský súd sa stotožňuje aj s názorom žalobcu, že pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobca bol jedným z článkov reťazca ktorý sa zúčastnil na podvodnom konaní s cieľom získať daňovú výhodu, bol žalovaný povinný vo svojom rozhodnutí toto tvrdenie odôvodniť, z akých skutočností

vychádzal žalovaný, keď presvedčivo uviedol, že sám žalobca bol hlavným iniciátorom reťazca sporných zdaniteľných obchodov vytvorených za účelom neoprávneného čerpania nadmerného odpočtu v prospech daňových subjektov zúčastňujúcich sa podvodného konania. Z rozhodnutia správcu dane ako aj z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy žiadal žalovaný resp. správca dane od daňového subjektu na to, aby preukázal, že vynaložil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Správca dane ako aj žalovaný mali v súvislosti s tvrdeniami, že žalobca sa zúčastnil na reťazci dodávok zaťažených daňových podvodov, mali byť konkrétne uvedené okolnosti resp. dôkazy, ktoré podľa názoru žalovaného resp. správcu dane, mali vyvrátiť toto podozrenie a tak umožniť žalobcovi, aby v rámci dokazovania vyvrátil pochybnosti o vedomosti, že sa zúčastňuje karuselového podvodu.

55.

Pokiaľ správca dane resp. žalovaný opiera svoje tvrdenia, že žalobca bol organizátorom reťazca spoločností s cieľom získať neoprávnený odpočet DPH o uznesenie ČVS PPZ-891/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 07.11.2016, ktorým bolo vznesené obvinenie viacerým osobám, medzi ktorými je aj konateľ spoločnosti žalobcu Ľuboš Klimo, súd musí v tejto súvislosti poukázať na to, že v danom prípade platí zásada prezumpcie neviny, čo znamená, že pokiaľ nebol nikto právoplatne odsúdený, hľadí sa na neho ako nevinného. Preto nepostačuje, keď správca dane k námietke vedomosti žalobcu o podvodnom konaní konštatuje, že táto je preukázaná samotnými dôkazmi získanými počas daňovej kontroly, ale správca dane resp. žalovaný musí tieto dôkazy označiť a z týchto dôkazov musí byť vedomosť o zúčastnení sa žalobcu na podvode v rámci reťazca spoločností preukázaná a zrejmá.

56.

Za ďalšiu dôvodnú námietku ktorú považuje krajský súd za námietku ktorou sa žalovaný nevysporiadal vo svojom rozhodnutí je námietka, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s námietkou, že prerušenie daňovej kontroly bolo neprimerane dlhé. Žalovaný síce vo svojom rozhodnutí poukázal, že dĺžka prerušenia spočívala v tom, že správca dane nedostal odpoveď na viacero dožiadaní MVI, celkovo na 13 dožiadaní, ktoré musel urgovať, avšak zo spisového materiálu ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že zo strany správcu dane došlo len k dvom urgenciám týchto dožiadaní, a teda správca dane jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil aké opatrenia podnikol v súvislosti s tým, aby urgoval jednotlivé dožiadania o MVI u subjektov ktoré o tieto správy žiadal.

57.

V súvislosti s ďalšími námietkami krajský súd konštatuje, že tieto námietky považuje za nedôvodné, pretože správca dane je oprávnený použiť ako dôkazy aj zápisnice z výsluchu svedkov ktoré boli vykonané mimo daňového konania, s ktorými sa môže daňový subjekt oboznámiť pri ukončení daňovej kontroly pri oboznamovaní sa so spisovým materiálom. 58. Tak isto krajský súd považuje za nedôvodnú aj námietku, že bolo žalobcovi odňaté právo zúčastňovať sa výsluchov svedkov, ktorí boli vypočutí v rámci dožiadania MVI, pretože rovnako ako vo vyššie uvedenom prípade, bol žalobca oprávnený sa s týmito výsluchmi oboznámiť následne a k týmto výsluchom sa mohol vyjadriť, príp. mohol žiadať dopočutie týchto svedkov prostredníctvom dožiadaných orgánov a uviesť konkrétne otázky ktoré neboli zo strany týchto svedkov zodpovedané resp. ktoré žalobca považoval za potrebné vyriešiť v rámci preukazovania svojho nároku.

59.

Záverom správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa všetky atribúty zákonnosti. Žalovaný sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane nie je založené na náležitom zistení skutkového stavu, ktorý by zodpovedal obsahu administratívneho spisu a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

60.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

61.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.