Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu J.Á. M., Q.. X. X. XXXX, W. U. R. XX, právne zastúpený JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 8 proti žalovanej G. M., Q.. XX. XX. XXXX, W. U. S. X, H., zastúpenej JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -254 zo dňa 3. októbra 2018

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 21. 03. 2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 11. 01. 2016, predmetom ktorej sú v zmysle čl. 1 predmetnej zmluvy nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to po vykonanej zmene žaloby, ktorú súd poňal ako len upresnenie petitu žaloby. Podanú žalobu žalobca odôvodňoval tým, že strany sporu uzavreli dňa 11. 01. 2016 kúpnu zmluvu, premetom ktorej boli v zmysle čl. 1 zmluvy špecifikované nehnuteľnosti, ktoré žalobca nadobudol do výlučného, resp. podielového spoluvlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu 500 eur s tým, že žalovaná ho oslovila, aby od nej nehnuteľnosti odkúpil, čo aj učinil. Po uzavretí kúpnej zmluvy a ich zavkladovaní do katastra pod č. V XX/XX zistil, že žalovaná odstúpila od zmluvy.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil ako prvé v zmysle ust. s odkazom na o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinného ku dňu odstúpenia od zmluvy, cit. zákona, , (ďalej len „“), OZ s tým, že dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na predmetnej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem, a to v zmysle s odkazom na ust. katastrálneho zákona účinného ku dňu odstúpenia. Za nesporné považoval to, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu dňa 11. 01. 2016, predmetom ktorej boli v zmysle čl. 1 citované nehnuteľnosti v bode 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaná listom zo dňa 21. 03. 2016 odstúpila od zmluvy z dôvodu, že zmluvu uzavrela v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, pričom poukazovala na to, že kúpna cena za pozemky a dom vo výške 500 eur je neprimerane nízka. Súd prvej inštancie sa prejudiciálne zaoberal platnosťou zmluvy v zmysle citovaných zákonných ustanovení , a a , ako aj a zistil, že uzavretá zmluva neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a taktiež sa neprieči dobrým mravom s tým, že nezistil ani prípadnú úžeru pri uzavretí daného právneho úkonu, pričom zmluva bolo urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon a nakoľko jej platnosť žiadna zo strán nespochybnila, súd vychádzal z platného právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy. Následne ale v zmysle skúmal platnosť oprávnenia odstúpiť od zmluvy, ktorú má účastník, ktorý uzavrel kúpnu zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, pričom dospel k nespornej skutočnosti, že žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila z dôvodu, že aj keď žalobca mal vedomosť o finančnej tiesni žalovanej jej sám navrhol, aby pozemky v S.Č. previedla na neho pri dojednanej sume 500 eur s tým, že následne tieto pozemky prevedie na ich spoločného syna, čo ale žalobca spochybňoval.

5. Súd ale vychádzal zo skutkových tvrdení žalovanej, ktoré žalobca ničím nespochybnil, nakoľko žalovaná zdokladovala skutočnosti o tom, že v čase uzatvárania zmluvy bola vo finančnej tiesni, nebola zamestnaná, bola poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov a preto ju existenčné dôvody donútili k speňaženiu majetku, t.j. k predaju nehnuteľnosti za pomerne nízku cenu a za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že právny úkon odstúpenia od zmluvy žalovanou je platným právnym úkonom. Keďže kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok v tiesni s tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania bolo žalovanou preukázané, že tieseň existovala v okamihu uzavretia zmluvy a pramenila z nedostatku finančných prostriedkov, súd prvej inštancie vecne správne žalobu žalobcu zamietol.

6. Nakoľko súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody aplikácie ust. , vychádzal zo zásady úspechu v konaní a v zmysle plne úspešnej žalovanej priznal aj plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie proti neúspešnému žalobcovi v zmysle .

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote, t.j. včas podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové dokazovanie alternatívne napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. a . Dôvodil tým, že žalovaná súhlasila s uzavretím kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu, pričom kúpnu zmluvu aj vlastnoručne podpísala. Apeloval na to, že ak by on nekúpil predmetné nehnuteľnosti, žalovaná by ich odpredala z dôvodu zlej finančnej situácie niekomu cudziemu, pričom žalobca ponechal nehnuteľnosti v užívaní žalovanej a spoločných detí po vyporiadaní BSM bezodplatne, preto tu nie je právny dôvod aplikácie ust. .

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola vo finančnej tiesni, čo aj v konaní preukázala s tým, že cena 500 eur za pozemky o celkovej výmere 24.600 m2, ako aj za dom, je neprimerane nízka a preto kúpna zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok v tiesni. Popierala tvrdenie žalobcu, že okrem kúpnej ceny vo výške 500 eur jej zaplatil aj sumu 3.000 eur. Túto skutočnosť ani žalobca nepreukázal a odporuje to aj uzavretej kúpnej zmluve s tým, že v čase jej podpisu bol žalobca nezamestnaný, poberateľom dávky v hmotnej núdzi, dôsledkom čoho aj súd znížil výživné na maloletého syna, keďže bol v omeškaní s platením výživného na maloletých, a preto nemal objektívnu možnosť disponovať s takouto finančnou hotovosťou. Mala za to, že súd úplne zistil skutkový stav, na základe ktorého vec správne skutkovo vyhodnotil a rovnako správne vec právne posúdil a preto navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a ods.

1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle a a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. 01. 2020 o 09.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 14. 01. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

12. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa a , ktoré spočívajú v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

14. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, keďže súdu prvej inštancie nemožno vytknúť skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu z hľadiska vyhodnotenia sporných a nesporných skutočností, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle procesných ustanovení o vyhodnotení dôkazov účinných v čase rozhodnutia súdu, čím dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver s tým, že rozsudok aj náležite odôvodnil a preto svojím procesným postupom neznemožnil stranám sporu uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Odvolací súd konštatuje, že ani v podanom odvolaní žalobca neuvádza nové skutočnosti v zmysle o preukázaní neplatnosti odstúpenia žalovanej od uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 11. 01. 2016 medzi stranami sporu, predmetom ktorej boli v zmysle článku 1 nielen nehnuteľnosti, ale aj rodinný dom, v ktorom žalovaná spolu aj s maloletými deťmi býva. V konaní bolo žalovanou preukázané, že kúpnu zmluvu uzavrela z dôvodu finančnej tiesne s tým, že mala záujem len odpredať poľnohospodárske pozemky, za čo jej mal záujemca aj ponúknuť 300 eur. Keďže jej však žalobca ponúkol sumu 500 eur, došlo z jej strany k odpredaju nehnuteľnosti, bez jej vedomosti aj rodinného domu, v ktorom spolu s maloletými deťmi býva, z dôvodu finančnej tiesne, ktorú v konaní preukázala a preto aj podľa odvolacieho súdu od uzavretej kúpnej zmluvy žalovaná odstúpila platne v zmysle , keďže žalovaná v zmysle kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

18. Nakoľko ani v podanom odvolaní žalovaný netvrdil iné skutočnosti majúce vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny s odkazom na .

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle a , a úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi priznal v odvolacom konaní plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ani v odvolacom konaní nevzhliadol dôvodnosť aplikácie ust. spočívajúceho vo výnimočných dôvodoch hodných osobitného zreteľa, nakoľko nedostatok finančných prostriedkov na strane žalobcu nemôže byť jediným dôvodom pre aplikáciu , keďže treba vychádzať aj z predmetu konania a okolnosti danej veci, t.j. že žalobca pri uzavretí kúpnej zmluvy využil tieseň spočívajúcu v nedostatku finančných prostriedkov na strane žalovanej, čo vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania, a preto vzhľadom na konanie žalobcu by nebolo spravodlivé oslobodiť neúspešného žalobcu od platenia trov tohto konania s tým, že svoju finančnú tieseň v čase rozhodnutia súdu ani nepreukázal.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).