Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-102-2018.pdf
PDF · 211.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/102/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v právnej veci žalobcu: PEMAS plus spol. s r.o., so sídlom Vinárska 1, 951 41 Lužianky, práv. zast.: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. Námestie SNP 3, 917 01 Trnava proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, pošt. prieč. 29, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, číslo: SK/0036/99/2018 zo dňa 26.06.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, č. P/0443/08/17, zo dňa 14.12.2017, ktorým tento uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 600,- €, pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a v spojení s § 8 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia dôvodil nasledovne: „Inšpektormi SOI bolo pri kontrole vykonanej dňa 11.10.2017 v prevádzkarni účastníka konania M. zistené, že účastník konania ako predávajúci porušil zákaz používať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 ods. l zákona, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. l zákona, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal účastník konania odvolanie. Odvolací orgán podľa § 59 ods. l Správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo nepoužívať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 ods. l zákona, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. l zákona, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá; čo účastník konania porušil. Dňa 11.10.2017 bola inšpektormi Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj vykonaná kontrola v prevádzkarni: M. V čase kontroly prebiehala v prevádzkarni účastníka konania akcia na výrobky Domestos a Cif, zverejnená
v akciovom letáku platnom od 02.10.2017 - 11.10.2017, v znení: „Pri kúpe akýchkoľvek výrobkov Domestos a Cif v minimálnej hodnote 3,99 € dostane toaletný papier Tento 4 ks zadarmo.“ Avšak spotrebiteľom (inšpektorom SOI) pri kúpe výrobkov, zakúpených vo vykonanom kontrolnom nákupe (3 ks Domestos 750 ml Pine á 1,99 €), účtovanom v celkovej hodnote 5,97 €, účastník konania nevydal deklarovaný darček aj napriek tomu, že sa v kontrolovanej prevádzkarni nachádzal. Účastník konania tak nezabezpečil dodržanie zákazu predávajúceho podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá. Uvedeným konaním došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Za zistené nedostatky a tým aj za preukázané porušenie zákona citované vo výroku tohto rozhodnutia zodpovedá účastník konania ako predávajúci v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa. V odvolaní účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. V podanom odvolaní účastník konania uvádza, že nesúhlasí s kvalifikovaním svojho konania ako konania vykazujúceho znaky klamlivej obchodnej praktiky (nekalo-súťažného konania) za účelom ovplyvňovania spotrebiteľa pri rozhodovaní, ktorý tovar z ponuky predávajúceho bude uprednostňovať pri kúpe. V akciovom letáku boli graficky jasne zvýraznené, pri kúpe ktorých tovarov z ponuky účastníka konania bude spotrebiteľovi poskytnutý darček vo forme ďalšieho tovaru, pričom akciový leták obsahoval aj informáciu, v zmysle ktorej spotrebiteľ mal pri výbere danej akcie upozorniť pokladníčku na danú akciu, pričom uvedený postup je pri predaji veľkého množstva tovaru obvyklý. Účastník konania považuje za potrebné pripomenúť, že pre prípad rozhodovania spotrebiteľa o využitie danej akcie aj s darčekovým tovarom je viac ako pravdepodobné, že skoro každý spotrebiteľ upozorňuje zamestnanca účastníka konania na poskytnutie konkrétneho darčekového tovaru. Zo strany účastníka konania nebola v žiadnom smere snaha o ovplyvnenie spotrebiteľa, respektíve o jeho zavádzanie a uvedenie do omylu pri kúpe niektorých druhov tovaru s neposkytnutím darčeka resp. bonusu. Účastník konania má za to, že aj napriek skutočnostiam, že správny orgán pristúpil k udeleniu minimálnej pokuty, táto nemala byť z jeho strany uložená. Nakoľko účastník konania považuje udelenie pokuty za nespravodlivé, navrhuje odvolaciemu orgánu napadnuté rozhodnutie zrušiť. K tomu odvolací orgán uvádza, že účastník konania v podanom odvolaní zistený protiprávny skutkový stav žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Bez ohľadu na subjektívny dôvod vedúci k porušeniu § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 v spojení s § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa sa odvolací orgán nestotožňuje s námietkami účastníka konania. Nevydanie darčeka pri kontrolnom nákupe nemožno obhajovať tvrdením, že skoro každý spotrebiteľ si predmetný darček vypýta. Informácia o povinnosti si vypýtať daný darček bola uvedená na konci letáku malými písmenami a v porovnaní so znázornením akcie v letáku je v zjavnom vizuálnom nepomere. V predmetnom letáku bolo tiež minimálne množstvo tovarov, ku ktorým mali byť pri kúpe poskytnuté darčeky. V kontrolovanej prevádzkarni účastníka konania boli v čase kontroly darčeky v dostatočnom množstve či už pri pokladni alebo priamo v ponuke a zo strany zamestnanca účastníka konania mali byť spotrebiteľovi vydané. Pre správny i odvolací orgán je dôležitý skutkový stav zistený v čase kontroly, ktorý následne porovnáva so stavom v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ale zo strany účastníka konania nebol dodržaný a správny orgán pristúpil k uloženiu pokuty. K výške pokuty odvolací orgán uvádza, že v prípade zisteného porušenia zákona, je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v porušení zákazu používať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 od. 1 zákona, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá odôvodňuje uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu. Účastníkovi konania napriek závažnosti jeho konania bola uložená pokuta vo výške 600,- eur, ktorá v korelácii s maximálnou výškou sankcie, ktorú môže správny orgán uložiť za preukázané porušenie povinnosti (66 400 eur), sa pohybuje na dolnej hranici. Navyše, ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení. V zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. V zmysle § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá. Pre postih za zistený skutkový stav je rozhodujúca skutočnosť, že bol porušený zákon a pri určovaní výšky postihu bol zohľadnený rozsah následkov protiprávneho konania. Na ostatné okolnosti, ktoré účastník konania uviedol vo svojom odvolaní, odvolací orgán neprihliadal. Odvolací orgán trvá na kontrolných zisteniach, uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 11.10.2017. Za zistené nedostatky zodpovedá účastník konania v plnom rozsahu. V odvolaní účastník konania zistený skutkový stav nepopiera, ani neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by účastníka konania zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali by vplyv na zrušenie vydaného rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností pokladáme skutkový stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú. O výške pokuty rozhoduje inšpektorát SOI, ktorý podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, uloží výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone pokutu až do výšky 66 400 eur, za opakované porušenie počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Podľa § 24 ods. 5 cit. zákona sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti, ako aj poškodenie práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinnosti nepoužívať nekalé obchodné praktiky, neinformovaní ho o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov a neoznačení výrobkov predajnou a jednotkovou cenou. Pri určovaní výšky sankcie správny orgán vzal do úvahy, že účel právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, nebol z dôvodov porušenia povinností účastníka konania splnený. Používať klamlivé konanie považuje správny orgán za závažné porušenie zákonom stanovených povinností, keďže takéto konanie je spôsobilé priamo založiť výraznú nerovnosť v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa pri nákupe orientuje najmä na svoj osobitný prospech. Informovanie neurčitého počtu spotrebiteľov zo strany účastníka konania o tom, že kúpou určitého výrobku získajú darček, ktorý im po kúpe nebude vydaný, podstatne narúša kvalifikované rozhodnutie spotrebiteľov pri kúpe výrobkov. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že predávajúci je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov alebo poskytovanie služieb. Za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 od. 2 správneho poriadku druhostupňový správny orgán odvolanie zamieta ako nedôvodné.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 03.07.2018.
2. Včas podanou žalobou, podanou elektronicky na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.08.2018, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Žalobca v žalobe po popísaní skutkového a právneho stavu argumentoval v bodoch 17 až 21 nasledovne : „17. Žalobca v nadväznosti na vydané Rozhodnutie Žalovaného a predošlé Rozhodnutie SOI napáda touto žalobou nezákonnosť Rozhodnutia Žalovaného a nadväzne nezákonnosť Rozhodnutia SOI. Žalobca je toho názoru, že Žalovaný a SOI dospeli v rámci správneho konania k nesprávnym skutkovým zisteniam a najmä nesprávne právne posúdili vec, kedy Žalobca sa striktne ohradzuje voči obvineniam Žalovaného a SOI, že sa mal dopustiť porušenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a v spojení s § 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca považuje Rozhodnutie Žalovaného za nesprávne, arbitrárne, nepreskúmateľné, nezohľadňujúce skutkový stav, pričom Žalobca sa domnieva, že Žalovaný a SOI s nepochopením veci pristúpili k právnym úvahám a k právnemu posúdeniu. 18. Žalobca nemá vedomosť, na základe čoho Žalovaný a SOI usúdili, že došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1 a 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný v Rozhodnutí Žalovaného ani SOI v Rozhodnutí SOI bližšie neuviedli, prečo považujú danú obchodnú praktiku za nekalú alebo klamlivú, ani neuviedli, prečo ide o klamlivú a nekalú obchodnú praktiku NARAZ. Žalobca považuje Rozhodnutie Žalovaného a Rozhodnutie SOI za nepreskúmateľné, v rozpore s ustanoveniami § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, kedy v Rozhodnutí Žalovaného, ako aj v Rozhodnutí SOI absentujú podrobnejšie vyjadrenie Žalovaného, resp. SOI, ktoré v skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami Žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom napádaných rozhodnutí. 19. Žalobca dáva predovšetkým do pozornosti súdu podstatnú skutkovú okolnosť, od ktorej sa odvíja uloženie pokuty Žalobcovi, a to že zamestnanec Žalobcu neodovzdal pri zakúpení tovaru zamestnancami SOI (3 ks Domestos 750 ml Pine á 1,99 €) darček (toaletný papier) pri zakúpení sortimentu. Žalobca je
presvedčený, že vyššie uvedenú skutočnosť možno považovať za jednorazové individuálne pochybenie príslušného zamestnanca, ktoré je absolútne bez významu vo vzťahu k posudzovaniu „nekalosti“ alebo „klamlivosti“ obchodnej praktiky v komplexnom ponímaní, so zreteľom tiež na účel Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004. Je zrejmé, že príslušná akcia Žalobcu v znení: „Pri kúpe akýchkoľvek výrobkov Domestos a Cif v minimálnej hodnote 3,99 € dostane toaletný papier Tento 4 ks zadarmo“ (ďalej len „Akcia“) nenapĺňa žiadne znaky ani nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ani klamlivej obchodnej praktiky s poukazom na § 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko platí že: a) Akcia s poukazom na § 7 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, nie je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti - v tejto súvislosti je potrebné vziať na zreteľ, že Žalovaný v Rozhodnutí Žalovaného ani SOI v Rozhodnutí SOI nepoukazujú na skutočnosť, že by došlo v rámci vykonanej kontroly k porušeniu § 7 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa. Naopak, v „Inšpekčnom zázname“ SOI zo dňa 11.10.2017 dávame na zreteľ súdu, že v rámci kontroly SOI bol Žalobca úspešný vo všetkých bodoch kontroly (s výnimkou vytýkaného nedostatku), t.j. Žalobca podľa nasledovných bodov nálezu SOI vykázal bez zistenia negatívneho nálezu: 1) Oprávnenie k podnikateľskej činnosti, 2) Statočnosť predaja a doklad o kúpe - vytknutý vyššie uvedený nedostatok (darček v hodnote 1,19 EUR), 3) Informácie o cenách, 4) Reklamné letáky, 5) Pravdivosť údajov na letákoch, 6) Doby spotreby, 7) Rôzne. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Žalobca sa podrobil úspešnej kontrole SOI, kedy mal v poriadku všetky podstatné a významné obchodné ukazovatele. Vo svetle okolností a aspektov predmetnej kauzy preto Žalobca s rozčarovaním prijal Rozhodnutie SOI o uložení pokuty a potvrdzujúce Rozhodnutie Žalovaného, tobôž v prípade, kedy v prejednávanej veci šlo výslovne o ľudské individuálne pochybenie zamestnanca Žalobcu, spočívajúceho výlučne v pozabudnutí, t.j. ani nie neochote ani negácii vydaja darčeka v rámci Akcie. V tomto kontexte Žalobca podporne uvádza, že súčasťou Akcie bolo tiež vyhlásenie Žalobcu na akciovom letáku - „Darčeky k výrobkom si vypýtajte pri pokladni.“ Žalobca považoval za potrebné v závere akciového letáku usmerniť spotrebiteľov smerom k aktívnemu vyžiadaniu si „darčekov“ práve z dôvodu, že Žalobca poskytuje v jednotlivých obdobiach množstvo akcií a berie na zreteľ, že zamestnanec na pokladni, cez ktorú prechádzajú tisícky rôznych tovarov denne, pričom akcie sa v rámci jednotlivých týždňov rýchlo obmieňajú, nemusí byť natoľko „obozretný“, aby si účtovaný akciový sortiment vždy operatívne uvedomil. Žalobca má za to, že v dobrej viere pristupuje k svojim spotrebiteľom, dbá o svoje dobré meno a česť, chráni a buduje si svoju povesť. Žalobca sa cíti byť neprávom dotknutý Rozhodnutím Žalovaného, ktoré vníma ako šikanózne a účelové. Žalobca nechce pripustiť snahu Žalovaného, resp. SOI nájsť porušenie zákona u Žalobcu „za každú cenu“, s následným sankcionovaním. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že sankcia pre Žalobcu, hoci uložená na spodnej hranici, je v hrubom nepomere a neproporcionálna k „rozdielu“, ktorý nastal v dôsledku nevydania darčeka v rámci Akcie, a ktorý bol v hodnote 1,19 EUR; b) s ohľadom na vyššie uvedené, zohľadňujúc hodnotu darčeka 1,19 EUR, Akcia s poukazom na § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa podstatne nenarušuje, resp. nemôže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny. Obchodná praktika v danom prípade naviac nebola orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ale bola uplatňovaná plošne na všetkých spotrebiteľov. Žalobca kladie dôraz na skutočnosť, že možno spravodlivo očakávať od priemerného spotrebiteľa, že si kúpou tovaru sledujúc práve Akciu, „ustráži“ poskytnutie darčeka aktívnym pripomenutím zamestnancovi na pokladni. Žalobca je toho názoru, že kontrolóri SOI sa nezachovali v rámci kontroly ako priemerní spotrebitelia. Od postupu kontrolórov SOI preto nemožno vyvodiť priemernú modelovú situáciu k adekvátnemu posúdeniu veci. Kontrolóri SOI čo by „spotrebitelia“ nezavŕšili preverenie Akcie až do jej konca „vypýtaním si“ darčeka, očakávajúc reakciu zamestnanca (pokladníčky) Žalobcu, tak aby jednoznačne bolo možné objektívne vyhodnotiť, či je obchodná praktika Žalobcu v rámci Akcie v poriadku. Žalobca preto namieta, že kontrolóri SOI uplatnili v rámci kontroly nesprávny postup, dôsledkom čoho sú nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci; c) vo vzťahu k § 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa Akcia obsahuje správne informácie
- skutočnosť, že príslušný zamestnanec Žalobcu - pokladníčka, podľa vlastných slov uvedených v „Inšpekčnom zázname zo dňa 11.10.2017 zabudla „pri množstve akcií vydať darček“ v súlade s Akciou možno považovať za individuálne pochybenie jednotlivca, ktoré nemá žiadny súvis s Akciou, ktorú Žalobca uplatňoval plošne a ktorá sama o sebe nezahŕňa žiadnu nekalú obchodnú praktiku. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že na základe zisteného skutkového stavu nevyplynulo, že by Žalobca rovnako ako jeho zamestnankyňa (pokladníčka) konal v ďalších obdobných prípadoch, t.j. že by vo viacerých
prípadoch došlo k nevydaniu darčeka z Akcie, čo by mohlo vykazovať indície „plošného“ porušovania Akcie, ani nedošlo k prípadu, kedy by zamestnankyňa Žalobcu odmietla vydať, alebo bola neochotná vydať darček z Akcie. Žalobca považuje konanie pracovníkov SOI, ako aj nadväzné Rozhodnutie SOI a Rozhodnutie Žalovaného za šikanózne, v rozpore so zákonom. Žalovaný a SOI nesprávne právne posúdili vec, kedy výlučne na základe jediného pracovného „pochybenia“ zamestnanca Žalobcu v rámci sledovanej kontroly vyhodnotili Akciu, uplatňovanú plošne na jeho prevádzkach Žalobcu za nekalú obchodnú praktiku. Žalobca pritom dáva do pozornosti súdu, že Žalovaný ani SOI Akciu ako takú vo svojich rozhodnutiach nijako nespochybnili, z čoho plynie Žalobcovi zrejmý záver, že Akcia bola uskutočňovaná v súlade so zákonom a sama o sebe neobsahovala žiadnu informáciu, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorú z nekalých obchodných praktík. Zjednodušene uvedené, nedošlo ku klamstvu ani k zavádzaniu ani k nekalému konaniu Žalobcu, pokiaľ zamestnanec Žalobcu nevydal akciový darček. Žalovaný nemôže z opomenutia konania jednotlivca vyvodiť záver, že Žalobca mal snahu oklamať spotrebiteľa, alebo ho zavádzať, alebo inak nekalo voči nemu konať. Takýto záver Žalovaného a SOI považuje Žalobca za urážlivý, nemajúci oporu v skutkových zisteniach SOI, resp. Žalovaného. Žalobca nemôže súhlasiť s odôvodnením Žalovaného v Rozhodnutí Žalovaného na str. 4 ods. 7, v ktorom Žalovaný uvádza, že „Používať klamlivé konanie považuje správny orgán za závažné porušenie zákonom stanovených povinností, keďže takéto konanie je spôsobilé priamo založiť výraznú nerovnosť v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa“. Žalobca v tejto súvislosti nerozumie, ako môže nevydanie akciového darčeka v hodnote 1,19 EUR, v ojedinelom prípade zamestnanca Žalobcu, ktorému naviac nebol preukázaný žiadny úmysel konať daným spôsobom, založiť výraznú nerovnosť v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa?! Žalobca tak považuje odôvodnenie Žalovaného a výklad príslušných ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa za prílišne a neprimerane tvrdé voči Žalobcovi. Žalobca si preto dovoľuje požiadať súd o poskytnutie právnej ochrany a o nápravu právneho stavu. 20. Žalobca sa na základe špecifikovaných okolností a aspektov kauzy domnieva, že Žalovaný, resp. SOI tým, že uplatnili v rámci kontroly nesprávny postup a nezachovali sa v rámci kontroly ako priemerný spotrebiteľ, dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy vychádzajúc z opomenutia konania jednotlivca, dokonca bez preukázania zlého úmyslu zamestnanca, vyvodili záver, že Žalobca sa dopustil na spotrebiteľoch nekalej obchodnej praktiky, resp. klamlivej obchodnej praktiky. Žalovaný podľa názoru Žalobcu nesprávne právne posúdil vec, kedy so zreteľom na všetky okolnosti neboli naplnené zákonom požadované náležitosti (hypotéza), aby mohlo byť konštatované porušenie § 4 ods. 2 písm. c), v spojitosti s § 7 ods. 1, v spojitosti s § 8 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v neposlednom rade považuje Rozhodnutie Žalovaného a Rozhodnutie SOI za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a úvah, ktoré viedli Žalovaného a SOI k vydaniu svojich, Žalobcom napádaných, rozhodnutí. 21. Žalobca na podporu svojich tvrdení navrhuje vykonať dokazovanie: a) oboznámením sa s listinami, ktoré sú súčasťou žaloby, b) predložením kompletnej spisovej dokumentácie - administratívnych spisov k danej veci, c) výsluchom procesných strán.“ Žalobca súčasne požiadal súd, aby vo veci nariadil pojednávanie, s poukazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP. V závere žaloby navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal nasledovný rozsudok: „I. Krajský súd v Košiciach zrušuje Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, zo dňa 26.06.2018, č. SK/0036/99/2018 v plnom rozsahu a súčasne, Krajský súd v Košiciach zrušuje Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 14.12.2017, č.: P/0443/08/17 v plnom rozsahu a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný nahradiť Žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastupovania v rozsahu 100%. EVENTUÁLNE, Žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal nasledovný rozsudok: I. Krajský súd v Košiciach zrušuje Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, zo dňa 26.06.2018, č. SK/0036/99/2018 v plnom rozsahu a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný nahradiť Žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastupovania v rozsahu 100%.“
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.10.2018, v ktorom navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať, pričom k žalobným námietkam žalobcu všeobecne uviedol : „Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom žalovaný v danom prípade postupoval aj v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa žalovaný pri rozhodovaní podrobne zaoberal, pričom svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil.“ Konkrétne vo vyjadrení k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu ďalej uviedol : „K námietkam žalobcu, ktorý v žalobe napáda nezákonnosť druhostupňového správneho rozhodnutia a nadväzne na to aj nezákonnosť prvostupňového správneho
rozhodnutia, pričom považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne, arbitrárne, nepreskúmateľné a nezohľadňujúce skutkový stav, žalovaný správny orgán uvádza, že sa nestotožnil s vyššie uvedenými námietkami žalobcu. Žalovaný správny orgán je toho názoru, že v predmetnom prípade postupoval v zmysle a v medziach zákona. Žalovaný poznamenáva, že v prvostupňovom rozhodnutí a rovnako tak aj v druhostupňovom správnom rozhodnutí venoval dostatočnú pozornosť jednotlivým námietkam žalobcu a uviedol dôvody, prečo sa s argumentmi žalobcu nestotožnil. Opakovanou argumentáciou sa žalobca len snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie zákonnej povinnosti. Rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu sú odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú dostatočné, preukazujúce porušenie zákona. Žalovaný uvádza, že predmetom vedeného správneho konania je porušenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona, t. j. porušenie zákazu používať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s § 8 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá. Žalovaný má za to, že vo svojom rozhodnutí uviedol, prečo považuje danú obchodnú praktiku za nekalú. Žalovaný zdôrazňuje, že rozhodujúcim pre konštatovanie porušenia povinností stanovených zákonom je skutkový stav zistený v čase kontroly, z ktorého podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetný zákaz porušil. Žalovaný uvádza, že právne posúdenie skutkového stavu zisteného a zaznamenaného na základe vykonanej kontroly, patrí správnemu orgánu, ktorý je oprávnený urobiť si o veci úsudok na základe aplikácie správneho uváženia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) a v súlade s aplikáciou zásady oficiality je oprávnený rozhodovať o tom, či správne konanie v danej veci začne (o dispozícii s konaním). Je pritom viazaný zisteniami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho spisu. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že účastník konania porušil § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. A teda správny orgán konal plne v súlade so zákonom, keď prihliadnuc na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, rozhodol o uložení pokuty za zistené porušenie zákona. V postupe správneho orgánu nevzhliadol žalovaný správny orgán žiadnu nezákonnosť. Žalobca v žalobe zároveň namietal, že dáva do pozornosti podstatnú skutkovú okolnosť, od ktorej sa odvíja uloženie pokuty žalobcovi, a to že zamestnanec žalobcu neodovzdal pri zakúpení tovaru spotrebiteľom (inšpektorom SOI) darček (toaletný papier) pri zakúpení sortimentu. Podľa vyjadrenia žalobcu možno túto skutočnosť považovať za jednorazové individuálne pochybenie príslušného zamestnanca, ktoré je absolútne bez významu vo vzťahu k posudzovaniu nekalosti alebo klamlivosti obchodnej praktiky v komplexnom ponímaní, so zreteľom na účel Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „Smernica“). Žalovaný poznamenáva, že skutočnosti uvádzané žalobcom nemajú vplyv na jeho zodpovednosť. Žalobca za zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa nesie objektívnu zodpovednosť, t.j. bez ohľadu na zavinenie, alebo iné okolnosti danej veci; zodpovedá za protiprávny výsledok. Pre konštatovanie porušenia povinnosti je rozhodujúci skutkový stav zistený inšpektormi SOI počas výkonu kontroly. Uvedený správny delikt patrí medzi ohrozovacie delikty, a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku; stačí, že takýto protiprávny následok reálne hrozí. Zákon neumožňuje správnemu orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty. Žalovaný taktiež uvádza, že SOI ako orgán dozoru žalobcu v prvom rade sankcionuje za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa. K naplneniu skutkovej podstaty tohto správneho deliktu stačí kontrolnému orgánu zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa. Treba však zdôrazniť, že poškodením spotrebiteľa zo strany žalobcu je už aj samotné zníženie rozsahu spotrebiteľových práv priznaných mu zákonom. Žalobca je povinný po celý čas výkonu svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, vrátane zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný uvádza, že zamestnanec žalobcu bol s obsahom inšpekčného záznamu oboznámený, pričom samotný zamestnanec ako vysvetlivku do inšpekčného záznamu uviedol, že : „Zabudla som pri množstve akcii vydať darček.“ Žalobca ako predávajúci bol povinný poznať zákon a zabezpečiť na svojej prevádzke jeho dodržiavanie, rovnako aj zaškoliť svojich zamestnancov tak, aby sa riadili zákonom pri výkone svojej činnosti. Žalovaný správny orgán má za to, že žalobca ako predávajúci a zároveň ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za porušenie povinnosti svojich zamestnancov. Uvedený postup potvrdzujú aj rozsudky krajských súdov, viď napr. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 2S/209/05 zo dňa 31.01.2007, keď v odôvodnení rozhodnutia súd uvádza: „Tu sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkami kontrol, pretože tieto boli nesporne doručené príslušným zamestnancom žalobcu v
priestoroch prevádzky, teda podľa § 15 Obchodného zákonníka inšpektori, pokiaľ konali s vedúcimi pracovníkmi prevádzky, konali so žalobcom. Nakoniec oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi priamo do jeho sídla, takže aj v tomto štádiu mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam kontrol. Pokiaľ teda neboli zo strany žalobcu namietané výsledky kontroly, nič nebránilo žalovanému tento skutkový stav považovať za dostatočne zistený.“ Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. 2S/20/08 zo dňa 10.06.2009 konštatoval nasledovné: „...kontrolou SOI sa zisťuje skutkový stav vyskytujúci sa na mieste v čase výkonu kontroly a jeho následné zaznamenanie do inšpekčného záznamu. Pri kontrole je účasť osoby vystupujúcej na strane kontrolovanej osoby nevyhnutná. Aj súd je toho názoru, že pri kontrole uskutočňovanej v takýchto prevádzkach, ako je napr. prevádzka žalobcu, nie je potrebná prítomnosť štatutárneho zástupcu, ale osoby znalej pomerov na prevádzke, a preto bola aj kontrola správne uskutočnená za prítomnosti vedúceho kontrolovanej prevádzky, prípadne vedúcich jednotlivých oddelení. Tieto osoby teda mali jednoznačne možnosť v závere kontroly uviesť svoje vyjadrenie k spísanému skutkovému stavu pri zisťovaní, ktorého boli osobne prítomní a teda mali aj možnosť namietať nesprávnosť' zaznamenaného skutkového stavu. Oprávnenia inšpektorov SOI ako aj práva a povinnosti kontrolovaných subjektov vyplývajú zo zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.“ Tvrdenie žalobcu, že: „...v prejednávanej veci šlo výslovne o ľudské individuálne pochybenie zamestnanca Žalobcu, spočívajúceho výlučne v pozabudnutí, t.j. ani nie neochote ani negácii výdaja darčeka v rámci Akcie“ považuje žalovaný za absurdné, s cieľom zbaviť sa svojej zodpovednosti, a to za akýchkoľvek okolností.
Z toho dôvodu žalovaný považuje dané argumenty žalobcu za irelevantné a nespochybňujúce skutkový stav. Žalovaný dopĺňa, že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia postupoval v zmysle Smernice a zákona o ochrane spotrebiteľa. V rámci európskej legislatívy sa na vzťahy spotrebiteľ a predávajúci analogicky vzťahuje Smernica, ktorá v článku 2 písm. c) Smernice definuje „produkt“ ako „akýkoľvek tovar, alebo služba vrátane nehnuteľností, práva a záväzku.“ Vychádzajúc zo Smernice, žalovaný správny orgán poukazuje na čl. 2 písm. d) Smernice, kde je uvedené, že „obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom“ (ďalej tiež „obchodné praktiky“) sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom. Žalovaný takisto poukazuje na čl. 2 písm. k) Smernice, podľa ktorého „rozhodnutie o obchodnej transakcii“ je akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok produkt kúpi, vykoná zaň platbu v celku alebo v častiach, ponechá si ho, alebo s ním bude ďalej nakladať, alebo uplatní zmluvné právo vo vzťahu k produktu bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať, alebo zdržať sa konania. Vymedzenie obchodných praktík treba chápať v spojení s článkom 3, ktorý sa týka rozsahu pôsobnosti Smernice. Obchodné praktiky sa vyskytujú nielen počas štádia marketingu a predaja alebo dodávky, ale aj po predaji (článok 3 ods. 1). Vnútroštátny predpis, ktorý vychádza z jednotlivých článkov Smernice je v rámci osobitnej špeciálnej úpravy zákon o ochrane spotrebiteľa. Zákonnú definíciu pojmu obchodnej praktiky upravuje ustanovenie § 2 písm. p) zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je ňou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Žalovaný zastáva názor, že § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa možno použiť len v prípade, ak ide o konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodnú komunikáciu vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, ktoré sú priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi, pričom sú v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušujú alebo môžu podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Žalovaný zastáva názor, že predmetným konaním žalobcu boli naplnené znaky nekalej obchodnej praktiky. K argumentu žalobcu, že sa podrobil úspešnej kontrole SOI, kedy mal v poriadku všetky podstatné a významné obchodné ukazovatele (s výnimkou vytýkaného nedostatku) a k argumentu, že súčasťou Akcie bolo tiež vyhlásenie žalobcu na akciovom letáku - „Darčeky k výrobkom si vypýtajte pri pokladni“,, pričom zamestnanec žalobcu nemusí byť natoľko „obozretný“, aby si účtovaný akciový sortiment vždy operatívne uvedomil, žalovaný správny orgán uvádza, že uvedené argumenty žalobcu považuje za subjektívne, právne irelevantné a tendenčné s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti uloženej žalobcovi napadnutým rozhodnutím. Žalovaný opakovane poznamenáva, že zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa koncipovaná na objektívnom princípe, tzn. že žalobca za porušenie zákona zodpovedá bez ohľadu na zavinenie
(úmysel, nedbanlivosť), ako aj bez ohľadu na okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Žalovaný správny orgán poznamenáva, že informácia o povinnosti vypýtať si daný darček bola uvedená na konci akciového letáku, a to malými písmenami. Žalovaný má za to, že spôsob poskytnutia predmetnej informácie, vzhľadom na veľkosť písma, je pre priemerného spotrebiteľa nevhodný. Žalovaný taktiež uvádza, že v dôsledku nevhodného spôsobu poskytnutia tejto podstatnej informácie môže priemerný spotrebiteľ prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že Akcia s poukazom na § 7 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa nebola v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a že Akcia s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa podstatne nenarušuje, resp. nemôže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Taktiež sa žalovaný správny orgán nestotožňuje ani s vyjadrením žalobcu, podľa ktorého možno od priemerného spotrebiteľa spravodlivo očakávať, že si kúpou tovaru z akciového letáku „ustráži“ poskytnutie darčeka aktívnym pripomenutím zamestnancovi na pokladni. Žalovaný správny orgán zastáva názor, že pri posúdení uvedeného prípadu bolo potrebné zohľadniť oblasť, v ktorej došlo k vytýkanému konaniu, úroveň odbornej starostlivosti požadovanej v oblasti, v ktorej pôsobí žalobca, ako aj úroveň informovanosti, vedomostí a obozretnosti priemerného spotrebiteľa cieľovej skupiny, voči ktorej boli praktiky žalobcu nasmerované. Taktiež bolo potrebné zohľadniť ďalšie okolnosti a špecifiká prípadu, a to vo vzájomnej súvislosti tak, aby bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, či konanie vykazovalo znaky nekalosti vo vzťahu k spotrebiteľom. U žalobcu sa vzhľadom na predmet a obsah vykonávanej podnikateľskej činnosti predpokladá, že disponuje profesionálnymi skúsenosťami, vo vzťahu k spotrebiteľom rešpektuje právnu reguláciu záväzkovo právnych vzťahov, ako aj ochranu poskytnutú ďalšími normami spotrebiteľského práva. Vo vzťahu k pojmu priemerný spotrebiteľ žalovaný podporne poukazuje na bod 18 Preambuly k Smernici, v zmysle ktorého „vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“, ktorý sa ďalej opiera o rozhodovaciu činnosť Európskeho súdneho dvora (napr. C-210/96, C-220/98). Hoci je uvedený pojem založený na zásade proporcionality s cieľom dosiahnuť správnu rovnováhu medzi potrebou chrániť spotrebiteľov a podporou voľného obchodu na konkurenčnom trhu, spotrebiteľ v predmetnom prípade vystupuje v slabšej pozícií v porovnaní so žalobcom (vzhľadom na jeho skúsenosti a znalosť problematiky), pričom podľa názoru žalovaného nemožno od priemerného spotrebiteľa cieľovej skupiny očakávať, že si predmetný darček k zakúpenému výrobku vypýta pri pokladni. Žalovaný orgán má za to, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom je vážnym zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. Takéto konanie je podľa žalovaného o to závažnejšie, že jeho dôsledkom je porušenie ekonomického záujmu spotrebiteľa. K argumentu žalobcu, že sa kontrolóri SOI nezachovali v rámci kontroly ako priemerní spotrebitelia, keď nezavŕšili preverenie Akcie až do jej konca „vypýtaním si“ darčeka, žalovaný uvádza, že predmetné tvrdenie považuje opätovne za právne bezpredmetné. Žalovaný má za to, že inšpektori SOI vystupovali v pozícii priemerných spotrebiteľov, keď vykonali kontrolný nákup (3 ks Domestos 750 ml Pine á 1,99 €), ktorý bol účtovaný v celkovej hodnote 5,97 €, pričom im zamestnanec žalobcu nevydal deklarovaný darček aj napriek tomu, že sa v kontrolovanej prevádzkarni nachádzal. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné podľa žalovaného považovať konštatovanie žalobcu ohľadom skutočnosti, že inšpektori SOI nezavŕšili preverenie Akcie až do jej konca „vypýtaním si“ darčeka pri pokladni, za liberačný dôvod. Žalovaný zároveň uvádza, že na str. 10 akciového letáku platného od 02.10.2017 do 11.10.2017 bolo pri výrobku Domestos a Cif uvedené: „Pri kúpe akýchkoľvek výrobkov Domestos a Cif v minimálnej hodnote 3,99 € dostanete toaletný papier Tento 4 ks zadarmo.“ Z uvedeného má žalovaný za to, že pod slovom dostanete sa rozumie, že spotrebiteľ pri kúpe predmetných výrobkov Domestos a Cif v požadovanej hodnote, pri pokladni automaticky obdrží predmetný darček, a to bez toho, aby si ho musel aj vypýtať od zamestnanca žalobcu. K námietkam žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je šikanózne a účelové a hoci bola sankcia uložená na spodnej hranici, je v hrubom nepomere a neproporcionálna k „rozdielu“, ktorý nastal v dôsledku nevydania darčeka v rámci Akcie, a ktorý bol v hodnote 1,19 €, žalovaný uvádza, že ich nepovažuje za právne relevantné. Žalovaný pri ukladaní výšky pokuty prihliadal najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Pri zohľadnení uvedených kritérií žalovaný zohľadnil, že žalobca ako predávajúci je povinný pri predaji výrobkov postupovať tak, aby pri svojej podnikateľskej činnosti dodržiaval všetky povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jednou z týchto povinností je aj zákaz používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalovaný pri ukladaní výšky pokuty zobral do úvahy, že v danom prípade bol spotrebiteľ (inšpektori SOI) poškodený o 1,19 €. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že uložená pokuta je v hrubom nepomere a neproporcionálna k rozdielu, ktorý nastal v dôsledku nevydania darčeka v rámci Akcie, a ktorý bol v hodnote 1,19 €. Uvedené
totiž nezbavuje žalobcu zodpovednosti za zistený nedostatok. Pri určení výšky postihu bola zohľadnená i skutočnosť, že sankcionovaným konaním došlo k ohrozovaniu ekonomických záujmov spotrebiteľov nevhodným spôsobom. Žalobca taktiež požiadal krajský súd, aby s poukazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP nariadil vo veci pojednávanie. Záverom žalobca uviedol, že žiada, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0036/99/2018 zo dňa 26.06.2018 v plnom rozsahu a súčasne, aby krajský súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P/0443/08/17 zo dňa 14.12.2017 a priznal žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastupovania v rozsahu 100%. Eventuálne žalobca navrhuje, aby krajský súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného č. SK/0036/99/2018 zo dňa 26.06.2018 v plnom rozsahu a vec mu vráti na ďalšie konanie, pričom zároveň rozhodne, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastupovania v rozsahu 100 %. Žalovaný považuje skutočnosti uvedené žalobcom za právne irelevantné, účelové a tendenčné a má za to, že v správnom konaní bolo spoľahlivo preukázané porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre posúdenie celého prípadu bolo rozhodujúce, že došlo k porušeniu zákazu používať nekalé obchodné praktiky v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaný uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v súvislosti s námietkami žalobcu má za to, že tento neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Skutočnosti a dôvody uvedené žalobcom nespochybňujú uloženie sankcie zo strany žalovaného správneho orgánu a nie sú tak dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poznamenáva, že uvedené argumenty nezbavujú žalobcu jeho objektívnej zodpovednosti za kontrolou zistené porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný uvádza, že žalobca ako predávajúci a zároveň ako účastník správneho konania je povinný po celý čas výkonu svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa, vrátane zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný sa v každom prípade snaží vysporiadať s každou jednou námietkou žalobcu alebo jeho právneho zástupcu, aby vydané rozhodnutia boli plne v súlade so zákonom, pričom kvalita rozhodovania bude vždy pre žalovaného dôležitejšia než kvantita vydaných rozhodnutí. Žalovaný trvá na svojich vyjadreniach a dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný má za to, že v priebehu celého správneho konania sa v dostatočnej miere vyrovnal s námietkami žalobcu, pričom ich aj primerane odôvodnil a žalobca mal možnosť počas celého správneho konania právo a možnosť predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Žalovaný uvádza, že svoje tvrdenia v priebehu konania jednoznačne argumentačne podložil. Záverom žalovaný uvádza, že považuje námietky žalobcu za nedôvodné, právne irelevantné a nemajúce právnu oporu v zákone. Žalovaný správny orgán postupoval v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver v tom zmysle, že žalobca porušil uvedený právny predpis. Uložená sankcia bola žalobcovi uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby plne v súlade so zákonom, plní preventívnu i represívnu funkciu a nemožno od jej uloženia upustiť, nakoľko v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je orgán dozoru povinný uložiť pokutu. K žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania uviedol, že : „na základe prednesených argumentov žalovaný zastáva názor, že v danej veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.“
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril replikou zo dňa 30.11.2018, v ktorej v bodoch II. a III. argumentoval nasledovne : „2. Žalovaný vo svojom vyjadrení i naďalej zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach spočívajúcich v údajnom porušení § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1 a v spojení s § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), zo strany Žalobcu, ktorý sa mal dopustiť klamlivej obchodnej praktiky v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení ktorého „Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá...“ 3. Žalobca má za to, že Žalovaný sa vo svojom vyjadrení pridŕža svojich doterajších postojov, uvedených tiež v napádaných rozhodnutiach tvoriacich súčasť administratívneho spisu. 4. Žalobca, v nadväznosti na svoju doterajšiu argumentáciu považuje prístup Žalovaného v uvedenej veci za príkro šikanózne, v rozpore s platným právom, cielený vyslovene proti Žalobcovi, poškodzujúci dobré meno a povesť Žalobcu nakoľko Žalovaný uplatnil na Žalobcu neprimerane prísne, nenáležite, v rozpore so skutkovými zisteniami ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom nesprávne právne posúdil vec, kedy dospel k záveru, že Žalobca sa mal dopustiť nekalej (klamlivej) obchodnej praktiky spočívajúcej v skutočnosti, že spotrebiteľovi (inšpektorovi SOI) pri kúpe výrobkov, zakúpených vo vykonanom kontrolnom nákupe (3 ks Domestos 750 ml Pine á 1,99 €), účtovanom v celkovej hodnote 5,97 €, zamestnanec Žalobcu nevydal na prevádzke v Rožňave na akciovom letáku deklarovaný darček v hodnote 1,19 EUR aj napriek tomu, že sa v kontrolovanej prevádzkarni nachádzal. 5. V tomto kontexte
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Žalovaný v rámci svojich úvah absolútne abstrahoval od prílohy č. 1 k Zákonu o ochrane spotrebiteľa, ktorá bližšie upravuje a popisuje obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré Žalobca považuje za potrebné VŠETKY uviesť v rámci tohto vyjadrenia, pričom Žalobca dáva do pozornosti súdu, že ŽIADNY z uvedených prípadov nemožno stotožniť s preskúmavanou vecou. OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ Klamlivé obchodné praktiky 1. Tvrdenie predávajúceho, že sa zaviazal dodržiavať kódex správania, pričom tomu tak nie je - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 2. Zobrazenie známky dôveryhodnosti, známky kvality alebo ich ekvivalentu bez získania potrebného povolenia - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 3. Tvrdenie, že kódex správania je schválený orgánom verejnej moci alebo iným orgánom, pričom tomu tak nie je - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 4. Tvrdenie, že predávajúci vrátane jeho obchodných praktík alebo produkt bol schválený, potvrdený alebo povolený orgánom verejnej moci alebo iným subjektom, pričom tomu tak nie je, alebo takéto tvrdenie bez toho, že by produkt spĺňal podmienky schválenia, potvrdenia alebo povolenia - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 5. Výzva na kúpu produktov za stanovenú cenu bez toho, že by predávajúci zverejnil akékoľvek rozumné dôvody, pre ktoré môže predpokladať, že nebude schopný dodať tieto produkty alebo rovnocenné produkty, alebo zariadiť, aby dodávku uskutočnil iný predávajúci za túto cenu, v čase a v množstve, ktoré sú rozumné vzhľadom na produkt, rozsah reklamy produktu a ponúknutú cenu (vábivá reklama) - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 6. Reklama typu nalákať a zmeniť, ktorou sa rozumie reklama s úmyslom podporiť predaj iného produktu výzvou na kúpu produktov za stanovenú cenu a následné a) odmietnutie ukázať tovar z reklamy spotrebiteľom, b) odmietnutie prevziať objednávky na tento tovar alebo jeho dodanie v rozumnom čase, alebo c) predvedenie jeho chybnej vzorky. - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 7. Nepravdivé vyhlásenie, že produkt je k dispozícii iba veľmi obmedzený čas alebo že je k dispozícii za špecifických podmienok iba veľmi obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť alebo čas na kvalifikované rozhodnutie - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 8. Záväzok predávajúceho, ktorý komunikoval so spotrebiteľom pred uskutočnením obchodnej transakcie v jazyku, ktorý nie je úradným jazykom členského štátu, v ktorom má predávajúci sídlo alebo miesto podnikania, že poskytne spotrebiteľovi službu po predaji produktu, a následné poskytnutie tejto služby je iba v inom jazyku bez toho, že by to bolo spotrebiteľovi jasne oznámené predtým, ako sa zaviazal k obchodnej transakcii - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 9. Vyhlásenie alebo iným spôsobom vytvorenie dojmu, že produkt možno legálne predávať, pričom tomu tak nie je - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 10. Prezentovanie práv, ktoré spotrebiteľovi prislúchajú podľa právnych predpisov, ako charakteristickej črty ponuky predávajúceho - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 11. Využívanie redakčného priestoru v médiách na podporu produktu, keď predávajúci zaplatil za podporu predaja, bez toho, že by to bolo vysvetlené v obsahu alebo obrazom, alebo zvukom jasne identifikovateľné pre spotrebiteľa (skrytá reklama) - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 12. Vecne nesprávne tvrdenie o povahe a rozsahu rizika pre osobnú bezpečnosť spotrebiteľa alebo jeho rodiny, ak si spotrebiteľ produkt nekúpi - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 13. Propagovanie podobného produktu, ako je produkt vyrobený konkrétnym výrobcom, a to spôsobom, ktorý úmyselne zavádza spotrebiteľa, aby sa domnieval, že produkt vyrobil rovnaký výrobca, pričom tomu tak nie je - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 14. Vytvorenie, prevádzkovanie alebo podporovanie pyramídovej schémy, v ktorej spotrebiteľ poskytne plnenie za možnosť získať kompenzáciu, ktorá vyplýva hlavne zo zapojenia ďalších spotrebiteľov do tejto schémy, a nie z predaja alebo spotreby produktov - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 15. Tvrdenie predávajúceho, že sa chystá skončiť svoju činnosť alebo premiestniť svoju prevádzkareň, pričom tomu tak nie je - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 16. Tvrdenie, že produkt je schopný uľahčiť výhru v hazardných hrách - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 17. Nepravdivé tvrdenie, že produkt je schopný liečiť choroby, dysfunkcie alebo postihnutia - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 18. Poskytnutie vecne nesprávnej informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť produkt s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal produkt za menej výhodných podmienok, ako sú normálne podmienky na trhu - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 19. Tvrdenie v obchodnej praktike, že predávajúci ponúkne súťaž alebo vypíše cenu bez toho, že by opísanú cenu udelil, alebo poskytol zodpovedajúcu náhradu - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 20. Opísanie produktu ako „gratis“, „zadarmo“, „bez poplatku“ alebo podobne, pričom spotrebiteľ musí zaplatiť čokoľvek iné okrem nevyhnutných nákladov na odpovedanie na obchodnú praktiku a vyzdvihnutie tovaru alebo zaplatenie za jeho doručenie - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 21. Zahrnutie do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané produkty, pričom tomu tak nie je - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 22. Nepravdivé tvrdenie alebo vytvorenie dojmu, že predávajúci nekoná v zámere súvisiacom s jeho
obchodom, podnikaním, remeslom alebo profesiou, alebo nepravdivé prezentovanie sa ako spotrebiteľ
- NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 23. Vytvorenie falošného dojmu, že servis produktu po jeho predaji je dostupný v členskom štáte inom ako ten, v ktorom sa produkt predáva - NEVZŤAHUJE SA NA ŽALOBCU. 6. Reflektujúc vyššie uvedené skutočnosti Žalobca upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že ani v jednom z vyššie uvedených prípadov sa nejedná prípad alebo obdobný prípad, ktorý by bolo možné stotožniť s prejednávanou vecou, t.j. Žalobca sa nemohol dopustiť a nedopustil s ohľadom na Zákon o ochrane spotrebiteľa v spojení s prílohou č. 1 klamlivej, resp. nekalej obchodnej praktiky. 7. Na podporu svojej argumentácie Žalobca uvádza, že v zmysle § 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, „Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.“ 8. Žalobca dáva do pozornosti súdu, že obe podmienky, t.j. pod písm. a) aj b), musia byť splnené kumulatívne. Zákon vo vzťahu k druhej kumulatívnej podmienke vymedzil aj pojem podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa, keď v § 2 písm. r) Zákona o ochrane spotrebiteľa určil, že podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Žalobcovi v tejto súvislosti nie je zrejmé, ako mohol svojim konaním v kontexte akciového „darčeka“ a jeho významu značne obmedziť schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil, t.j. ako mohol dôjsť k podstatnému narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa vo vzťahu k akciovému darčeku v hodnote 1,19 EUR (toaletného papiera), ktoré Žalobca opätovne zdôrazňuje, zamestnankyňa Žalobcu nechtiac nevydala - pričom nebol preukázaný opak, SOI ako správny orgán nepreukázala žiadny úmysel Žalobcu „klamať“ spotrebiteľa. 9. Žalobca upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že z napádaného Rozhodnutia Žalovaného zo dňa 26.06.2018, číslo: SK/0036/99/2018 (ďalej len „Rozhodnutie Žalovaného“), doručeného Žalobcovi dňa 03.07.2018, ako aj predošlého a nadväzného Rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) zo dňa 14.12.2017, č.: P/0443/08/17 (ďalej len „Rozhodnutie SOI“), Žalobcovi nevyplýva, a nevyplýva táto skutočnosť ani z vyjadrenia Žalovaného, či sa mal Žalobca dopustiť klamlivej (nekalej) obchodnej praktiky vydaním samotného akciového letáku, alebo či sa mala klamlivej (nekalej) obchodnej praktiky dopustiť zamestnankyňa prevádzky v Rožňave konajúca za Žalobcu, ktorá (nedopatrením) nevydala spotrebiteľovi (inšpektorovi SOI) bez požiadania akciový darček, hoci tento sa nachádzal na predajni. V tomto vníma Žalobca nepreskúmateľnosť Rozhodnutia Žalovaného a Rozhodnutia SOI. Žalobcovi nie je zrejmé z týchto rozhodnutí, ktorú skutočnosť vzal od základu Žalovaný ako základ pre vyhodnotenie údajnej klamlivej (nekalej) obchodnej praktiky Žalobcu. Žalobca je toho názoru, že nepreskúmateľnosť Rozhodnutia Žalovaného a Rozhodnutia SOI je neprípustná a právne nekonformná najmä s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ 10. Žalobca sa nestotožňuje s názorom Žalovaného vo vyjadrení, že „Zákon neumožňuje správnemu orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty.“ Práve naopak, vo svetle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ V zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku, „Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“ V zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku, „Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.“ Žalobca vníma ako hrubé nepochopenie významu a cieľu dokazovania v správnom konaní, pokiaľ Žalovaný tvrdí, že neprihliadal na žiadne subjektívne aspekty. 11. Rozhodnutia, na ktoré Žalovaný odkazuje v rámci svojho vyjadrenia, považuje Žalobca za neaplikovateľné na prejednávanú vec, a to najmä z nasledovného ohľadu. Žalovaný sa vyjadril, že „Tvrdenie žalobcu, že: „... v prejednávanej veci šlo výslovne o ľudské individuálne pochybenie zamestnanca Žalobcu, spočívajúceho výlučne v pozabudnutí, t. j. ani nie neochote ani negácii výdaja darčeka v rámci „Akcie“ považuje žalovaný za absurdné, s cieľom zbaviť sa svojej zodpovednosti, a to za akýchkoľvek okolností.“ Žalobca v tejto súvislosti nikdy netvrdil, že sa chce zbaviť svojej zodpovednosti z dôvodu, že pracovníčka Žalobcu pochybila. Žalobca zdôrazňoval Žalovanému, že pochybenie pracovníčky konajúcej za Žalobcu samo o sebe nemožno bez ďalšieho, tak ako to tvrdí Žalovaný, považovať za klamlivú (nekalú) obchodnú praktiku
ako takú. 12. Je zrejmé z vykonaného dokazovania a nebolo preukázané, že by Žalobca konajúci prostredníctvom svojej pracovníčky mal akýkoľvek úmysel oklamať spotrebiteľa. Je však zrejmé, že Žalovaný akonáhle mu nebol vydaný darček ďalej neskúmal ďalšie podstatné okolnosti, t.j. dôvody, prečo nebol vydaný, inšpektor SOI sa nepýtal Žalobcu, prečo mu nevydal darček, či ho majú na predajni, či ho obvyklým spôsobom poskytol Žalobca iným zákazníkom, Žalovanému postačovalo nevydanie darčeku už ďalej bez ďalšieho k vyvodeniu záveru, že Žalobca oklamal spotrebiteľa, vyhodnotil, že Žalobca sa dopustil klamlivej (nekalej) obchodnej praktiky a ďalej už neskúmal ďalšie skutočnosti PODSTATNÉ pre NÁLEŽITÉ ZISTENIE SKUTKOVÉHO STAVU. 13. Žalobca apeluje na zohľadnenie základnej medziľudskej interakcie - medzi predávajúcim a kupujúcim, t.j. pracovníčky prevádzky Žalobcu uskutočnia denne niekoľko stoviek až tisíc operácii s tovarom denne v rámci prevzatia tovaru na pokladni. I napriek zaškoleniu a profesionálnemu prístupu sa stane, že pri toľkých tovaroch a toľkých akciách pracovník nevydá nedopatrením darček. K tomuto Žalobca očakáva, že priemerný spotrebiteľ cielene sledujúc akciu reparuje dané eventuálne opomenutie zo strany pracovníka na pokladni a vypýta si darček, resp. pripomenie sa pokladníkovi, tobôž v prípade, kedy sám Žalobca na akciovom letáku zjavne uviedol spotrebiteľom, aby si darček žiadali na pokladni, od čoho však Žalovaný úplne abstrahoval. Vo svetle uvedených okolností a aspektov danej kauzy tak za absurdný považuje Žalobca postup Žalovaného v rámci danej veci smerujúci výslovne proti Žalobcovi s cieľom postihnúť Žalobcu uložením pokuty, nezohľadňujúc všetky významné okolnosti a aspekty kauzy svedčiace tiež v prospech Žalobcu, zohľadňujúc tiež VÝZNAM a povahu celej veci, kedy Žalobca opakuje, že predmetom celej kauzy je darček v hodnote 1,19 EUR, čomu zodpovedá - NEPROPORCIONÁLNA pokuta Žalobcovi vo výške 600,- EUR. Žalovaný sa podľa názoru Žalobcu sám pripravil o dôkaznú situáciu, kedy nepokračoval v uplatnení darčeku dopytom na pracovníčku Žalobcu, od ktorej by následne mohol odvíjať NÁLEŽITÉ SKUTKOVÉ ZISTENIA, t.j. mal si vypýtať darček a následne by obdržal reakciu pracovníčky Žalobcu, na základe ktorej by dostatočne bolo možné ustáliť, či došlo alebo nedošlo k oklamaniu spotrebiteľa. III. 14. Vo vzťahu k vyššie špecifikovaným okolnostiam a aspektom kauzy sa Žalobca cíti byť danou kauzou poškodený, Žalovaný obvinil a potrestal Žalobcu, o ktorom tvrdí, že klamal spotrebiteľov, s čím Žalobca, dlhodobo budujúci a najmä dbajúci na svoju dobrú povesť a poctivý obchodný styk, výslovne nesúhlasí, voči čomu sa ohradzuje, pričom si dovoľuje požiadať súd o poskytnutie právnej ochrany a o vydanie rozsudku v súlade so žalobným návrhom s poukazom na správnu žalobu a doterajšie vyjadrenia.“
5. K replike žalobcu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 11.01.2019 sa žalovaný už duplikou nevyjadril.
6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, nezistiac vady uvedené v ust. § 195 SSP, po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu vo veci uviedol : „Vážený súd, my v plnom rozsahu zotrvávame na podanej žalobe, ako aj na vyjadreniach vyplývajúcich z podania zo dňa 04.12.2018. Na doplnenie môžeme uviesť, že táto relatívne bizarná kauza resp. zvláštna kauza je možno nevýznamná z pohľadu výšky uloženej pokuty, avšak je veľmi podstatná pre žalobcu z pohľadu určitých princípov, na ktorých stojí samotná spoločnosť, teda žalobca. Chceme uviesť, že žalobca uplatnil danú akciu, ktorá je predmetom tohto konania plošne na území celej SR. Žalobca má cca 180 obchodných prevádzok. Je to spoločnosť veľmi rýchlo napredujúca a priateľská k zákazníkom, čoho dôkazom je aj to, že poskytuje všetkým zákazníkom vo všetkých predajniach zadarmo kávu pri akomkoľvek nákupe. Veľmi citlivo preto vníma obvinenia, ktoré boli vznesené zo strany žalovaného, teda Slovenskej obchodnej inšpekcie, pretože SOI de facto obvinila vedenie spoločnosti, vedenie žalobcu, že svojim konaním zavádza zákazníkov nekalými obchodnými praktikami a klamlivým konaním. Voči tomuto sa žalobca striktne ohradzuje. Nie je možné na základe dostupných podkladov vyhodnotiť, že vedenie kedykoľvek rozhodlo o tom, žeby jednotlivé prevádzky mali zavádzať zákazníkov a dopúšťať sa nekalých obchodných praktík. Táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho dôkazu, preto je potrebné považovať konanie dotknutého zamestnanca ako úplne ojedinelé pochybenie, z ktorého nemožno ešte bez ďalšieho vyvodiť, že šlo o klamlivú resp. o nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu. Na základe uvedeného si myslíme, že žalovaný v predmetnej veci, v rámci danej kontroly nekonal ako priemerný štandardný spotrebiteľ, kedy aj z dostupných podkladov je zrejmé, že k tomu, aby získal spotrebiteľ darček, musel uskutočniť pravdepodobne nákup aspoň 2 výrobkov domestosu alebo cifu, aby sa dostal k predmetnému darčeku.
Teda muselo ísť o cielené konanie spotrebiteľa, kde sa my domnievame, že by si spotrebiteľ ustrážil predmetnú akciu a minimálne požiadal pracovníčku (pokladníčku), aby mu predmetný darček vydala, čo sa však v danej veci nestalo, pretože pracovníci SOI nevyzvali pracovníčku na vydanie darčeka, hoci sám žalobca nabádal spotrebiteľov podporne k aktívnemu konaniu, aby si darček vyžiadali, pokiaľ by ho na predajni nedostali. Uvádzalo sa to aj v príslušnom letáku, teda z pohľadu žalobcu, žalobca spravil všetko preto, aby tá akcia aj poskytnutie bolo naplnené v súladu s príslušnými zákonmi. Rozhodnutie poškodzuje dobrú povesť a znižuje reputáciu žalobcu tým, že stavia žalobcu do pozície predajcu, ktorý zavádza zákazníkov akciami a nekoná v súlade s príslušným právnym predpisom. Preto bolo potrebné pristúpiť k tejto žalobe, kde žiadame súd, aby žalobe vyhovel v plnom rozsahu, a v prípade úspechu si uplatňujeme náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na praktickú otázku predsedu senátu: „čo sa deje potom s darčekmi, ktoré sa nevydajú spotrebiteľovi napr. dôchodcovi resp. 10 dôchodcom - teda, že čo sa deje so 40 výrobkami zn. TENTO (toaletný papier)“ žalobca uviedol, že k tomuto sa nevie vyjadriť.
8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu vo veci uviedla: “Vážený súd, my sa v plnom rozsahu pridržiavame nášho vyjadrenia zo dňa 25.09.2018, (správne má byť 25.10.2018 poznamenáva súd), a v nadväznosti nato, čo tu odznelo zo strany právneho zástupcu žalobcu, by sme chceli ešte dodať, že predmetné rozhodnutie nemožno vnímať globálne, pretože sa jedná o jednoznačne preukázané. Ide o prípad, ktorý vyplýva z konkrétnej kontroly, ktorá sa uskutočnila pred viac ako 2 rokmi - v roku 2017, a teda súčasný stav, na ktorý poukazoval právny zástupca žalobcu, vôbec nemusí zodpovedať stavu, ktorý bol v čase uskutočnenej kontroly. To som chcela len povedať, že rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol aktuálny v čase vykonávania kontroly. Preto mám zato, že pri preskúmavaní tohto rozhodnutia, právnym zástupcom žalobcu uvádzané skutočnosti nemajú zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Ešte by som chcela dodať, že práve inšpektori SOI pri vykonávaní kontrolného nákupu simulovali postavenie a chovanie spotrebiteľov, a to aj v súvislosti so zmieňovaným odporúčaním, v zmysle ktorého si mali darček vypýtať, keďže toto je umiestnené v samotnom závere príslušného letáku a to neprimerane malým písmom, ktoré si priemerný spotrebiteľ nevšimne, resp. je dôvodný predpoklad, že si to ani nevšimne. Pokiaľ ide o individuálne zlyhanie zamestnankyne, ani tu neobstojí námietka žalobcu, pretože účastník konania objektívne zodpovedá za konanie svojho zamestnanca. V tomto prípade bolo porušenie zákona jednoznačné.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánov dozoru, dohľadu a kontroly a obcí pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá... .
Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
10. Z obsahu spisovej dokumentácie správnych orgánov vyplynul skutkový stav tak, ako ho zistili správne orgány, podľa ktorého v čase kontroly vykonanej inšpektormi prvostupňového správneho orgánu prebiehala v prevádzkarni žalobcu akcia na výrobky Domestos a Cif, zverejnená v akciovom letáku platnom od 02.10.2017 - 11.10.2017, v znení: „Pri kúpe akýchkoľvek výrobkov Domestos a Cif v minimálnej hodnote 3,99 Eur dostane toaletný papier Tento 4 ks zadarmo“, avšak spotrebiteľom (v skutočnosti inšpektorom SOI) pri kúpe výrobkov zakúpených vo vykonanom kontrolnom nákupe (3 ks Domestos 750 ml Pine á 1,99 Eur), účtovanom v celkovej hodnote 5,97 Eur, žalobca napriek deklarovanej akcii nevydal letákom deklarovaný darček a to aj napriek tomu, že sa v kontrolovanej prevádzkarni nachádzal. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že tento bol presne zistený a tento skutkový stav žalovaný v obsahu žaloby ani nepopiera, aj keď ho namieta a z ďalej uvedených dôvodov aj správne právne posúdený.
11. Súd pri hodnotení obsahu žalobcom vznesených žalobných námietok, predovšetkým vo všeobecnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah právnej úpravy uvedenej v zákone o ochrane spotrebiteľa má zabezpečiť zákonodarcom sledovaný zámer uskutočňovania kontroly podnikateľských subjektov a s tým súvisiaci operatívny procesnoprávny postup pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správne delikty, skutkovými podstatami, ktorých je porušovanie právnych predpisov daného právneho obsahu. Ide o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom je po zadovážení dôkazov vyvodiť sankčnú zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať zámer individuálnej a generálnej prevencie vo vzťahu k možným, aj opakovaným porušeniam povinností podnikateľských subjektov, a to v záujme ochrany spotrebiteľa.
12. Súd vyhodnotiac správnym orgánom I. stupňa a žalovaným vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že námietky žalobcu, vznesené v podanej žalobe, koncipované
obdobne, ale širšie ako v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t.j. v širšom textovom rozsahu, nie sú dôvodné a to z ďalej uvedených dôvodov.
13. Súd k námietke žalobcu, že žalovaný nesprávnym postupom nesprávne posúdil vec žalobcu uvádza, že správne orgány postupovali v súlade s v ich rozhodnutiach citovanými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravujú postup správneho orgánu pri zistení predmetného správneho deliktu a rešpektovali základné zásady správneho konania a s prihliadnutím na jeho charakter, závažnosť, spôsob, ako aj jeho následky pri svojom rozhodnutí, je bez akýchkoľvek pochybností možné konštatovať, že k správnemu deliktu došlo a že sa ho dopustil žalobca. Ako to vyplýva aj z obsahu spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu, v preskúmavanej právnej veci sa uskutočnila inšpekcia v prevádzkarni žalobcu prvostupňovým správnym orgánom, v rámci ktorej podľa obsahu predmetného inšpekčného záznamu bol daný priestor žalobcovi vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam o porušení právnych predpisov a naplnení právnych podmienok správneho deliktu, čo žalobca bezprostredne po kontrolnom nákupe neurobil, nevyjadril sa, ale požiadal o 14 - dňovú lehotu na vyjadrenie sa právneho oddelenia žalobcu k výsledkom kontroly. Avšak svoje právo vyjadriť sa k inšpekčnému záznamu nevyužil. Žalobca sa taktiež vôbec nevyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania, ktoré mu bolo doručené dňa 27.11.2017. Preto prvostupňový správny orgán dôvodne pristúpil k uloženiu pokuty rozhodnutím č. P/0443/08/17, zo dňa 14.12.2017. Súd preto považuje túto žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.
14. K námietke žalobcu, že žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že žalobca ako predávajúci, nemal povinnosť pri kúpe výrobkov, zakúpených vo vykonanom kontrolnom nákupe (3 ks Domestos 750 ml Pine á 1,99 Eur), účtovanom v celkovej hodnote 5,97 Eur, vydať deklarovaný darček, ktorý sa v kontrolovanej prevádzkarni žalobcu nachádzal, pretože spotrebiteľ sa ho mal domáhať pri vykonanom kontrolnom nákupe v pokladni, na čo žalobca dával dôraz aj na pojednávaní súdu, súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca bol povinný vydať spotrebiteľovi letákom deklarovaný darček a pokiaľ ho pri kontrolnom nákupe nevydal, nezabezpečil dodržanie zákazu predávajúceho podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky, v nadväznosti na ust. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, z ktorého vyplýva zákaz nekalej obchodnej praktiky pred vykonaním obchodnej transakcie, v spojení s ust. § 8 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto klamlivá resp. nepravdivá. Súd zároveň poukazuje na to, že spôsob poskytnutia predmetnej informácie v znení „darček si vyzdvihnite pri pokladni“ resp. „darček si vypýtajte pri pokladni“, čím predovšetkým argumentuje žalobca, je uvedená na akciovom letáku malými písmenami, resp. je uvedená v závere tlačoviny pod väčšími písmenami s názvom „Adresy predajní nájdete na www.tetadrogerie.sk/predajne“, iba ktorý text môže bežný spotrebiteľ prečítať bez zväčšovacieho sklíčka a preto vzhľadom na veľkosť písma, týkajúceho sa vyzdvihnutia darčeku pri pokladni, je pre spotrebiteľa takáto informácia cielene nevhodná, pretože v dôsledku nevhodného spôsobu poskytnutia resp. umiestnenia tejto podstatnej informácie môže spotrebiteľ prijať rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Preto kvôli veľkosti písma textu „Darček si v y z d v i h n i t e pri pokladni“ resp. „Darček si v y p ý t a j t e pri pokladni“, v porovnaní s obsahom textu celého letáku resp. tlačoviny sa aj súdu javí umiestnenie a veľkosť písma informácie ako nevhodná, zavádzajúca bežného spotrebiteľa a preto, že pri kontrolnom nákupe inšpektormi, vystupujúcimi ako spotrebitelia deklarovaný darček nebol pri pokladni vydaný, aj klamlivá. Pokiaľ by žalobca túto informáciu poskytol vo veľkosti písma textu predchádzajúceho tejto informácii na akciovom letáku resp. na tlačovine, ktorá má rozsah 12 strán, potom by žalovaný túto skutočnosť mohol zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť, na ktorú by mohol prihliadnuť pri ukladaní sankcie. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v smere, že k naplneniu skutkovej podstaty tohto správneho deliktu stačí kontrolnému orgánu zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa a ak došlo aj k porušeniu práv spotrebiteľa pri kontrolnom nákupe, potom sa zvyšuje závažnosť správneho deliktu. V preskúmavanom prípade ohrozenie a porušenie práv spotrebiteľa bolo žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností preukázané na základe deklarovaného letáku resp. tlačoviny a výsledkom vykonaného kontrolného nákupu. Na otázku predsedu senátu : „čo sa deje potom s darčekmi, ktoré sa nevydajú spotrebiteľovi napr. dôchodcovi resp. 10 dôchodcom - teda, že čo sa deje so 40 výrobkami zn. TENTO (toaletný papier)“ žalobca uviedol, že k tomuto sa nevie vyjadriť. Na základe toho, v tomto bode vyššie
uvedenú námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávnych skutkových zistení žalovaným, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
15. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, tak táto je podľa názoru súdu taktiež nedôvodná, pretože správne orgány v danom prípade riadne popísali priebeh a spôsob konania žalobcu, presne konkretizovali k akým porušeniam povinností zo strany žalobcu došlo, náležitým spôsobom boli jednotlivé porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa zdôvodnené, vrátane v časti výšky uloženej sankcie. V súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím posudzoval súd aj rozhodnutie a úvahu žalovaného smerujúcu k odôvodneniu výšky uloženej pokuty, pričom k tomu uvádza, že správnu úvahu môžeme charakterizovať ako myšlienkový proces, v rámci ktorého orgán verejnej správy zvažuje na účely rozhodnutia o výške pokuty závažnosť porušenia právnych predpisov protiprávnym konaním, jeho charakter, spôsob, následky porušenia povinností, ale aj dobu protiprávnosti, zohľadňujú sa aj priťažujúce okolnosti pokiaľ sú dané, rovnako tiež poľahčujúce okolnosti a to za účelom naplnenia tak represívnej, ako aj preventívnej funkcie sankcie. Žalovaný orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovi napriek závažnosti jeho konania bola uložená pokuta vo výške 600,- eur, ktorá v korelácii s maximálnou výškou sankcie, ktorú môže správny orgán uložiť za preukázané porušenie povinnosti (66 400 eur), sa pohybuje na dolnej hranici sadzby a predstavuje, dodáva súd, cca 11% z možnej sankcie, ďalej na to, že ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných ustanovení. Ak pritom pri určení výšky pokuty v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, žalovaný prihliadol na charakter protiprávneho konania, ktorého sa žalobca dopustil a prihliadol aj na závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti vzhľadom na nedodržanie jeho povinnosti vydať deklarovaný darček inšpektorom SOI pri kontrolnom nákupe, čo žalobca nespochybniteľne nevykonal, tak podľa názoru súdu správne orgány postupovali v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa a rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné, pretože sú v ňom uvedené dostatočné dôvody, pre ktoré žalobcovi bola uložená sankcia.
16. K námietke žalobcu, že v prejednávanej veci šlo výslovne o ľudské individuálne pochybenie zamestnanca žalobcu, spočívajúceho výlučne v pozabudnutí, t.j. ani nie neochote ani negácii vydaja darčeka v rámci akcie, súd uvádza, že žalobca za plnenie povinností stanovených právnou úpravou zodpovedá objektívne, teda bez ohľadu na zavinenie, alebo iné okolnosti, za ktorých k ich porušeniu došlo, pretože zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa koncipovaná na objektívnom princípe, tzn. že žalobca za porušenie zákona zodpovedá bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), potom zmysle ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa správny orgán dôvodne a obligatórne pristúpil k uloženiu pokuty žalobcovi za porušenie povinností v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto aj túto námietka žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
17. Z vyššie uvedených dôvodov súd všetky žalobné námietky žalobcu, ktoré sa v obsahu žaloby prelínajú, vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa názoru súdu, konajúce orgány verejnej správy náležite zistili skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, právne posúdenie veci je súlade s v bode 9 tohto rozsudku uvedenými zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu, s ktorými sa náležite vysporiadal a v poslednom rade napadnuté rozhodnutie taktiež obsahuje všetky náležitosti, ktoré správny poriadok pre rozhodnutia vyžaduje.
18. Súd na záver ešte poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
19. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
20. Toto rozhodnutie prijal senát súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
I.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.